Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/148/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, v konaní zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: O. C., nar. XX. XX. XXXX, T., Y. XXXX/X, o zaplatenie 725 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

1. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 407,70 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 407,70 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

2. Súd nepripúšťa zmenu žaloby navrhnutú v podaniach žalobcu doručených súdu 3.10.2018 a 22.10.2018.

3. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 199,68 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 199,68 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 199,68 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

5. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.3.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 725 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial s.r.o. uzavrela dňa 29.5.2014 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569822147, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanému úver vo výške 1.000 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť pravidelnými týždennými splátkami v počte 60, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 5.6.2014 a posledná splátka bola splatná dňa 23.7.2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom (úrok + administratívny poplatok) v celkovej výške 170,97 eur. Uvedená spoločnosť uzavrela dňa 29.5.2014 so žalovaným aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť Provident Financial, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému službu - najmä výber splátok v mieste bydliska klienta obchodným zástupcom veriteľa, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu v celkovej výške 515 eur pravidelnými splátkami v počte 60, ktoré boli splatné so splátkami úveru. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť predstavovala sumu vo výške 1.685,97 eur, splatnú 60 týždennými splátkami po 28,10 eur. Žalovaný uhradil celkom sumu vo výške 275 eur. Konečná splatnosť nastala 23.7.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 16.12.2016 uzavrela spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník, došlo

k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému vo výške 1.410,97 eur zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na žalobcu. Žalobca listom zo 6.2.2018 vyzval žalovaného k úhrade. Uplatnený nárok vo výške 725 eur pozostáva z rozdielu medzi sumou čerpania (1.000 eur) a sumou úhrad (275 eur).

Za dôkaz žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, platobnú históriu, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkou, predžalobnú výzvu, podacie hárky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz dňa 11.4.2018, ktorý napadol odporom žalovaný. Uvedený odpor proti platobnému rozkazu odôvodnil žalovaný tým, že mu z dôvodu presťahovania sa nebola doručená predžalobná výzva zo 7.2.2018. Tvrdil, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s príjmom, výdavkami a rodinným stavom spotrebiteľa, čo s poukazom na § 11 ods. 2 písm. b/ odsek 2 citovaného zákona má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalovaného, premlčacia doba uplynula 28.2.2018, pričom žaloba bola na súde uplatnená 15.3.2018. Podľa žalovaného, žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 1.000 eur, ktorá pozostáva z 36 splátok po 28,10 eur, ktoré boli splatné najneskôr 28.2.2015. Preto žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania voči poplatku z omeškania.

3. Žalobca v podaní z 23.7.2018, okrem návrhu na pokračovanie v konaní uviedol, že predmetom žaloby nie je príslušenstvo zmluvy o úvere, keď predmetom konania je len zvyšok nesplatenej istiny, a preto sa nebude vyjadrovať k žalovaným tvrdenej absencii náležitostí zmluvy o úvere. Súčasne zobral žalobu v časti o zaplatenie 407,70 eur s príslušenstvom späť s tým, že splátky splatné od 15.3.2018 do 24.7.2018 nie sú premlčané, keď posledná splátka bola splatná 23.7.2015. Podľa výpočtov žalobcu sa jedná o 19 splátok po 16,70 eur (1.000 €/ 60 splátok = 11,70 €). V závere svojho podania žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 317,30 eur s úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenie zo sumy 317,30 eur.

4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Komárno.

5. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 23.10.2018 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

6. Súd s poukazom na § 145 ods. 2 zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby. Podania žalobcu z 3.10.2018 a 22.10.2018, v ktorých žalobca opäť uvádzal, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 725 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 725 eur od 17.12.2016 do zaplatenie, bez zohľadnenia predchádzajúceho čiastočného späťvzatia žaloby, súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby, ktorá je však v spore voči spotrebiteľovi, s poukazom na § 294 neprípustná, a tak súd tieto návrhy na zmenu žaloby zamietol.

7. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej tlačivo zástupca spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ako aj žalovaný podpísali dňa 29.5.2014, uvedená spoločnosť vyhlásila, že žalovanému ako zákazníkovi poskytuje spotrebiteľský úver vo výške 1.000 eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45% ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 70,47 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 100,50 eur. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 31,91%. Celková čiastka predstavuje sumu vo výške 1.170,97 eur. Priemerná hodnota RPMN je 49,67%. Zákazník mal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 19,52 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 19,29 eur. Úver sa poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol „siedmy deň 60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy. Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, žalovaný dňa 29.5.2014 svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve. Splátky mali byť splácané zákazníkom „osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň „60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy.“

V ten istý deň t.j. 29.5.2014 uzatvorila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanému za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. 569822147. Prevzatie peňažnej hotovosti podľa tejto zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 515 eur a to v 60 pravidelných splátkach, z toho 59 týždenných splátok po 8,58 eur a poslednú splátku vo výške 8,78 eur. Odmena bola splatná v hotovosti, pri prevzatí splátky. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.

Podľa výpisu splátok a úhrad, žalovaný ostatný raz realizoval úhradu 6.10.2014.

Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom z 16.12.2016 oznamovala žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila aj pohľadávku zo zmluvy o spotreb. úvere číslo 569822147 zo dňa 29.5.2014 vo výške 980 eur a pohľadávku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 29.5.2014 vo výške 431 eur žalobcovi.

Žalobca predžalobnou výzvou z 6.2.2018 vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 1.459,13 eur najneskôr do 19.2.2018.

8. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o uvedenou spoločnosťou vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

9. Dokazovaním vykonaným v súlade s § 295 mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 29.5.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 eur a žalovaný mal podľa uvedenej zmluvy zaplatiť žalobcovi celkom sumu 1.170,97 eur v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 19,52 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 19,29 eur.

10. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 122 (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

11. V danom prípade v zmluve z 29.5.2014 absentuje nielen údaj o druhu spotrebiteľského úveru (účelový, bezúčelový, krátkodobý, dlhodobý, strednodobý a pod.), ale aj údaj o dobe trvania zmluvy a (určitý) údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorým síce podľa zmluvy mal byť (až) siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, avšak úver bol poskytnutý len na dobu 60 týždňov, a tak splatnosť poslednej splátky s poukazom na § 122 ods. 1, 2 OZ, mala nastať až po dobe, na ktorú bol čerpaný úver poskytnutý.

Prípadné tvrdenie žalobcu, že konečná splatnosť úveru je dostatočne určená v zmluve, lebo ju možno vyvodiť z dohodnutého celkového počtu splátok, by nemala oporu v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch je právnym predpisom slúžiacim na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkového vzťahu. Spotrebiteľ by mal mať presne určené dokedy má úver splácať a ponechať to na zložitý výpočet prostredníctvom dní, resp. týždňov, nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia, najmä keď s poukazom na § 122 sa rozdielne počíta lehota určená podľa dní oproti koncu lehoty určenej podľa týždňov. Už vôbec nie je zrejmé, či pod siedmym dňom 60. týždňa je potrebné rozumieť nedeľu, ako siedmy kalendárny deň týždňa, alebo je potrebné napočítať sedem dní od začiatku 60. týždňa. Absencia údaju o určitom druhu spotrebiteľského úveru, určitého údaju o dobe trvania zmluvy a určitého údaju o konečnej splatnosti úveru, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.

Navyše, pôvodný veriteľ zaťažil žalovaného aj poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 100,50 eur, ktorá značne navýšila celkové náklady žalovaného. Predmetom zmluvy o úvere z 29.5.2014 bol len spotrebiteľský úver, ale nie garantovaná služba. Kto ju komu poskytuje a čo je jej obsahom je špecifikované až na druhej strane zmluvy, pričom táto strana zmluvy sa nachádza až za podpismi zmluvných strán a nie je vôbec opatrená podpismi zmluvných strán. Preto nedošlo k uzavretie zmluvy o garantovanej službe medzi zmluvnými stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaného nezaťažovala povinnosť zaplatiť poplatok za uvedenú službu.

12. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zástupca právneho predchodcu žalobcu a žalovaný v ten istý deň podpísali aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej malo byť poskytovanie služby právnym predchodcom žalobcu, ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť svojmu veriteľovi celkovú odmenu vo výške 515 eur v 59 týždenných pravidelných splátkach po 8,58 eura pričom výška poslednej - 60. splátky bola 8,78 eur. Spolu mal žalovaný potom týždenne platiť svojmu veriteľovi sumu vo výške 28,10 eur. Žalovaný mal záujem o poskytnutie úveru, pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k podsunutiu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru jednoznačne zvýhodňuje iba právneho predchodcu žalobcu, ktorý si riadne týždenné hradenia splátok úveru zabezpečil tak, že ním poverená osoba mala od žalovaného pravidelne preberať tieto splátky. K takémuto prevzatiu malo dochádzať v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na vzájomne dohodnutom mieste. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť 515 eur, avšak žalovanému táto zmluva o zabezpečení splátok úveru žiadne výhody oproti právnemu predchodcovi žalobcu neposkytovala. Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisela so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nie je ani v záujme samotného žalovaného ako spotrebiteľa takúto zmluvu uzatvoriť. Je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého nesmie dochádzať k neprimeranému navýšeniu odplaty za úver, ako je to v tomto prípade až o sumu 515 eur. Takúto zmluvu súd považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 v dôsledku jej nevyváženosti a rozpor so zákonom.

13. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 , v znení účinnom od 1.6.2010. Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.

Zmluvu o zabezpečení splátok vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy - ak by bola platná - ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je

upravený v § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z.z.

14. Pokiaľ žalovaný čerpal bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 1.000 eur, na ktorý podľa tvrdení v žalobe uhradil žalovaný sumu vo výške 275 eur a žalobca po vznesení námietky premlčania žalovaným zobral pôvodnú žalobu o zaplatenie sumy 725 eur s príslušenstvom späť v časti o zaplatenie 407,70 eur s príslušenstvom, predmetom konania zostalo zaplatenie zostatku čerpanej istiny úveru vo výške 317,30 eur so špecifikovaným úrokom z omeškania, bez príslušenstva v podobe zmluvného úroku. Žalobca tento predmet konania špecifikoval ako 19 nepremlčaných splátok splatných po 15.3.2015 po 16,70 eur, resp. 11,70 eur. Podľa zmluvy z 29.5.2014 však dohodnutá výška splátok bola 19,52 eur.

15. Súd s poukazom na § 100 a § 101 považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania za čiastočne dôvodnú. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na súde dňa 15.3.2018, premlčacia doba troch rokov uplynula len vo vzťahu k splátkam splatným pred 15.3.2015.

16. Pokiaľ si žalobca uplatňoval len nárok na čistú istinu úveru, bez zmluvného úroku, na 41 žalobcom neuplatnených splátok (po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným) zo 60 dohodnutých splátok pripadla suma vo výške 800,32 eur (41 x 19,52), a tak súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný do výšky rozdielu medzi sumou čerpania (1.000 €) a neuplatnenou sumou dohodnutých splátok (800,32 €), a to vo výške 199,68 eur. Je nepochybné, že splatnosť bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 1.000 eur, pri dohodnutej výške splátok po 19,52 eur, by nastala už úhradou 52. splátky (51 x 19,52 + 4,48), ktorej splatnosť pripadla na deň 28.5.2015. S poukazom na uvedené súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný titulom nepremlčaných splátok splatných po 15.3.2015 vo výške 199,68 eur, z ktorej sumy predstavuje suma vo výške 195,20 eur sumu 10 splátok po 19,52 eur a suma 4,48 eur predstavuje poslednú splátku v zostávajúcej výške 4,48 eur. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdil, že výška splátky bola 16,70 eur, resp. 11,70 eur, keď výška splátky bola v zmluve dohodnutá.

S poukazom na uvedené súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu vo výške 199,68 eur zamietol ako nedôvodnú.

17. Z dlžnej sumy prísudku vo výške 199,68 eur vznikol žalobcovi s poukazom na § 216 ods. 1, 2 nárok na 5 % úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to od prvého dňa po postúpení pohľadávky, teda od 17.12.2016 do zaplatenia. Súd o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

18. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 keď žalobca zavinil čiastočné späťvzatie žaloby a v konaní bol len čiastočne úspešný (27,54%), pričom jeho neúspech je úspechom žalovaného (72,46 %), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Procesne úspešnejším bol žalovaný (44,92%), avšak zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní vznikli trovy konania, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

19. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.