Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, proti žalovaným: 1. E.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F., X. Ú. XX/B, 2. E.. J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., Y. X, zastúpenému JUDr. Pavlom Mesárošom, nar. 19.10.1962, bytom v Košiciach, Nižná Úvrať 41/B, o zaplatenie 15.823,82 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2017 sp.zn. 24C/303/2002

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zastavení konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 20.10.2017 č.k. 24C/303/2002-735 konanie v časti o zaplatenie príslušenstva zastavil (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.), žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.) a vyslovil, že štát má voči žalobcovi právo na náhradu trov v rozsahu 100 % (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca (Bytový podnik mesta Košice, príspevková organizácia so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 31 989 675) domáhal od právneho predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade (J. H.) zaplatenia istiny 550.526,30 Sk s odôvodnením, že dňa 1.12.1998 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v objekte na Južnej triede č. 1 v Košiciach o celkovej výmere 603,68 m2 a zmluvné strany sa dohodli, že nájomca vykoná opravu objektu podľa presnej špecifikácie prác v termíne do 1.1.2001 s tým, že vynaložené a odsúhlasené náklady sa budú započítavať na úkor nájomného. Následne bolo zistené, že stavebné práce neboli vykonané, preto žalobca nemohol pristúpiť k uznaniu a započítaniu nákladov na úkor nájomného. Dňa 13.12.1999 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu predmetných priestorov, pretože neuhradil nájomné a zároveň ho žalobca (právny predchodca žalobcu) vyzval na úhradu nedoplatku.

3. Podaním zo dňa 3.9.2004 označeným ako upresnenie návrhu - čiastočné späťvzatie, žalobca špecifikoval návrh tak, že sa domáha voči žalovanému pohľadávky z dôvodu nedoplatku na nájomnom za obdobie 2.,3. a 4. štvrťroku 1998 vo výške 97.644,-Sk za každý štvrťrok (t.j. za rok 1998 3 x 97.644,- Sk) a za mesiace január až november 1999 vo výške 20.762,-Sk za každý mesiac (za celý rok 1999 11 x 20.762,-Sk). Celková pohľadávka tak predstavuje 521.314,-Sk, preto zotrval na žalobnom návrhu o zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti zobral návrh späť (t.j. došlo k späťvzatiu žaloby o zaplatenie 29.212,30 Sk).

4. Súd rozsudkom zo dňa 9.5.2007 konanie v časti o zaplatenie 29.212,30 Sk zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom výrok o zastavení časti konania nadobudol právoplatnosť, preto po zrušení zamietavého výroku predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie 476.708,34 Sk (15.823,82 €),pozostávajúci zo sumy 248.326,34,-Sk (8.242,92 €) za rok 1998 a 228.382,-Sk (7.580,89 €) za rok 1999.

5. Žalovaní na pojednávaní dňa 7.2.2012 žiadali, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným (každému podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov) sumu 550.781,- Sk, ktorá pozostáva zo sumy 299.212,- Sk titulom časti stavebných prác, ktoré neboli uplatnené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/1074/2001, zo sumy 39.045,- Sk titulom nezaplatenej faktúry č. XXXXXX za stavebné práce na predmetnom objekte a zo sumy 212.524,- Sk titulom nezaplatenej faktúry č. XXXXXX za stavebné práce na predmetnom objekte v zmysle dohody uvedenej v nájomnej zmluve zo dňa 1.12.1998. Súdu zároveň predložili faktúru č. XXXXXX, ktorou dodávateľ MONTREAL s.r.o. vyfakturoval právnemu predchodcovi žalovaných za stavebné práce prevedené v mesiaci september 1999 sumu 39.045,- Sk so splatnosťou dňa 30.9.1999 (č.l. 473) a faktúru č. 992098, ktorou dodávateľ MONTREAL s.r.o. vyfakturoval právnemu predchodcovi žalovaných za stavebné práce v mesiaci október 1999 sumu 212.524,30 Sk so splatnosťou dňa 10.11.1999 (č.l. 482).

6. Žalobca na pojednávaní dňa 20.10.2017 žalobu v časti o zaplatenie príslušenstva istiny vzal späť, preto súd podľa ust. § 144 a § 145 konanie v tejto časti zastavil.

7. Vo vzťahu k uplatnenej istine súd vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Bytové hospodárstvo š.p.) ako prenajímateľ a právny predchodca žalovaných ako nájomca uzavreli dňa 15.2.1993 Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, nachádzajúcich sa na TSA 1 (teraz Južná trieda 1) na dobu neurčitú. Následne právny predchodca žalobcu (Správa a údržba bytov, o.p., Košice) ako prenajímateľ a právny predchodca žalovaných ako nájomca uzavreli dňa 27.12.1994 Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, nachádzajúcich sa na 1. poschodí objektu na Južnej triede č. 1 v Košiciach vo výmere 559,68 m2 za účelom poskytovania reštauračných a ubytovacích služieb a sprostredkovateľskej činnosti. V článku III. citovanej zmluvy sa účastníci dohodli na nájomnom, ktorého výška bude stanovená výpočtovým listom, pričom splatnosť nájomného stanovili štvrťročne dopredu, najneskôr do 31.3. za druhý štvrťrok, do 30.6. za tretí štvrťrok, do 30.9. za štvrtý štvrťrok a do 31.12. za prvý štvrťrok nasledujúceho roka. Podľa Výpočtového listu zo dňa 27.12.1994 za nájom nebytových priestorov bola štvrťročná úhrada za užívanie stanovená vo výške 97.644,- Sk.

8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.6.1996 vypovedal právnemu predchodcovi žalovaných nájomnú zmluvu zo dňa 27.12.1994 v 3-mesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobca nepreukázal, kedy bola výpoveď doručená právnemu predchodcovi žalovaných, mal však za to, že najpravdepodobnejšie výpovedná doba začala plynúť dňa 1.7.1996 a uplynula dňa 30.9.1996.

9. Žalobca aj žalovaní sa zhodli v tom, že právny predchodca žalovaných aj po skončení nájomného vzťahu, po 30.9.1996 naďalej užíval predmetné nebytové priestory bez nájomnej zmluvy až do uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.1998.

10. Právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ uzavrel s právnym predchodcom žalovaných ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 11106000953/98 dňa 1.12.1998, na základe ktorej prenajal nebytové priestory, miestnosti č. 1 až 24 v objekte na Južnej triede č. 1 v Košiciach o celkovej výmere 603,68 m2, za účelom využitia na kancelárske, obchodné účely a služby, na dobu určitú od 1.1.1999 do 1.1.2009. V zmysle článku IV. cit. zmluvy sa účastníci dohodli na nájomnom za prenajaté priestory a služby vo výške 35.523,- Sk mesačne. Počas realizácie rekonštrukčných prác po dobu dvoch rokov, t.j. od 1.1.1999 do 1.1.2001 sa dohodli na nájomnom vo výške 20.762,- Sk a na zálohových platbách za služby vo výške 6.000,- Sk. Nájomné bolo splatné mesačne do 5. dňa príslušného mesiaca na účet prenajímateľa. Podľa článku V. cit. zmluvy sa účastníci dohodli, že nájomca vykoná opravu celého objektu v termíne do 1.1.2001, ktorá spočíva v oprave celého podkrovia a výmeny celej krytiny vrátane umeleckých vežičiek a celej atiky, výmene vchodových a ďalších železných dverí za drevené, výmene kanalizácie vo dvore a v suteréne, úprave dvora - dlažba a oprave celej fasády objektu, s podmienkou, že náklady nesmú presiahnuť sumu 4.900.000,- Sk. Vynaložené a odsúhlasené náklady sa budú započítavať na úkor nájomného polročne do jedného mesiaca po uplynutí polroka.

11. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.11.1999 vypovedal právnemu predchodcovi žalovaných nájomnú zmluvu zo dňa 1.12.1998 v 3-mesačnej výpovednej dobe, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola doručená dňa 14.12.1999, teda výpovedná doba uplynula dňom 31.3.2000. Medzi stranami bolo nesporné, že právny predchodca žalovaných predmetné nebytové priestory odovzdal právnemu predchodcovi žalobcu dňa 2.12.1999, preto žalobca žiadal nájomné do 30.11.1999.

12. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, ktoré práce boli vykonané na nebytových priestoroch na Južnej triede č. 1 v Košiciach, a to v rozsahu vymedzenom v čl. V. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.12.1998, v Stanovisku žalobcu zo dňa 11.2.1999 a v liste starostu Mestskej časti Košice - Juh a v akej hodnote. Zo záveru Znaleckého posudku č. 31/2011 zo dňa 1.10.2011 znalca Ing. Petra Ščerbu vyplýva, že pri posúdení faktúr č. XXXXXX/GL Grimpilini Košice, č. XXXXXX/GL Grimpilini Košice, č. 992086 Montreal Košice a č. XXXXXX/GL Grimpilini Košice neboli zistené typy prác, ktoré by nezodpovedali stavebným prácam. Miestnymi šetreniami nebolo možné zistiť rozsah sporných prác na predmetnom objekte. Znalec Ing. Peter Ščerba vo svojej výpovedi uviedol, že to, či vyfakturované stavebné práce boli fyzicky vykonané na predmetnej stavbe po takom dlhom čase ani na mieste samom a ani z faktúr, príp. súpisov prác odkontrolovať nevedel. Rozsah stavebných prác je nedostatočne vymedzený aj vo faktúrach, ale aj v samotnej nájomnej zmluve. Takto vymedzený rozsah prác v posudzovaných faktúrach a súpisoch prác korešponduje s rozsahom prác vymedzených v nájomnej zmluve, ale v súčasnosti sa už nedá zistiť napríklad ani to, či na dohodnutý rozsah prác bolo treba také množstvo materiálu, aké je vyfakturované.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 663, § 720 spolu s ust. § 1 a § 7 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj podľa § 451 ods.1, 2 Obč.zák.

14. Súd námietku žalovaných ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu posúdil ako nedôvodnú. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že Bytový podnik mesta Košice, príspevková organizácia (pôvodný žalobca) zanikla ku dňu 31.12.2008, pričom jej práva a povinnosti prešli na zriaďovateľa - mesto Košice (Protokol č. 3 o prechode práv a povinností podľa § 21 ods. 13 zák.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy zo dňa 31.12.2008 - č.l. 617). Mestské zastupiteľstvo v Košiciach na svojom zasadnutí dňa 30. - 31.10.2008 uznesením č. 629 (č.l. 615) schválilo nepeňažný vklad mesta Košice do spoločnosti Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. (ďalej len BPMK, s.r.o.) ku dňu 1.1.2009. Nepeňažný vklad mesta Košice do spoločnosti Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. (ktorej je mesto Košice jediným zakladateľom a spoločníkom) predstavovali veci, práva, záväzky, práva z priemyselného a duševného vlastníctva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili a slúžili na prevádzkovanie BPMK príspevkovej organizácie. Predmetom nepeňažného vkladu mesta Košice do BPMK, s.r.o. sa stal podnik - BPMK, príspevková organizácia (Zakladateľská listina o založení BPMK, s.r.o. - č.l. 618). Na základe uvedeného mal súd preukázané, že po začatí tohto konania došlo 1.1.2009 k prevodu (aj) práva na zaplatenie spornej pohľadávky z pôvodného žalobcu - BPMK, príspevkovej organizácie na žalobcu - BPMK, s.r.o., preto súd uznesením zo dňa 12.9.2016 pripustil, aby do konania na strane žalobcu vstúpil BPMK, s.r.o..

15. Keďže v danom prípade nebola medzi právnymi predchodcami strán sporu za obdobie od 1.10.1996 do 31.12.1998 uzavretá nájomná zmluva, ale bolo nesporné, že právny predchodca žalovaných nebytové priestory užíval (súd vychádzal z toho, že užíval v rozsahu podľa nájomnej zmluvy a platil nájomné, aj keď zrejme nepravidelne), nárok žalobcu na zaplatenie sumy 248.326,34 Sk/ 8.242,92 eur vo výške nájomného za obdobie od 1.4.1998 do 31.12.1998 súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

16. Nárok za obdobie od 1.1.1999 do 30.11.1999 posúdil súd ako nájomné, nakoľko právny predchodca žalobcu a právny predchodca žalovaných dňa 1.12.1998 uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Nájomné za obdobie od 1.1.1999 do 1.1.2001 bolo dohodnuté vo výške 20.762,- Sk mesačne a bolo splatné mesačne do 5. dňa príslušného mesiaca. Právny predchodca žalobcu vypovedal nájomnú zmluvu a podľa tejto výpovede, výpovedná doba mala uplynúť dňom 30.3.2000, ale zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že právny predchodca žalovaných na základe dohody s právnym predchodcom žalobcu,

predmetné nebytové priestory odovzdal k 30.11.1999 a preto žalobca žiada zaplatiť nájomné za obdobie od 1.1.1999 do 30.11.1999 (11 mesiacov x 20.762,- Sk) spolu v sume 228.382,- Sk/ 7.580,89 eur.

17. Námietku žalovaných, že zmluvy o nájme nebytových priestorov z 27.12.1994 a z 1.12.1998 sú neplatné, súd považoval za nedôvodnú.

18. Ohľadom časti uplatneného nároku žalobcu požadovaného za druhý, tretí a štvrtý štvrťrok roku 1998, žalovaní vzniesli námietku premlčania. Z obsahu spisu súd zistil, že právny predchodca žalobcu žalobou zo dňa 18.4.2000 žiadal o zaplatenie 550.526,30 Sk titulom nedoplatku na nájomnom za obdobie od 1.1.1999 do 30.11.1999 na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.1998. V podaní doručenom súdu dňa 7.9.2004 (č.l. 67), žalobu v časti o zaplatenie 29.212,30 Sk vzal späť a svoj nárok na zaplatenie 521.314,- Sk špecifikoval ako nárok na zaplatenie dlžného nájomného za 2. - 4. štvrťrok 1998 vo výške 292.932,- Sk podľa nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.1994 a dlžného nájomného za obdobie od 1.1.1999 do 30.11.1999 vo výške 228.382,- Sk podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.1998. Súd uznesením zo dňa 9.5.2007 pripustil zmenu žaloby podľa návrhu právneho predchodcu žalobcu. Súd nárok žalobcu za rok 1998 vo výške 248.326,34 Sk/ 8.242,92 eur (po čiastočnom zamietnutí žaloby) posúdil ako nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Citujúc ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na to, že právny predchodca žalobcu sa najneskôr 31.12.1998 dozvedel, že sa právny predchodca žalovaných obohatil na jeho úkor (teda žalobou na súde si svoje právo mohol prvýkrát uplatniť 1.1.1999), pričom žalobu podal na súd až dňa 7.9.2004, súd prvej inštancie uzavrel, že jeho právo sa premlčalo dňom 1.1.2001. Na základe uvedeného a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd žalobu v časti o zaplatenie 248.326,34 Sk/ 8.242,92 eur (za rok 1998) zamietol.

19. Voči nároku žalobcu na nedoplatok na nájomnom za obdobie od januára do novembra 1999 právny predchodca žalovaných ako aj žalovaný v 1. rade nenamietali, avšak vzniesli kompenzačnú námietku, na základe ktorej žiadali započítať hodnotu stavebných prác vykonaných právnym predchodcom žalovaných do výšky nároku žalobcu ( tvrdili, že ich právny predchodca vykonal na predmetnej budove stavebné práce v hodnote 521.313,86 Sk/ 17.304,45 eur, ktorá pozostáva zo sumy 299.212,- Sk titulom časti stavebných prác, ktoré neboli uplatnené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/1074/2001 a zo sumy 251.569,- Sk titulom nezaplatených faktúr za stavebné práce).

20. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalovaných bol oprávnený vykonať stavebné práce v rozsahu určenom čl. V. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.12.1998, ďalší súhlas právneho predchodcu žalobcu v zmysle cit. zmluvy nebol potrebný, napriek tomu právny predchodca žalobcov listom zo dňa 11.2.1999 osobitne písomne oznámil právnemu predchodcovi žalovaných, že nemá námietky s prevedením plánovaných opráv kanalizácie, odkanalizovania a úprav znehodnotených suterénnych priestorov v nebytovom priestore v objekte na Južnej triede č. 1 v Košiciach, ktorého nájomcom bol právny predchodca žalovaných.

21. Poukázal na to, že znalec ustanovený v tomto konaní potvrdil, že fyzicky v súčasnosti vykonanie týchto stavebných prác už nie je možné jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, ale druh a rozsah prác opísaných v súpisoch prác tvoriacich prílohy faktúr, môže reálne zodpovedať druhu prác dohodnutých v čl. V. cit. nájomnej zmluvy. Podľa nájomnej zmluvy sa jej účastníci dohodli na započítaní nákladov vynaložených na dohodnuté stavebné práce na úkor nájomného po ich odsúhlasení (zrejme mali na mysli odsúhlasenie právnym predchodcom žalobcu).

22. Z listov právneho predchodcu žalovaných adresovaných právnemu predchodcovi žalobcu zo dňa 12.8.1999, 12.10.1999, 7.8.2000 (č.l. 42, 43, 44) považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalovaných opakovane písomne vyzýval právneho predchodcu žalobcu na odsúhlasenie vykonaných prác a právny predchodca žalobcu listami zo dňa 7.2.2000 a z 18.8.2000 reagoval na výzvy, kde nepopieral samotnú skutočnosť, že práce boli prevedené, odmietol ich odsúhlasenie z dôvodu, že práce boli vykonané v suteréne, na čo nemal právny predchodca žalovaných uzavretú nájomnú zmluvu, resp. že neboli vykonané v rozsahu podľa nájomnej zmluvy. K tomu ale súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že v čl. V cit. nájomnej zmluvy sa účastníci dohodli na oprave celého objektu, teda nielen na oprave priestorov, ktoré mal právny predchodca žalovaných v nájme, pričom toto potvrdzuje aj rozsah a charakter dohodnutých prác (oprava podkrovia, krytiny, výmena kanalizácie vo dvore a v suteréne, úprava dvora, oprava fasády), ktoré sa jednoznačne nemohli týkať nebytových priestorov prenajímaných právnym predchodcom žalovaných.

23. Napokon súd zohľadnil aj postoj žalobcu, ktorý potvrdil možnosť započítať z prevedených stavebných prác práce na kanalizácii vo výške 9.933,75 Sk, za tesnenie vo výške 3.206,- Sk, za výmenu dverí vo výške 32.376,30 Sk (č.l. 686, 694), spolu vo výške 45.516,05 Sk/ 1.510,86 eur, čo je viac, ako žalobcom vykázaný nedoplatok za rok 1999 vo výške 37.924,62 Sk/ 1.258,87 eur (vychádzajúc z vyúčtovania vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu zo dňa 6.6.2000). Z uvedených dôvodov súd kompenzačnú námietku žalovaných posúdil ako dôvodnú a žalobu v tejto časti (nárok uplatnený za rok 1998) zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a v tomto spore plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní.

25. O trovách štátu, ktoré spočívajú v znalečnom v celkovej sume 478,88 eur súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.SP v spojení s čl. 4 a štátu priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý bol neúspešný v tomto spore.

26. Proti uvedenému rozsudku (proti II., III., IV. výroku) podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/ a písm. f/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi dlžné sumy (podľa výšky nadobudnutého dedičstva) tak, ako si žalobca uplatnil pohľadávku za rok 1998 a 1999 s prihliadnutím na kompenzačnú námietku 45.516,05 Sk a zároveň im uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

27. Žalobca namietal konštatovanie súdu obsiahnuté v odseku 20 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého právny predchodca žalovaných mal za rok 1999 uhradiť sumu 88.572,- Sk na nájomné a 36.000,- Sk na služby (spolu 124.572,- Sk). Závery konajúceho súdu o tom, že predchodca žalovaných uhradil žalobcovi nejaké platby v roku 1999, považuje za úplne prekvapujúce, pretože žalobca nedisponuje žiadnymi úhradami v uvedenom roku a sám právny predchodca žalovaných jednoznačne tvrdil, že žalobcovi za rok 1999 nič nehradil, nakoľko sa domáhal započítania svojich rekonštrukčných nákladov. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a konajúci súd nikdy nekonštatoval to, čo je uvedené v odseku 20 napadnutého rozsudku, preto nebol dodržaný postup v súlade s ust. § 181 ods.2 CSP. Doklad zo dňa 6.6.2000, o ktoré opiera svoje závery súd prvej inštancie, je pracovným dokladom žalobcu, vyhotoveným z dôvodu prechodu ručného účtovania platieb do počítačového systému, pričom osoba, ktorá do systému zadávala aj ďalšie položky, ich neuviedla správne. Opakovane zdôraznil, že medzi stranami bolo nepochybné, že sa žiadne platby za rok 1999 nehradili a pokiaľ by žalobca vedel, že súd nebude vychádzať zo zhodných tvrdení účastníkov o tom, že za rok 1999 sa nič nehradilo, tak by sa k týmto skutočnostiam konajúceho súdu vyjadril.

28. K záverom o premlčaní nároku za rok 1998 žalobca vyjadril názor, že tento nárok nepovažuje za premlčaný, pretože podanou žalobou požadoval zaplatenie dlžných súm nájomného za roky 1998 a 1999 a neskôr v roku 2004 tento nárok iba korigoval (došlo k čiastočnému späťvzatiu a úprave úrokov). V tejto súvislosti poukázal na celkovo uplatnenú sumu 550.526,30 Sk, ktorá nezodpovedá iba sume požadovanej za rok 1999 (ktorá činila 228.382,- Sk vypočítanej ako 11 x 20.762,- Sk). Z uvedeného je podľa žalobcu zjavné, že si uplatnil nárok nielen za rok 1999 titulom nájomného v zmysle zmluvy uzatvorenej dňa 1.12.1998, ale domáhal sa aj dlhov za staršie obdobie, t.j. aj za rok 1998.

29. Žalobca ďalej podal odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania a uloženej povinnosti nahradiť trovy štátu. Poukázal na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh žalovaných, pričom z jeho výsledkov vyplýva, že znalec posúdil náklady na zhodnotenie objektu vynaložené v rozpore so zmluvou, takže sa nejedná o odôvodnené a účelne vynaložené náklady na uplatnenie práva žalovaných, a preto ich žalobca nemá dôvod znášať.

30. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli aby odvolací súd odvolanie odmietol v zmysle ust. § 386 písm. a/ ako oneskorene podané, resp. odvolanie odmietnuť v zmysle ust. § 386 písm.b/ CSP,

pretože bolo podľa nich podané neoprávnenou osobou - BPMK, s.r.o., nakoľko považujú uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 24C/303/2002-629 zo dňa 12.9.2016, ktorým pripustil, aby na strane žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť BPMK, s.r.o., za nezákonné.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (rozsudok bol doručený žalobcovi 30.10.2017, ten podal odvolanie elektronicky dňa 14.11.2017 a doplnil ho v písomnej forme dňa 23.11.2017) oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a f/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

32. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku (výrok II.), vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) a vo výroku o trovách štátu (výrok IV.) vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 potvrdil.

33. Výrok I., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie príslušenstva zastavil, nadobudol právoplatnosť, keďže strany sporu proti tomuto výroku rozsudku odvolanie nepodali a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

34. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.10.2018 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.10.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

35. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/ a f / CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

36. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalovanou odvolací súd uvádza nasledovné :

37. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

39. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).

40. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

41. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

42. Po tom, ako sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, následne pristúpil k posúdeniu námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaných vo vzťahu k nároku uplatnenému za rok 1998, správne súdom prvej inštancie posúdenému ako bezdôvodné obohatenie, keďže medzi právnymi predchodcami strán sporu za obdobie od 1.10.1996 do 31.12.1998 nebola uzavretá nájomná zmluva, ale bolo nesporné, že právny predchodca žalovaných nebytové priestory užíval.

43. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na strane právneho predchodcu žalovaných za rok 1998, bol žalobcom uplatnený až po márnom uplynutí premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Prvoinštančný súd správne stanovil začiatok plynutia premlčacej doby, aj jej koniec (právo sa premlčalo dňom 1.1.2001). Za správnu považuje odvolací súd aj úvahu, že tento nárok si žalobca uplatnil na súde až podaním doručeným súdu dňa 7.9.2004.

44. K uvedenému odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, podľa ktorej platilo, že súd je viazaný žalobou, a teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania.

45. Nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom). Právna kvalifikácia nároku, aj keby bola v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná a súd je pri rozhodovaní viazaný zisteným skutkovým stavom a nie tým, ako účastník konania (strana sporu) skutkový stav právne posudzuje.

46. To znamená, že pokiaľ by súd rozhodoval o nároku na plnenie na základe skutkových zistení uvedených v pôvodnej žalobe, ktoré by mu umožnili v časti podriadiť uplatnený nárok po právnej stránke pod bezdôvodné obohatenie, t.j. inak než ako uvádza pôvodne žalobca (plnenie z nájomnej zmluvy), mohol by tak urobiť a rozhodnúť vo veci samej. V tomto prípade sa však nejednalo o nesprávne právne posúdenie skutkových zistení uvedených v pôvodnej žalobe, ale o nedostatočne uvedené skutkové okolnosti (t.j. skutkové okolnosti uvedené v žalobe vôbec neumožňovali dospieť k záveru, že sa žalobou uplatňuje aj nárok za obdobie pred uzatvorením nájomnej zmluvy z 1.12.2018).

47. Z obsahu spisu súd zistil, že právny predchodca žalobcu žalobou zo dňa 18.4.2000 žiadal o zaplatenie 550.526,30 Sk titulom nedoplatku na nájomnom za obdobie od 1.1.1999 do 30.11.1999 na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.1998. Skutkovo návrh vymedzil tak, že dňa 1.12.1998 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte na Južnej triede č. 1 v Košiciach o celkovej výmere 603,68 m2 a zmluvné strany sa dohodli, že nájomca vykoná opravu objektu podľa presnej špecifikácie prác v termíne do 1.1.2001 s tým, že vynaložené a odsúhlasené náklady sa budú započítavať na úkor nájomného. Následne bolo zistené, že stavebné práce neboli vykonané, preto žalobca nemohol pristúpiť k uznaniu a započítaniu nákladov na úkor nájomného. Dňa 13.12.1999 bola žalovanému doručená výpoveď z predmetných priestorov, pretože neuhradil nájomné a zároveň ho žalobca (právny predchodca žalobcu) vyzval na úhradu nedoplatku.

48. Uvedené skutkové tvrdenia neumožňujú vyvodiť záver, že si žalobca žalobou uplatňoval nárok aj za rok 1998.

49. Až v podaní doručenom súdu dňa 7.9.2004 (ktorým žalobca žalobu v časti o zaplatenie 29.212,30 Sk vzal späť) svoj nárok na zaplatenie 521.314,- Sk uplatnil ako nárok na zaplatenie dlžného nájomného za 2. - 4. štvrťrok 1998 vo výške 292.932,- Sk podľa nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.1994 a dlžného nájomného za obdobie od 1.1.1999 do 30.11.1999 vo výške 228.382,- Sk podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.1998. Preto súd prvej inštancie toto podanie správne posúdil ako návrh na zmenu žaloby a

uznesením zo dňa 9.5.2007 pripustil zmenu žaloby. Aj podľa názoru odvolacieho súdu šlo o zmenu žaloby, nejednalo sa iba o späťvzatie časti žaloby a jeho špecifikáciu, pretože v tomto podaní žalobca uviedol nové skutkové tvrdenia , na základe ktorých následne súd rozhodoval o nároku na plnenie za rok 1998 (ktoré skutkové zistenia podriadil po právnej stránke pod bezdôvodné obohatenie). Na základe skutkových tvrdení uvedených v pôvodnej žalobe, by nebolo možné žalobcovi priznať plnenie, ktorého sa domáha za rok 1998, ani z iného právneho dôvodu, než ako žalobca svoj nárok po právnej stránke kvalifikoval.

50. Na uvedených záveroch nič nemení ani poukaz žalobcu na celkovo uplatnenú sumu 550.526,30 Sk, ktorá nezodpovedá iba sume požadovanej za rok 1999 (ktorá činila 228.382,- Sk, vypočítanej ako 11 x 20.762,- Sk). Ani z uvedeného nie je možné bez uvedenia ďalších skutkových tvrdení vzťahujúcich sa na obdobie pred podpisom nájomnej zmluvy z 1.12.1998 vyvodiť záver, že si uplatnil nárok nielen za rok 1999 titulom nájomného v zmysle zmluvy uzatvorenej dňa 1.12.1998, ale domáhal sa aj dlhov za staršie obdobie, t.j. aj za rok 1998.

51. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku odvolateľa, keď namietal konštatovanie súdu obsiahnuté v odseku 20 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého právny predchodca žalovaných mal za rok 1999 uhradiť sumu 88.572,- Sk na nájomné a 36.000,- Sk na služby (spolu 124.572,- Sk), považujúc závery konajúceho súdu o tom, že predchodca žalovaných uhradil žalobcovi nejaké platby v roku 1999 za úplne prekvapujúce. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalovaných neuhradil žiadne úhrady v uvedenom roku, nakoľko sa domáhal započítania svojich rekonštrukčných nákladov, čo nebolo medzi stranami sporné. Pretože konajúci súd nikdy nekonštatoval to, čo je uvedené v odseku 20 napadnutého rozsudku, nebol dodržaný postup v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP.

52. Odvolací súd pri posudzovaní tohto pochybenia však poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k posudzovaniu, či sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v zmysle ktorej, aj keď Občiansky súdny poriadok (teraz upravuje postup súdu a účastníkov (strán sporu) v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a právnou úpravou občianskeho súdneho konania dbá o to, aby rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé, nemôže zabezpečiť, že každé konanie bude v plnom rozsahu (v každom momente konania) zodpovedať jeho ustanoveniam a že súdmi bude vždy rozhodnuté iba správne. neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje procesný predpis (predtým O.s.p. a teraz Civilný sporový poriadok), ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní, a v nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, pripisuje osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm b/ a niektorým ďalším procesným vadám konania, nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pripisuje občiansky súdny poriadok význam len v prípade ak tieto iné vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na právne závery ústavného súdu zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napr. II.ÚS 261/06) treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v občianskom súdnom konaní v postupe súdov. Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli materiálne hľadisko, tzn. reálny dopad namietaného postupu súdu na procesnú situáciu sporových strán. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu už dávnejšie dospela k názoru, že nesprávnym procesným postupom súdu nedošlo k znemožneniu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by to bolo možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces v prípade, že sa strane sporu odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že strana následne mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohla podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/268/2012).

53. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/17/2017, v ktorom „najvyšší súd v súvislosti s námietkou týkajúcou sa odňatia možnosti konať pred prvoinštančným súdom opomenutím procesnej povinnosti vyplývajúcej pre súd z § 118 ods.2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 dovolací súd vychádzal z úvahy, že z povahy tejto procesnej povinnosti je zrejmé, že

k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods.2 je súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu prvoinštančného súdu v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorí žalobcovia v predmetnej veci aj využili. Bolo by neefektívne, ba až nezmyselné považovať prípadné nedodržanie § 118 ods.2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a z tohto dôvodu zrušovať v dovolacom konaní rozhodnutia súdov v základnom konaní a vec vracať na ďalšie konanie, hoci účastník konania (dnes strana sporu) mal možnosť namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v opravnom konaní a hoci mal možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch súdu v základnom konaní z odôvodnení ich rozhodnutí. Preto uvedená námietka, aj keby bola dôvodná, nebola spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú vadu, t.j. porušenie základných zásad občianskeho súdneho konania, a teda odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom.“.

54. Obdobne v uznesení sp.zn. 4Obdo/64/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež vyslovil názor, že nedodržanie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 neznamená, že by došlo k vylúčeniu účastníka konania z jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom, ale takéto pochybenia by bolo možné hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, nakoľko rozsudok obsahuje nielen zhrnutie podstatných odvolacích námietok žalobcu, ale aj náležité vysvetlenie, z akých hľadísk ich súd posudzoval.

55. Zohľadniac vyššie uvedenú prax odvolací súd namietaný postup súdu, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v § 181 ods. 2 CSP, keďže na pojednávaní neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov zostali sporné a rovnako neoznámil ani, že nebude vychádzať zo skutočnosti, ktorá nebola medzi stranami sporná - že nedošlo k úhrade nájomného za rok 1999, považuje za zhojený, keďže žalobca mal možnosť sa k tomuto vyjadriť v odvolaní. Preto nepovažoval žalobcom vytýkaný procesný nedostatok za vadu odôvodňujúcu postup podľa ust. § 389 ods. 1 písm b/ CSP.

56. Dôvodne však odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal z tvrdení, ktoré boli medzi stranami nesporné. Postup súdu prvej inštancie sa aj odvolaciemu súdu javí rozporný s ust. § 215 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa CSP.

57. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1,2 . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 .

58. Medzi stranami sporu v danom prípade bolo nepochybné, že sa žiadne platby za rok 1999 nehradili a pokiaľ by žalobca vedel, že súd nebude vychádzať zo zhodných tvrdení účastníkov o tom, že za rok 1999 sa nič nehradilo, tak by sa k týmto skutočnostiam konajúceho súdu vyjadril.

59. Otázka platieb za rok 1999 je otázkou skutkovou a odvolací súd zdôrazňuje, že súd v konaní bol povinný v zmysle ust.§ 151 vychádzať z nesporných skutkových tvrdení , t.j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana výslovne nepoprela (preto sa považujú za nesporné).

60. Uvedené však nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného nároku za rok 1999 vzhľadom na vznesenú kompenzačnú námietku a výsledky vykonaného dokazovania vrátane záverov znaleckého posudku, vypracovaného v konaní.

61. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že právny predchodca žalovaných bol oprávnený vykonať stavebné práce v rozsahu určenom čl. V. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.12.1998, ďalší súhlas právneho predchodcu žalobcu v zmysle cit. zmluvy nebol potrebný, napriek tomu právny predchodca žalobcov listom zo dňa 11.2.1999 osobitne písomne oznámil právnemu predchodcovi žalovaných, že nemá námietky s prevedením plánovaných opráv kanalizácie,

odkanalizovania a úprav znehodnotených suterénnych priestorov v nebytovom priestore v objekte na Južnej triede č. 1 v Košiciach, ktorého nájomcom bol právny predchodca žalovaných.

62. Znalec ustanovený v tomto konaní potvrdil, že fyzicky v súčasnosti vykonanie týchto stavebných prác už nie je možné jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, ale druh a rozsah prác opísaných v súpisoch prác tvoriacich prílohy faktúr, môže reálne zodpovedať druhu prác dohodnutých v čl. V. cit. nájomnej zmluvy. Podľa nájomnej zmluvy sa jej účastníci dohodli na započítaní nákladov vynaložených na dohodnuté stavebné práce na úkor nájomného po ich odsúhlasení (zrejme mali na mysli odsúhlasenie právnym predchodcom žalobcu).

63. Z listov právneho predchodcu žalovaných adresovaných právnemu predchodcovi žalobcu zo dňa 12.8.1999, 12.10.1999, 7.8.2000 je zrejmé, že právny predchodca žalovaných opakovane písomne vyzýval právneho predchodcu žalobcu na odsúhlasenie vykonaných prác a právny predchodca žalobcu listami zo dňa 7.2.2000 a z 18.8.2000 reagoval na výzvy, kde nepopieral samotnú skutočnosť, že práce boli prevedené, odmietol ich odsúhlasenie z dôvodu, že práce boli vykonané v suteréne, na čo nemal právny predchodca žalovaných uzavretú nájomnú zmluvu, resp. že neboli vykonané v rozsahu podľa nájomnej zmluvy.

64. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že v čl. V predmetnej nájomnej zmluvy sa účastníci dohodli na oprave celého objektu, teda nielen na oprave priestorov, ktoré mal právny predchodca žalovaných v nájme, pričom toto potvrdzuje aj rozsah a charakter dohodnutých prác (oprava podkrovia, krytiny, výmena kanalizácie vo dvore a v suteréne, úprava dvora, oprava fasády), ktoré sa jednoznačne nemohli týkať nebytových priestorov prenajímaných právnym predchodcom žalovaných.

65. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní dôvodne vzniesli kompenzačnú námietku, na základe ktorej žiadali započítať hodnotu stavebných prác vykonaných právnym predchodcom žalovaných do výšky nároku žalobcu ( pretože ich právny predchodca vykonal na predmetnej budove stavebné práce v hodnote 521.313,86 Sk/ 17.304,45 eur, ktorá pozostáva zo sumy 299.212,- Sk titulom časti stavebných prác, ktoré neboli uplatnené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/1074/2001 a zo sumy 251.569,- Sk titulom nezaplatených faktúr za stavebné práce).

66. Správny je teda aj záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného nároku titulom nájmu za rok 1999.

67. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu v celom rozsahu (t.j. o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 1998 aj o zaplatenie nájmu za rok 1999) zamietol.

68. Súd prvej inštancie správne zaviazal žalobcu na náhradu trov konania úspešným žalovaným, berúc do úvahy zásadu úspechu v konaní, vychádzajúc z meritórneho rozhodnutia svedčiaceho vo výsledku (v zamietnutí žaloby) v prospech žalovaných.

69. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku odvolateľa vzťahujúcu sa na výrok o trovách štátu, nakoľko súd správne rozhodol, zohľadniac výsledok konania, podľa § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 CSP.

70. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté výroky rozsudku v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

71. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešným žalovaným preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .