Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/90/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu V.. V. V., IČO: 42 068 070, so sídlom Mariánske námestie 161/20, Žilina, proti žalovanému J.. C. A., trvale bytom W. XX, Ž., zast.: Advokátskou kanceláriou Kadura a spol., so sídlom Ul. Republiky 16, Žilina, o vydanie vecí, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania dodávateľských faktúr žalobcu s knihou pohľadávok žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, výpisov z účtu žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, výdavkových dokladov a príjmových dokladov žalobcu s pokladničnou knihou žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, prehľadu nepeňažných operácií žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, peňažného denníka žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, daňového priznania žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, výkazu o príjmoch a výdavkoch žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014 a výkazu o majetku a záväzkoch žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014 z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.12.2017 vydania všetkých účtovných a iných dokladov vzťahujúcich sa k žalobcovi, a to za účtovný rok 2012. Súd považoval petit žaloby za neurčitý, preto Uznesením č.k. 13C/90/2017 - 40 zo dňa 03.07.2018 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Žalobca doplnil žalobu podaním zo dňa 30.07.2018, doručeným súdu dňa 03.08.2018 (č.l.44) a v znení tohto doplnenia sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu dodávateľské faktúry žalobcu s knihou záväzkov žalobcu za účtovné roky 2007-2014, odberateľské faktúry žalobcu s knihou pohľadávok žalobcu za roky 2007-2014, výpisy z účtu žalobcu za roky 2007 - 2014, výdavkové doklady a príjmové doklady žalobcu s pokladničnou knihou žalobcu za roky 2007 - 2014, prehľad nepeňažných operácií žalobcu za roky 2007 - 2014, peňažný denník žalobcu za roky 2007 - 2014, daňové priznania žalobcu za roky 2007 - 2014, výkaz o príjmoch a výdavkoch žalobcu za roky 2007 - 2014 a výkaz o majetku a záväzkoch žalobcu za roky 2007 - 2014, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako účtovný poradca a žalobca ako osoba povinná viesť účtovníctvo uzavreli ústnu mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej žalobca prenechal vedenie svojho účtovníctva žalovanému a poveril žalovaného zabezpečovaním splnenia príslušných daňových a účtovných povinností, a to aj na základe udelenej generálnej plnej moci. Za tým účelom odovzdal žalovanému svoje účtovné dokumenty. E - mailom zo dňa 02.02.2015 žalovaný potvrdil uvedenú skutočnosť, keď vyhlásil, že veci ( t.j. účtovníctvo) odovzdá žalobcovi ihneď po vysporiadaní záväzkov, a teda že sa v jeho opatere nachádzajú účtovné doklady spoločnosti žalobcu, a to od roku 2008.

Nakoľko sa v roku 2014 vzťahy medzi žalobcom a žalovaným zhoršili, došlo k ukončeniu mandátnej zmluvy a žalovaný ďalej už neplnil a nebol oprávnený plniť jeho povinnosti z titulu mandátnej zmluvy. Za účelom riadneho výkonu účtovných služieb je nevyhnutné predloženie účtovných dokladov. V tejto súvislosti žalobca opakovane žiadal žalovaného písomne e-mailom a aj formou novej splnomocnenej účtovnej zástupkyne spoločnosti OLZA, s.r.o. J.. T. o vydanie všetkých účtovných dokladov týkajúcich sa žalobcu. Napriek aktívnej snahe žalobcu o získanie účtovnej dokumentácie, tieto doklady neboli žalobcovi poskytnuté. Žalobca tak nemôže poskytnúť Daňovému úradu Žilina požadovanú súčinnosť z dôvodu, že nedisponuje vyžiadanými dokladmi, a tiež si nemôže plniť svoje daňové a účtovné povinnosti, čím mu vzniká škoda, hrozí mu ukladanie pokút, vzniká mu nemajetková ujma spôsobená stresom spojeným s uvedenou situáciou.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l.33) uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, nakoľko so žalobcom nikdy žiadnu mandátnu ani inú obdobnú zmluvu, a to ani ústne, ani písomne neuzavrel. Žalovaný ako fyzická osoba ani nie je držiteľom živnostenského oprávnenia na vedenie účtovníctva. Žalovaný ani nikdy pre žalobcu účtovníctvo neviedol. V marci roku 2013 pripravil pre žalobcu iba daňové priznanie k dani príjmu za rok 2012, a to na základe niektorých podkladov, ktoré mu žalobca predložil. Z niektorých týchto dokladov si žalovaný za účelom vyplnenia daňového priznania vyhotovil kópie, žalobca si všetky originály účtovných dokladov ponechal. Žalobca si daňové priznanie podpísal a na Daňovom úrade podal sám. Žalobca ani nikdy žalovanému nevystavil „generálnu plnú moc“, ako tvrdí v žalobe. Žalobca vystavil žalovanému koncom roka 2013 plnú moc na zastupovanie pred Daňovým úradom v súvislosti s elektronickou komunikáciou s úradom. Žalovaný má za to, že žaloba je podaná účelovo v súvislosti s konaním pred Daňovým úradom Žilina. žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal, že veci, ktorých vydania sa domáha sa nachádzajú u žalovaného.

4. Žalobca po replike žalovaného doručil súdu dňa 09.10.2018 podanie, v ktorom uviedol, že nepožaduje už vydanie podkladov za roky 2007 a 2014. V ostatnom sa naďalej domáhal ich vydania (č.l.55).

5. Toto podanie súd posúdil podľa obsahu a vyhodnotil ho ako čiastočné späťvzatie žaloby, a preto s poukazom na ust. § 145 ods.1 C.s.p. súd konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania dodávateľských faktúr žalobcu s knihou pohľadávok žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, výpisov z účtu žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, výdavkových dokladov a príjmových dokladov žalobcu s pokladničnou knihou žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, prehľadu nepeňažných operácií žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, peňažného denníka žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, daňového priznania žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014, výkazu o príjmoch a výdavkoch žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014 a výkazu o majetku a záväzkoch žalobcu za roky 2007, 2008 a 2014 zastavil. Konal tak o vydaní dokladov špecifikovaných v podaní zo dňa 09.10.2018 iba za roky 2009 až 2013.

6. Súd na deň 23.10.2018 nariadil pojednávanie. Žalobca sa na nariadené pojednávanie neustanovil, podaním zo dňa 22.10.2018 (č.l.56) žiadal svoju neúčasť ospravedlniť a súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti.

7. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, opakovane poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu a poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, najmä že nepreukázal, že žalovaný má u seba veci, ktorých vydania sa domáha, navrhol teda žalobu zamietnuť a priznať žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa odseku 2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to a) žalobou na vydanie veci a b) zapieracou žalobou Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne

mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.

9. Okrem iných náležitostí a podmienok konania, skúma súd z úradnej povinnosti na začiatku konania aj tzv. vecnú legitimáciu účastníkov konania. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľ žalobou domáha, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však môže žalobe vyhovieť len vtedy ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 10. V zmysle Čl.8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Dokazovať je povinný každý, kto niečo v spore tvrdí. Žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovaný má u seba veci, ktorých vydania sa v spore žalobca domáha.

11. Podľa § 151 ods.1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa odseku 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Žalovaný v spore účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko poprel, že by mal u seba veci, ktorých vydania sa žalobca domáhal a zároveň uviedol vlastné tvrdenia a to, že so žalobcom nikdy žiadnu mandátnu ani inú obdobnú zmluvu, a to ani ústne, ani písomne neuzavrel, ako fyzická osoba ani nie je držiteľom živnostenského oprávnenia na vedenie účtovníctva, nikdy pre žalobcu účtovníctvo neviedol. V marci roku 2013 pripravil pre žalobcu iba daňové priznanie k dani príjmu za rok 2012, a to na základe niektorých podkladov, ktoré mu žalobca predložil. Z niektorých týchto dokladov si žalovaný za účelom vyplnenia daňového priznania vyhotovil kópie, žalobca si všetky originály účtovných dokladov ponechal. Žalobca si daňové priznanie podpísal a na Daňovom úrade podal sám. Žalobca ani nikdy žalovanému nevystavil „generálnu plnú moc“, ako tvrdí v žalobe, žalobca vystavil žalovanému koncom roka 2013 plnú moc na zastupovanie pred Daňovým úradom v súvislosti s elektronickou komunikáciou s daňovým úradom. Žalobca tak nepreukázal, že žalovaný má u seba veci, ktorých vydania sa v spore domáhal.

13. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný má u seba veci, ktorých vydania sa domáhal, súd žalobu vo zvyšku zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.2)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.