Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-76-2020.pdf
PDF · 117.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K., V. X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 08. 2020, č. XXX XXX XXXX X, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 14. 08. 2020 č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 15. 05. 2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, § 274, § 112 ods. 1 písm. c) a § 82 zákona o sociálnom poistení od 08. 04. 2016 priznaný starobný dôchodok v sume 719,60 eur mesačne.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s obsahom spisovej dokumentácie žalobcu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Poukázal na to, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 13. 04. 2016, požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 08. 04. 2016. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2 , § 274 zákona o sociálnom poistení s aplikáciou ustanovenia § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením XX T. veku dňa 08. 04. 2016. Tento zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, z toho 16 rokov výkonom práce vo zvýhodnenej prvej pracovnej kategórii, čím splnil podmienku nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. ku dňu 08. 04. 2016 získal 15 511 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 42 rokov a 181 dní, pre účely výpočtu sumy dôchodku 42,4959 rokov dôchodkového poistenia. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy mu boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov, uvedených v žiadosti o dôchodok, pripojených dokladov a údajov, nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Odvolací správny orgán zároveň konštatoval, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia žalobca vykonával zamestnanie zaradené do prvej pracovnej kategórie v období od 01. 12. 1983 do 23. 12. 1999, pričom v roku 1999 získal zamestnanie zaradené do prvej pracovnej kategórie v počte 357 dní, z toho zamestnávateľom potvrdených 306 dní ako vylúčiteľných dôb (poberanie nemocenského do 23. 12. 1999). Dňa 24. 12. 1999 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Poberanie invalidného dôchodku považovali správne orgány
za náhradnú dobu podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb., ktorá bez prerušenia nadväzuje na predchádzajúcu náhradnú dobu a trvala k 31. 12. 1999.
3. S poukazom na ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení zdôraznil, že v súvislosti so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej kategórie od 01. 01. 2004 bolo potrebné porovnať sumu starobného dôchodku, určenú podľa zákona o sociálnom poistení, so sumou starobného dôchodku, určenou podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Vychádzajúc z uvedeného bola suma starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení vypočítaná postupom podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona a táto zodpovedala sume 717,70 eur. Suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov bola vypočítaná so zohľadnením zaradenia jeho zamestnania do prvej pracovnej kategórie v rozsahu 16 rokov a 35 dní, vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku žalobcu vo výške 135 eur za roky 2007, 2006, 2008, 2015 a 2013 s pripočítaním sumy 105,30 eur mesačne, určenej v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. s tým, že k nej patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 639/2002 Z. z. o 160,30 eur mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 16 eur mesačne na celkovú sumu 281,60 eur mesačne. Keďže suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení je vyššia, ako suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná podľa právnych predpisov určených do 31. 12. 2003, žalobcovi patrí dôchodok v tejto vyššej sume, ku ktorej následne patrí zvýšenie podľa § 82 odo dňa priznania dôchodku v súlade s § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. na celkovú sumu 719,60 eur mesačne.
4. Reagujúc na námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávneho výpočtu jeho invalidného dôchodku, obsiahnuté v podanom odvolaní, odvolací správny orgán uviedol, že žalobca bol poberateľom invalidného úrazového dôchodku od 24. 12. 1999 do 03. 01. 2002 a od 04. 01. 2002 mu patril čiastočný invalidný úrazový dôchodok, pretože podľa lekárskej správy zo dňa 13. 11. 2001 už nebol invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. ale čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) citovaného zákona. Invalidný dôchodok mu patril s prihliadnutím na to, že sa stal čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu. Vychádzajúc z § 37 ods. 1 až 5 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi bol určený čiastočný invalidný dôchodok úrazový od 04. 01. 2002 v sume 4 636 Sk mesačne, v ktorej sume bola zahrnutá aj úprava podľa zákona č. 385/2001 Z. z. o zvýšení dôchodku v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Suma jeho čiastočného invalidného dôchodku bola určená vychádzajúc z ustanovenia § 30 ods. 3 písmena a) zákona č. 100/1988 Zb., vymeraná bola v prvej pracovnej kategórie a určená z priemerného mesačného zárobku za roky 1999, 1998, 1997, 1996 a 1995, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku bol 4 067 Sk. Celková započítaná doba zamestnania bola 44 rokov, pre výšku dôchodku rozhodujúcich 41 rokov, z toho v tretej pracovnej kategórii 25 rokov a prvej pracovnej kategórii 16 rokov. V zmysle § 30 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. k základnej výmere boli pripočítané od 21. roku zamestnania za každý rok zamestnania v prvej pracovnej kategórii 2 % a v tretej pracovnej kategórii 1 %. Základná výmera invalidného dôchodku tvorila 60 % priemerného mesačného zárobku, k tejto bolo za 16 rokov zamestnania prvej pracovnej kategórii pripočítaných 32 % a za 5 rokov zamestnania v tretej pracovnej kategórii 5 %. Jeho dôchodok ku dňu vzniku nároku bol preto 97 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 3 945 Sk mesačne. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. čiastočný invalidný dôchodok, ktorý zodpovedá polovici invalidného dôchodku predstavoval 1 973 Sk mesačne. K tejto sume patrila úprava podľa zákona č. 385/2001 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia o 103,5 % mesačnej sumy, t. j. o 2 040 Sk mesačne a o pevnú sumu 620 Sk mesačne, úhrnom teda 4 636 Sk mesačne. K čiastočnému invalidnému dôchodku patrila valorizácia za obdobie od 04. 07. 2002 až do roku 2016, kde od 01. 01. 2016 patrila žalobcovi suma dôchodku 289,20 eur mesačne.
5. Odvolací správny orgán poukázal na znenie § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov určených pred 01. 01. 2004, sa považujú po 31. 12. 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v ktorej patrili k 31. 12. 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok, ustanovených predpismi účinnými k 31. 12. 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 10 tohto zákonného ustanovenia, ak boli splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, vyplácal sa iba jeden dôchodok a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodok, k 08. 04. 2016, podľa § 263 ods. 10 zákona o sociálnom poistení zaniká nárok
na dôchodok, ktorého suma je nižšia. K tomuto dňu patril žalobcovi invalidný dôchodok v sume 289,20 eur mesačne a preto nárok na tento dôchodok zanikol, keďže bol nižší ako starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný v sume 719,60 eur mesačne. Citujúc ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení konštatoval, že toto zákonné ustanovenie presne stanovuje podmienku, že zvýšiť sumu dôchodku možno len tri roky spätne od zistenia nesprávneho priznania alebo vyplácania dôchodkovej dávky, čo v prípade žalobcu nebolo možné, nakoľko v uvedenom období už bol poberateľom inej dôchodkovej dávky a to starobného dôchodku. Odvolací správny orgán pri preskúmavaní odvolania žalobcu zistil, že invalidný dôchodok a následne čiastočný invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný a vyplácaný v nižšej sume, ako patril a kontrolou správnosti výpočtu sumy invalidného dôchodku, priznaného od 24. 12. 1999 a čiastočného invalidného dôchodku, priznaného od 04. 01. 2002 zistil, že invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok boli vymerané nesprávne z tretej pracovnej kategórie na základe ktorej skutočnosti bola určená nová suma čiastočného invalidného úrazového dôchodku, ktorého bol poberateľom od 04. 01. 2002 a to k 08. 04. 2016 t. j. ku dňu priznania starobného dôchodku. Čiastočný invalidný úrazový dôchodok bol vymeraný z prvej pracovnej kategórie. Keďže od 08. 04. 2016 je žalobca poberateľom starobného dôchodku, tri roky spätne od zistenia nesprávneho výpočtu sumy čiastočného invalidného dôchodku, t. j. od 03. 07. 2017 už nebolo možné zvýšiť sumu čiastočného invalidného dôchodku. Nárok žalobcu bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi zákona o sociálnom poistení.
6. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20. 10. 2020, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. 10. 2020, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne zo dňa 14. 08. 2020, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 05. 2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukázal na to, že dňa 09. 02. 2016 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočku Košice o spísanie žiadosti o starobný dôchodok k 08. 04. 2016, pretože od 01. 12. 1983 pracoval v prvej pracovnej kategórii až kým sa mu nestal ťažký pracovný úraz dňa 21. 02. 1999 pri nároku na 100%-tné odškodné. Dňa 29. 03. 2016 mu bolo Sociálnou poisťovňou oznámené, že nemá nárok na starobný dôchodok, lebo jeho zamestnanie v 1. pracovnej kategórii netrvalo k 31.decembru 1999, vzhľadom na ktorú skutočnosť podľa platných právnych predpisov mu nárok na starobný dôchodok vznikne dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov a navýšenia, t. j. po 08. 04. 2020. Za sporné považoval to, že Sociálna poisťovňa ho kvôli dlhodobej liečbe uznala invalidným od 24. 12. 1999 a nebrala do úvahy, že doba 8 dní do 31. decembra 1999, sa mu má započítať ako náhradná doba uvedená v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. V danom prípade na základe jeho iniciatívy Ministerstvo spravodlivosti SR ako aj Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR potvrdili, že v jeho prípade uvedené obdobie je potrebné považovať za náhradnú dobu, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 citovaného nariadenia vlády.
7. Žalobca ďalej uviedol, že 04. 06. 2020 mu bolo na jeho osobný účet poukázaná výplata starobného dôchodku s odpočítaním invalidného dôchodku od 08. 04. 2016. Následne začiatkom roka s výmerom o navýšení invalidného dôchodku mu Sociálna poisťovňa, ústredie poslala oznámenie, že podľa údajov Sociálnej poisťovne dosiahne dôchodkový vek 08. 12. 2020 a ak má záujem o starobný dôchodok, je potrebné oň požiadať. Dňa 05. 06. 2020 obdŕžal od Sociálnej poisťovne sprievodný list a rozhodnutia s tým, že dodatočne bola preverená jeho žiadosť o starobný dôchodok z 27. 05. 2016 a bolo zistené, že dôkazy predložené v konaní o starobnom dôchodku boli vyhodnotené nesprávne. Po ich správnom vyhodnotení bolo rozhodnuté o priznaní starobného dôchodku od 8. apríla 2016 rozhodnutím z 15. mája 2020. Zároveň mu bolo doručené ospravedlnenie za uvedený nesprávny postup. Poukázal na to, že podľa jeho názoru mu Sociálna poisťovňa vzhľadom na vlastné pochybenie mala poukázať k starobnému dôchodku aj 5% úrok z omeškania za celé predchádzajúce obdobie, na ktorý mu vznikol nárok, keďže v období od roku 2016 vynaložil značné množstvo finančných prostriedkov za účelom dosiahnutia spravodlivosti pri rozhodovaní o stanovení jeho dôchodkového veku a následne aj dôchodkových dávok. Pri rozhodovaní súdu žiadal zohľadniť všetky jeho náklady, ktoré vznikli nesprávnym rozhodnutím Sociálnej poisťovne pri stanovení jeho dôchodkového veku.
8. V písomnom vyjadrení zo dňa 04. 12. 2020 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznila, že nároky žalobcu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia jej rozhodnutí boli posúdené správne a v súlade s platnou právnou úpravou. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa úhrady 5% úrokov z omeškania uviedla, že v danom prípade uvedené nie je možné akceptovať, keďže tento jeho nárok nesúvisí s predmetom vymedzeným
napadnutým rozhodnutím, ktorým je priznanie starobného dôchodku a nie náhrada škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím správneho orgánu. Žalobcovi bol na nárok na starobný dôchodok zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia, a to podľa údajov uvedených v jeho žiadosti o starobný dôchodok, vyplývajúcich z doložených dokladov a údajov, evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia preukázané nebolo.
9. V replike zo dňa 16. 12. 2020 žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej správnej žalobe, ktorú zopakoval a zároveň špecifikoval aké náklady mu v súlade so domáhaním sa ochrany svojho práva na dôchodkovú dávku v priebehu obdobia od uplatnenia nároku na starobný dôchodok až do rozhodnutia o jeho priznaní vznikli.
10. Žalovaná sa k replike žalobcu duplikou nevyjadrila.
11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 199 a nasl. SSP a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odvolacieho i prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.
12. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 13. 04. 2016, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 08. 04. 2016. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 08. 04. 2016 žalobca získal 15 511 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 42 rokov a 181 dní, ako to vyplýva z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, resp. dôchodkového poistenia obsiahnutých v tomto spise. Rovnako z neho vyplýva skutočnosť, že žalobca vykonával zamestnanie do prvej pracovnej kategórii v období od 01. 12. 1983 do 23. 12. 1999, pričom v roku 1999 získal zamestnanie zaradené do prvej pracovnej kategórie v počte 357 dní, z toho bolo zamestnávateľom potvrdených 306 dní ako vylúčiteľné doby, t. j. obdobie poberania nemocenských dávok do 23. 12. 1999 a následne mu bol od 24. 12. 1999 priznaný invalidný dôchodok. Obdobie poberania invalidného dôchodku v roku 1999 bolo zhodnotené podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení ako náhradná doba, ktorá bez prerušenia nadväzuje na predchádzajúcu náhradnú dobu (poberanie nemocenských dávok) a táto trvala až k 31. 12. 1999.
13. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, vo veci konajúce správne orgány realizovali výpočet starobného dôchodku žalobcu podľa zákona o sociálnom poistení, ako aj podľa zákona účinného do 31. 12. 2003, t. j. zákona č. 100/1988 Zb., tak, ako je špecifikovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 2, 3 a 4 odôvodnenia rozsudku).
14. Z obsahu administratívneho spisu správny súd tiež zistil, že o predmetnej žiadosti žalobcu o starobný dôchodok už bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2016, ktorým bola jeho žiadosť podľa § 21 ods. 1, § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 65 a 274 zákona o sociálnom poistení zamietnutá s poukazom na skutočnosť, že nárok na starobný dôchodok mu nevznikol v 58. roku veku, ako to žiadal s tým, že v zamestnaní, uvedenom § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. získal iba 5 867 dní, t. j. 16 rokov a 27 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom jeho zamestnanie zaradené v prvej pracovnej kategórii netrvalo k 31. 12. 1999. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, a to rozhodnutím zo dňa 11. 11. 2016, ktoré následne žalobca napadol správnou žalobou na Krajskom súde v Košiciach, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 07. 11. 2017, č. k. 2Sa/2/2017 - 72 tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu podanej v zákonom stanovenej lehote kasačný súd rozsudkom zo dňa 31. 07. 2019 č. k. 7Sk/13/2018 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, keď v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že zamestnanie žalobcu v prvej pracovnej kategórii sa skončilo dňa 23. 12. 1999, vzhľadom na ktorú skutočnosť nebolo možné obdobie po 23. 12. 1999 započítať do obdobia dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu vychádzajúc zo skutočnosti, že žiadosť o invalidný dôchodok žalobcu bola spísaná 30. 11. 1999, žalobca žiadal dôchodok priznať od 24. 12. 1999, pričom jeho invalidita vznikla dňa 15. 11. 1999. V dôsledku pracovného úrazu bol žalobca odškodnený popri invalidnom dôchodku aj náhradou za stratu na zárobku, prekvalifikovanou na úrazovú rentu.
15. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca bol ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok poberateľom invalidného dôchodku, ktorého suma mala správne zodpovedať sume 289,20
eur, ako to vyplýva z výpočtu, špecifikovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 4 odôvodnenia rozsudku).
16. Dňa 15. 05. 2020 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým žalobcovi od 08. 04. 2016 priznal starobný dôchodok v sume 719,60 eur.
17. Z listu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 29. 05. 2020, adresovaného žalobcovi, pripojeného žalobcom k správnej žalobe vyplýva, že Sociálna poisťovňa dodatočne preverila správnosť svojho rozhodnutia z 27. 05. 2016 o zamietnutí jeho žiadosti i starobný dôchodok z 13. 04. 2016 a zistila, že dôkazy predložené v predmetnom konaní boli vyhodnotené nesprávne, vzhľadom na ktorú skutočnosť bolo vo veci dňa 15. 05. 2020 vydané nové rozhodnutie (bod 1 odôvodnenia rozsudku). Zároveň sa žalobcovi ospravedlnila na nesprávny postup.
18. O odvolaní žalobcu zo dňa 01. 07. 2020, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby a súvisia predovšetkým s nesprávnym postupom Sociálnej poisťovne pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok od 08. 04. 2016 v období pred vydaním napadnutého rozhodnutia, rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 14. 08. 2020.
19. Na pojednávaní dňa 15. 03. 2020 žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a dôvodoch v nej obsiahnutých. Uviedol, že voči výpočtu starobného dôchodku výhrady nemá, avšak cíti sa byť ukrivdený tým, že Sociálna poisťovňa mu na základe vlastného pochybenia poslala iba ospravedlňujúci list bez toho, aby mu zaplatila aj spätne úroky z omeškania a náklady, ktoré mu v súvislosti s dosiahnutím spravodlivého rozhodnutia vznikli.
20. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojej argumentácii, obsiahnutej v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 12. 2020, v zmysle ktorého navrhla správnu žalobu žalobcu zamietnuť.
21. Podľa § 112 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka odoprela neprávom.
22. Podľa 65 ods. 1 cit. zákona nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.
23. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií.
24. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
25. Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
26. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia suma dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia, ako suma určená podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodku podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 66 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
28. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období, ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.
29. Podľa § 12 ods. 3 a 4 cit. zákona rozhodným obdobím pre určenie priemerného mesačného zárobku je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok a päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnávaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky.
30. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) cit. zákona základná výmera starobného dôchodku tvorí 50% priemerného mesačného zárobku.
31. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia k základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatným od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2%, II. pracovnej kategórie 1,5% a III. pracovnej kategórie 1% priemerného mesačného zárobku.
32. Podľa § 263 ods. 10 zákona o sociálnom poistení ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca ten dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
33. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
34. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).
35. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci (§ 199 a nasl. SSP), ktorú posudzuje správny súd neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v priebehu administratívneho
konania a jej závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania.
36. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmet súdneho prieskumu je vymedzený obsahom rozhodnutia orgánu verejnej správy. V danom prípade je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o nároku žalobcu na starobný dôchodok.
37. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, vyhodnotiac dôkazy, vykonané v priebehu administratívneho konania jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti správny súd konštatuje, že predmetný nárok žalobcu bol vo veci konajúcimi správnymi orgánmi posúdený správne a správne bol realizovaný aj výpočet starobného dôchodku žalobcu so zohľadnením všetkých kritérií, vyplývajúcich z citovanej právnej úpravy tak, ako to bolo premietnuté aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom pre účely výpočtu výšky jeho starobného dôchodku boli zohľadnené všetky preukázané doby dôchodkového poistenia vrátane náhradných dôb. Žalobca v tomto prípade, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia na súdnom pojednávaní, nespochybňoval dátum vzniku tohto jeho nároku, ako bol určený v napadnutom rozhodnutí, ani spôsob výpočtu a výšku starobného dôchodku, ako bola premietnutá v tomto rozhodnutí. Cítil sa byť ukrátený predovšetkým nesprávnym postupom žalovanej pri posudzovaní jeho nároku na invalidný dôchodok a následne aj na starobný dôchodok v období, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a ktoré bolo skutočne vydané po zistení žalovanej, že dôkazy, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu, boli pri prvotnom posudzovaní jeho nároku vyhodnotené nesprávne, ako to vyplýva aj z listu žalovanej zo dňa 29. 05. 2020 (bod 17 odôvodnenia rozsudku). Uvedené pochybenia boli napadnutým rozhodnutím odstránené a postup žalovanej v jeho odôvodnení aj podrobne vysvetlený. Preto námietky žalobcu v uvedenej súvislosti (že musel navyše pracovať 4 roky, platiť odvody), ako aj jeho požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania a nákladov, vynaložených na dosiahnutie spravodlivosti v období pred vydaním tohto rozhodnutia, s prihliadnutím na predmet súdneho prieskumu, nebolo možné akceptovať. V uvedenej súvislosti správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ bola žalobcovi spôsobená ním namietaným predchádzajúcim postupom žalovanej, resp. jej nezákonným rozhodnutím škoda, jej náhrady sa môže domáhať samostatnou žalobou, podanou podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za splnenia podmienok, citovaným právnym predpisom vymedzených.
38. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, správnu žalobu žalobcu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých, účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak :
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)