Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/116/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v právnej veci navrhovateľky: R., bytom D., prechodne bytom B. zast. advokátkou JUDr. Katarínou Čorbovou, AK Košice, Žižkova č. 39, proti odporcovi: R., bytom Q. za účasti maloletej: Z., bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o určenie otcovstva a rodičovských práv a povinností k maloletej takto

rozhodol:

Určuje, že R. je otcom maloletej Z. z matky R. Z v e r u j e maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

Otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej Z. od 28.6.2012 do 31.8.2015 sumou 250 eur mesačne a od 1.9.2015 do budúcna sumou 350 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť na účet matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 28.6.2012 do 31.10.2018 v sume 22.824,99 eur je otec povinný zaplatiť na účet matky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletou Z. n e u p r a v u j e .

Otec je povinný nahradiť trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli preddavkované štátom v sume 371,92 eur na účet tunajšieho súdu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka- matka maloletej Z. sa návrhom, ktorý podala súdu dňa XX.X.XXXX, domáhala určenia otcovstva odporcu voči maloletej, ktorá sa narodila z ich mimomanželského vzťahu. Uviedla, že odporca svoje otcovstvo chcel uznať, o narodení dieťaťa vedel, ale keďže matka bola vyhostená z I. stratili vzájomný kontakt a k uznaniu otcovstva nedošlo. Preto žiadala, aby súd rozsudkom určil, že odporca je otcom maloletej a doplnením návrhu, ktorý došiel súdu XX.X.XXXX žiadala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca dieťaťa určil sumou 350 eur mesačne aj spätne tri roky pozadu, upraviť styk otca s dieťaťom nežiadala. Navrhovateľka uviedla, že jej príjem v tom čase predstavuje XXX eur mesačne, k tomu dostáva rodinné prídavky na jedno dieťa 23 eur mesačne a výdavky s dieťaťom predstavovali 100 eur na oblečenie, 250 eur na stravu, 200 eur na ubytovanie, 50 eur kultúra. Na základe toho uviedla, že jej výdavky vysoko prevyšujú príjem.

2. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa XX.X.XXXX na základe prešetrenia pomerov na strane matky a maloletého dieťaťa. Z podanej správy vyplýva, že matka maloletej nemá pochybnosti o tom, že biologickým otcom dieťaťa je R., nakoľko v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa udržiavala vzťah a intímny pomer výlučne s ním. S domnelým otcom dieťaťa matka nežila nikdy v spoločnej domácnosti, nakoľko v čase splodenia dieťaťa bol otec ženatý, o čom sa dozvedela iba dodatočne. V súčasnosti matka má priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, ktorý jej pomáha vo výchove maloletej. Maloletá v tom čase navštevovala X. ročník O. venovala sa hip- hopu. Matka za stravu v škole, ani družinu neuhrádzala nič, nakoľko bola v hmotnej núdzi. Maloletá je zdravá. Kolízny opatrovník uzavrel, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo otcovstvo určené, aby bola výživa dieťaťa riadne zabezpečovaná zo strany obidvoch rodičov a v prípade, že biologický otec dieťaťa svoje otcovstvo neuzná, kolízny opatrovník navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.

3. Matka predložila súdu dohodu o vykonaní práce, ktorú mala uzavretú s V. na rozsah práce 100 hodín s dohodnutou odmenou 2 eurá na hodinu. Predložila potvrdenie o tom, že v roku XXXX predstavoval čiastkový základ dane z jej príjmov XXX eur. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 21.9.2012 jej boli priznané dávky v hmotnej núdzi v sume 136,30 eur mesačne od 1.9.2012 z dôvodu, že je občanom v hmotnej núdzi.

4. Odporcovi bol návrh preložený do nemčiny, doručený prostredníctvom Okresného súdu Wels v Rakúsku a dňa 12.3.2014 na tomto súde bola s ním spísaná zápisnica, v ktorom sa odporca vyjadril. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že on neverí tomu, že je otcom dieťaťa, pretože do leta 2001 síce s matkou dieťaťa pomer mal, túto však rakúske orgány asi v auguste 2001 vyhostili a odvtedy medzi ním a matkou dieťaťa neexistoval žiaden osobný kontakt. Teda nemal s ňou ani intímny styk a od vyhostenia nemal s matkou nič spoločné. To, že by matka udržiavala v čase, keď otehotnela s maloletou Z. vzťahy s inými mužmi, k tomu sa odporca vyjadriť nevedel. Tvrdil, že nevedel o potencionálnom otcovstve k maloletej Z. nič, dokedy mu neboli doručené podklady zo súdu. Vylúčil, že by tu boli zdravotné dôvody na jeho strane, pre ktoré by nemohol byť otcom dieťaťa, je zdravý a potentný. Má vyživovaciu povinnosť k XX. ročnému synovi D. a k manželke R., s ktorou žije v manželstve a v spoločnej domácnosti. Na maloletú Z. žiadne výživné neplatil. Je zamestnaný vo firme Z. a mesačne zarába XXXX eur. So svojou rodinou a XX ročnou dcérou obýva byt v N. Má auto značky P. rady, rok výroby XXXX, ktoré financoval cez úver a dlhuje ešte XX.XXX eur. Byt, v ktorom bývajú je financovaný taktiež cez G. ako pôžičku na bytovú výstavbu a v banke má zostávajúcu úverovú pohľadávku vo výške XX.XXX. eur. Iný majetok nemá. Odporca súhlasil so starostlivosťou matky o maloletú. V prípade zistenia otcovstva navrhoval vymerať výživné podľa nákladov na živobytie v bydlisku matky so zohľadnením záväzkov a konkurenčných vyživovacích povinností. Zároveň žiadal o vykonanie testu otcovstva na dokázanie toho, že nemôže byť otcom maloletej Z. 5. Navrhovateľka bola v tomto konaní vypočutá na pojednávaní súdu dňa 17.9.2015, kedy bola oboznámená aj s obsahom výsluchu odporcu. Uviedla, že do I. odišla pracovať, do M. v J. Pracovala tam ako Z., keď sa zoznámila s odporcom. Začali sa spolu stretávať, zaľúbila sa, a po troch mesiacoch začali spolu intímne žiť. Ako partneri však nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Odporca ju navštevoval na ubytovni, na ktorej bývala ona a takto sa pohlavne stýkali možno dvakrát do týždňa. X.X.XXXX ju však prichytili úrady, že pracuje na čierno a behom 10 dní ju vyhostili z I.. Keď sa vrátila domov na Slovensko, boli s odporcom v telefonickom kontakte. Realizovali časté a dlhé telefonáty. Navrhovateľka tvrdila, že ešte tri roky po jej odchode z I. si telefonovali, teda odporca vedel o tom, že sa im narodilo dieťa, a že je otcom tohto dieťaťa. Nikdy nepovedal, že otcom dieťaťa nie je. Mali dokonca v pláne, že po narodení dieťaťa sa jej bude snažiť vybaviť návrat do I. a dosiahnúť zrušenie jej vyhostenia. To sa však nepodarilo. Po jej odchode z I. sa aj osobne stretli, bolo to asi mesiac po jej vyhostení v D. Ona odcestovala do P., odtiaľ prestúpila na vlak do O., kde ju čakal odporca a odtiaľ odišli do P. k jeho rodine, kde ju predstavil aj svojím bratom, ale ubytovaná bola na hotely, kde sa stretávali s odporcom. Tam za ňou chodil a tam sa pohlavne stýkali. Ďalšie stretnutie sa udialo koncom T. Rovnako ako pri tomto prvom stretnutí, opätovne došla k jeho rodine k P., opätovne bývala v hotely, kde sa pohlavne stýkali. Navrhovateľka uviedla, že si myslí, že práve v tom čase splodili spoločné dieťa. Počas celej tejto doby pohlavných stykov tieto boli nechránené, nepoužívali žiadne ochranné prostriedky a za každým došlo k úplnému ukončeniu pohlavnému styku výronom semena do jej tela. Bolo to z toho dôvodu, že oni vlastne dieťa chceli. Keď zistila, že je tehotná, oznámila to odporcovi telefonicky, ktorý reagoval tak, že je šťastný, pretože to bolo to, čo vlastne plánovali. Medzi nimi nebol žiaden komunikačný problém, dohovárali sa chorvátsky, alebo srbsky. Ďalšie stretnutie, ktoré mali naplánované už nevyšlo. Mali v pláne raz za mesiac sa stretávať, to sa však nestalo a keď bola v 6. mesiaci tehotenstva, už ju rodičia

nepustili, pretože mala rizikové tehotenstvo. V dôsledku toho ich vzťahy začali chladnúť, telefonáty boli stále zriedkavejšie a zriedkavejšie a z jeho strany sa obmedzovali. Počas tohto obdobia matka zistila, že odporca žije so ženou a s dieťaťom, o čom predtým nevedela, odporca sa nesprával tak, že by mal pri udržiavaní vzťahu s ňou nejaké zábrany. Ďalej matka poukázala na to, že odporca po narodení dieťaťa poslal peniaze na kočík a občas v malých dávkach posielal peniaze, pokiaľ požiadala, že potrebuje na mlieko, alebo na iné potreby dieťaťa. Dokonca mu posielala aj fotky z dieťaťa a podľa nej sa dieťa naňho aj podobá. Aj meno Z. vybrala dieťaťu na základe želania odporcu. Povedal to pred tým, keď ešte nebola tehotná. Jednalo sa o meno jeho nebohej matky. Tri roky ju odporca po narodení dieťaťa naťahoval tým, že všetko bude v poriadku, že on otcovstvo uzná. Nakoniec však k tomu nedošlo. Následne potom mala ďalšiu známosť, s ktorou žila X roky v spoločnej domácnosti a predpokladala, že tento jej partner si dieťa osvojí a až potom, keď sa rozišli si uvedomila, že dieťa nemá určeného otca, pričom ale dieťa otca má. Preto podávala tento návrh. Týmto matka odôvodňovala aj svoju žiadosť o určenie výživného od odporcu za obdobie troch rokov pred podaním návrhu. Návrh podávala až v roku XXXX, pričom dieťa sa narodilo v roku XXXX.

. 6. V čase výsluchu matky, maloletá navštevovala X. ročník X ročného H.. Matka uviedla, že maloletá je zdravá, venuje sa športu, hrá basketbal. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom a s maloletou. Matka v tom čase zarábala XXX eur mesačne a poberala náhradné výživné od štátu vo výške 116 eur mesačne.

7. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou Y. z odboru genetika, odvetvie DNA analýza. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 10/2016 dňa 27.6.2016. Zo znaleckého posudku vyplýva, že bol vypracovaný na základe odobratých vzoriek zo steru z bukálnej sliznice u matky R. u maloletého dieťaťa Z. a označeného muža R. Matke a maloletej boli vzorky odobraté v laboratóriu K. a označenému otcovi boli odobraté biologické vzorky súdnym lekárom R., T., v zmysle protokolu vyhotoveného dňa X.X.XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku. Z výsledkov vyšetrenia vzoriek DNA vyplýva, že vzhľadom na kombináciu alel u maloletého dieťaťa, matky dieťaťa, aj označeného muža bolo zistené, že označený muž R. je potvrdený biologický otec maloletého dieťaťa Z. pretože maloleté dieťa má genotypovú zhodu vo všetkých STR polymorfizmoch s genotypom označeného muža. Pravdepodobnosť otcovstva sa rovná 99,99 %, čím je podľa záverov znaleckého posudku otcovstvo označeného muža, R. voči maloletému dieťaťu, Z. prakticky dokázané.

8. Po obdŕžaní znaleckého posudku odporca podal vo veci písomné stanovisko prostredníctvom Okresného súdu vo M. a predložil svoje listinné dôkazy. Z tohto stanoviska vyplýva, že odporca sa už k otázke svojho otcovstva nevyjadroval, ale vo vyjadrení sa sám označil za otca dieťaťa. Vyjadril sa opäť ku svojim rodinným, príjmovým a majetkovým pomerom. Uviedol, že v I. má dve deti na ktoré mal do ich 18. roku života vyživovaciu povinnosť. Ďalej má manželku, ktorá nemá žiadny vlastný príjem, voči ktorej vyživovaciu povinnosť má naďalej. Mesačne za bývanie platia XXX eur. Príjem odporcu možno vyvodiť z listinných dôkazov, a to zo mzdových listín, ktoré boli ním predložené, za obdobie od 1/2012 do 4/2017, z ktorých vyplýva že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol okolo XXXX eur mesačne. Otec dieťaťa nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani iný majetok. Má dve úverové vzťahy a to v B. I. z ktorého si zobral úver L. eur a na kúpu L. bez uvedenia výšky úveru. Mesačne spláca za oba úvery XXX eur. Nemá žiaden kontakt s matkou dieťaťa a ani nemá záujem pricestovať na Slovensko. Výslovne súhlasí s tým, aby Okresný súd Košice rozhodol o výživnom v jeho neprítomnosti a žiadal, aby rozsudok bol doručený jeho právnemu zástupcovi.

9. Z listinných dôkazov, ktoré predložil odporca vyplýva, že kúpnu zmluvu na motorové vozidlo P. predložil zle čitateľnú, bez dátumu uzavretia a bez podpisu zmluvných strán. Listina z B. je iba informáciou o možnosti úveru, ponukový list, ktorý nie je zmluvou o úvere. Odporca predložil XX ks mzdových listov za obdobie od januára 2012 do apríla 2017 od zamestnávateľa odporcu Z. z ktorých vyplýva priemerný čistý mesačný príjem odporcu takto: za rok XXXX- X.XXX eur, za rok XXXX- X.XXX,XX eur, za rok XXXX- X.XXX eur, za rok XXXX- X.XXX,XX eur, za rok XXXX X.XXX,XX eur, za rok XXXX ( za 4 mesiace)- X.XXX eur.

10. Po vykonaní tohto dokazovania na pojednávaní súdu dňa 22.10.2018 navrhovateľka namietala proti dôkazom, ktoré predložil odporca. Pokiaľ predložil kúpnu zmluvu súvisiacu s motorovým vozidlom a ktoré malo byť kúpené na úver, predložil zmluvu, ktorá nie je podpísaná. Ďalšia úverová zmluva vlastne ani zmluvou nebola, je to iba ponuka na úver, a preto má za to, že otec tieto svoje úvery nedostatočne

preukázal. Keďže mal svojho právneho zástupcu, musel si byť vedomý, že v tejto veci musí predložiť relevantné dôkazy. Matka doplnila svoju výpoveď o výdavky súvisiace s maloletou, ktoré sa postupom času, v priebehu tohto konania navyšovali. Pravidelne každý mesiac tieto výdavky predstavovali obedy v škole 20 eur, oblečenie 50 eur, drogéria 10 eur, potom to boli rôzne krúžky, ktoré maloletá navštevovala. Najprv to bol vedecký krúžok a potom postupne to boli športové krúžky a to tenis a karate, kde poplatky mohli predstavovať 8 až 14 eur mesačne. Postupne sa u maloletej vykryštalizoval záujem o basketbal, čo bolo v 5. ročníku základnej školy, keby basketbal začala hrať. Najprv navštevovala športový klub C. s čím boli spojené zvýšené výdavky, napr. 24 eur mesačne členské, potom boli zápasy, ktoré sa pravidelne opakovali, pokiaľ boli na území Slovenska, tak to bol príspevok 20 eur, pretože deti vozili autom rodičia, potom sa platila strava a ubytovanie a pokiaľ to bolo v zahraničí, tak to stálo ešte viac asi 150 eur. Tam sa vlastne náklady takto znášali zo strany rodičov. Tie zápasy mohli mať asi dvakrát do mesiaca. Samozrejme s tým bola spojená aj výbava - oblečenie športové, ktoré bolo treba každoročne meniť, jednak v súvislosti s tým, že sa to opotrebovalo a jednak v súvislosti s tým, že maloletá sa vyvíjala. Takže to boli tričká, kraťasy, halovky a podobne, raz ročne to mohlo predstavovať aj 150 eur. Okrem toho však boli s dieťaťom spojené ďalšie výdavky a to bežného charakteru s oblečením, kozmetikou, obutím a podobne, postupne tak, ako sa dieťa vyvíjalo, napr. nové trampky, ktoré jej naposledy kúpila stáli 85 eur a aj to boli zlacnené a vydržia jej asi rok. Od 12.9.2018 maloletá zmenila športový klub, je členkou športového klubu U. kde sa platí jednorazový poplatok ročne XX . eur a členské mesačne XX eur. S týmto klubom však maloletá chodí aj na zahraničné turnaje, s čím sú opäť zvýšené výdavky. V školskom roku 2014/2015 nastúpila študovať na X ročné H.. Je to L. V súčasnosti navštevuje X. ročník tohto H. V súvislosti so školou je ročný poplatok- školné XXX. eur, ktoré je rozdelené na pol roky po XXX eur, ZRPŠ 20 eur, triedny fond 10 eur raz ročne. Maloletá chodí reprezentovať aj školu, za ktorú hráva basketbal, chodieva na zápasy asi trikrát do roka, a pokiaľ náklady nezaplatí sponzor, tak treba zaplatiť cestu a ubytovanie, asi 50 eur. Každý rok chodí maloletá na lyžiarsky zájazd organizovaný školou, raz zaplatila iba príplatok 20 eur, raz bol poplatok 110 eur, tohto roku by to malo byť grátis. Okrem uvedeného matky poukázala na to, že maloletá je to už mladá slečna, ktorá sa potrebuje obliekať, používať kozmetiku. Za učebnice do školy- angličtinu zaplatila matka 8 eur, za nemčinu 15 eur na dva roky. Školské potreby stoja asi 10-15 eur.

11. Napriek tomu, že v priebehu tohto konania bolo odporcovi znaleckým posudkom určené otcovstvo k maloletej Z. doposiaľ sa dieťaťu otec neozval, neudržiava s ňou ani s matkou žiaden kontakt a výživné nezačal platiť. Matka uviedla, že nemá žiaden majetok. Žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom v jeho byte. Je to B. byt, za ktorý priateľ platí hypotéku. Hospodária spoločne a prispievala mu na nájomné, kým bola zamestnaná. Keďže sa im narodilo spoločné dieťa R., je na rodičovskej dovolenke. Poberala dávky v materstve, ktoré činili XXX eur mesačne. Za mesiace júl a august poberala už iba rodičovský príspevok XXX. eur mesačne, k tomu rodinné prídavky na dve deti 47 eur mesačne, ale od 3.8.2018 nastúpil na materskú dovolenku jej priateľ, ktorý poberá rodičovský príspevok v sume XXX eur mesačne a poberá aj mzdu vzhľadom na to, že zostal pracovať. Jeho mzda predstavuje XXX. eur. Matka je od roku XXXX. zamestnaná vo firme V. ale iba na dohodu o pracovnej činnosti a za celý tento čas je vedená aj na úrade práce. V roku XXXX až XXXX poberala aj dávky v hmotnej núdzi sumou XXX eur mesačne. Okrem toho na základe dohody o pracovnej činnosti zarábala asi XXX eur v čistom, pracovala ako Z.. Bolo to do 6/2017. Potom bola štyri mesiace doma, pretože už očakávala narodenie dieťaťa, a vtedy dostávala od štátu 180 eur mesačne. Od 10/2017 nastúpila na materskú dovolenku.

12. Podľa § 94 ods.1,2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

13. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd určil otcovstvo R. ( súd uvádza priezvisko otca, ktoré vyplýva z jeho osobných dokladov predložených pri výsluchu a pri znaleckom dokazovaní) voči maloletej Z. vzhľadom na to, že znaleckým dokazovaním bolo preukazované, že je otcom dieťaťa. Ani odporca svoje otcovstvo voči maloletej po vykonaní dokazovania nerozporoval.

19. Vzhľadom na to, že matka aj doposiaľ maloletú vychovávala a starala sa o ňu, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec dieťaťa.

20. Pri určení výšky výživného zo strany odporcu, súd vychádzal z jeho preukázaných zárobkových možností a schopností, majetkových pomerov, ako aj odôvodnených potrieb maloletej. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

21. Súd prihliadal pri rozhodovaní o výške výživného na tieto zásady a určil výšku výživného zo strany otca od dátumu podania návrhu, t.j. 28.6.2012 do 31.8.2015 sumou 250 eur mesačne, pričom vychádzal zo skutočnosti, že príjmové pomery otca za toto obdobie boli približne rovnaké, v rozpätí X.XXX až X.XXX eur mesačne. Z tohto príjmu otec bol schopný platiť súdom určené výživné bez ohrozenia svojej existencie, resp. existencie svojej rodiny. Naviac, pri posudzovaní príjmových pomerov otca, súd zistil, že tento mal ( a zrejme aj v súčasnosti má, aj keď to riadne nepreukázal ), zaťažený svoj príjem úvermi, ale pre rozhodnutie súdu táto skutočnosť nemá podstatný význam. Je to najmä z toho dôvodu, že výživné má prednosť pred splátkami úverov a pôžičiek otca, a naviac, za uvedené úvery otec nadobudol majetok, ktorý zodpovedá uvedenej úverovej hodnote, teda jeho majetok sa zvýšil. Preto na tieto výdavky pri posudzovaní určeného výživného súd neprihliadol.

22. Za ďalšie obdobie, od 1.9.2015 od kedy maloletá nastúpila študovať na N. súd určil výšku výživného sumou 350 eur mesačne, pretože maloletá sa začala intenzívne venovať basketbalu, s čím podstatne vzrástli výdavky na strane matky. Maloletá je nadaná športovkyňa, o čom svedčí aj skutočnosť, že od 1.9.2018 prestúpila do prestížneho L. a zrejme ju očakáva úspešná športová kariéra. Je žiadúce toto jej nadanie rozvíjať a na tomto rozvoji by sa mal podieľať aj otec dieťaťa. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že otec nemá záujme sa s maloletou kontaktovať, ani inak- napr. vecne prispievať na jej výživu ani v súčasnosti, ani v budúcnosti a preto súd považoval čiastku 350 eur za primeranú okolnostiam prípadu. Týmto si otec odčerpáva svoju vyživovaciu povinnosť, bez toho, aby sa o dieťa akokoľvek zaujímal, alebo sa s ňou stretával, alebo sa inou formou podieľal na jej výžive. Takáto výška výživného je odôvodnená aj zárobkovými možnosťami matky, ktoré sú blízke životnému minimu, preto finančné možnosti matky- dopĺňať potreby dieťaťa finančne, mimo osobnej starostlivosti o dieťa sú veľmi obmedzené.

23. Návrh v tomto konaní bol podaný XX.X.XXXX, pričom matka žiadala priznať výživné aj tri roky pozadu, avšak nevedela súdu odôvodniť také závažné okolnosti, ktoré jej bránili v tom, aby podala návrh skôr. Podľa zváženia súdu bolo konanie matky dieťaťa nepochopiteľné vzhľadom na to, že dieťa sa narodilo v roku 2003 a ona návrh v tejto veci podávala až v roku 2012. Dôvody uvedené matkou nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, pretože dôvody matky sú jej subjektívne dôvody založené na jej vlastnom rozhodnutí návrh nepodať skôr. Z jej výpovede je zrejmé, že sa chcela v živote zariadiť ináč. Súd na takéto dôvody nemôže prihliadať a preto návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

24. Súd určil otcovi dlžné výživné za obdobie od podania návrhu t.j. od 28.6.2012 do 31.8.2015 po 250 eur mesačne takto: za 3 dni v mesiaci jún 2012 (250:30x3) t.j. 24,99 eur, a za 38 mesiacov po 250 eur, spolu 9.524,99 eur, a za obdobie od 1.9.2015 do konca mesiaca, v ktorom bolo v tejto veci rozhodnuté, t.j. do 31.10.2018, po 350 eur za 38 mesiacov, spolu 13.300 eur. Na základe tohto výpočtu dlžné výživné spolu predstavuje 22.824,99 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť do súdom určenej lehoty, na účet matky, bez povolenia splátok. Súd takto rozhodol s prihliadnutím na dĺžku tohto konania, na to, že otec mohol predpokladať vznik svojej vyživovacej povinnosti a pripraviť sa na zaplatenie svojho dlhu na výživnom, ktoré doposiaľ dieťaťu neplatil žiadne. Účet matky je otvorený v Z. 25. Súd neupravil styk otca s mal. Z., pretože otec o tento styk nežiadal a preto v prípade, že o tento styk záujem prejaví, majú rodičia možnosť sa na tomto styku dohodnúť v súlade s § 25 Zákona o rodine.

26. Súd zaviazal odporcu nahradiť trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli preddavkovo zaplatené z prostriedkov štátu v sume 371, 92 eur z dôvodu, že bol to odporca, ktorý svoje otcovstvo neuznal, a preto súdu neostávalo iné, ako nariadiť znalecké dokazovanie z odboru genetika. Preto je otec povinný znášať trovy tohto znaleckého dokazovania v súlade s § 49 ods.1 Civilného mimosporového poriadku.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.