Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: G. U., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXXX/XX, V., zast. advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč proti žalovanému L. U., B.. XX.X.XXXX, X. U. XXXX/XX, V., o návrhu na zaplatenie 1300 eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1300 eur, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2018 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu 1300 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca návrh odôvodnil tým, že rozsudkom OS Skalica č. k. 5 Pc/2/2016 zo dňa 10.8.2017 mu bolo znížené výživné voči žalovanému z 130 eur na 30 eur mesačne s účinnosťou od 6.7.2016 do 7.8.2017, pritom on do právoplatnosti predmetného rozsudku aj v tomto období platil výživné mesačne po 130 eur na plnoletého syna. Takto mesačne platil po dobu 13 mesiacov mesačne o 100 eur viac a celkovo zaplatil viac o 1300 eur ( 13 x 100 eur).

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, pripojenými spismi OS Skalica sp. zn. 2P/93/2011, 5Pc/2/2016, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Strany sporu sú v príbuzenskom pomere, žalobca je otcom žalovaného. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 2P 93/2011-120 zo dňa 27.9.2012 (právoplatný dňa 6.11.2012) schválil zmier L. U. H. G. U. (v tomto konaní strany sporu), v zmysle ktorého bolo zvýšené výživné žalobcovi ako otca na žalovaného z 70 eur na 100 eur mesačne od 9.11.2011 do 31.8.2012 a na sumu 130 eur od 1.9.2012.

5. Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. 5Pc/2/2016-164 zo dňa 10.8.2017 znížil výživné žalobcovi voči žalovanému z 130 eur na 30 eur mesačne s účinnosťou od 6.7.2016 do 7.8.2017 a od 8.8.2017 výživné úplne zrušil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2017 v spojení s uznesením KS v Trnave č. k. 24CoP/176/2017-204 zo dňa 05.12.2017. Z obsahu odôvodnenia predmetného rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žalovaný si časť životných nákladov zabezpečuje podnikaním na úkor štúdia. Preto súd znížil výšku výživného od podania návrhu od 6.7.2016 do doby, kedy bol žalovaný študentom, t.j. do 7.8.2017 na sumu 30 eur mesačne. Ďalej mal súd z odôvodnenia zistené, že žalovaný začal štúdium od 25.6.2012 do 27.7.2015, keď bol zo štúdia vylúčený v 2. roku pre nesplnenie požiadaviek na pokračovanie v štúdiu. Dňa 10.9.2014 bol opätovne prijatý na štúdium, študoval od 10.9.2014 do 20.7.2015, keď bol zo štúdia vylúčený v 2. roku štúdia pre nesplnenie požiadaviek na pokračovanie v štúdiu. V akademickom roku 2016/2017 sa nezúčastnil štátnej skúšky a nesplnil požiadavky na pokračovanie v štúdiu a je navrhnutý na vylúčenie zo štúdia, rozhodnutie o vylúčení mu bolo doručované. Žalovaný pracoval na základe dohody o vykonaní práce so zárobkom netto v novembri 2015 v sume 249,41 eur, v decembri 2015 v sume 349,23 eur, v januári 2016 v sume 241,62 eur, vo februári 2016 v sume 396,71 eur, vo februári 2016 v sume 427,98 eur. V nasledujúci mesiacoch vykonával pre spoločnosť FORTACO, s.r.o. činnosť ale prostredníctvom spoločnosti MH-PS, s.r.o. ktorá uvedená práce fakturovala spoločnosti FORTACO, s.r.o. Žalovaný bol od 24.5.2016 konateľom a aj spoločníkom spoločnosti MH - PS, s.r.o. Ďalej bol žalovaný od 3.2.2017 do 25.4.2017 jediným konateľom a aj spoločníkom spoločnosti Provance s.r.o.

6. Súd mal poštovými zloženkami preukázané, že žalobca platil v období júl 2016 až august 2017 výživné na svoje dve deti spolu 200 eur k rukám ich matky T. U. (130 eur + 70 eur), z čoho suma 130 eur predstavovala mesačné výživné na plnoletého syna, žalovaného. Žalovaný túto skutočnosť v konaní ani nepoprel.

7. Žalobca výzvou z 30.1.2018 vyzval žalovaného na vrátenie navyše zaplateného výživného za obdobie od 6.7.2016 do 7.8.2017. Žiadal o vrátenie sumy do 16.2.2018.

8. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že žalobca požaduje vrátenie výživného za obdobie, po ktoré bol denným študentom , nepracujúci, nebol schopný sám sa živiť. Jeho matka mala 3 vyživovacie povinnosti a zarábala 290 eur mesačne. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na plnoletosť dieťaťa, ale je spojená so schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Nebaví ho, ako sa s nimi jeho otec súdi už niekoľko rokov a neustále dokladať a dokazovať dokumenty.

9. Žalobca reagujúc na vyjadrenia žalovaného poukázal na to, že žalovaný bakalárske štúdium trvajúce 3 roky študoval opakovane od 25.6.2012 do 18.6.2018, t.j. 6 rokov. Odvolávajúc sa na rozhodnutie ÚS sp. zn. III. ÚS 1805/11 uviedol, že ak oprávnený zanedbáva štúdium a zakladá obchodné spoločnosti, riadne podniká, nie je zákonný dôvod na poskytovanie výživného. Taktiež dal súdu do pozornosti zvukový záznam z pojednávania vo veci sp. zn. 5Pc/2/2016 zo dňa 18.5.2017, na ktorom matka žalovaného uviedla, výživné žalobcu si odkladá.

10. V rámci záverečného vyjadrenia žalovaný požiadal o splátky po 100 eur mesačne pre prípad uloženia mu povinnosti zaplatiť žalovanú sumu. K svojim pomerom zdôvodňujúcim žiadosť o splátky uviedol, že je výlučným vlastníkom domu, ktorý kúpil na hypotéku a spláca hypotéku mesačne po 220 eur mesačne. Ďalej mesačne platí podľa jeho tvrdenia poistné 55 eur, paušál na telefón 55 eur, elektrinu 30 eur mesačne, stravu 150 eur mesačne. Podľa jeho tvrdenia spláca leasing na auto svojej matke mesačne po 100 eur, pritom ako držiteľa vlastník auta je vedená jeho matka. Ďalej má mesačné výdavky na ošatenie po 50 eur mesačne. Žalovaný je zamestnaný a má netto mesačný príjem podľa jeho slov vo výške 950 až 1000 eur. Žalovaný tvrdil, že mu nebude predĺžená pracovná zmluva kvôli konfliktu v práci. Žalovaný je slobodný, bezdetný, v dome býva sám. Svoje tvrdenia o majetkových pomeroch nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. Dodal, že otec (žalobca) sa o neho ani o jeho sestru nezaujímal , nikdy ho neinformoval že má ďalšie dve deti, nikdy mu ich nepredstavil.

11. V rámci záverečného vyjadrenia žalobca výslovne uviedol, že nesúhlasí so splácaním žalovanej sumy práve z dôvodov, ktoré boli uvedené v rozsudku, ktorým bolo znížené výživné na žalovaného. Ako ďalší dôvod nesúhlasu uviedol to, ako sa k nemu žalovaný správal počas jeho štúdia na vysokej škole ( nechal ho platiť výživné po 130 eur mesačne aj keď vedel o jeho finančnej situácii a že sú na neho výživou odkázané ďalšie dve maloleté deti a manžela na materskej).

12. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

14. Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 457 , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

16. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1300 eur titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

17. Súd sa vyporiadal z vyjadreniami strán sporu súvisiacimi s predmetom sporu, listinnými dôkazmi, vyhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislosti. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu. Súd mal objektívne preukázané, že Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. 5Pc/2/2016-164 zo dňa 10.8.2017 znížil výživné žalobcovi voči žalovanému z 130 eur na 30 eur mesačne s účinnosťou od 6.7.2016 do 7.8.2017 a od 8.8.2017 výživné úplne zrušil. (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2017 ). Súd mal ďalej objektívne preukázané , že žalobca aj v období júl 2016 až august 2017 platil žalovanému výživné po 130 eur na miesto 30 eur, t.j. mesačne o 100 eur viac. Za obdobie júl 2016 až august 2017 takto zaplatil o 1300 eur viac a žalovaný mu predmetnú sumu nevrátil ani po písomnej výzve žalobcu. V rámci tohto konania a svojej obrany žalovaný odkazuje na jeho pomery z obdobia júl 2016 až august 2017 , pričom súd na tieto jeho tvrdenia neprihliadal, lebo premetom tohto konania je vychádzať už z právoplatného vyššie citovaného rozsudku z konania sp. zn. 5Pc/2/2016 a nie nanovo hodnotiť tam vykonávané dokazovanie.

18. Súd primárne vychádzal z toho, že bolo zrušené výživné na žalovaného ako plnoleté dieťa a preto analogicky z § 78 ods. 2 zákona o rodine bolo bezvýznamné, či výživné spotreboval, lebo žalobcovi (povinnému) nárok na vrátenie preplatku na výživnom zostáva zachovaný. Z týchto dôvodov súd ani neprihliadal na vyjadrenie žalovaného, že výživné spotreboval. Konanie žalovaného mesačne prijímajúc výživné 130 eur od žalobcu v čase od 6.7.2016 do 7.8.2017 (pričom v tomto čase bolo už znížené výživné z 130 eur na 30 eur mesačne) súd kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie, lebo oprávnený získal majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z týchto dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcu na vydanie preplatku na výživnom v sume 1300 eur (výpočet nedoplatku: 13 mesiacov x 100 eur).

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1,2 C.s.p. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).