Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/101/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUD. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovaným I/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom N. XXX/XX, XXX XX T., II/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom S. XXX, XXX XX M., Česká republika a III/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom XXX XX K. XX, U. republika, o zaplatenie 2.724,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/577/2015-96 zo dňa 21. februára 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/577/2015-128 zo dňa 12. februára 2018 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu zo dňa 21. februára 2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. februára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 21. februára 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému I/ zaplatiť istinu 2.724,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,80 % ročne zo sumy 2.609,23 Eur od 22.09.2010 do zaplatenia a s náhradou trov konania, žalovaným II/ a III/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 663,88 Eur spoločne a nerozdielne so žalovaným I/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných (I. výrok). Žalovaným I/, II/ a III/ priznal (II. výrok) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

1.1. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca ako veriteľ dňa 19.07.2006 uzavrel s A. C., nar. XX.XX.XXXX. ako dlžníkom (poberateľom úveru) a žalovaným I/ ako spoludlžníkom úverovú zmluvu číslo účtu stavebného sporenia XXXXXXXX/XXXX. Jej predmetom bolo poskytnutie medziúveru AKURÁT vo výške 3.319,39 Eur (predtým 100.000,- Sk) dlžníkovi A. C., úročeného sadzbou 9,80 % ročne, na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Po splnení všetkých stanovených podmienok sa medziúver transformuje na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a sumou nasporenou na spotrebiteľskom účte, úročený úrokovou sadzbou 6 % ročne. Dlžník sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami vo výške 53,11 Eur; začiatok splácania bol dohodnutý na najbližší mesiac nasledujúci po prvom čerpaní prostriedkov medziúveru t. j. dňom 01.09.2006. Ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok úveru, alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať okamžité splatenie úveru. Od dátumu žiadosti o okamžité splatenie sa zvyšuje úroková sadzba zostatku úveru o 2 % ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Spoludlžník pristupuje k záväzku dlžníka a zaväzuje sa splatiť úver aj s príslušenstvom s dlžníkom spoločne a nerozdielne. Žalobca vyplatil dlžníkovi A. C. medziúver 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) dňa 09.08.2006. Žalobnou upomienkou z 21.07.2010 oznámil dlžníkovi, že úverový účet vykazuje

nedoplatok vo výške 202,28 Eur a vyzval ho na zaplatenie nedoplatku vo výške 283,41 Eur najneskôr do 15.08.2010 s tým, že v prípade nerešpektovania upomienky je oprávnený, v súlade s úverovou zmluvou, žiadať o okamžité splatenie zostatku úveru vo výške 2.531,77 Eur. Upomienkou spoludlžníkovi z 21.07.2010 žalobca oznámil žalovanému I/, že dlžník nezaplatil zameškané splátky vo výške 202,28 Eur a vyzval ho, aby dlžnú sumu zaplatil najneskôr do 15.08.2010 s tým, že v prípade nerešpektovania upomienky je oprávnený, v súlade s úverovou zmluvou, žiadať o okamžité splatenie zostatku úveru vo výške 2.531,77 Eur. Žiadosťami o okamžité splatenie úveru z 22.09.2010 žalobca vyzval dlžníka aj spoludlžníka, dňom 22.09.2010, o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 2.609,23 Eur. Táto žiadosť bola žalovanému I/ doručená dňa 27.09.2010. DlžníkoviXX.C. nebola riadne doručená, pretože dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8D/192/08 vyplýva, že dedičmi poručiteľa A. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX boli jeho deti - žalovaný II/ a III/. Osvedčením o dedičstve z 25. augusta 2008 č. k. 8D/192/2008-20, Dnot 203/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2008, dedičstvo po poručiteľovi v hodnote 663,88 Eur (predtým 20.000,- Sk) nadobudli žalovaní II/ a III/. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa 31.05.2013 sp. zn. II/2011-1264 bola žalovanému I/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku 2.682,73 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,80 % ročne zo sumy 2.609,23 Eur od 22.09.2010 do zaplatenia, žalovaným II/ a III/ povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku 663,88 Eur istiny spoločne a nerozdielne so žalovaným I/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Zároveň bola žalovanému I/ uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, a to poplatok za začatie rozhodcovského konania 80,- Eur, paušálny poplatok za krytie správnych nákladov 16,60 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 681,30 Eur, do 3 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.05.2014. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10Er/430/2014 vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 31.07.2014 proti žalovaným návrh na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Angelike Slopovskej z Exekútorského úradu Bratislava, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa 31.05.2013 sp. zn. II/2011-1264. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 21.08.2014 sp. zn. 10Er/430/2014 žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka dohodnutá v úverovej zmluve je neprijateľnou podmienkou, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na odvolanie žalobcu ako oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11.08.2015 č. k. 5CoE/32/2015-53 uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

1.2. Po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 52, § 100 ods. 1, 2, § 470 a § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 25 ods. 1, 2 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b) a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ako aj § 5b zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd prvej inštancie ustálil, že zodpovednosť žalovaných II/ a III/ ako dedičov dlžníka X.X. K C. za jeho dlhy je daná v zmysle § 470 OZ, čím je daná ich pasívna legitimácia. Žalovaný I/ aj právny predchodca žalovaných II/ a III/ pri uzatváraní zmluvy dňa 19.07.2006 so žalobcom vystupovali ako spotrebitelia, žalobca ako dodávateľ, preto je ich právny vzťah právnym vzťahom spotrebiteľským a úverová zmluva zmluvou o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa okresný súd dospel k záveru, že od 23.09.2010 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru žalobcom v zmysle § 565 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorej posledný deň pripadol na 23.09.2013. Žaloba bola podaná 25.11.2015, preto ju z dôvodu premlčania zamietol. Do pozornosti dal čl. II. bod 4 zmluvy, z ktorého vyplýva, že celý úver mal dlžník a spoludlžník splatiť najneskôr do 5,25 roka od pridelenia cieľovej sumy (09.08.2006), takže úver bol splatný najneskôr do konca roka 2011.

1.3. K obrane žalovaných II/ a III/, že v dedičskom konaní udelili plnú moc na zastupovanie bratovi svojho otca P. C. s predpokladom, že bude hájiť ich záujmy, o výsledku dedičského konania a dlhu poručiteľa nemali vedomosť, v opačnom prípade by dedičstvo odmietli, súd prvej inštancie poukázal na § 470 OZ, v zmysle ktorého je daná zodpovednosť žalovaných II/ a III/ ako dedičov za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Rozsah zodpovednosti každého z dedičov sa spravuje výškou ceny majetku, ktorý fakticky nadobudli, nie podľa pomeru toho, čo predstavuje ich dedičský podiel.

1.4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) aplikujúc zásadu úspechu. Žalovaní I/, II a III/ mali v spore plný úspech, preto im súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p..

2. Uznesením č. k. 3C/577/2015-128 zo dňa 12. februára 2018 okresný súd opravil záhlavie rozsudku č. k. 3C/577/2015-96 zo dňa 21. februára 2017 v časti označenia žalobcu na Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., oproti Wüstenrot stavebná poisťovňa, a. s.; uznesenie sa stalo právoplatným 05.04.2018.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku s odvolacím návrhom, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého, teda aj odvolacieho konania.

3.1. Nesprávne právne posúdenie veci videl odvolateľ v aplikácii ustanovenia § 5b zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014, pričom úverový zmluvný vzťah vznikol 19.07.2006. Podľa odvolateľa aplikáciou tohto zákonného ustanovenia boli značne narušené princípy právneho štátu zakotvené v článku 1 ods. 1 a 2 Ústavy SR, porušené právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa článku 46 Ústavy SR a článku 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zásada rovnosti strán sporu garantovaná článkom 47 ods. 3 Ústavy SR a článkom 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Tieto zásady porušil aj zákonodarca prijatím § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil absenciu prechodných ustanovení zákona č. 102/2014 Z. z. účinného od 01.05.2014, ktorých cieľom by bolo za účinnosti neskoršej právnej úpravy upraviť právne vzťahy, ktoré vznikli počas pôsobenia skoršej právnej úpravy.

4. Ani jeden zo žalovaných sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril (§ 373 ods. 3 C.s.p.). 5. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v spojení s jeho opravným uznesením s poukazom na § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7. Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna dňa 07. februára 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nasledovne: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Tento záver nič nemení na skutočnosti, že súd prvej inštancie v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku aplikoval vtedy platné a účinné ustanovenie zákona č. 250/2007 Z. z.. Nález ústavného súdu nadobúda účinnosť jeho publikovaním v Zbierke zákonov. Ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu (23.10.2018) nález ústavného

súdu nadobudol účinnosť (dňa 27.09.2018) a odvolací súd musel konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovenia zákona, ktoré v súčasnosti nie je v súlade s Ústavou SR.

8. Okresný súd v ďalšom konaní po vykonaní dokazovania zistený skutkový stav subsumuje pod príslušné ustanovenia zákona a vyporiada sa s obranou žalovaných, pričom svoje konštatovanie o tom, že Rozsah zodpovednosti každého z dedičov sa spravuje výškou ceny majetku, ktorý fakticky nadobudli, nie podľa pomeru toho, čo predstavuje ich dedičský podiel konkretizuje na pomery žalovaných II/ a III/. V odôvodnení rozhodnutia tiež uvedie, z ktorých skutočností vyvodil právomoc vo veci konať.

9. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 C.s.p..

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).