Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/141/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľa: J. S., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu U., E. XX, proti súdnemu exekútorovi: Mgr. Nina Banásová, adresa sídla Bratislava, Zelinárska 6, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 31. júla 2018 č.k. 17C/19/2018-14 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.1 Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie odkladného opatrenia odmietol.

1.2 Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 156, § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 129 ods. 1, 2 a 3, § 132 ods. 1, 2 a 3, § 327 a § 331 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a vecne potrebou odmietnutia návrhu navrhovateľa z dôvodu, že tento neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., je nezrozumiteľný, pričom ide o vady brániace pokračovaniu v konaní na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ doposiaľ neuviedol znenie výroku neodkladného opatrenia, t. j. petit, z ktorého by bolo zrejmé, ako presne má súd neodkladným opatrením rozhodnúť. Z dojednania vyplýva iba petit výroku vo veci samej. Ak by sa aj navrhovateľ domáhal totožného rozhodnutia neodkladným opatrením, (čo úprava C.s.p. nezakazuje), uvedenému nie je možné vyhovieť, nakoľko nie je splnená základná podmienka vydania neodkladného opatrenia, a to, že nie je osvedčená potreba rozhodnúť práve touto formou rozhodnutia - neodkladným opatrením z dôvodu nepreukázania potreby bezodkladnosti a naliehavosti uvedenej úpravy. Nakoľko navrhovateľ nedoplnil svoj návrh i napriek výzve tak, aby súd mohol pokračovať v konaní, súd návrh na nariadenie odkladného opatrenia odmietol.

2.1 Takéto rozhodnutie napadol včasným odvolaním navrhovateľ, namietajúc nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a to z dôvodu, že všetky doklady preukazujúce ním tvrdené skutočnosti súdu predložil a z rozhodnutia nie je zrejmé čo má ešte doložiť.

2.2 Pohľadávku vymáhanú súdnou exekútorkou na základe rozsudku z roku 2015 uhradil a tak exekúcia mala byť zastavená. Napriek tomu mu exekútorka zablokovala na jeho účte finančné prostriedky v rozsahu 8.568,92 eur a túto sumu mu následne z účtu aj zrazila. Následne mu dňa 17. júla 2018 zrazila sumu 250 eur a tak škoda predstavuje sumu 8.818,92 eur.

2.3 Okresný súd Trnava nevydal exekučný titul na sumu 8.568,92 eur a tak súdna exekútorka svojím konaním porušila právomoc verejného činiteľa a to tým, že exekúciu uviedla bez toho, aby existoval exekučný titul.

2.4 Žiada súd o ukončenie exekúcie z roku 2015 vedenej súdnou exekútorkou pod číslom Ex 146/2015-9 a to z dôvodu, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola uhradená. Zároveň žiada súd aby vydal rozsudok - neodkladné opatrenie, ktorým by súdnej exekútorke bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 8.818,92 eur so zákonným úrokom z omeškania počítaným od 22.5.2018.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..

4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.

5. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci súdu prvej inštancie z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), teda za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

6. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku (a podľa § 234 ods. 2 C.s.p. aj uznesenia) súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami sporovej strany); porušením uvedeného práva sporovej strany je na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej aj sporovej strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1 písm. b) C.s.p..

7. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie pojaté do napádaného uznesenia v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobil predmetom odvolacieho konania navrhovateľ. Tak ako to namietal samotný navrhovateľ vo svojom odvolaní, aj odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia jednak úplne absentujú dôvody pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o nezrozumiteľnosti návrhu navrhovateľa/ podávateľa doručeného súdu dňa 6.7.2018 v znení jeho doplnenia (na základe výzvy súdu) doručeného súdu dňa 24.7.2018 (napriek tomu, že v odôvodnení uznesenia o odmietnutí podania sa súd odmietajúci podanie musí vysporiadať nielen s tým, prečo je podanie neúplné a neurčité alebo nezrozumiteľné, a prečo pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať v konaní a aj s otázkou, prečo nedostatky podania podľa jeho názoru neboli následným podaním navrhovateľa/podávateľa odstránené), najmä keď z doplnenia podania/návrhu navrhovateľa je zrejmé, že tento obsahuje jednak návrh na zastavenie exekúcie vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Ninou Banásovou pod číslom Ex 146/2015 a jednak návrh na uloženie povinnosti súdnej exekútorke zaplatiť navrhovateľovi/podávateľovi sumu 5.568,92 eur so zákonným úrokom z omeškania počítaným od 22.5.2018.

8. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej zistil, že navrhovateľ/podávateľ už v samotnom návrhu/podaní doručenom súdu dňa 6.7.2018 opísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval svoje právo na plnenie voči súdnej exekútorke - táto mu neprávom v súvislosti s výkonom exekúcie zrazila z jeho účtu sumu 8.818,92 eur, pričom toto podanie neobsahovalo riadny petit (ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie), z ktorého by bolo zrejmé zaplatenia akej konkrétnej sumy - istiny a akých konkrétnych úrokov sa domáha a dátum od kedy si takýto úrok uplatňuje.

9. Súd uznesením z 11. júla 2018 č.k. 17C/19/2018-8 síce navrhovateľa/podávateľa vyzval na odstránenie vád jeho podania doručeného súdu dňa 6.7.2018, kde mu oznámil, že jeho podanie neobsahuje všetky náležitosti vyžadujúce zákonom, že ho považuje za neúplné, nakoľko v návrhu nie je uvedené jasne a zrozumiteľne čo sa ním sleduje, ani nie je dostatočne odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov, že v návrhu je tiež potrebné označiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, prípadne i pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, že v návrhu nie je uvedený návrh výroku neodkladného opatrenia, t. j. čoho sa navrhovateľ domáha, ako chce, aby súd rozhodol a že je dôležité aby navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej (tu pozri č.l. 9 spisu), avšak táto výzva obsahovala len formálne poučenie o spôsobe opravy napriek tomu, že v takomto prípade poučenie o spôsobe opravy musí byť celkom konkrétne a nestačí len neurčitá a vágna výzva na odstránenie vád, z ktorej podávateľ nie je schopný pochopiť, čo vlastne súd žiada a len ťažko tak dostojí požiadavka na odstránenie vád podania. Súd si musí v prvom rade sám ujasniť, aké tvrdenia sú preň vzhľadom na budúce prejednanie veci významné a teda musí vedieť, o čom a na akom právnom podklade má rozhodnúť. Ak totiž nebola výzva súdu na odstránenie vád podania dostatočne konkrétna a určitá alebo ak súd podávateľa na vadu neupozornil alebo mu nepodal konkrétne poučenie o spôsobe jej odstránenia, prejaví sa vada takejto výzvy v tom, že súd nemôže podanie pre neodstránenie vád odmietnuť.

10. Súd každé podanie vyhodnocuje podľa jeho obsahu a nielen podľa označenia ako ho označí navrhovateľ/podávateľ. Pokiaľ z obsahu podania je zrejmé, že ide o žalobu vo veci samej ako to bolo aj v prejednávanej veci - žalobu o zaplatenie bližšie neurčenej sumy s jej príslušenstvom (aj, keď táto trpí odstrániteľnými vadami) nie je viazaný označením tohto podania podávateľom, aj keď tento podanie označil ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho konania (najmä, ak z obsahu tohto podania žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sa domáhal predbežnej úpravy pomerov - poznámka v druhom odseku na strane 2 podania, že podáva predbežné opatrenie z dôvodu neschopnosti platiť výživné v plnej výške sa týka totiž konania o zníženie výživného vedeného pred Okresným súdom Bratislava III a v ňom uvádzaných aktivít podávateľa ako otca maloletých detí).

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zároveň potrebné vyhodnotiť ako vnútorne rozporné, nakoľko súd v jeho odôvodnení na jednej strane konštatuje, že podanie trpí vadou brániacu jeho vecnému

prejednaniu pre jeho nezrozumiteľnosť (tu pozri bod 6. veta prvá uznesenia) a na druhej strane opakovane konštatuje, že návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že nie je osvedčená potreba rozhodnúť práve touto formou rozhodnutia, nakoľko tento nepreukázal potrebu bezodkladnosti a naliehavosti uvedenej úpravy (tu pozri bod 6. veta druhá, bod 7. a 8. uznesenia), teda zdôvodňuje vo svojej podstate dôvody pre, ktoré bolo potrebné takýto návrh, po jeho vecnom prejednaní zamietnuť (§ 328 ods.1 druhá časť vety).

12. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé a vnútorne rozporné, nakoľko z jeho obsahu nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti považoval za osvedčené/preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľa/podanie podávateľa ako nezrozumiteľné bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil, a umožnil tým podávateľovi sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým jeho práva na spravodlivý proces.

13. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..

14. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p.), uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Pre poriadok však odvolací súd ďalej uvádza nasledovné :

Pokiaľ má súd prvej inštancie pochybnosti o tom, či podávateľ svojím podaním sleduje len bezodkladnú úpravu pomerov alebo začatie riadneho kontradiktórneho súdneho konania o uloženie povinnosti žalovanej strane zaplatiť mu žalovanú sumu (ktoré predpokladá aj vykonanie dokazovania pred súdom) je potrebné v tomto zmysle jasne a zrozumiteľne vyzvať podávateľa na konkrétne vyjadrenie sa o tejto nejasnej otázke a až potom podľa obsahu takéhoto vyjadrenia sa podávateľa odstraňovať prípadne ďalšie vady jeho podania a to už zohľadniac vôľu podávateľa podať žalobu alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako prostriedku umožňujúceho bez dokazovania bezodkladne upraviť pomery strán avšak aj z následkami uvedenými v § 340 C.s.p..

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 C.s.p. viazaný, opätovne posúdiť nároky navrhovateľa/podávateľa uplatnené v tomto konaní, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite sporových strán vykonať aj ďalšie dokazovanie, podľa § 191 C.s.p., náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky.

17. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).