Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-26-2017.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B. XXX, O. X., Č., 2. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B. XXX, O. X., Č. a 3. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B. XXX, O. X., Č., všetci žalobcovia zastúpení splnomocneným zástupcom L.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, P. proti žalovanej: K. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - Č. V. XX, E., zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Cagalovou, so sídlom Poľovnícka 10, Nové Mesto nad Váhom, o určenie neplatnosti darovacích zmlúv a zmlúv o zriadení vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcom 1., 2. a 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Piešťany dňa XX.XX.XXXX domáhali vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, absolútne neplatného právneho úkonu, a to darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej XX.XX.XXXX medzi darcom U. X. a obdarovanou K. V., ako aj zmluvy o darovaní pozemkov zo dňa XX.XX.XXXX. Svoju žalobu skutkovo odôvodnili tým, že poručiteľ U. X., ich otec zomrel XX.XX.XXXX a podľa darovacej zmluvy s vecným bremenom napísanej XX.XX.XXXX daroval nehnuteľnosti parc. č. XXXX R. XXXX, kat. úz. P. žalovanej, teda obdarovanej, ktorá sa zaviazala, že mu bude poskytovať potrebnú pomoc v starobe, v prípade choroby zabezpečí lekársku starostlivosť, vrátane podávania liekov, a to všetko na vlastné náklady, že bude obstarávať nákupy, prípravu stravy, zabezpečí udržiavanie poriadku v rodinnom dome, vypranie prádla a iné nevyhnutné potreby spojené s dôstojným životom oprávneného, a v prípade jeho smrti vystrojí dôstojný pohreb. Obidve darovacie zmluvy boli uzavreté v núdzi, konanie darcu nebolo slobodné, ale pod psychickým nátlakom o čom svedčí aj skutočnosť, že darca v skutočnosti nechcel darovať to čo daroval, keď najprv daroval pozemky a až 5 dní pred smrťou aj rodinný dom. Hodnota daru je v absolútnom nepomere k protihodnote poskytovaných služieb, konanie je teda v hlbokom rozpore a prieči sa dobrým mravom. Žalobcovia tvrdia, že žiaden zo záväzkov okrem súrneho a nevyhnutného odvozu ich otca do nemocnice žalovaná nevykonala a majú na to dôkazy. Žalobcovia tvrdili, že poznajúc tvar a typ písma svojho otca, podpisy na obidvoch zmluvách nie sú vlastnoručným podpisom darcu.
2. Žalobcovia sa zároveň domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť predbežne nenakladať s predmetom daru až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že žalovaná sa už v polovici mesiaca november 2016, teda týždeň po smrti darcu obrátila na realitnú kanceláriu s ponukou na predaj celej nehnuteľnosti, teda rodinného domu aj s pozemkami. Okresný súd Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX uložil žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami opísanými vo výroku tohto rozhodnutia, a to do právoplatného skončenia tohto konania.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú s odôvodnením, že darovacie zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú ich otec uzavrel slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, čo prehlásil na oboch zmluvách, ktoré vlastnoručne podpísal, pričom podpisy boli riadne overené tak, aby kataster tieto zmluvy mohol zavkladovať a boli vyhotovené v súlade s právnymi predpismi. Ak by sa boli žalobcovia o svojho otca riadne starali, tak by určite ich otec nespísal testament, na základe ktorého ako závetnú dedičku uviedol ju. Závet je uložený u notára U. M. pod sp. zn. O. XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX.
4. Žalobcovia v replike zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že na žalobe v celom rozsahu trvajú, žiadajú o grafologické dokazovanie podpisov ich otca na oboch darovacích zmluvách a navrhli súdu, aby vyžiadal z katastrálneho úradu obidve darovacie zmluvy, aby mohli byť obidva podpisy darcu grafologicky posúdené.
5. Žalovaná v duplike zo dňa XX.XX.XXXX namietala posúdenie pravosti podpisu otca žalobcov na obidvoch darovacích zmluvách s odôvodnením, že podpis na týchto zmluvách je jeho, bol riadne overený orgánmi oprávnenými overovať podpismi a nariadenie grafologického dokazovania nie je potrebné. Prvú darovaciu zmluvu s vecným bremenom vyhotovil L.. R. V. a podpis otca žalobcov bol riadne overený na Matričnom úrade X. P., čoho dôkazom je samotná zmluva. Druhá darovaciu zmluvu a zmluvu o vecnom bremene vyhotovila L.. K. a podpis otca žalobcov overovala pracovníčka Notárskeho úradu L.. U. B. P.riamo v dome otca žalobcov, keďže nevládal chodiť a bol na vozíku. Dňa XX.XX.XXXX bol teda otec žalobcov doma, nebol hospitalizovaný, a preto tvrdenie žalobcov je vyloženým klamstvom a výmyslom.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, na ktorom vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a výsluchom žalobcu 1./ a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že darca U. X. daroval obdarovanej K. V. nehnuteľnosti v kat. úz. P., zapísané v LV č. XXXX, ako pozemok parc. registra „C“ č. p. XXXX, K. o výmere XXX m2 a parc. registra „C“ č. p. XXXX, K. P. o výmere XXX m2. Účastníci zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania darovaných pozemkov aj s príslušenstvom v prospech darcu U. X.. Pravosť podpisu darcu bola osvedčená podľa knihy Osvedčenia pravosti podpisov na matričnom úrade U. P..
8. Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi darcom U. X. a obdarovanou K. V. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že darca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom P., katastrálny odbor pre okres P., obec P., k. ú. P., a to E. Y. so súp. č. XXXX postavenom na pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX tieto nehnuteľnosti daroval obdarovanej, ktorá dar s vďakou prijala. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v oprávnení darcu, ako oprávneného z vecného bremena dar - rodinný dom doživotne užívať a bývať v ňom a povinnosti obdarovanej, ako povinnej z vecného bremena toto doživotné bývanie a užívanie strpieť. Pravosť podpisov darcu aj obdarovanej boli osvedčené notárskym koncipientom povereným notárom L.. U. B. X. P..
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. P., zapísaných ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape s parc č. XXXX o výmere XXX m2, K. P. R. O. a parc. č. XXXX o výmere XXX m2, K., E. Y. so súp. č. XXXX na parcele č. XXXX.
10. Z potvrdenia o registrácii v notárskom centrálnom registri závetov zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bol dňa XX.XX.XXXX registrovaný do zbierky nevyhlásených závetov závet U. X. pod sp. zn. O. XX/ XXXX notára U. M. X. P..
11. Žalovaná sa prostredníctvom právnej zástupkyne pokúsila návrhom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným žalobcom o mimosúdne vyriešenie veci na základe vzájomnej dohody, podľa ktorej bola ochotná vyplatiť im podiel 1/3-ina z polovice odhadnej sumy rodinného domu. Na uvedený návrh na mimosúdne vyriešenie veci žalobcovia reagovali v stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom navrhovanú dohodu odmietli.
12. Žalobca 1./ vo svojej výpovedi na pojednávaní 25.09.2018 uviedol, že sa domáha neplatnosti oboch darovacích zmlúv s odôvodnením, že žalovaná nedodržala podmienky zmluvy a nezabezpečila jeho otcovi potrebnú starostlivosť. Po predložení originálov zmlúv, po tom ako sa s nimi oboznámil, nedovolí si už tvrdiť, že podpis otca by bol sfalšovaný nakoľko bol úradne overený. O týchto darovacích zmluvách nevedel, o jednej darovacej zmluve sa dozvedel až pri návšteve svojho otca a o druhej zmluve sa dozvedel až pri predbežnom spisovaní majetku v dedičskom konaní. Potom požiadal žalovanú, aby mu darovacie zmluvy poskytla. Žalovaná mu tieto poslala elektronickou formou, avšak nie sú totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v spise a boli zavkladované do katastra. Pri jeho osobnej návšteve u otca asi 10 dní pred smrťou bola prítomná aj žalovaná a keď sa dostavil k otcovi neohlásene žalovaná tam nebola, otec bol sám a priestor v ktorom žil sa mu javil ako neudržiavaný. S otcom bol v telefonickom kontakte a osobne asi 1x do roka. Otec mu spomínal nejaký závet, avšak konkrétnosti nehovoril o jeho obsahu sa dozvedel až v dedičskom konaní. Svoje tvrdenie, že otec uzatvoril darovacie zmluvy v núdzi a pod nátlakom preukázať nevie, avšak si myslí, že otec mal nejaké nezhody so žalovanou. Okrem toho podľa jeho názoru je hodnota daru v nepomere v protihodnote poskytovaných služieb, nakoľko žalovaná neposkytla otcovi dostatočnú starostlivosť tak, ako mala. Pri návšteve otca videl, ako keby mal otec so žalovanej strach a obavy.
13. V záverečnom vyjadrení zástupca žalobcov trval na podanej žalobe v celom rozsahu s odôvodnením, že darovacia zmluva bola antidatovaná a skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že zo strany žalovanej neboli naplnené zmluvné podmienky a žalobcovia majú naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože ich postavenie ako dedičov po ich právnom predchodcovi je neisté.
14. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnom vyjadrení poukázala na nesprávne podanú žalobu zo strany žalobcov i napriek prekvalifikácii nároku žalobcov, že zmluvy sú neplatné z dôvodu nenaplnenia podmienok zo strany žalovanej a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
15. Predmetom prejednávaného sporu je určenie neplatnosti právnych úkonov- darovacích zmlúv a zmlúv o zriadení vecného bremena uzatvorených XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, predmetom ktorých bol prevod nehnuteľností.
16. Podľa Čl.17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Súd v každom štádiu konania musí mať preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu a preto sa musí prednostne zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj s otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, pretože ak nie sú splnené tieto zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. ak nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý a jeho posúdenie je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný, jestvuje ohrozenie práva, alebo právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
19. Súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, pričom nie je potrebné, aby túto obranu v rámci konania urobil žalovaný. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či je právny záujem na určení, súd prihliada v ktoromkoľvek štádiu konania.
20. Súdna prax za určovaciu žalobu považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe o určenie neplatnosti zmluvy zásadne daný naliehavý právny záujem (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 1 Cdo 91/2006). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí totiž znamenať, že strana je nositeľom práva, ktoré jej malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mala zmluvou nadobudnúť, pretože právo jej mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, príp. aj mohla nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Keďže právne otázky v súvislosti s neplatnosťou zmluvy môže riešiť zásadne iba súd, je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a teda iba žaloba na určenie vlastníckeho práva, prípadne žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.
21. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 112/2004 ( 81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
22. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a poukazujúc na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu požadovaným určením neplatnosti právnych úkonov, ktoré urobil ich právny predchodca počas svojho života dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia vo vzťahu k žalovanej, nakoľko takýmto určením sa právne postavenie žalobcov nijako nezmení. K zmene ich právneho postavenia by mohlo dôjsť len na základe žalobného návrhu o určenie vlastníckeho práva resp. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi.
23. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovia nemajú na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem, preto súd žalobe nemohol vyhovieť a túto ako nedôvodnú zamietol.
24. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím citovaných zákonných ustanovení a rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal plný úspech, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.