Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-48-2016.pdf
PDF · 105.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: VSŽ a.s., IČO: 45 887 012, so sídlom Južná trieda 97, Košice - Juh, 040 01, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.07.2016, sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým súd uloží povinnosť žalovanému, aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.008,81 eura ako náhradu škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 17.008,81 eura odo dňa 28.01.2015 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal i náhrady trov konania, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
1.1. V podanej žalobe žalobca uviedol, že na základe prechodu práv a povinností, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej dňa 06.08.2015 medzi postupcom INTERFLUG, a.s. v likvidácii a ním ako postupníkom sa stal vlastníkom pohľadávky v sume 17.008,81 eura voči dlžníkovi, a to Krajskému súdu v Bratislave, ktorej právnym titulom bola exekúcia č. Ex E 1050000512 na celkovú sumu 19.916,35 eura z podnikateľského účtu postupcu. K dnešnému dňu, t. j. k 12.07.2016, v rámci súdnej exekúcie došlo k čiastočnej úhrade zo dňa 28.01.2015 vo výške 17.058,81 eura, pričom doposiaľ ide o sporný exekučný titul. K zablokovaniu podnikateľského účtu na sumu 19.916,35 eura došlo dňa 21.07.2014, pričom finančné prostriedky zostali na účte vlastníka do samotného výkonu súdnej exekúcie.
1.2. Ďalej žalobca uviedol, že Krajský súd Bratislava v konaní pod č. 36Cb/36/2001 v roku 2008 vydal štyri rozhodnutia s rovnakou spisovou značkou, a to č. k. 36Cb/36/2001-151 zo dňa 13.10.2008, kde súd rozhodol, že nariaďuje sa pojednávanie na deň 03.02.2008 o 10.30 h; č. k. 36Cb/36/2001-151 zo dňa 24.10.2008, kde súd rozhodol, že súd pripúšťa rozšírenie petitu žaloby o sumu 58.574.235,61 Sk, súd pripúšťa, aby na strane žalovaného vstúpil do konania ďalší účastník, a to Slovenská republika - Správa štátnych hmotných rezerv SR, 3. č. k. 36Cb/36/2001-151 zo dňa 24.10.2008, kde súd rozhodol, že súd ukladá žalovanému, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 600.000,- Sk a 4. č. k. 36Cb/36/2001-151A zo dňa 24.10.2008, kde súd rozhodol, že súd ukladá žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 600.000,- Sk. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sú tri uznesenia označené pod č. 151 a jedenkrát uznesenie označené ako č. 151A a z toho sú tri uznesenia označené ako č. l. 151 vydané
v jeden a ten istý deň, t. j. 24.10.2008. Uznesenie označené pod č. l. 151A bolo žalobcovi prvýkrát doručené až v roku 2014 ako právoplatné a vykonateľné, a to bez možnosti podať odvolanie účastníkom, o ktorého povinnostiach a právach sa rozhodlo. Tým došlo k porušeniu ich práv, odňatím možnosti dať preskúmať zákonnosť predmetného uznesenia v odvolacom konaní. Uznesením č. k. 36Cb/36/2001-182 zo dňa 03.02.2009 súd rozhodol, že súd ukladá žalobcovi INTERFLUG, a.s., aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zaplatil za odvolanie 16.596,50 eura. V odvolaní podanom na Krajský súd v Bratislave dňa 17.02.2009 proti uzneseniu sp. zn. 36Cb/36/01-182 zo dňa 03.02.2009, v ktorom poukazuje na to, že v roku 2008 bolo vydané uznesenie pod č. k. 36Cb/36/2001-151, čo jednoznačne dokazuje, že v čase ich podaného odvolania, teda ani dňa 17.02.2009, žiadne uznesenie označené ako č. l. 151A neexistovalo. Medzi uzneseniami označenými ako dôkaz č. 4 a č. 5 je evidentný rozpor. Dôkazy č. 5 a č. 6 jednoznačne preukazujú, že uznesenie č. k. 36Cb/36/2001-151A zo dňa 24.10.2008 nemohlo byť vyhotovené dňa 24.10.2008, ale najskôr v priebehu roku 2009 a neskôr. Je nepochopiteľné prečo doteraz neboli vypočuté osoby uvedené v dôkaze č. 4 a prečo vôbec niekto súdny spis čísluje písmenami, a to iba v prípade č. 151A. Podľa názoru žalobcu nikto nemôže iba na základe svojvôle vymieňať písomnosti v súdnom spise. Žiaden súd a ani predseda súdu nemôže odňať právo niekomu konať pred súdom. Všetky vyššie uvedené dôkazy podľa textu v celkovom počte 6 sa nachádzajú aj v súdnom spise.
1.3. Na základe nezákonnej manipulácie v spise Krajského súdu Bratislava sp. zn. 36Cb/36/2001, justičná pokladnica sp. zn. E 1050000512 vymohla pohľadávku na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 36Cb/36/2001-151 exekúciou prikázaním sumy 19.916,35 eura z účtu v banke odpísaním z podnikateľského účtu postupcu. Exekúcia bola vedená bez toho, aby toto uznesenie ako exekučný titul nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, preto citované uznesenie nebolo riadne doručované povinnému a presnejšie povedané nebolo doručované vôbec. Súd doručenku potvrdzujúcu prevzatie uznesenia žalobcom označeného pod č. l. 151 neskôr použil po nezákonnej manipulácii a zámene uznesení ako dôkaz a doklad o doručení uznesenia označeného ako č. k. 36Cb/36/2001-151A. Pre úplnosť žalobca dodal, že v prvostupňovom konaní nebol nikdy zastúpený právnym zástupcom a preto ani náznakom nemožno vyvodzovať záver, že sporné uznesenie bolo doručované právnemu zástupcovi. Krajská prokuratúra v Bratislave listom zo dňa 24.02.2015 uviedla, že po nahliadnutí a preštudovaní súdneho spisu je zrejmé, že v základnom konaní bol nesprávne číslovaný súdny spis.
1.4. Nakoľko Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/36/2001 žalobcovi odňal právo konať pred súdom, pričom ak chcel súd v konaní niečo meniť vo svojich rozhodnutiach, mal na to zákonné možnosti. Nezákonným spôsobom si zjednodušil a uľahčil svoju prácu, čím poškodil právo účastníka konania - žalobcu tak, že okrem odňatia práva konať pred súdom spôsobil mu ujmu na majetku. V ďalšom opäť ten istý Krajský súd v Bratislave namiesto toho, aby túto nezákonnosť súdu ten istý súd napravil, svojím konaním pod sp. zn. E 1050000512 legalizoval nezákonné konanie Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 36Cb/36/2001-151A. Je nutné zdôrazniť, že aspoň po formálnej stránke súdny tajomník Krajského súdu v Bratislave Nikola Labudová vo svojom rozhodnutí kládla dôraz na presné špecifikácie a označenie súdnych rozhodnutí, ale v odvolacom rozhodnutí sudcu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Borisa Tóta, v jeho samotnom výroku aj v odôvodnení sa už nerozlišuje medzi uzneseniami č. l. 151 a č. l. 151A, čím sudca navyše zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou, pričom takto vydané uznesenie je zmätočné.
1.5. Žalobca poukázal na § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, ako aj na § 15 tohto zákona, pričom uviedol, že dňa 28.06.2016 na Ministerstvo spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.05.2017, uviedol, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nemá žalobca aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, čo vyplýva najmä z § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 09.02.2012, č. k. IV. ÚS 72/2012-21. Žalovaný má za to, že žalobca v prvom rade nie je vlastníkom pohľadávky voči štátu, ale je vlastníkom pohľadávky voči Krajskému súdu v Bratislave a zároveň ani v prípade, ak by bol vlastníkom pohľadávky vo štátu, nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal namietanú nelegálnu manipuláciu
so spisom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „KS BA“) sp. zn. 36Cb/36/2001, zamieňanie písomností alebo dôkazov v súdnom spise, ako ani nedoručenie uznesenia sp. zn. 36Cb/36/2001-151A. K existencii škody žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 165/2012, III. ÚS 361/2009, IV. ÚS 159/2012, III. ÚS 235/2012, podľa ktorých môže byť nárok na náhradu škody uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Zároveň je žalovaný toho názoru, že nemôže byť zaviazaný ani na úhradu príslušenstva zo žalovanej sumy a na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že žalobný návrh je nedôvodný, nakoľko žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní a nie sú splnené podmienky pre existenciu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a z toho titulu žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: 3.1. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej podľa ust. § 524 ods. 1 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, došlo medzi spoločnosťou INTERFLUG, a.s. v likvidácii ako postupcom a VSŽ a.s. ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky, ktorú mal postupca voči Krajskému súdu v Bratislave v sume 17.008,81 eura. Jej právnym titulom je úhrada zo dňa 28.01.2015 z podnikateľského účtu žalobcu, pričom doposiaľ ide o sporný exekučný titul, nakoľko o jeho právnom základe stále prebieha súdne konanie. Zmluva o postúpení pohľadávky bola medzi postupcom a postupníkom uzatvorená dňa 06.08.2015.
3.2. Podľa výpisu z bankového účtu spoločnosti INTERFLUG, a.s. v likvidácii je zrejmé, že dňa 28.01.2015 došlo k stiahnutiu finančných prostriedkov v sume 17.008,81 eura ako úhrada exekúcie č. Ex E 1050000512.
3.3. Podľa listu krajskej prokuratúry zo dňa 24.02.2015 je zrejmé, že podnet žalobcu zo dňa 22.12.2014 prokurátor odložil bez toho, aby sa zaoberal zákonnosťou predmetného rozhodnutia.
3.4. Listom, doručeným žalovanému dňa 28.06.2016, má súd za preukázané, že žalobca spoločnosť VSŽ a.s. podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
3.5. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 27.12.2016 oznámilo žalobcovi výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, a to tak, že tejto nebolo vyhovené.
3.6. Žalobca doložil ako listinné dôkazy
- príloha č. 1 na č. l. 9 spisu - predvolanie zo dňa 13.10.2008, vo veci žalobcu INTERFLUG, a.s., Košice voči žalovanému Správa štátnych hmotných rezerv na deň 03.12.2018,
- príloha č. 2 na č. l. 10 spisu - uznesenie, ktorým súd pripustil rozšírenie petitu žaloby o sumu 58.574.235,61 Sk a zároveň súd pripustil, aby na strane žalovaného vstúpil do konania ďalší účastník, a to Slovenská republika - Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,
- príloha č. 3 na č. l. 11 - uznesenie sp. zn. 36Cb/36/01-151 zo dňa 24.10.2008, ktorým súd uložil žalovanému, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za odvolanie 600.000,- Sk, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2008 a vykonateľnosť dňa 19.11.2008
- príloha č. 4 na č. l. 12 - uznesenie zo dňa 24.10.2008, ktorým súd uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok vo výške 600.000,- Sk, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2008 a vykonateľnosť dňa 19.11.2008.
3.7. Pod sp. zn. 36Cb/36/01-182 súd uložil navrhovateľovi INTERFLUG, a.s., aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za odvolanie 16.596,50 eura, proti ktorému žalobca podal odvolanie.
4. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na termín 22.10.2018, na ktorom sporové strany uviedli nasledovné skutočnosti: 4.1. Právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 10.5.2017 a v prvom rade má za to, že žalobca nedisponuje pohľadávkou voči štátu, nakoľko prišlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej je pohľadávka voči Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len KS BA). Je zrejmé, že žalobca je vlastníkom
pohľadávky voči KS BA a nie voči štátu, pričom ide o dva úplne rozličné subjekty. Zároveň žalovaný zotrváva na vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu KS BA v konaní sp. zn. 36Cb/36/2001, pričom tento vzhliada v nezákonnej manipulácii súdneho spisu. V tejto súvislosti žalovaný tvrdí, že žalobca nezákonnú manipuláciu so spisom nepreukázal, pričom prípadná nesprávna žurnalizácia spisu nie je spôsobilá spôsobiť žalobcovi škodu, náhrady ktorej sa domáha. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje aj to, že uznesenie KS BA o uložení úhrady súdneho poplatku mu nebolo doručené, avšak KS BA má doručenie tohto uznesenia vykázané dňa 07.11.2008. Žalobca uviedol, že náhrady škody sa domáha aj uznesením KS BA, ktorým mu boli stiahnuté finančné prostriedky z podnikateľského účtu, toto uznesenie žalobca považuje za nezákonné, avšak s poukazom na § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. toto uznesenie nebolo nikdy zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, práve naopak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda nie je titulom, na základe ktorého sa žalobca môže úspešne domáhať náhrady škody. Pokiaľ ide o existenciu škody v 1. rade žalovaný zdôrazňuje, že suma, ktorej sa žalobca od žalovaného domáha ako náhrady škody, nie je škodou, je to súdny poplatok za odvolanie, ktoré žalobca podal voči rozsudku KS BA zo dňa 27.03.2007, pričom ide o odvolanie zo dňa 25.05.2007. V prípade, ak žalobca má za to, že disponuje pohľadávkou voči KS BA, má možnosť sa v prvom rade v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a až v prípade, ak by žalobca nebol úspešný v žalobe voči KS BA, mohol by sa domáhať nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ak žalobca má pohľadávku voči subjektu, škoda mu zatiaľ ani nemohla vzniknúť. Žalobca sa domáha taktiež príslušenstva a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na svoje písomné vyjadrenie. Na základe uvedenej argumentácie žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
4.2. Štatutár uviedol, že dôkazy označené ako č. 1, 2, 3 mu boli doručované aktuálne v tom čase. Žalovaný sa obhajuje tým, že žalobca prevzal listinu označenú ako dôkaz č. 4, ale túto listinu žalobca prvýkrát videl a oboznámil sa s ňou až pri exekúcii jeho účtu. Vzhľadom na to, že všetky dôkazy č. 1, 2, 3, 4 súd správoplatnil v roku 2008, tak žalobca v žiadnom prípade nemal možnosť v roku 2015 sa voči dôkazu č. 4 odvolať, ak už bolo 7 rokov právoplatné, napriek tomu, že jemu nikdy nebolo doručené. Možnosť podať opravný prostriedok žalobcovi bola odňatá, takže nemohol postupovať tak, ako sa vyjadril žalovaný. Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaný sa vyjadruje ináč ako je uvedené v oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 27.12.2016. Uviedol, že sa nerieši meritum veci pôvodného sporu, ale závažné procesné pochybenie KS BA.
4.3. Právny zástupca žalovaného v reakcii na vyjadrenie žalobcu, uviedol, že trvá na tom, že uznesenie o vyrubení SP bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2008. Opätovne zdôraznil, že škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha, nie je škoda, ale výlučne SP za odvolanie, ktoré žalobca podal. Žalobca sa tiež vyjadril, že žalovaný sa na pojednávaní, resp. v súdnom konaní vyjadruje inak ako v rámci predbežného prejednania. Žalovaný mal za to, že jeho argumentácia je totožná, avšak nakoľko je momentálne stranou sporu, žalovaná svoju argumentáciu rozšírila.
4.4. Štatutár prostredníctvom súdu položil otázku právnemu zástupcovi žalovaného, aby vysvetlil ako je možné, že existujú dve rovnaké uznesenia s rovnakým dátumom s rovnakou sp. zn., jedno doplnené o ručne dopísané písm. „a“ s rôznymi právnymi následkami, vydané tým istým KS BA, tou istou sudkyňou a tou istou asistentkou - tajomníčkou, a to je vlastne celý predmet sporu. Právny zástupca žalovaného v rekcii na otázku žalobcu uviedol, že v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalovaný požiadal aj o vyjadrenie KS BA, pričom KS BA žalovanému uviedol, že v konaní 36Cb/36/2001 bola žaloba voči žalovanému zamietnutá, tento nemal dôvod podávať odvolanie a v tejto súvislosti KS BA uviedol, že takáto listina, teda uznesenie, ktorým by bol vyrubený poplatok žalovanému sa nenachádza. Zároveň príloha č. 3, ktorú predložil žalobca, nie je podpísaná zákonnou sudkyňou, rovnako aj podpis asistentky je iný. Potom žalobca namieta rovnaké označenie uvedených listín. Tak rukou dopísané písm. „a“ bolo nepochybne dopísané z dôvodu potreby rozlíšenia jednotlivých listín.
4.5. Štatutár uviedol, že podľa neho z predložených iných listín, ktoré boli súdu predložené, je zrejmé, že ani na jednom, okrem prílohy č. 4, nie je podpísaná sudkyňa, je tam iba okrúhla pečiatka KS BA a je iba podpis pri kolónke „za správnosť vyhotovenia“. Preto navrhol, aby príslušné osoby, ktoré sú uvedené na týchto listinách, boli predvolané ako svedkovia - JU.á. Taktiež v prípade uznesenia uvedeného ako príloha č. 5 sudkyňa nie je podpísaná a je podpísaná iba osoba „za správnosť vyhotovenia“. Aj pri
zmene inej osoby pri „správnosti vyhotovenia“ uznesenia zostal postup ten istý, a teda uznesenie sudca nepodpísal.
4.6. Právny zástupca žalovaného na záver uviedol, že žiada, aby súd nepripustil výsluch navrhnutých svedkov, ich výpoveď je podľa neho nadbytočná vzhľadom na argumentáciu, ktorú žalovaný súdu doložil.
4.7. Súd na pojednávaní zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, nakoľko vzhľadom na právny názor súdu v danej veci, by vykonanie takého dokazovania bolo nehospodárne a nadbytočné.
5. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>.
5.1. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
5.2. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101?ucinnost=06.08.2015+> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101?ucinnost=06.08.2015+>.
6. Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje rozdielny okruh osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné okrem posúdenia existencie predpokladov zodpovednosti sa zaoberať aj otázkou subjektu oprávneného uplatniť si nárok na náhradu škody, ktorá sa prejavila v aktívnej legitimácii strany sporu. V tomto konaní mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou INTERFLUG, a.s. v likvidácii a spol. VSŽ a.s. došlo k postúpeniu pohľadávky, pričom INTERFLUG, a.s. bol v postavení postupcu a spol. VSŽ a.s. bola v postavení postupníka. Táto zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 06.08.2015. Súd ďalej v tejto veci zistil, že výška pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje je v sume 17.008,81 eura, táto suma predstavuje súdny poplatok za podanie odvolania postupcom spol. INTERFLUG, a.s. v likvidácii voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 36Cb/36/2001-105 zo dňa 27.03.2007, pričom tejto spoločnosti bola táto suma na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia KS BA sp. zn. E 1050000512 zo dňa 15.12.2014 odpísaná z podnikateľského účtu. Nakoľko právo na náhradu škody spôsobenej nesprávny úradným postupom má ten, komu bola takáto škoda spôsobená, jediným do úvahy pripadajúcim subjektom, ktorému mohol vzniknúť nárok na náhradu škody ako poškodenému v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je práve spoločnosť INTERFLUG, a.s. v likvidácii ako postupca a nie žalobca ako postupník. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 72/2012-21 zo dňa 09.02.2012, podľa ktorého právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, má ten, komu bola takýmto postupom škoda spôsobená, to znamená, že toto právo ako nárok patrí iba poškodenému. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôrazňuje, že poškodeným je práve spol. INTERFLUG, a.s. v likvidácii a nie žalobca v predmetnom konaní. Táto spoločnosť si svoj nárok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., resp. podľa § 15 vopred predbežne neprerokovala s príslušným orgánom, t. j. so žalovaným. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal žalobca, a to listom, doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR ako žalovanému dňa 28.06.2016. Nakoľko žalobca v danej veci nie je aktívne vecne legitimovaný, súd nepristúpil ani k jeho návrhu na vypočutie svedkov, uvedených v dotknutých uzneseniach o vyrubení súdneho poplatku a tento na pojednávaní zamietol.
Zároveň sa súd z dôvodu hospodárnosti konania nevyjadruje ani k ostatným námietkam, ktoré predniesol žalobca vo svojej žalobe, ako aj na pojednávaní, nakoľko tieto z hľadiska toho, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný považuje za nepodstatné na posúdenie v tejto veci.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a preto súd nemusí postupovať následne podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.