Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52C-57-2018.pdf
PDF · 93.8 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/57/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobkyne: G. R., A.. R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. Č.. X, R., súčasne bytom I. XX, Bratislava - Petržalka, zast. advokátskou kanceláriou Zaharadnikova.SK s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 50 187 309, proti žalovanému: G. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. H. XXXX/ XX, R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Súd u k l a d á žalovanému zákaz priblíženia ku žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Toto neodkladné opatrenie súd nariaďuje do právoplatného skončenia trestného konania voči žalovanému.
II. Žalobkyni sa povinnosť podať žalobu vo veci samej n e u k l a d á.
III. Súd poučuje žalovaného, že môže voči žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude nárok na návrat do predošlého stavu alebo náhrada škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Súd žalobkyni priznáva proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2018 sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.
2. Návrh žalobkyňa odôvodnila, tým že so žalovaným neboli nikdy manželia. Ich vzťah trval 4 roky. Dňa 10.08.2016 sa im narodil maloletý syn G. L.. Až donedávna žili so žalovaným v spoločnej domácnosti na adrese R. Č.. X, Bratislava, v dvojizbovom byte, ktorého vlastníčkou je matka žalovaného E. L.. V súčasnosti sa žalobkyňa zdržuje u sestry na adrese I. XX, Bratislava v dôsledku nedávneho incidentu. Žalovaný sa nesprával počas vzťahu zodpovedne. Minimálne 3x do týždňa chodieval domov nad ránom pod vplyvom alkoholu, navštevoval herne a krčmy. Žalobkyňa má vysoké podozrenie, že žalovaný bral resp. stále berie drogy. V dôsledku týchto látok sa stupňuje agresívne správanie. Viackrát sa vyhrážal žalobkyni ublížením na zdraví, urážal ju a slovne na ňu útočil. Nezodpovedný prístup mal aj k zamestnaniu a financiám. Veľmi často striedal zamestnania, z jedného bol vyhodený z dôvodu, že na pracovné stretnutie prišiel pod vplyvom alkoholu. Značnú sumu peňazí míňal na alkohol. Po narodení syna sa v jeho správaní nič nezmenilo. O syna neprejavoval záujem, nepomáhal so starostlivosťou. Naďalej navštevoval bary a domov chodil pod vplyvom alkoholu nad ránom a hlukom prebudil maloletého syna. Keď urážky naberali na intenzite, mala obavy zo správania žalovaného, a preto sa snažila ísť
so synom von. Agresívne správanie sa v dôsledku požívania alkoholu stupňovalo. Dňa 26.09.2018 sa žalovaný vrátil domov približne o pol 5 nadránom pod vplyvom alkoholu. Ráno mal ísť na služobnú cestu. Žalobkyni oznámil, že idú až poobede a zaspal. Okolo štvrť na 7 ráno volal kolega žalované s otázkou, kde sa žalovaný nachádza, nakoľko ho s ďalšími piatimi ľuďmi čaká pred domom. Žalobkyňa povedala pravdu, že žalovaný prišiel domov nad ránom pod vplyvom alkoholu a momentálne spí. Kolega nechcel aby žalovaného prebudila. Žalobkyňa ho však zobudila, a to aj na základe odporúčania matky žalovaného. Po prebudení jej začal nadávať a kričať na ňu a vyčítaj jej, že povedala kolegovi, že je opitý. Tvrdil jej, že ho mala kryť. Následne odišiel dole za kolegami. Za pár minút volal žalobkyni s tým, že dostal výpoveď, začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa zabitím žalobkyne. Žalobkyňa začala baliť svoje a synove veci. Počas toho prišiel žalovaný a začal búchať na vchodové dvere. Podľa žalobkyne bol v totálnom amoku. Odmietla mu otvoriť z dôvodu, že sa ho bojí a ak sa neupokojí zavolá políciu. Následne správanie zmenil, zdalo sa že sa ukľudnil. Po otvorení dverí žalobkyňu zdrapil za vlasy a ťahal ju po izbe, po oslobodení ju sotil do chrbta. Celý incident videl maloletý syn. Spolu so synom vybehla z bytu a zavolala políciu. Po príchode polície sa žalovaný robil ako by sa nič nestalo. Žalobkyňa pokračovala v balení svojich a synových vecí. Byt opustila spolu s políciou. Rozhodla sa ísť k sestre, od ktorej bytu mala kľúče. Po príchode do sestrinho bytu, sa žalovaný ozval a začal sa vyhrážať, tým že kamarát žalovaného zabije žalobkyňu. Následné telefonáty nezdvíhala. Žalovaný preto začal posielať sms správy. Nasledujúci deň po napadnutí mala bolesti hlavy a pri pohybe pociťovala pichavú bolesť. Bolesť neprestávala ani nasledovný deň, preto navštívila lekára. Rozhodla sa podať aj trestné oznámenie, nakoľko vyhrážky naberali na intenzite, a žalobkyňa má obavu o to, čoho je žalovaný schopný. Žalovaný sa snaží žalobkyňu dodnes kontaktovať, pričom má vždy inú náladu, stále jej však vyčíta stratu zamestnania. V súčasnosti sa žalobkyňa zdržuje u sestry a má strach so stretnutia so žalovaným, keďže útoky a vyhrážky naberajú na intenzite. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2012, sp. zn. XM V. je násilie možné definovať nasledovne: "Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete". Žalobkyňa má obavy so stretnutím so žalovaným, nakoľko nevie čoho je schopný, bojí sa o svoje zdravie a zdravie svojho syna. Správanie žalovaného považuje za nepredvídateľné.
3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila žalobkyňa, a to lekárskym nálezom vypracovaným G.. G. A. dňa 28.09.2018, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 28.09.2018, úradným záznamom o oprave chýb v trestnom oznámení, výpisom sms komunikácie medzi žalovaným a žalobkyňou, videozáznamom telefonického rozhovoru.
4. Súd žiadosťou o súčinnosť na Obvodné oddelenie Policajného zboru Ružinov - západ zistil, že dňa 16.10.2018 bolo uznesením č. k. Č.: O. - XXXX/RZ - R.-XXXX začaté trestné stíhanie a voči žalovanému bolo vznesené obvinenie pre nebezpečné vyhrážanie.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
21. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
22. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
23. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že je dôvodný a je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami.
24. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúce voči žalovanému súd uvádza, že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
25. Navrhovateľka (žalobkyňa) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
26. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchu v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu .
27. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia .
28. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. písm. h) CSP sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi a osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa tohto neodkladného opatrenia konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
29. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne.
30. Žalobkyňa v predmetnom konaní predložila súdu dôkazy o tom, že žalovaný sa voči nej dopustil fyzického násilia a ďalšími vyhrážkami jej hrozí násilím Preto žalobkyňa preukázala naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Súd má za preukázané, že obava žalobkyne zo žalovaného je dôvodná. Zo strany žalovaného došlo k fyzickému útoku na žalobkyňu dňa 26.09.2018. Súd má za dôvodné, že vzhľadom na správanie žalovaného je potrebné uložiť žalovanému zákaz priblíženia, aby nedošlo k narušeniu telesnej integrity žalobkyne, nakoľko žalovaný sa dopustil fyzického útoku na žalobkyňu a pokračuje vo vyhrážkach voči žalobkyni. Dôvodnosť obáv z ďalšieho objektívne potvrdzuje aj skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní Č.: O.-XXXX/RZ-R.-XXXX dňa 16.10.2018 začali trestné stíhanie a voči žalovanému bolo vznesené obvinenie pre spáchanie úmyselného prečinu nebezpečného vyhrážania.
31. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a je potrebné upraviť pomery tak, aby bola ochrana telesnej aj psychickej integrity žalobkyne zachovaná. Vzdialenosť päť metrov súd považuje za dostatočnú, aby nemohlo dôjsť k útoku na fyzickú integritu žalobkyne. Keďže súd je povinný svojim rozhodnutím vyčerpať celý predmet konania, teda rozhodnúť o celom návrhu, dospel k záveru, že v posudzovanom prípade možno nepochybne ustáliť, že žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snaží dosiahnuť uloženie zákazu priblíženia sa povinného k jej osobe ktoré ohraničila vzdialenosťou 5 metrov, bez toho, aby vo svojom návrhu detailnejšie konkretizovala ako by podľa jej predstáv malo dodržanie tohto "zákazu priblíženia" vyzerať- t.j. byť v praxi realizovateľné aj vzhľadom na už prebiehajúce trestné stíhanie žalovaného. Vzhľadom na to, že pri realizácii úkonov v trestnom konaní môže byť potrebná konfrontácia obidvoch strán a nebolo by možné zabezpečiť vzdialenosť 5 metrov, súd považuje za potrebné na dané prípady vylúčiť zákaz priblíženia. Dané vylúčenie je potrebné, aby bola zabezpečená riadna účasť žalovaného na úkonoch trestného konania a aby mohol uplatňovať všetky svoje práva, ktoré mu prináležia ako obvinenému. Súd ďalej považuje za potrebné vylúčiť zákaz priblíženia aj pre prípad, že by sa medzi stranami vyskytlo civilné konanie alebo priestupkové konanie, kde by bol žalovaný predvolaný, ale vylúčenie zákazu priblíženia sa vzťahuje len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na konaní. Súd považuje za potrebné bezodkladne upraviť pomery strany, avšak túto úpravu, teda zákaz priblíženia považuje za potrebný minimálne do času rozhodnutia v trestnom konaní. 32. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému vyhovel a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný nariadil.
33. Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nepovažuje za účelné nariadiť podanie žaloby, nakoľko k úprave pomerov medzi stranami príde v trestnom konaní a neodkladné opatrenie má slúžiť dočasne na úpravu pomerov do rozhodnutia v trestnom konaní.
34. Súd taktiež s poukazom na vyššie uvedené poučil žalovaného o možnosti podať žalobu proti žalobkyni v zmysle § 337 ods. 2 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.