Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/182/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: LUMA trading s. r. o., Za Mlýnem 2945/56, 750 02 Přerov I - Město, IČ: 268 12 002, zastúpený: JUDr. Marek Pour, advokát, Bartošova 9, 750 02 Přerov, proti žalovanému: D. L., nar. XX. XX. XXXX, O. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie 11 086,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/131/2016-229 zo dňa 24. 04. 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 6 000 eur p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/131/2016-229 zo dňa 24. 04. 2017 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/131/2016-229 zo dňa 24. 04. 2017 v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 086,69 eura, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11 086,69 eura od 18. 07. 2016 do 17. 02. 2017, zo sumy 10 086,69 eura od 18. 02. 2017 do 24. 02. 2017, zo sumy 8 086,69 eura od 25. 02. 2017 do 24. 04. 2017 a zo sumy 2 086,69 eura od 25. 04. 2017 do zaplatenia, ako aj v časti trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 086,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11 086,69 eura od 18. 07. 2016 do 17. 02. 2017, zo sumy 10 086,69 eura od 18. 02. 2017 do 24. 02. 2017, zo sumy 8 086,69 eura od 25. 02. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Ďalej uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 269 ods. 2, § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka, čl. 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11 086,69 eura s príslušenstvom titulom neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti istiny 3 000 eur súd konanie zastavil, pretože žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 17. 02. 2017 sumu 1 000 eur a dňa 24. 02. 2017 sumu 2 000 eur. Vykonaným dokazovaním súd ďalej zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným ústne v roku 2014 na území Slovenskej

republiky zmluvu, predmetom ktorej bolo vykonávanie činností žalovaným na území Slovenskej republiky v prospech žalobcu, najmä vyhľadávanie obchodných príležitostí pre následný predaj tovarov žalobcu záujemcom na území Slovenskej republiky, vybavovanie súvisiacich činností spojených s predajom a tiež vykonávanie dohľadu nad plnením platobných podmienok jednotlivých uzatváraných obchodov medzi žalobcom a jeho slovenskými odberateľmi, pričom žalobca na výkon a plnenie uvedených činností poskytol žalovanému potrebné prostriedky a dohodli sa na odmene za výkon a riadne plnenie uvedených činností. Žalobca zároveň splnomocnil žalovaného na prijímanie hotovostných platieb od dlžníkov žalobcu a vystavenie dokladu o zaplatení, pričom úhrady od obchodných partnerov žalobcu za tovar dodaný žalobcom prebiehali tak, že žalobca vystavil konkrétnemu obchodnému partnerovi faktúru za dodaný tovar, žalovaný prevzal peňažné plnenie a vystavil konkrétnemu obchodnému partnerovi žalobcu príjmový pokladničný doklad. Uvedená spolupráca medzi žalobcom a žalovaným fungovala do mája 2016, kedy zo strany žalovaného došlo k porušeniu dohodnutých podmienok tak, že tento síce prijímal finančné plnenia od obchodných partnerov žalobcu, avšak finančné prostriedky žalobcovi nevyúčtoval a neodovzdal, ponechal si ich, následne žalobca opakovane žiadal žalovaného na okamžité vydanie zadržiavaných finančných prostriedkov, no neúspešne. Súčasťou povinností žalovaného podľa zmluvy (dohody) bola povinnosť odovzdať peňažné prostriedky žalobcovi, toto však žalovaný v celom rozsahu nesplnil.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuzatvoril so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení, keďže zákon na platnosť takejto zmluvy vyžaduje, aby bola uzatvorená písomne (§ 652 ods. 4 Obchodného zákonníka). Právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným bol posúdený ako zmluva o obstaraní cudzej záležitosti podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzatvorená podľa slovenského práva, pretože všetky obchody na základe tejto zmluvy prebehli na území Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - tzv. Rím I), pričom žalovanému z uvedenej zmluvy vyplývala povinnosť vydať prevzaté finančné prostriedky žalobcovi. Právnym dôvodom je teda plnenie podľa ustanovenia zmluvy. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť nesplnil a žalobca preukázal uplatňovaný nárok, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Pre úplnosť súd konštatoval, že na nárok žalobcu bolo počítané s už vykonanými platbami, ktoré žalovaný v priebehu konania preukázal a ktoré boli súdu známe do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončil dokazovanie, resp. do vyhlásenia rozsudku.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd nevzal do úvahy predložené potvrdenie o vykonaní hotovostného vkladu na účet žalobcu zo dňa 17. 12. 2015, ktorým žalovaný previedol na jeho účet sumu 6 000 eur. Hotovostné platby, ktoré od tohto dátumu žalovaný prebral, predstavujú najviac 9 442,61 eura. Keďže mu nebola vyplatená provízia za mesiac máj vo výške 1 350 eur, celková neuhradená suma predstavuje najviac 8 092,61 eura. Pre úplnosť uviedol, že jeho manželka dňa 24. 04. 2017 previedla na účet žalobcu sumu 6 000 eur titulom uzavretia mimosúdnej dohody a spolu s už poukázanou sumou 3 000 eur by tak všetky vzájomné záväzky mali byť urovnané. V závere svojho odvolania citoval § 388 a domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 092,61 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8 092,61 eura od 18. 07. 2016 do 17. 02. 2017, zo sumy 7 092,61 eura od 18. 02. 2017 do 24. 02. 2017, zo sumy 5 092,61 eura od 25. 02. 2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v deň pojednávania 24. 04. 2017 žalovaný uhradil svoj dlh v poradí druhou čiastočnou úhradou vo výške 6 000 eur, pričom žalobcovi stále dlhuje 2 086,69 eura. Žalobca nepoprel, že dňa 17. 12. 2015 žalovaný uhradil sumu 6 000 eur, touto platbou však bola uhradená len časť dlhu k dátumu podania žaloby, pričom žalovaný nepredložil súdu žiadne vyúčtovanie preukazujúce jeho tvrdenia o zániku celého dlhu ku dňu 17. 12. 2015. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola vypovedaná ku dňu 30. 04. 2016 a v priebehu mesiaca máj 2016 už žalovaný žiadne činnosti pre žalobcu nevykonával. Preto mu nárok na províziu za uvedený mesiac nevznikol. Namietal tvrdenie žalovaného, že prvoinštančný súd na pojednávaní dňa 24. 04. 2017

nevykonával dokazovanie vo veci samej. Naopak, súd zisťoval oprávnenosť žalovaného nároku, a to jednotlivo z každého originálu žalobcom predloženej listiny a v rozsahu celej prílohy k podanej žalobe. Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

8. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zopakoval svoje tvrdenia uvedené v podanom odvolaní a akcentoval tú skutočnosť, že žalobcovi uhradil celkom sumu 9 000 eur, ktorá pokryla nielen celú dlžnú sumu, ale aj úroky z omeškania.

9. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu, aby oznámil aktuálnu výšku dlžnej pohľadávky v prípise zo dňa 07. 08. 2018 uviedol, že z dôvodu úhrady žalovaného zo dňa 24. 04. 2017 vo výške 6 000 eur žiada žalobu v tejto časti obmedziť, pričom zostávajúci dlh žalovaného predstavuje sumu 2 086,69 eura s príslušenstvom.

10. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí alebo nesúhlasí, zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku vyjadrenom v podanom odvolaní a v replike na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu.

11. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

12. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

13. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

14. V predmetnej veci žalobca po tom, ako súd prvej inštancie meritórne rozhodol rozsudkom č. k. 31Cb/131/2016-229 zo dňa 24. 04. 2017, pričom toto rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, doručil súdu podanie, v ktorom žiadal žalobu obmedziť o 6 000 eur, čo odvolací súd z hľadiska jeho obsahu vyhodnotil ako späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 6 000 eur. Keďže žalovaný nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadril, odvolací súd späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 6 000 eur pripustil, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/131/2016-229 zo dňa 24. 04. 2017 v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací následne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 .

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadnil platby žalovaného v celkovej výške 3 000 eur (zo dňa 17. 02. 2017 vo výške 1 000 eur a zo dňa 24. 02. 2017 vo výške 2 000 eur), keď uznesením zo dňa 24. 04. 2017 konanie v tejto časti zastavil, a to vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré boli v žalobe uvedené pod bodmi 1 až 15 a tiež pod bodom 16, ktorý sa týkal pohľadávky uhradenej v časti 8,35 eura a neuhradenej v časti 21,65 eura a z titulu úhrady žalovaného zo dňa 24. 04. 2017 tak urobil aj odvolací súd v rozsahu 6 000 eur, keď po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zrušení napadnutého rozsudku konanie aj v tejto časti zastavil. V dôsledku uvedenej skutočnosti zostalo predmetom konania už len zaplatenie istiny vo výške 2 086,69 eura, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11 086,69 eura od 18. 07. 2016 do 17. 02. 2017, zo sumy 10 086,69 eura od 18. 02. 2017 do 24. 02. 2017, zo sumy 8 086,69 eura od 25. 02. 2017 do 24. 04.

2017 a zo sumy 2 086,69 eura od 25. 04. 2017 do zaplatenia. Z listín založených v súdnom spise odvolací súd nezistil, že by žalovaný preukázateľne uhradil žalobcovi aj zostávajúcu časť žalovanej pohľadávky zodpovedajúcej finančným prostriedkom, ktoré prevzal na základe uzavretej zmluvy od obchodných partnerov žalobcu a ktorú odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vyhodnotil ako zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko všetky plnenia z nej vyplývajúce boli realizované na území Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - tzv. Rím I). Rovnako žalovaný v konaní nepreukázal, že pre žalobcu vykonával zmluvne dohodnutú činnosť aj v mesiaci máj 2016, za ktorý by mu prináležal nárok na vyplatenie provízie vo výške 1 350 eur. Odvolací súd preto v intenciách uvedených skutočností vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 086,69 eura, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11 086,69 eura od 18. 07. 2016 do 17. 02. 2017, zo sumy 10 086,69 eura od 18. 02. 2017 do 24. 02. 2017, zo sumy 8 086,69 eura od 25. 02. 2017 do 24. 04. 2017 a zo sumy 2 086,69 eura od 25. 04. 2017 do zaplatenia, ako aj v časti trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že odvolací súd priznal žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .