Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20Csp-9-2017.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s, so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., okres Ž., v konaní o zaplatenie 83,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 02.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 83,38 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 02.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. P., na základe ktorej mu vypožičal SIM kartu umožňujúcu využívať poskytované telekomunikačné služby, pričom žalovaný mu nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 83,38 Eur. Po zaslaní pokusu o zmier žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou.
2. Žalovaný nemá v súčasnosti v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt Y. W.. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 18.09.2018). Podľa uvedeného ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 29.12.2008 zmluvu o pripojení č. P., ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za tieto služby.
5. Faktúrou splatnou dňa 29.08.2014 v sume 0,07 Eur, faktúrou splatnou dňa 29.09.2014 v sume 64,66 Eur a faktúrou splatnou dňa 29.10.2014 v sume 18,65 Eur vyfakturoval žalobca žalovanému k úhrade telekomunikačné služby za obdobie 10.08.2014 až 09.11.2014. Následne listom zo dňa 16.11.2016 (pokusom o pokonávku) žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 83,38 Eur ako ceny neuhradených telekomunikačných služieb poskytnutých a fakturovaných mu v uvedenom období, a to najneskôr do 01.12.2016.
6. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 83,38 Eur ako cenu telekomunikačných služieb (splatnú 14 dní od vystavenia faktúr podľa článku 11.8 všeobecných podmienok, ktorými sa zmluva v podrobnostiach spravuje) poskytnutých mu na základe uzavretej zmluvy. Právny základ zmluvy o pripojení vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách). Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť dlžnej sumy 83,80 Eur, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.
7. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania súd vychádzal z právnej úpravy úrokov z omeškania obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 v spojení s prechodným ustanovením § 10c uvedeného nariadenia vzhľadom na uzavretie zmluvy pred dňom 01.02.2013 a omeškanie s úhradou faktúr, ktoré nastalo po 01.02.2013. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti dostal do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka). Preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania 8,05 % ročne, ktorý si uplatnil ešte od neskoršieho dňa a v nižšej miere než by mu patril (v čase splatnosti prvej faktúry totiž platila výška úroku z omeškania 8,15 % ročne).
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.