Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX D. D., zast. JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátska kancelária so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen, korešpondenčná adresa: Medzi hrušky 14, 962 21 Lieskovec proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2018/115 zo dňa 06.03.2018 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou podanou na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 02.10.2017 požiadala žalobkyňa o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej aj „Evidencia“) v zmysle § 34 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žiadosti (ďalej len „zák. č. 5/2004 Z.z.“ alebo „Zákon o zamestnanosti“). V žiadosti uviedla, že pracovný pomer u posledného zamestnávateľa Mesto Banská Bystrica ukončila ku dňu 30.09.2017 výpoveďou zo strany zamestnanca. Ďalej v žiadosti o.i. čestne vyhlásila, že sa sústavne nepripravuje na povolanie, teda že nie je študentkou strednej alebo vysokej školy denného štúdia, ďalej že nie je zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, nie je držiteľom živnostenského listu a nie je osobou samostatne zárobkovo činnou. Zároveň však v predmetnej žiadosti uviedla, že prebieha jej štúdium na Súkromnej strednej odbornej škole v T. (ďalej len „SSOŠ T.“) - študijný odbor vychovávateľ, avšak v žiadosti neuviedla dátum začatia ani ukončenia štúdia a nedoložila ani doklad o uvedenom štúdiu. Prvostupňový orgán verejnej správy preto žalobkyňu vyzval 18.10.2017 na odstránenie nedostatkov žiadosti, t.j. na predloženie dokladov osvedčujúcich skutočnosti rozhodné pre zaradenie do Evidencie, konkrétne potvrdenia o štúdiu a jeho forme v lehote do 27.10.2017. Žalobkyňa v stanovenej lehote požadovaný doklad nepredložila. Prvostupňový orgán verejnej správy z uvedeného dôvodu vydal Rozhodnutie č.k. BB2/RSK/ZAM/2017/17289 zo dňa 02.11.2017 o prerušení konania, ktoré bolo žalobkyni doručené 10.11.2017. Žalobkyňa následne listom z 24.11.2017 požiadala o pokračovanie v konaní s odôvodnením, že od 27.10.2014 do 30.09.2017 bola zamestnaná Mestom Banská Bystrica, o čom predložila Pracovnú zmluvu z 10.10.2014 a Dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 23.08.2016, ako aj Denný záznam opatrovateľky z mesiaca august 2017. K tejto žiadosti zároveň pripojila kópiu žiadosti o vydanie potvrdenia o dobe a forme štúdia z 15.11.2017 adresovanú SSOŠ T. a uviedla, že keďže bola počas štúdia zamestnaná, nemohlo sa jednať o denné, ale o externé štúdium. Prvostupňový orgán verejnej správy listom zo 07.12.2017 (doručeným žalobkyni 14.12.2017) žalobkyňu upovedomil, že ňou zaslané doklady nie sú dokladmi osvedčujúcimi formu štúdia, a teda dokladmi preukazujúcimi skutočnosti

rozhodné pre zaradenie žalobkyne do Evidencie. Následne prvostupňový orgán verejnej správy e- mailom z 12.12.2017 vyžiadal od SSOŠ T. potvrdenie o dobe a forme štúdia žalobkyne. Riaditeľka SSOŠ T. v e-maile zo 14.12.2017 prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámila, že žalobkyňa bola na štúdium prijatá na základe rozhodnutia riaditeľa školy do 2. ročníka, je žiačkou 4. ročníka denného štúdia, pričom na základe žiadosti jej bolo schválené štúdium podľa individuálneho učebného plánu v školskom roku 2015/2016, 2016/2017 a 2017/2018. Žalobkyňa dňa 15.12.2017 doručila prvostupňovému orgánu verejnej správy Potvrdenie SSOŠ T. o návšteve školy zo dňa 01.12.2017, podľa ktorého je žalobkyňa v školskom roku 2017/2018 žiačkou IV.TL triedy s formou štúdia na základe individuálneho učebného plánu. Prvostupňový orgán verejnej správy výzvou z 19.12.2017 doručenou žalobkyni 22.12.2017 žalobkyňu vyzval na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne k podaniu návrhov na ich doplnenie. Žalobkyňa sa dňa 27.12.2017 dostavila na prvostupňový orgán verejnej správy, o čom bola vyhotovená Zápisnica, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa využila možnosť vyjadriť sa v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „“) v písomnej forme - doložením písomného vyjadrenia zo dňa 27.12.2017, ktoré tvorí súčasť predmetnej zápisnice. Prílohou tohto písomného vyjadrenia bolo aj Čestné prehlásenie žalobkyne z 27.12.2017 o tom, že jej štúdium na SSOŠ T. prebieha formou externého štúdia, nikdy nebola študentkou stredoškolského štúdia, t.j. nikdy sa sústavne nepripravovala na svoje povolanie, nikdy nebola študentkou denného štúdia a nikdy nemala individuálny učebný plán. Prehlásila, že jej štúdium celú dobu prebiehalo a prebieha formou externého štúdia, nakoľko bola počas celého štúdia zamestnaná.

2. Rozhodnutím č.k. BB2/RSK/ZAM/2018/6614 zo dňa 08.01.2018 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o žiadosti žalobkyne o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie tak, že žalobkyňu v zmysle § 34 ods. 14 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z. do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradil. V odôvodnení rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uviedla, že sa sústavne nepripravuje na povolanie, a teda že nie je študentom strednej školy. Prvostupňový orgán verejnej správy však na základe zistených podkladov rozhodnutia (Žiadosť účastníčky konania zo dňa 15.11.2017 o vydanie potvrdenia o externom štúdiu na Súkromnej strednej škole M.R.Štefánika 379/19, T., Vyjadrenie účastníčky konania zo dňa 27.12.2017 pred vydaním rozhodnutia, Čestné prehlásenie účastníčky konania zo dňa 27.12.2017, Oznámenie SSOŠ, M.R.Štefánika 379/19, T. zo dňa 04.12.2017 a Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 01.12.2017) zistil, že žalobkyňa bola ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (02.10.2017) študentkou na SSOŠ, M.R.Štefánika 379/19, T., t.j. v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. sa ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sústavne pripravovala na povolanie. Vzhľadom ku skutočnosti, že ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa nebola zamestnaná, nejedná sa ku dňu podania žiadosti o štúdium žalobkyne popri zamestnaní, a preto rozhodol v zmysle § 34 ods. 14 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy, že sa ku dňu podania žiadosti sústavne pripravovala na povolanie ako študentka SSOŠ T. v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. a keďže k 02.10.2017 nebola zamestnaná, nejednalo sa o štúdium popri zamestnaní. V odvolaní uviedla, že od začatia štúdia vychádzala z predpokladu, že jej štúdium je externé a až v priebehu administratívneho konania, keď jej škola opakovane predkladala potvrdenie o tom, že jej forma štúdia je denná, ako aj po komunikácii s Ministerstvom školstva SR i odbornými zamestnancami odboru školstva Okresného úradu v Banskej Bystrici zistila, že ňou považované externé štúdium je podľa účinného a platného školského zákona denná forma štúdia s povolením individuálneho učebného plánu. Žalobkyňa však mala za to, že aj keď školský zákon pojem „štúdium popri zamestnaní“ už neobsahuje, ale zák. č. 5/2004 Z.z. tento pojem ešte stále používa, je potrebné vychádzať z definície tohto pojmu, ako bol definovaný v § 29 vyhlášky č. 80/1991 Zb. o stredných školách, hoci aj táto už bola zrušená. Poukázala na § 35 ods. 3 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z., podľa ktorého sústavná príprava občana na povolanie nie je štúdium popri zamestnaní na strednej škole. Žalobkyňa tvrdila, že jej štúdium je štúdiom popri zamestnaní a tento charakter nestratilo ani okolnosťou skončenia jej pracovného pomeru. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa žalobkyne preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sprostredkovateľských služieb v Bratislave (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. Čs:UPS/US1/

SSZOSK/ZAM/2018/115 zo dňa 06.03.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania a na podklady rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a jeho odôvodnenie. Ďalej poukázal na obsah odvolania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy správne posúdil skutkovú aj právnu stránku veci a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy považoval za vydané v súlade so zákonom, nakoľko podľa žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa mala v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie status občana, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie, čím nesplnila podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie s poukazom na § 34 ods. 14 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní žalovaný považoval za právne irelevantné. Konkrétne námietku ohľadne jej zamestnania u zamestnávateľa Mesto Banská Bystrica v dobe od 27.10.2014 do 30.09.2017 považoval za irelevantnú, pretože žalobkyňa si podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie až po skončení uvedeného zamestnania dňa 02.10.2017. Žalobkyňa bola ku dňu žiadosti študentkou stredoškolského štúdia a v tom čase nebola zamestnancom, t.j. neabsolvovala štúdium popri zamestnaní ani z pohľadu v tom čase už ukončeného zamestnania a nemôže sa domáhať práva na základe neplatnej právnej úpravy (vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 314/2008 Z.z. o stredných školách - ďalej len „vyhl. č. 314/2008 Z.z.“). Podľa žalovaného nie je možné vykladať pojem „štúdium popri zamestnaní“ na základe zrušenej vyhlášky Ministerstva školstva SR, ale len na základe reálnej skutočnosti, t.j. či občan absolvujúci štúdium na strednej škole je popri tomto štúdiu súčasne zamestnaný. Žalobkyňa ku dňu podania žiadosti bola študentkou stredoškolského štúdia a zároveň nebola zamestnancom, t.j. nie je relevantné odvolávať sa na právnu úpravu pojmu „štúdium popri zamestnaní“, pretože vyhl. č. 314/2008 Z.z. bola s účinnosťou od 01.09.2008 zrušená prijatím zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“).

Žaloba

5. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu 14.05.2018 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Poukázala na priebeh administratívneho konania, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, dôvody svojho odvolania a na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Tvrdila, že medzi účastníkmi administratívneho konania bol sporný výklad pojmu „štúdium popri zamestnaní“ v súvislosti s posudzovaním, aké štúdium je alebo nie je sústavnou prípravou na povolanie. Uviedla, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru, že žalobkyňa v čase podania svojej žiadosti mala status občana, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie, čím nesplnila podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie stanovené v § 34 ods. 14 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z., pretože v čase podania svojej žiadosti bola študentkou strednej školy a zároveň nebola zamestnancom, pričom nie je relevantné odvolávať sa na právnu úpravu vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 80/1991 Zb. o stredných školách, ktorý bol s účinnosťou od 01.09.2008 zrušený prijatím zák. č. 245/2008 Z.z. (školský zákon). Žalobkyňa vyslovila nesúhlas s vyššie uvedeným právnym názorom žalovaného. Poukázala na znenie ustanovení § 31 ods. 1 a 4 Školského zákona, v skutočnosti však v žalobe odcitovala ust. § 31 ods. 1 a 4 vyhl. č. 80/1991 Zb., ktorá bola zrušená s účinnosťou od 01.09.2008. Podľa cit. ust. § 31 ods. 1 a 4 vyhl. č. 80/1991 Zb. sa štúdium popri zamestnaní v stredných školách organizuje ako štúdium večerné, diaľkové, externé alebo striedaním týchto spôsobov štúdia. Externé štúdium je samostatné štúdium podľa študijného plánu, v ktorom sa študujúci podľa pokynov školy samostatne pripravujú na skúšky. Termíny skúšok určí riaditeľ strednej školy. Skúšky sa konajú v súlade s učebným plánom a učebnými osnovami platnými pre večerné alebo diaľkové štúdium, prípadne podľa učebného plánu a učebných osnov denného štúdia v odboroch, v ktorých večerné a diaľkové štúdium nie je zavedené. Žalobkyňa argumentovala, že prijatím „novely“ Školského zákona č. 245/2008 Z.z. (v skutočnosti sa nejedná o „novelu“ školského zákona, ale o Školský zákon), došlo k zrušeniu vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 80/1991 Zb. o stredných školách, avšak v Zákone o zamestnanosti č. 5/2004 Z.z. bola zachovaná pojmológia práve tejto zrušenej normy bez toho, aby boli ustanovenia Zákona o zamestnanosti prispôsobené terminológii nového Školského zákona. Následne poukázala na ust. § 34 ods. 14 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z., podľa ktorého sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie. Definíciu „sústavnej prípravy na povolanie“ upravuje § 35 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. tak, že sústavnou prípravou na povolanie je štúdium na strednej škole, v odbornom učiliští a praktickej škole (ďalej len „stredná škola“) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho. stupňa. Zároveň poukázala na ods. 3 písm. b/ cit. ust. § 35 zák. č. 5/2004 Z.z., podľa ktorého sústavná príprava občana na povolanie nie

je štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou formou na vysokej škole podľa osobitných predpisov, pričom podľa ods. 4 cit. ustanovenia sústavná príprava občana na povolanie sa končí dňom ustanoveným v osobitných predpisoch. Žalobkyňa tvrdila, že nesporne preukázala, že jej štúdium na SSOŠ Trenčín podľa vyššie uvedenej terminológie je štúdiom popri zamestnaní a tento charakter nestratilo ani okolnosťou ukončenia jej pracovného pomeru. Zároveň mala za preukázané, že jej štúdium trvá a nebolo skončené. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesprávne rozhodol, keď odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Argumentovala tým, že pokiaľ štúdium popri zamestnaní môžu absolvovať aj občania, ktorí nie sú v pracovno-právnom alebo obdobnom pomere, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zhodnotenia dôkazov predložených v konaní. Napriek tomu, že v úvodných ustanoveniach zák. č. 5/2004 Z.z. je obsiahnutý výklad niektorých pojmov, výklad pojmu „štúdium popri zamestnaní“ sa v zákone nenachádza, hoci ust. § 35 ods. 3 písm. b/ takýto pojem používa. Vyslovila názor, že všeobecné súdy majú vykladať zákon priamo pre daný konkrétny prípad, pričom samotný výklad je priamo nevyhnutný vždy, ak zákon vytvára priestor na tzv. súdne uváženie, t.j. stanovuje priestor pre súdnu interpretáciu. Poukázala na požiadavku právnej istoty ako jednej zo základných podmienok právneho štátu, ktorá predpokladá jednotnú a spravodlivú judikatúru. Keďže zákon č. 5/2004 Z.z. bol prijatý v čase účinnosti vyhl. č. 80/1991 Zb. a teda zákonodarca pojmológiu obsiahnutú v tomto zákone odvodzoval od už platných právnych predpisov a pokiaľ bol v zák. č. 5/2004 Z.z. použitý pojem „štúdium popri zamestnaní“ a zároveň v § 35 ods. 3 písm. d/ zák. č. 5/2004 Z.z. bolo a aj je uvedené, že sústavná príprava občana na povolanie nie je štúdiom popri zamestnaní na strednej škole, nemožno sa podľa žalobkyne odkloniť v tejto súvislosti od znenia § 35 ods. 1 vyhl. č. 80/1991 Zb., ktorá jednoznačne v ods. 3 písm. b/ cit. ustanovenia ustálila, že sústavná príprava občana na povolanie nie je štúdium popri zamestnaní na strednej škole. Žalobkyňa preto žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe považoval za právne irelevantné. Poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyňu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. ku dňu 02.10.2017 nespĺňala podmienky pre zaradenie do tejto evidencie vyžadované zák. č. 5/2004 Z.z., nakoľko žalobkyňa sa ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sústavne pripravovala na povolanie štúdium na SSOŠ T. (ďalej aj „stredná škola“). Uvedené mal prvostupňový orgán verejnej správy preukázané na základe oznámenia riaditeľky predmetnej strednej školy zo dňa 14.12.2017, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa bola na strednej škole ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie žiačkou 4. ročníka denného štúdia so schváleným štúdiom podľa individuálneho učebného plánu. Potvrdenie o tejto skutočnosti doručila prvostupňovému orgánu verejnej správy aj samotná žalobkyňa dňa 15.12.2017. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa študovala na uvedenej strednej škole a to odhliadnuc od formy štúdia. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola zamestnaná v zmysle § 6 ods. 4 v spojení s § 4 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na ust. § 34 ods. 14 písm. b/ v spojení s § 35 ods. 1 a 3 zák. č. 5/2004 Z.z. a uzavrel, že nakoľko sa v prípade žalobkyne nejednalo o štúdium na strednej škole popri zamestnaní, bolo nutné konštatovať, že žalobkyňa ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nespĺňala podmienky pre jej zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyžadované zák. č. 5/2004 Z.z., a preto nemohol ani prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný konať inak, ako žalobkyňu do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradiť. Žalovaný sa nestotožnil s relevantnosťou námietky žalobkyne ohľadom skutočnosti, že sa na ňu vzťahovalo negatívne vymedzenie pojmu „sústavnej prípravy na povolanie“ v zmysle § 35 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z., t.j. že žalobkyňa študovala popri zamestnaní. Z ustanovení § 34 ods. 14 písm. b/ a § 35 ods. 1 a 3 zák. č. 5/2004 Z.z. totiž jasne vyplýva, že na jeho účely sa za sústavnú prípravu na povolanie považuje o.i. štúdium na strednej škole. Uvedená legálna definícia „sústavnej prípravy na povolanie“ a ani iné ustanovenia zák. č. 5/2004 Z.z. pritom neustanovujú, že sa má jednať o konkrétnu formu štúdia, prípadne konkrétnu metódu štúdia. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že táto legálna definícia nepripúšťa žiadne možnosti inej interpretácie pojmu „sústavnej prípravy na povolanie“ ako tej, že sa jedná o štúdium na strednej škole bez ohľadu na formu, prípadne metódu štúdia. Výnimka z tohto pojmu je ustanovená iba v § 35 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, ktorá sa odvoláva na výklad pojmu „štúdium popri zamestnaní“ v zmysle neplatnej vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 80/1991 Zb. o stredných

školách (ďalej len „vyhláška“), a to z dôvodu, že táto vyhláška bola jednak s účinnosťou od 01.09.2008 zrušená a nahradená zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon), ktorý uvedenú problematiku upravuje odlišným spôsobom ako zrušená vyhláška a predmetný pojem ani neobsahuje a jednak z dôvodu, že pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle rovnocenne používať pojem „štúdium popri zamestnaní“ v takom význame, ako v zrušenej vyhláške, tak by v ust. § 35 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. použil odkaz na túto vyhlášku, prípadne by sa o tom zmienil v Dôvodovej správe k Zákonu o zamestnanosti. Pokiaľ však zák. č. 5/2004 Z.z. na predmetnú vyhlášku vôbec neodkázal a pokiaľ samotný zák. č. 5/2004 Z.z. obsahuje legálnu definíciu pojmu „zamestnanie“, tak v záujme terminologickej presnosti a jednotnosti pojmov použitých v zák. č. 5/2004 Z.z. bolo nutné pojem „štúdium popri zamestnaní“ vykladať v nadväznosti na § 6 ods. 4 v spojení s § 4 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. tak, že sa jedná o štúdium, ktoré účastník vykonáva popri vykonávaní zárobkovej činnosti v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Žalovaný zdôraznil, že orgány verejnej správy si nemôžu ustanovenia zák. č. 5/2004 Z.z. vykladať svojvoľne a v rozpore so základnou legislatívnou zásadou spočívajúcou v tom, že rovnaký pojem v jednom zákone má byť použitý vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov. Pokiaľ by tomu malo byť naopak, bolo by potrebné uviesť takýto odkaz na príslušnú právnu normu, podľa ktorej by mal byť pojem vykladaný odlišne. V danom prípade tomu tak nebolo, a preto nie je možné vykladať pojem „štúdium popri zamestnaní“ v zmysle zrušenej vyhlášky, ale len na základe reálnej skutočnosti, t.j. či účastník, ktorý absolvuje štúdium na strednej škole, je popri tomto štúdiu zamestnaný v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 5/2004 Z.z. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa bola ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie študentkou stredoškolského štúdia, ako ani skutočnosť, že ku dňu podania žiadosti nebola zamestnaná v zmysle § 6 ods. 4 v spojení s § 4 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné konštatovať, že žalobkyňu nebolo možné považovať za osobu študujúcu popri zamestnaní. Z toho dôvodu bolo potrebné žalobkyňu považovať za osobu sústavne sa pripravujúcu na povolanie v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z., v dôsledku čoho žalobkyňa nespĺňala podmienky pre jej zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyžadované zák. č. 5/2004 Z.z. Žalovaný napokon uzavrel, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy môže konať len v rozsahu, ako mu SR alebo zákon dovoľuje. Žalovaný bol teda povinný postupovať v intenciách platného a účinného zák. č. 5/2004 Z.z., ktorý mu neumožňoval postupovať inak, ako nezaradiť žalobkyňu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z uvedeného dôvodu a aj v zmysle § 3 ods. 5 veta in fine Správneho poriadku nebolo možné, aby prvostupňový orgán verejnej správy a ani žalovaný porušili zásadu rovnakého zaobchádzania a udelili žalobkyni výnimku tým, že by ju zaradili do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takým spôsobom by bolo došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobkyne vo vzťahu k ostatným uchádzačom, ktorí neboli zaradení, resp. boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa sústavne pripravujú na povolanie štúdiom. Žalovaný napokon uviedol, že tak prvostupňový orgán verejnej správy, ako i žalovaný pri posudzovaní veci nepochybili, postupovali v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a dôvody uvedené žalobkyňou v žalobe nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP po zistení, že nebol naplnený žiaden z dôvodov na nariadenie pojednávania ustanovený v § 107 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa v žalobe nežiadala nariadenie pojednávania a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 21.09.2018 s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.10.2018 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP

8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v 3. časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj

správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

9. Podľa § 1 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení úč. k 31.03.2018 (ďalej len „Zákon o zamestnanosti“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti.

10. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o zamestnanosti zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere 5) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. 6)

11. Podľa § 6 ods. 1, 4 Zákona o zamestnanosti (1) Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý a) nie je zamestnanec, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru 12) alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, 13) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. (4) Zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o zamestnanosti evidencia uchádzačov o zamestnanie obsahuje osobné údaje uchádzačov o zamestnanie v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 písm. A.

13. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3 písm. a/, 14 písm. b/ Zákona o zamestnanosti (1) Občan, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti alebo na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom 35e) o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania žiadosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa podáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie. (2) Skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je občan povinný preukázať. Zoznam dokladov, ktorými občan osvedčuje skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a ktoré sú súčasťou žiadosti, sú uvedené v prílohe č. 2 písm. A. (3) Ak občan požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania. (14) Do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie.

14. Podľa § 35 ods. 1, 3 písm. b/ Zákona o zamestnanosti (1) Sústavná príprava občana na povolanie na účely tohto zákona je štúdium na strednej škole, v odbornom učilišti a praktickej škole 37) (ďalej len "stredná škola") alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. 38) (3) Sústavná príprava občana na povolanie nie je štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou formou na vysokej škole podľa osobitných predpisov. 39)

15. Podľa poznámky č. 39 osobitnými predpismi sú zák. č. 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov (školský zákon) a zák. č. 131/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (o vysokých školách).

16. Podľa § 35 ods. 4 Zákona o zamestnanosti sústavná príprava občana na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roku prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Sústavná príprava občana na povolanie sa končí dňom ustanoveným v osobitných predpisoch. 39)

17. Podľa § 70 ods. 1, 4 Zákona o zamestnanosti (1) Na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 63) ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Na účely tohto zákona a) sa nevyžaduje oznámiť účastníkovi konania začatie konania, b) za posledný deň lehoty podľa tohto zákona sa považuje nasledujúci pracovný deň, ak lehota na úkon, ktorý vyžaduje osobnú účasť účastníka konania, pripadne na deň pracovného pokoja.

18. Podľa § 12 písm. t/ Zákona o zamestnanosti do pôsobnosti ústredia patrí vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad.

19. Podľa § 13 ods. 1 písm. e/ bod 1. Zákona o zamestnanosti do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a ods. 2.

20. Podľa § 32 písm. b/ zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“) stredné školy sú: stredná odborná škola.

21. Podľa § 42 ods. 1 Školského zákona stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3, 4 Školského zákona (1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.

(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. (3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. (4) Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.

23. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

24. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o podanom odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o nezaradení žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

25. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci orgánom verejnej správy. Tvrdila, že medzi účastníkmi konania bol sporný výklad pojmu „štúdium popri zamestnaní“ v súvislosti s posudzovaním, aké štúdium je alebo nie je „sústavnou prípravou na povolanie“. Ďalej tvrdila, že jej štúdium na SSOŠ T. podľa terminológie použitej v § 31 ods. 1 a 4 (zrušenej) vyhlášky č. 80/1991 Zb. je „štúdiom popri zamestnaní“, a takéto štúdium sa podľa § 35 ods. 3 písm. b/ Zákona o zamestnanosti nepovažuje za „sústavnú prípravu občana na povolanie“.

26. Zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb v zamestnanosti. Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je upravené v § 34 cit. zákona. Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý sa uchádza na základe osobného podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do

evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania žiadosti, pričom žiadosť sa podáva na určenom formulári. Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je podľa § 6 ods. 1 písm. a/ občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý nie je zamestnanec. Podľa § 4 ods. 1 cit. Zákona o zamestnanosti zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa § 6 ods. 4 cit. zákona zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Uchádzač o zamestnanie je povinný osvedčiť skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie pri podaní žiadosti, resp. najneskôr do 8 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti (ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je povinný preukázať - § 34 ods. 2 cit. zákona), pričom zoznam dokladov, ktorými uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie, sú uvedené v prílohe č. 2 písm. A Zákona o zamestnanosti. Orgán verejnej správy po doručení žiadosti uchádzača o zamestnanie o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie skúma, či uchádzač spĺňa zákonom stanovené podmienky na zaradenie do evidencie a to na základe údajov uvedených v žiadosti a dokladov k nej predložených. Nesplnenie zákonom stanovených podmienok na zaradenie uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je dôvodom na začatie konania o nezaradení občana (uchádzača o zamestnanie) do evidencie, pričom na toto konanie sa v zmysle § 70 ods. 1 cit. zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. - ), ak Zákon o zamestnanosti neustanovuje inak. Je tomu tak o.i. v prípade uvedenom v § 70 ods. 4 písm. a/ cit. zákona, podľa ktorého na účely tohto zákona sa nevyžaduje oznámiť účastníkom konania začatie konania.

27. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku orgány verejnej správy postupujú v konaní v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, pričom v konaní sú povinní postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im príležitosti, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zároveň musia poskytnúť účastníkovi konania pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Z ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku pre orgán verejnej správy povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom orgán verejnej správy nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Z ust. § 34 ods. 1, 2 Správneho poriadku vyplýva, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

28. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy a následne i žalovaný postupovali v súlade s vyššie cit. ustanoveniami Správneho poriadku i Zákona o zamestnanosti. Po posúdení skutočností rozhodných pre zaradenie žalobkyne ako uchádzačky o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uvedených v žiadosti a listín, ktoré tvorili súčasť predmetnej žiadosti, bolo zistené, že žalobkyňa v čase podania žiadosti 02.10.2017 nebola zamestnancom v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z., t.j. nebola v pracovnom ani v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, o čom ako dôkaz predložila doklady o spôsobe ukončenia pracovnoprávneho vzťahu (Výpoveď žalobkyne z pracovného pomeru v zmysle § 67 Zákonníka práce doručenú zamestnávateľovi Mesto Banská Bystrica dňa 31.07.2017 a Odpoveď zamestnávateľa z 31.07.2017 o akceptácii výpovede s tým, že pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa Mesto Banská Bystrica skončil dňom 30.09.2017). Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. V žiadosti žalobkyňa o.i. čestne prehlásila, že sa sústavne nepripravuje na povolanie, a teda nie je študentkou strednej alebo vysokej školy denného štúdia, hoci v žiadosti uviedla údaj o štúdiu na SSOŠ T.. Doklad - potvrdenie o štúdiu však nepredložila. Prvostupňový orgán verejnej správy následne žalobkyňu vyzval na predloženie dokladu osvedčujúceho skutočnosti rozhodné pre jej zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a to potvrdenia o štúdiu

- druhu štúdia (denné alebo externé) v lehote do 27.10.2017. Keďže žalobkyňa v stanovenej lehote požadovaný doklad nepredložila, prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie prerušil (rozhodnutím z 02.11.2017). Následne žalobkyňa požiadala prvostupňový orgán verejnej správy o pokračovanie v konaní s poukazom na doklady osvedčujúce, že v období

od 27.10.2014 do 30.09.2017 mala uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Mestom Banská Bystrica, t.j. bola zamestnaná, ktoré doklady podľa žalobkyne majú preukazovať, že je žiačkou externého (a nie denného) štúdia na SSOŠ Trenčín. Prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni listom zo 07.12.2017 oznámil, že ňou predložené doklady (týkajúce sa zamestnania) nepreukazujú skutočnosť, že je študentkou strednej školy, od kedy a v akej forme štúdia, keďže SSOŠ Trenčín žalobkyni napriek jej žiadosti požadované potvrdenie nevydala, prvostupňový orgán informoval žalobkyňu, že tento doklad (potvrdenie) vyžiada od SSOŠ T. sám. Následne prvostupňový orgán verejnej správy dňa 12.12.2017 požiadal SSOŠ T. v zmysle § 32 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku o oznámenie, odkedy a akou formou podľa § 54 Školského zákona žalobkyňa študuje na SSOŠ T.. Riaditeľka SSOŠ T. prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 14.12.2017 oznámila, že žalobkyňa je žiačkou SSOŠ Trenčín od 04.09.2015, ku dňu vydania potvrdenia bola žiačkou 4. ročníka denného štúdia, pričom na základe žiadosti jej bolo schválené štúdium podľa individuálneho učebného plánu v šk. roku 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018 (t.j. počas celého štúdia). Z potvrdenia SSOŠ Trenčín z 01.12.2017 vyplýva, že žalobkyňa je v šk. roku 2017/2018 žiačkou IV. TL triedy, forma štúdia: na základe individuálneho učebného plánu. Z uvedených dôkazov vyplýva záver, že žalobkyňa bola ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. ku dňu 02.10.2017, študentkou strednej školy.

29. V Čestnom prehlásení z 27.12.2017 žalobkyňa vo vzťahu k štúdiu na SSOŠ T. uviedla, že nikdy nebola študentkou stredoškolského štúdia, t.j. nikdy sa sústavne nepripravovala na povolanie, nikdy nebola žiačkou denného štúdia a nikdy nemala individuálny učebný plán. Ďalej prehlásila, že jej štúdium bolo formou externého štúdia, nakoľko bola počas celého štúdia zamestnaná. Keďže obsah uvedeného Čestného prehlásenia je v rozpore s údajmi uvedenými v Oznámení riaditeľky SSOŚ Trenčín zo dňa 14.12.2017 (viď. bod 28 tohto rozsudku), správny súd (a ani orgány verejnej správy) k takémuto dôkazu nemohli prihliadať.

30. V preskúmavanom prípade dôvodom na vydanie rozhodnutia o nezaradení žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola skutočnosť, že žalobkyňa mala v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie status občana, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie, čím nesplnila podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. b/ Zákona o zamestnanosti, podľa ktorého sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie. K uvedenému záveru dospeli prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný na základe skutočností vyplývajúcich z Oznámenia riaditeľky SSOŠ Trenčín zo dňa 14.12.2017, že žalobkyňa bola v šk. roku 2017/2018 žiačkou 4. ročníka (IV. TL triedy) denného štúdia so schváleným štúdiom podľa individuálneho učebného plánu.

31. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobkyňa bola ku dňu podania žiadosti (02.10.2017) občanom, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie. Žalobkyňa spochybnila výklad pojmu „štúdium popri zamestnaní“ žalovaným, ktorý mal za to, že pojem „štúdium popri zamestnaní“ nie je možné vykladať na základe zrušenej vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 80/1991 Zb., ale na základe toho, či občan absolvujúci štúdium na strednej škole je/nie je popri tomto štúdiu súčasne zamestnaný. Žalobkyňa tvrdila, že jej štúdium na SSOŠ T. je v zmysle terminológie v § 31 ods. 1, 4 vyhl. č. 80/1991 Zb., / ktorá síce bola zrušená prijatím zák. č. 245/2008 Z.z. (Školský zákon), ale v Zákone o zamestnanosti bola zachovaná pojmológia zrušenej normy bez toho, aby boli ustanovenia Zákona o zamestnanosti prispôsobené terminológii Školského zákona/, štúdiom popri zamestnaní a tento charakter nestratilo ani okolnosťou skončenia jej pracovného pomeru. Žalobkyňa argumentovala, že pokiaľ bol v Zákone o zamestnanosti použitý pojem „štúdium popri zamestnaní“ a zároveň v § 35 ods. 3 písm. b/ Zákona o zamestnanosti bolo a je uvedené, že sústavná príprava na povolanie nie je štúdiom popri zamestnaní na strednej škole, nemožno sa odkloniť od znenia § 35 ods. 1 vyhl. č. 80/1991 Zb., ktorá jednoznačne v ods. 3 písm. b/ cit. ustanovenia ustálila, že sústavnou prípravou občana na povolanie nie je štúdium popri zamestnaní na strednej škole. Žalobca naopak argumentoval, že žalobkyňa podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie až po skončení zamestnania (dňa 02.10.2017), pričom bola ku dňu podania žiadosti študentkou stredoškolského štúdia a v tom čase nebola zamestnancom, t.j. neabsolvovala štúdium popri zamestnaní ani z pohľadu v tom čase už ukončeného zamestnania. Pojem „štúdium popri zamestnaní“ nie je možné podľa žalovaného vykladať na základe zrušenej vyhlášky Ministerstva školstva SR o stredných školách, ale len na základe reálnej skutočnosti, či občan absolvujúci štúdium na strednej škole je popri tomto štúdiu súčasne zamestnaný.

32. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (02.10.2017) nebola v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, t.j. nebola zamestnancom v zmysle § 4 ods. 1 Zákona o zamestnanosti. Z uvedeného je možné vyvodiť, že žalobkyňa ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola zamestnaná. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobkyňa v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola študentkou strednej školy, konkrétne SSOŠ v T.. Z Oznámenia riaditeľky SSOŠ T. nesporne vyplýva, že žalobkyňa ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (02.10.2017) študovala na strednej škole, keďže bola študentkou denného štúdia SSOŠ IV. TL triedy, pričom jej o.i. v šk. roku 2017/2018 bolo schválené štúdium podľa individuálneho učebného plánu. Z ust. § 35 ods. 1 Zákona o zamestnanosti vyplýva, že štúdium na strednej škole sa na účely tohto zákona považuje za sústavnú prípravu občana na povolanie. V zmysle § 35 ods. 14 písm. b/ Zákona o zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie. Rozhodnou skutočnosťou pre rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy o nezaradení žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola skutočnosť, že žalobkyňu považoval za občana, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa študuje na strednej škole. Z vykonaného dokazovania preto nesporne vyplýva záver, že žalobkyňa, ktorá bola ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie študentkou strednej školy a súčasne k tomuto dňu nebola zamestnaná, nie je možné považovať za občana, ktorý študuje popri zamestnaní na strednej škole v zmysle § 35 ods. 3 písm. b/ Zákona o zamestnanosti, a teda nie je možné na preskúmavaný prípad aplikovať ust. § 35 ods. 3 písm. b/ Zákona o zamestnanosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že vzhľadom na znenie ust. § 35 ods. 3 písm. b/ Zákona o zamestnanosti je vo vzťahu k štúdiu na strednej škole irelevantná forma štúdia na strednej škole, t.j. či žalobkyňa študuje dennou alebo externou formou štúdia v zmysle § 54 ods. 1 Školského zákona. Relevantnou skutočnosťou je to, či žalobkyňa študuje na strednej škole (§ 35 ods. 1 Zákona o zamestnanosti) a to, či toto štúdium na strednej škole je štúdiom popri zamestnaní (§ 35 ods. 3 písm. b/ Zákona o zamestnanosti). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že forma štúdia by bola relevantná len v prípade, ak by žalobkyňa študovala na vysokej škole. Podľa § 135 ods.1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

33. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala, že žalobca nesprávne vyložil pojem „štúdium popri zamestnaní“ v súvislosti s posudzovaním, aké štúdium je alebo nie je sústavnou prípravou na povolanie, pričom vychádzala z pojmológie vyhl. č. 80/1991 Zb. o stredných školách, konkrétne § 31 ods. 1, so záverom, že jej štúdium na SSOŠ T. je štúdiom popri zamestnaní, správny súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňou cit. vyhl. č. 80/1991 Zb. o stredných školách (z ktorej ust. § 31 ods. 1 žalobkyňa vychádzala pri svojej argumentácii o definovaní pojmu „štúdium popri zamestnaní“) bola zrušená zák. č. 245/2008 Z.z. Školský zákon s účinnosťou od 01.09.2008. Vzhľadom na uvedené nie je možné cit. ust. § 31 vyhl. č. 80/1991 Zb. aplikovať v preskúmavanom prípade. V cit. Školskom zákone, ani vo vykonávacích vyhláškach o stredných školách vydaných na základe zákonného zmocnenia (§ 48 ods. 1 cit. zákona) a to vyhl. č. 314/2008 Z.z. účinnej od 01.09.2008, vyhl. č. 282/2009 účinnej od 01.09.2009 a vyhl. č. 65/2015 účinnej od 01.04.2015 nie je definovaný pojem „štúdium popri zamestnaní“, ani forma štúdia popri zamestnaní. Formy organizácie výchovy a vzdelávania boli stanovené novým spôsobom, pričom výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia (§ 54 cit. zákona). Neznamená to však, že pokiaľ Školský zákon, resp. jeho vykonávacie predpisy formu štúdia popri zamestnaní neupravujú, resp. nedefinujú, mal by sa tento pojem použitý v Zákone o zamestnanosti (v § 35 ods. 3 písm. b/) vykladať podľa už zrušenej právnej normy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa bola ku dňu 02.10.2017 študentkou SSOŠ T., t.j. strednej školy (§ 32 písm. b/, § 42 Školského zákona) dennej formy štúdia (§ 33 ods. 1, § 54 ods. 2 cit. zákona) podľa schváleného individuálneho učebného plánu (§ 54 ods. 4 cit. zákona). Pre účely Zákona o zamestnanosti, ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb v zamestnanosti, je teda potrebné štúdium žalobkyne považovať za štúdium na strednej škole, pričom toto štúdium v čase podania žiadosti o zaradenie žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie (02.10.2017) nebolo vykonávané popri zamestnávaní. Z toho vyplýva, že pre účely Zákona o zamestnanosti, ktorý orgány verejnej správy aplikovali v predmetnom administratívnom konaní, nie je možné štúdium žalobkyne považovať za „štúdium popri zamestnaní“. Orgány verejnej správy (žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy) po vykonaní dokazovania správne vyvodili záver, že žalobkyňa podala žiadosť o zaradenie do evidencie

uchádzačov o zamestnanie dňa 02.10.2017, t.j. v čase, kedy bola študentkou strednej školy, t.j. pripravovala sa sústavne na povolanie. Zároveň správne vyvodili záver, že na žalobkyňu sa nevzťahuje možnosť aplikácie ust. § 35 ods. 3 písm. b/ Zákona o službách v zamestnanosti.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd námietku žalobkyne smerujúcu k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú. Keďže zo žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. ani z iných dôvodov nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Sťažovateľ má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 SSP).