Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-287-2018.pdf
PDF · 123.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/287/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci navrhovateľa: Accentus s.r.o., Potočná 11, Limbach, IČO: 44 731 744, zastúpený splnomocnencom: Juhás, Marják & Ferenci s. r. o., so sídlom Mojmírova 12, Košice, IČO: 50164988, proti povinnému z neodkladného opatrenia: G. G., nar. XX.XX.XXXX, A. T. XXX/XX, Q., zastúpený advokátom: Mgr. Roman Chudý, AK so sídlom Okružná 7671/1A, Piešťany, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného z neodkladného opatrenia proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17. júla 2018, č.k. 21C/40/2018-63 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi ( správne ,, povinný z neodkladného opatrenia“), aby nenakladal a teda nepredal, nedaroval, nevložil ako vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickej osoby alebo inak nescudzil, neprenajal, nezriadil zmluvné záložné právo pre záložného veriteľa iného než navrhovateľ a inak nenakladal s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q., obec Q., okres Hlohovec parcely registra „C", parcelné č. 2073/3 o výmere 942 m2, zastavené plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 2073/3 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo výroku II. súd uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal na súd žalobu voči odporcovi o určenie, že záložné právo k zálohu trvá.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 CSP.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Navrhovateľ dostatočne osvedčil splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Predloženými listinnými dôkazmi navrhovateľ preukázal, že pôvodný veriteľ spoločnosť EuroFinancovanie s.r.o., uzatvorila so spoločnosťou MB production, s.r.o., ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 14020003 zo dňa 05.02.2014, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 120.000 eur. Úver bol zabezpečený okrem ručenia zo strany jedinej spoločníčky a konateľky dlžníka R. G. aj záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.02.2014 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom ako záložným veriteľom a vlastníkom zálohu ako záložcom, ktorým bol odporca. Z rozhodnutia Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, zo dňa 16.07.2014, právoplatného dňa 16.07.2014, č. V 3765/14 mal súd preukázané, že vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech EuroFinancovanie s.r.o.
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.02.2014 uzavretej medzi účastníkmi EuroFinancovanie s.r.o. ako záložným veriteľom a odporcom ako záložcom, bol povolený. Pohľadávku zo Zmluvy o úvere nadobudol navrhovateľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2016 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako postupníkom a pôvodným veriteľom ako postupcom, čím navrhovateľ nadobudol voči dlžníkovi všetky práva z postupovanej pohľadávky a poskytnutého úveru, vrátane záložného práva k zálohu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. bolo preukázané, že záložné právo k zálohu bolo z tohto listu vlastníctva vymazané. Navrhovateľ sa záložného práva nikdy nevzdal, k zániku pohľadávky alebo záložného práva iným spôsobom podľa tvrdenia navrhovateľa nedošlo, preto navrhovateľ podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu v súlade s § 221 Trestného zákona, pričom z predmetných nehnuteľností v prípade neplnenia dlhu zo zmluvy o úvere dlžníkom, bude navrhovateľ oprávnený požadovať uspokojenie svojej pohľadávky, preto súd predbežne považoval nárok navrhovateľa za osvedčený. Navrhovateľ zároveň osvedčil aj obavu, že exekúcia bude ohrozená, keď z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. mal súd preukázané, že záložné právo k zálohu bolo z tohto listu vlastníctva vymazané, pričom takýmto konaním môže odporca zabrániť možnému uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa z nehnuteľností v prípade neplnenia dlhu dlžníkom. Vzhľadom na to, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj obavu, že exekúcia bude ohrozená, súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy odporcovi v porovnaní s ujmou, ktorá by mohla byť navrhovateľovi spôsobená v prípade, ak by nedošlo k vydaniu neodkladného opatrenia a zároveň ani v právnych vzťahoch strán sporu nevznikne nenapraviteľný stav.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný z neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1, písm. d) CSP v spojení s ustanovením § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17.07.2018 vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia zrušil a vo výroku II., aby odvolací súd konanie zastavil z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Odvolateľ nepopiera skutkové tvrdenia navrhovateľa o tom, že dňa 05.02.2014 bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ spoločnosť Euro Financovanie, s.r.o. poskytol úver dlžníkovi spol. MB production, s.r.o., pričom splatenie tohto dlhu bolo zabezpečené jednak ručením jedinej spoločníčky a zároveň konateľky dlžníka a tiež zriadením záložného práva na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v jeho výlučnom vlastníctve ako záložcu. Odvolateľ uviedol, že tento úver si vzal dlžník, ktorý je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou je jeho matka. Má vedomosť, že medzi dlžníkom a pôvodným veriteľom bolo v období predchádzajúcom uzavretiu predmetnej zmluvy uzatvorených viacero zmlúv o úvere a že všetky úvery poskytnuté na základe týchto zmlúv boli riadne splatené. Taktiež má vedomosť, že predmetný úver dlžník splácal s tým, že úver získal dlžník na základe kontaktu s JUDr. C. L., ktorý mal podľa vlastných slov byť osobou stojacou za pôvodným veriteľom. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že dňa 08.07.2016 prišlo k postúpeniu pohľadávky z titulu predmetnej zmluvy o úvere z pôvodného veriteľa na navrhovateľa. Navrhovateľ o tomto priložil zmluvu o postúpení pohľadávky, avšak on o postúpení pohľadávky nemal vedomosť a podľa vyjadrenia dlžníka, ani on o tom nemal vedomosť. Pôvodný veriteľ, ani navrhovateľ postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámili, ani nepreukázali a on sa o postúpení pohľadávky dozvedel až z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu a k nemu priložených dokladov a o tomto oboznámil aj dlžníka. K výmazu záložného práva vie uviesť len skutočnosti, o ktorých bol informovaný od svojej matky. Jej firma si vzala viacero úverov od pôvodného veriteľa a tieto riadne splatila. Všetky úvery riešil JUDr. L., pričom pre neho a jeho partnerku dlžník v rámci svojho podnikania vykonával služby, napríklad PR, marketing atď. Od svojej matky sa dozvedel, že pôvodný veriteľ sa zlúčil s ďalšími obchodnými spoločnosťami a právnym nástupcom sa od 08.03.2018 stala spoločnosť Holus, s.r.o., so sídlom Alžbetina 665/30, Košice, IČO: 48079669. V danom okamihu mal spolu s dlžníkom za to, že veriteľom je stále pôvodný veriteľ spoločnosť Euro Financovanie, s.r.o., nakoľko neboli informovaní o postúpení pohľadávky. Vie o tom, že jeho matka viedla rokovanie s JUDr. L. o zániku záložného práva odpustením dlhu, resp. o forme a spôsobe jeho splatenia. Následne po zistení tejto informácie kontaktovala jeho matka pána L., ktorého požiadala o riešenie celej situácie a realizovanie dohodnutého výmazu záložného práva k zálohu. Následne mu matka predložila dokument označený ako Dohoda, ktorý bol podpísaný zo strany konateľa spoločnosti Holus, s.r.o., obsahom ktorého dokumentu bola dohoda, že zabezpečenie splatenia pohľadávky zriadením záložného práva k zálohu sa nahradí inou formou zabezpečenia (vystavenie vlastnej zmenky) a že záložné právo k zálohu zanikne a pôvodný veriteľ (jeho právny nástupca) vystaví vyhlásenie, ktorým sa tohto záložného práva vzdáva. Predmetný dokument podpísal s tým, že ďalšie kroky vykoná jeho matka spolu s JUDr. L. a následne bol zo strany
svojej matky informovaný o tom, že záložné právo bolo vymazané. Odmieta tvrdenia navrhovateľa, že by mal výmaz záložného práva zabezpečiť protiprávne, či dokonca falšovať dokumenty, ktoré by k tomu mali smerovať, on sa zásadne do vyriešenia celej veci nezapájal. Tvrdenia navrhovateľa, že sa nikdy záložného práva nevzdal, že neprišlo k zániku pohľadávky, ani k inej forme zániku záložného práva, popiera. Je toho názoru, že záložné právo k zálohu zaniklo platne uzatvorením Dohody zo dňa 08.03.2018 bez ohľadu na skutočnosť, či pohľadávka vrátane záložného práva k zálohu boli postúpené alebo nie. Spolu s dlžníkom pri uzatváraní tejto dohody konali dobromyseľne v dobrej viere, že spoločnosť Holus, s.r.o. je stále veriteľom a záložným veriteľom. Skutočnosť, že on a dlžník jednali s uvedenou spoločnosťou bola spôsobená skutočnosťou, že títo nemali vedomosť o postúpení pohľadávky a toto treba dať nesporne na ťarchu žalobcu, ktorý k svojim právam pristupoval laxne a nie dôsledne. Preto sa domnieva, že záložné právo zaniklo zákonným spôsobom, kedy subjekt, ktorý bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako záložný veriteľ, podal návrh na jeho výmaz. Je toho názoru, že navrhovateľ mohol sledovaný cieľ týmto neodkladným opatrením dosiahnuť aj inak, napríklad podaním žaloby vo veci samej a prebiehajúci spor vyznačiť na liste vlastníctva k zálohu poznámkou. Takýmto spôsobom, ktorý je menej závažný pre práva žalovaného, by sa dosiahol rovnaký účel, prípadne nadobúdateľ nehnuteľnosti by sa nemohol dovolávať svojej dobromyseľnosti. Obava z prevodu nehnuteľnosti navyše musí byť reálna, nielen domnelá špekulácia a potreba takouto formou upraviť vzťah účastníkov konania bezprostredná. Je toho názoru, že neexistujú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, keď záložné právo k zálohu zaniklo zákonným spôsobom, kedy osoba, v prospech ktorej bolo toto záložné právo zriadené, sa ho platne, v súlade s platnou legislatívou vzdala.
5. K odvolaniu povinného z neodkladného opatrenia zaslal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď uviedol, že nie je pravdou, že sa ručiteľka p. R. G., matka odvolateľa kontaktovala v tejto veci s JUDr. C. L., štatutárom jediného spoločníka navrhovateľa. Celú záležitosť s odvolateľom, ako aj jeho matkou riešil dnes už bývalý konateľ ich spoločnosti Bc. Ing. A. F.. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že v celom príbehu predostretom odvolateľom je jeden logický nezmysel a síce, že ručiteľka predmetného úveru p. R. G. dňa 15.03.2018 vykonala na bankový účet žalobcu vklad vo výške 5.000,- eur za účelom splatenia záväzku zo zmluvy o úvere a pritom dňa 08.03.2018 došlo k uzatvoreniu údajnej Dohody medzi spoločnosťou Holus, s.r.o. ako veriteľom na jednej strane a dlžníkom spoločnosťou MB production, s.r.o. a p. G. ako záložcom na strane druhej. Taktiež nie je fyzicky možné, aby došlo k uzatvoreniu dohody ku dňu 08.03.2018, ktorý dátum sa zhoduje s dátumom, kedy obchodný register zapísal zlúčenie spoločnosti Euro Financovanie, s.r.o. do spoločnosti Holus, s.r.o. Odvolateľ, ako aj jeho matka by totiž museli presne vedieť, že k tomuto dňu dôjde k zápisu zlúčenia uvedených spoločností a súčasne k tomu dňu pripraviť na podpis predmetnú dohodu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zrejme ide o antidatovanie, ktoré vyplýva aj zo skutočnosti, že návrh na výmaz záložného práva bol na kataster podaný až dňa 04.04.2018. Nie je zrejmé, prečo by odvolateľ ako záložca čakal takmer tri týždne na podanie návrhu na výmaz záložného práva na kataster, ak by touto listinou disponoval už skôr. Taktiež nie je zrejmé, prečo by matka odvolateľa vkladala potom, ako bola uzatvorená Dohoda so spoločnosťou Holus, s.r.o. (dňa 08.03.2018) na bankový účet žalobcu sumu 5.000,- eur (dňa 15.3.2018), keď údajne ona ani odvolateľ nemali vedomosť o tom, že novým veriteľom je spoločnosť Accentus, s.r.o. Uvedená argumentácia svedčí o nekonzistentnosti tvrdení odvolateľa a nesleduje logickú nadväznosť udalostí. Je toho názoru, že v prejednávanom prípade je nevyhnutné neodkladne upraviť pomery sporových strán s ohľadom na dôvodné podozrenie, že k výmazu záložného práva k zálohu došlo nezákonným a podvodným spôsobom. Vo veci samej bola zo strany navrhovateľa podaná žaloba na určenie, že záložné právo existuje a súčasne že navrhovateľ je záložným veriteľom. Ako dôkaz priložil navrhovateľ návrh žaloby zo dňa 17.08.2018. Je toho názoru, že prípadný prevod vlastníckeho práva k zálohu na tretiu osobu, ktorá by bola tzv. dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti by znemožnil efektívne vedenie tohto súdneho konania vo veci samej. Je taktiež názoru, že nariadenie tohto neodkladného opatrenia spĺňa požiadavku proporcionality, nakoľko nariadením tohto neodkladného opatrenia nie sú práva odvolateľa ako záložcu obmedzené nad mieru primeranú prejednávanému prípadu a všeobecným pomerom v obdobných právnych veciach.
6. Z pripojenej žaloby zo dňa 17.08.2018 vyplýva, že žalobca - spol. Accentus, s.r.o., IČO: 44731744 podal dňa 27.08.2018 na Okresný súd Trnava žalobu voči žalovanému - G. G. a domáha sa určenia, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.02.2014, uzatvorenej medzi spoločnosťou Euro Financovanie, s.r.o. ako pôvodným veriteľom
a pôvodným záložným veriteľom a G. G. ako vlastníkom zálohu a záložcom vzniknuté na základe rozhodnutia Správy katastra pod č. V 3765/2014 zo dňa 16.07.2014 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX okres F., obec Q., kat. úz. Q. Okresným úradom, katastrálny odbor Trnava ako parc. č. 2073/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 942 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 2073/3 existuje, že záložným veriteľom je spoločnosť Accentus, s.r.o., IČO: 44731744 a že záložná zmluva trvá.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 21/C/40/2018 je návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému z neodkladného opatrenia, aby nenakladal a teda nepredal, nedaroval, nevložil ako vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickej osoby alebo inak nescudzil, neprenajal, nezriadil zmluvné záložné právo pre záložného veriteľa iného než navrhovateľ a inak nenakladal s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q., obec Q., okres Hlohovec parcely registra „C", parcelné č. 2073/3 o výmere 942 m2, zastavené plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 2073/3 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty povinného z neodkladného opatrenia, predostreté ním v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie voči povinnému z neodkladného opatrenia vo výroku I. napadnutého uznesenia.
10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Navrhovateľ odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia tým, že v prejednávanej veci je potrebné upraviť pomery strán sporu, nakoľko tu existuje reálna hrozba z ohrozenia majetkových práv navrhovateľa ako záložného veriteľa a taktiež z dôvodu efektívneho konania vo veci samej, ktorou žalobou sa navrhovateľ domáha určenia, že záložné právo k zálohu trvá.
14. Navrhovateľ sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vo vzťahu k povinnému z neodkladného opatrenia určenia, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.02.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Euro Financovanie, s.r.o. ako pôvodným veriteľom a pôvodným záložným veriteľom a G. G. ako vlastníkom zálohu a záložcom vzniknuté na základe rozhodnutia Správy katastra pod č. V 3765/2014 zo dňa 16.07.2014 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX okres Trnava, obec Q., kat. úz. Q. Okresným úradom, katastrálny odbor Trnava ako parc. č. 2073/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 942 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 2073/3 existuje, že záložným veriteľom je spoločnosť Accentus, s.r.o., IČO: 44731744 a že záložná zmluva trvá. Uvedenej žaloby na súde sa domáha na tom skutkovom základe, že lustráciou LV č. XXXX dňa 12.04.2018 sa navrhovateľ dozvedel, že záložné právo k zálohu bolo z tohto listu vlastníctva vymazané. Navrhovateľ má dôvodné podozrenie, že záložné právo bolo z listu vlastníctva vymazané na základe dokumentu získaného podvodne, nakoľko navrhovateľ sa záložného práva nikdy nevzdal a súčasne ani nedošlo k zániku pohľadávky alebo záložného práva iným spôsobom. V tejto veci je súčasne na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave vedené trestné konanie pod ČVS: ORP-763/4-VYS-TT-208 pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu v súlade s ustanovením § 221 Tr. zák. Povinný z neodkladného opatrenia mal plnú vedomosť o postúpení pohľadávky na navrhovateľa, keďže dňa 15.03.2018 vykonala matka odvolateľa R. G. ako ručiteľka uvedeného úveru a zároveň ako jediná spoločníčka a konateľka dlžníka vklad na bankový účet ich spoločnosti vo výške 5.000,- eur za účelom splatenia záväzku zo zmluvy o úvere.
15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
16. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
17. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle cit. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov(zničenie veci). Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s
vecami alebo právami (zákaz disponovania) aj z dôvodu, že veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi.
18. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ osvedčil splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď žalobou vo veci samej sa domáha určenia, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.02.2014 existuje a že záložným veriteľom je spoločnosť Accentus, s.r.o., IČO: 44731744 a že záložná zmluva trvá a taktiež splnenie podmienky potreby bezodkladne upraviť pomery ako aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.
19. K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolateľa, je podľa odvolacieho súdu potrebné uviesť, že hoci neodkladné opatrenie ako procesno-právny inštitút má zabezpečiť dočasnú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka súdneho konania v rovine dočasnej úpravy pomerov alebo pre prípad obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, k tomu, aby súd takýto procesno-právny inštitút nariadil, musia byť osvedčené zákonné podmienky, ktoré sa pre jeho nariadenie vyžadujú a ktoré vyplývajú z § 325 ods. 1 CSP, a to tak pre podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ako aj v priebehu súdneho sporu. Odvolací súd teda akcentuje, že sú stanovené dve základné kumulatívne podmienky, len za súčasného splnenia, resp. osvedčenia ktorých, je možné vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Prvou podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a druhou základnou podmienkou je odôvodnenie resp. osvedčenie dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je nepochybné, že zákon, a to CSP ukladá v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon". V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje § 325 a nasl. ustanovenia CSP a preto v súlade aj s čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo potrebné nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či sú splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.
20. V prejednávanej veci je sporné, či záloh, ktorý bol zriadený na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.02.2014 existuje alebo došlo k jeho zániku a teda, či bolo dôvodné realizovať výmaz záložného práva z príslušného listu vlastníctva. Navrhovateľ tvrdí, že tieto skutočnosti nenastali, naopak, odvolateľ uvádza skutočnosti, že dňa 08.03.2018 došlo k uzavretiu Dohody medzi spoločnosťou Holus, s.r.o. a spoločnosťou MB production ako dlžníkom, na základe ktorej následne došlo k výmazu záložného práva. Navrhovateľ namieta jej uzavretie dňa 08.03.2018 a taktiež nelogické tvrdenie zo strany odvolateľa, že nevedeli o postúpení pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere z pôvodného veriteľa na spoločnosť Accentus, s.r.o., keď pritom jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti MB production (dlžník) matka odvolateľa, dňa 15.03.2018 zaplatila navrhovateľovi sumu 5.000,- eur titulom splatenia úveru vzniknutého z predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 05.02.2014. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či došlo k platnému zániku záložného práva, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.02.2014 bude ale nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť, posúdiť platnosť zániku tohto záložného práva. Predbežne možno konštatovať, že žalobou uplatnený nárok navrhovateľa nie je vylúčený a pre potreby posúdenia dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia možno považovať uplatnený nárok za hodnoverne osvedčený.
21. Krajský súd tak dospel k záveru, že z tvrdení navrhovateľa, povinného z neodkladného opatrenia v odvolaní, z pripojených listinných dôkazov vo väzbe na tvrdené skutočnosti navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom štádiu konania a výlučne pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je možné prijať záver o osvedčení existencie tvrdeného práva navrhovateľa, z ktorého dôvodu mu potom možno poskytnúť predbežnú ochranu. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, je dostačujúce osvedčenie, nie preukázanie tých tvrdení navrhovateľa, o ktoré oprel dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré potom v spojení s doloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčovali nárok navrhovateľa v rovine existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná súdna ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.zn. 6 Cdo 171/2010). V tejto súvislosti odvolací súd tiež opäť akcentuje, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012).
22. Odvolací súd v tomto danom prípade konštatuje, že neodkladným opatrením ide iba o dočasnú úpravu pomerov medzi stranami, teda nariadené neodkladné opatrenie smeruje k ochrane veriteľa a jeho splatnej pohľadávky. V situácii, keď nie je na liste vlastníctva zapísané predmetné záložné právo a došlo by k ďalšiemu nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami, mohlo by to znamenať ohrozenie právneho postavenia navrhovateľa, ako aj ohrozenie právneho postavenia tretích osôb. Nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami plní preventívnu funkciu, aby prípadným prevodom vlastníckeho práva, čo prípadným iným nakladaním s nehnuteľnosťami, nedošlo k vzniku ďalších sporov, ktorú ochranu nezabezpečí poznámka v katastri. Nariadením neodkladného opatrenia nie je nijako dotknuté samotné vlastnícke právo povinného z neodkladného opatrenia a ani miera jeho obmedzenia nie je taká, že by nebol zachovaný princíp proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia, teda že požadované obmedzenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom, až nad nevyhnutný rozsah. Preto sa k momentu rozhodnutia odvolacieho súdu javí osvedčené poskytnúť dočasnú úpravu vzťahov strán sporu a v konečnom dôsledku, pokiaľ odvolateľ nemieni nakladať so zálohom, a to spôsobom, ktorému má zabrániť neodkladné opatrenie, tak nemôže dôjsť ani k neprimeranému zásahu dlhodobej povahy do ich práv s dôrazom na samotnú dočasnosť neodkladného opatrenia.
23. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako žiadal navrhovateľ splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne s použitím § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil bez toho, že sa zaoberal odvolacími argumentmi odvolateľa, ktoré sa vzťahujú už na posúdenia nároku vo veci samej.
24. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).