Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/29/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: maloletý S. F., A.. XX.X.XXXX, W. W. A. X, XXX XX O., zastúpený zákonným zástupcom: G.. U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. W. A.P. X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova č. 20, 040 01 Košice proti žalovanému : P. L., A.. XX.X.XXXX, X. U. XX, XXX XX O., o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácii týkajúcich sa súkromia maloletého S. F., A.. XX.X.XXXX, W. W. A. X, XXX XX O., vrátane informácii týkajúcich sa trestného stíhania vo veci údajného sexuálneho zneužívania maloletého navrhovateľa, a to v akejkoľvek forme.

II. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Poučuje žalovaného, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej, týkajúcej sa uplatnenia práva na slobodu prejavu, slova a poskytovania informácií. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1. Maloletý navrhovateľ, v zastúpení zákonným zástupcom - svojím otcom G.. U. F., podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácii týkajúcich sa súkromia maloletého S. F., vrátane informácii týkajúcich sa trestného stíhania vo veci údajného sexuálneho zneužívania maloletého navrhovateľa, a to v akejkoľvek forme. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný rozposlal písomnosť označenú ako „Otvorený list - VÝZVA“ adresovanú formálne zákonnému zástupcovi navrhovateľa - otcovi maloletého navrhovateľa emailom rôznym adresátom, a to opakovane. V tejto písomnosti žiada otca maloletého navrhovateľa, aby sa vyjadril k podaným trestným oznámeniam voči jeho osobe a okrem toho, že uvedenú písomnosť dáva do súvislosti s kandidatúrou otca maloletého navrhovateľa na primátora mesta Košice, zmieňuje sa o tom, že vie čoho je otec maloletého navrhovateľa schopný a „čo je najviac hnusné, čo chcel vlastne urobiť svojmu osvojenému synovi“ ( správne môjmu - pozn. súdu ). Uviedol, že dňa 30.8.2018 zverejnil žalovaný na sociálnej sieti Facebook status, v ktorom vyzýval otca maloletého navrhovateľa, aby sa vyjadril k zverejneným materiálom, pričom výslovne uviedol: „v histórii Slovenska si nepamätám na to, žeby bol niekto niekedy spojený so sexuálnym zneužívaním svojho maloletého dieťaťa“. Uviedol, že v prílohe tohto vyjadrenia (statusu) zverejnil žalovaný trestné oznámenie, ktoré podala matka maloletého navrhovateľa, a v ktorom obvinila otca navrhovateľa zo sexuálneho zneužívania ich maloletého syna - navrhovateľa. Trestné oznámenie bolo zverejnené žalovaným vrátane mena maloletého navrhovateľa a bolo zverejnené v plnom znení. Z obsahu trestného oznámenia má vyplývať podozrenie, že u maloletého navrhovateľa sa prejavuje

sexualizované správanie, a že vykazuje indikátory možného zneužívania. V trestnom oznámení je citované zo správ F.. P. M., poskytovateľa zdravotnej starostlivosti PSYCHO - KLIN, s. r. o., ktoré opisujú údajný psychický stav maloletého navrhovateľa. Poukázal na to, že uvedený status a skutočnosti uvedené v trestnom oznámení sa stali okamžite predmetom pozornosti médií. V tlači, ale aj v internetových vydaniach viacerých denníkov, boli zverejnené detaily správ o údajnom psychickom stave maloletého navrhovateľa, o jeho údajnom sexualizovanom správaní. Meno, dátum narodenia navrhovateľa, adresu na ktorej sa s matkou zdržiava v Prešove a otázky jeho najintímnejšieho súkromia, či bol alebo nebol vystavovaný zneužívaniu, boli zverejňované opakovane a opakovane, boli predmetom internetových diskusií. Uvedený postup žalovaného je neospravedlniteľný a bezprecedentným zásahom do práva na ochranu súkromia maloletého navrhovateľa. Samotná skutočnosť, že matka navrhovateľa podala na otca navrhovateľa (s ktorým je v rozvodovom konaní) trestné oznámenie pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania navrhovateľa, neospravedlňuje ani za situácie, že otec navrhovateľa je kandidátom na primátora mesta Košice vo voľbách, ktoré sa uskutočnia dňa 10.11.2018, takýto hrubý zásah do súkromia navrhovateľa. Ani skutočnosť, že otec navrhovateľa ako osoba verejne činná, sa v súčasnosti uchádza o verejnú funkciu a legitímne môže byť podrobený zvýšenému záujmu verejnosti o svoju osobu, a to v podstatne vyššej miere ako je to u osôb, ktoré verejne činné nie sú, nezbavuje maloletého navrhovateľa práva na ochranu jeho súkromia. Skutočnosť, že navrhovateľ má byť údajnou obeťou sexuálneho zneužívania zo strany jeho otca, sa tak stala konaním žalovaného všeobecne známou, a to nielen v meste Košice, ale na celom Slovensku. Svedčia o tom internetové vydania denníkov s celoslovenskou pôsobnosťou. Preto skutočnosť, že maloletý navrhovateľ v súčasnosti býva so svojou matkou v Prešove, kde aj navštevuje materskú školu, nemení nič na tom, že dôsledky zásahu žalovaného do svojho súkromia sú pre neho rovnako intenzívne, ako keby žil v mieste trvalého bydliska. Zo dňa na deň sa stalo učiteľkám v materskej škole, spolužiakom maloletého navrhovateľa v materskej škole a ich rodičom známym, že maloletý navrhovateľ má byť údajnou obeťou sexuálneho zneužívania svojím otcom. Dôvodil, že takýto stav nie je v záujme maloletého, naopak, jeho najlepší záujem ohrozuje. Nie je možné zabrániť tomu, aby bol maloletý navrhovateľ konfrontovaný s reakciami svojich spolužiakov o predmetnú vec, a to či už v dôsledku ich prirodzenej detskej zvedavosti alebo naopak zlomyseľnosti. Poukázal na čl. 3, čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že priorita práva dieťaťa na súkromie pred ostatnými záujmami vyplýva aj z článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý umožňuje nadradiť nad taký zásadný princíp súdneho konania, ako je jeho verejnosť, záujmy maloletých detí a ochranu súkromného života účastníkov. Táto dominancia ochrany súkromia maloletých detí vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že aj pri poskytovaní informácií orgánmi činnými v trestnom konaní, tieto osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú. Dodal, že v praxi Európskeho súdu pre ľudské práva sa vo veciach, v ktorých tento súd rozhoduje, o skutočnostiach, ktoré tvoria predmet súkromia maloletých detí vo verejne dostupných rozhodnutiach, anonymizujú údaje maloletých sťažovateľov. Je zrejmé, že bez ohľadu na potrebu rozhodovať o sťažnostiach týkajúcich sa maloletých detí v záujme ochrany ich základných práv porušených vnútroštátnymi orgánmi, zvýrazňuje súd ochranu súkromia maloletých detí, tým, že ani rozsudky, ktoré konštatujú porušenie ich práv, neobsahujú osobné údaje, na základe ktorých by bolo možné obeť porušenia práva identifikovať. Poukázal na to, že cieľom tohto návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha ochrany svojho súkromia, nie je ochrana osobnosti jeho otca, ako osoby verejne činnej. Navrhovateľ je však maloletým dieťaťom a neexistuje žiaden akceptovateľný dôvod, pre ktorý by bolo možné odoprieť mu ochranu pred nezákonným zasahovaním do jeho súkromia. V súvislosti s trestným oznámením, ktoré podala na otca navrhovateľa matka navrhovateľa, konajú orgány činné v trestnom konaní, ktoré zastavili trestné stíhanie vedené vo veci sexuálneho zneužívania navrhovateľa. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii otec navrhovateľa, nie je toto rozhodnutie právoplatné, ale jeho informácie sú čiastkové, keďže v predmetnom trestnom konaní nemal postavenie obvineného, a z uvedeného dôvodu mu orgány činné v trestnom konaní nie sú povinné oznamovať spôsob vybavenia trestného oznámenia matky navrhovateľa, ani skutočnosť, či takéto rozhodnutie sa stalo právoplatným. Uviedol, že ochrana, ktorej sa navrhovateľ domáha týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, nijakým spôsobom nezasiahne do činnosti orgánov činných v trestnom konaní, súdov ani iných orgánov, v právomoci ktorých je chrániť práva maloletého navrhovateľa. Účelom a zmyslom ochrany, ktorej sa navrhovateľ týmto návrhom dožaduje, je zabezpečenie takej úrovne ochrany jeho súkromia pred nezákonnými zásahmi, ktorá je právom navrhovateľa ako maloletého dieťaťa. Uviedol, že jeho právo na ochranu súkromia ako maloletého dieťaťa je nadradené takým kľúčovým základným ľudským právam, ktoré sú piliermi fungovania súdnictva v demokratickej spoločnosti, ako je verejnosť súdneho konania. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by toto právo nemalo byť nadradené aj nad právom verejnosti na informácie o verejne činných osobách. Navrhovateľ verejne činnou osobou

nie je a právo verejnosti na informácie nemôže byť v tomto prípade nadradené nad jeho záujmy. Už doposiaľ zverejnené informácie zásadným spôsobom ovplyvnili vnímanie maloletého navrhovateľa zo strany verejnosti a prakticky nie je možné, aby tento vstúpil do kontaktu s akýmikoľvek rovesníkmi, ktorí by, resp. ich rodičia, nevedeli najintímnejšie detaily týkajúce sa navrhovateľa. V tejto súvislosti nie je podstatné či tieto údajné detaily charakterizujú skutočný stav intimity maloletého navrhovateľa alebo nie, ale podstatné je, že sa s ním takáto charakteristika dieťaťa, ktoré je možno zneužívané svojím otcom vo vedomí verejnosti, spája. Poukázal na to, že ako je zrejmé, žalovaný urobil mimoriadne chúlostivé otázky súkromia navrhovateľa doslova vecou verejnou. Verejnosť, známi aj neznámi ľudia diskutujú o tom, či navrhovateľ, 4 a pol ročné dieťa, sexuálne zneužívaný bol alebo nie. Existuje odôvodnená obava, že s blížiacim sa termínom komunálnych volieb, bude žalovaný v tejto činnosti v záujme politického boja proti otcovi navrhovateľa pokračovať, a opäť pútať pozornosť verejnosti k najchúlostivejším otázkam navrhovateľovho súkromia. Dôvodil, že má zato, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov poukazujúc na § 325 ods. 2 písm. d) CSP.

2. Maloletý navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu doručil nasledovné listinné dôkazy: článok „ Kandidáta na primátora Košíc F. pochovávajú zaživa. Ale smrdí to „ (scan), článok „OTRASNÉ ! Kandidát na primátora mal SEXUÁLNE zneužívať syna : F. prehovoril, AKO to bolo NAOZAJ!“ (scan), článok „ Predvolebná kampaň v Košiciach v tieni pedofílie: Psychologička u syna kandidáta na primátora vidí „ výrazné znaky zneužitia“. Strany sťahujú podporu, stojí pri ňom už len SAS a KDH“ (scan), printscreen facebookovej stránky žalovaného zo dňa 30.8.2018, trestné oznámenie zverejnené dňa 30.8.2018 na facebookovej stránke žalovaného, otvorený list - výzva (scan), email s adresami ktorým žalovaný zasielal otvorený list 21.8.2018 (scan), email s adresami, ktorým žalovaný zasielal otvorený list 22.8.2018 (scan), email s adresami, ktorým žalovaný zasielal otvorený list dňa 23.8.2018 (scan), trestné oznámenie zverejnené dňa 30.8.2018 na facebookovej stránke žalovaného.

3. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z facebookovej stránky žalovaného zo dňa 30.8.2018 (č.l.16) vyplýva, že žalovaný na svojom facebookovom profile uviedol nasledovné: „ na základe materiálov, ktoré som dostal na stôl, žiadam ako starosta mestskej časti Košice - Sever, aby sa k zverejneným materiálom vyjadril kandidát na primátora U. F., ale aj predsedovia politických strán, ktoré ho podporujú vo voľbách na primátora Košíc. V histórii Slovenska si nepamätám na to, že by bol niekto niekedy spojený so sexuálnym zneužívaním svojho maloletého dieťaťa. Slušní ľudia pri takomto obvinení abdikujú a snažia sa očistiť svoje meno. U. F. je verejne známa osoba a poslancom našej mestskej časti, preto si myslím, že máme právo poznať pravdu. Ako kandidát na primátora by mal ísť do volebnej kampane očistený o takéto mediálne obvinenia. V prílohe statusu uverejňujem materiály, ktoré som dostal a na vedomie posielam: N. Č., H. P., W. W., Y. M. (O.), H. X.O., G. P., W. O., Q. H., H. S., Sloboda a solidarita, Denník SME, Aktuality.sk, TV JOJ, TV Markíza, rádio Expres, Košické správy KOŠICE:DNES, rádio Košice.“ Prílohou tohto statusu je scan, resp. kópia trestného oznámenia podaného F.. U. F., rodenou M., nar. 12.1.1979 - matkou maloletého dieťaťa S. F. o skutočnostiach nasvedčujúcich, že G.. U. F., otec maloletého dieťaťa S. F., spáchal trestný čin a ktoré oznámenie obsahuje okrem skutočností o úprave styku rodičov s maloletým navrhovateľom, aj skutočnosti o podozrení otca maloletého zo sexuálneho zneužívania maloletého navrhovateľa s poukazom na správy psychologičky F.. M. P., PSYCHO - KLIN, s. r. o., ktorá z jednotlivých vyšetrení dieťaťa (maloletého navrhovateľa) vo svojich správach uviedla, že na základe anamnestických údajov, správania počas vyšetrenia, analýzy hry a rozhovorov, ale najmä prítomnosti sexualizovaného správania, konštatovala, že dieťa vykazuje výrazný indikátor možného sexuálneho zneužívania. V oznámení je ďalej konštatované matkou maloletého navrhovateľa, že mohlo dôjsť konaním otca maloletého dieťaťa k sexuálnemu zneužívaniu, pričom má zato, že toto konanie napĺňa znaky trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 a nasl. Trestného zákona.

4. Žalovaný otvoreným listom - výzvou zo dňa 21.8.2018 adresovaným zákonnému zástupcovi maloletého navrhovateľa vyzýva, resp. žiada zákonného zástupcu maloletého navrhovateľa, aby sa vyvaroval kontaktu s ním, obťažovaniu, resp. mu nevkladal do úst to, čo nepovedal. Prosil ho, aby sa pokúsil viac venovať len a len svojej osobe, neobťažoval a nezaťažoval okolie a či je už pravda akákoľvek, je potrebné, aby s ňou vyšiel von. Na adresu zákonného zástupcu maloletého navrhovateľa uviedol, že vie čoho je schopný, vie čo bol schopný urobiť po prehratých voľbách 2014 žalovanému a jeho rodine a čo je najviac hnusné, čo chcel vlastne urobiť osvojenému synovi žalovaného, preto z pohľadu žalovaného by sa vôbec nedivil, keby všetky fámy alebo reči, fakty o otcovi maloletého, boli pravdivé. Týmto otvoreným listom - výzvou bol zo strany žalovaného otec maloletého verejne vyzvaný a

požiadaný o vyjadrenie k podaným trestným oznámeniam voči jeho osobe, pričom žalovaný konštatuje, že jedná sa o tému, o ktorej celé mesto diskutuje a táto smeruje k podaným trestným oznámeniam na otca maloletého navrhovateľa, pričom má zato, že je to veľmi citlivá téma súkromného charakteru daných osôb, rovnako citlivá aj na medializovanie. Tento otvorený list výzva - zo dňa 21.8.2018, ktorý bol adresovaný otcovi maloletého, bol žalovaným ešte v uvedený deň zasielaný viacerým osobám, a tak tomu bolo aj dňa 22.8.2018 a dňa 23.8.2018 na ich mailové adresy, o čom svedčia listinné dôkazy doložené maloletým navrhovateľom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( č. l. 17 - 19).

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladne úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

11. Podľa § 337 ods. 2 veta prvá CSP, súd vo výroku uznesenie podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

12. Podľa § 337 ods. 3 veta prvá CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pre začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

19. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenie podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

20. Podľa § 337 ods. 3 veta prvá CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

21. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie formy procesného zabezpečenia - nariadenia neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd teda môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 . Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 . Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné

osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba ma právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa čl.3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi s právnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov, právne za neho zodpovedný, a robia preto všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

24. Podľa čl.16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.

25. Podľa čl.16 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa ma právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

26. V prípade navrhovateľa ide o maloleté dieťa. Zákon pritom nerobí rozdiel v subjektoch, ktoré sú právom na ochranu osobnosti nadané. Nositeľom práva je tak aj maloleté dieťa (porovnaj ustanovenie § 7 ods. 1 OZ, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa ak sa narodí živé). Táto ochrana je dieťaťu (v zmysle čl. 1) zabezpečovaná aj Dohovorom o právach dieťaťa. Žalovaný je fyzickou osobou.

27. Postavenie dieťaťa v konaní o ochranu osobnosti je špecifické vďaka jeho vyššej zraniteľnosti. Postavením detí, ako subjektov ochrany osobnosti (právo na podobizeň) sa zaoberal napr. Nemecký spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht) v rozsudku z 15.12.1999 sp. zn. BVerfG,1BvR653/96, kde v bodoch 83-85 odôvodnenia vyslovil, že deti potrebujú osobitnú ochranu, pretože sa ešte len musia vyvinúť v osoby zodpovedné sami sa seba. Táto potreba ochrany je daná aj s ohľadom na nebezpečenstvo, ktoré vychádza zo záujmu, či už médií a ich odberateľov (adresátov o fotografie detí). Ich samotný vývoj môže byť narušený citeľnejšie, než je tomu u dospelých. Prostredie, v ktorom sa deti môžu rozvíjať bez obavy z rušivého verejného pozorovania, musí byť preto chránené oveľa komplexnejšie než u rodičov. Spolkový ústavný súd tiež vyvodil, že prejav ochrany osobnosti podľa čl. 6 základného zákona nie je možné určiť vo všeobecnej a abstraktnej rovine. Ak sa ako rodičia s deťmi vedome obracajú na verejnosť - spoločne sa podieľajú na verejných podujatiach alebo dokonca stoja v ich centre, pôjde spravidla o stratu potreby ochrany. V tomto ohľade na seba prijímajú podmienky verejného vystupovania. Ostatne ochrana všeobecného osobnostného práva môže zasiahnuť v prospech špecifického vzťahu medzi rodičmi a deťmi i tam, kde chýbajú podmienky miestneho ústrania.

28. Ochrana ľudských práv je životne dôležitá pre každého človeka. V spoločnosti však existujú skupiny, vrátane detí, ktoré si tieto práva dokážu uplatňovať ťažšie. Každé detstvo je špecifické a každé dieťa je jedinečné. Od chvíle svojho zrodu je neopakovateľnou osobnosťou, ktoré sa modeluje skúsenosťami a tým ako sa k dieťaťu správa okolie. Treba mu poskytnúť pocit bezpečia, istoty a priateľstva, treba k nemu pristupovať ako k osobnosti s vlastnými želaniami a názormi. Ochrana dieťaťa vyžaduje, aby bolo chránené proti všetkým zásahom, je jedno odkiaľ prichádzajú.

29. Tieto myšlienky majú podporu i vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorou Spojené národy vyhlásili, „že detstvo má nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, že rodina, ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí, musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti, uznávajúc,

že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, majúc na zreteli, že dieťa musí byť úplne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom a vychovávané v duchu ideálov vyhlásených v charte Spojených národov a to najmä v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, majúc na mysli, že potreba zabezpečiť dieťaťu osobitnú starostlivosť je nevyhnutná“.

30. Dňa 20. novembra 1989 bol New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ku ktorému Slovenská republika ešte ako súčasť Českej a Slovenskej federatívnej republiky pristúpila v roku 1990 a jeho text bol vydaný v zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb. a do platnosti na našom území vstúpil 6.2.1991. Po vzniku dvoch samostatných štátov Českej a Slovenskej republiky v januári 1993 sa v rámci sukcesie do medzinárodných zmlúv a ľudských právach a základných slobôd stala signatárskym štátom Dohovoru o právach dieťaťa aj Slovenská republika. V dohovore je jednoznačne vyhlásené, že detstvo má nárok osobitnú starostlivosť a pomoc. Starostlivosť a ochrana práv dieťaťa si vyžaduje zvýšenú pozornosť aj v našej spoločnosti, v našom štáte a to zo strany všetkých jeho organizačných súčastí, najmä však zo strany moci zákonodarnej a výkonnej. Deti sú najpočetnejšou minoritou, ale nemajú nijaké cesty na vymáhanie svojich práv. Deti majú právo na prirodzené prostredie pre rast a blaho detí v záujme ich plného a harmonického rozvoja osobnosti a mali by vyrastať v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Veľmi významným právom vo smere k dieťaťu je právo na výchovu a prostredníctvom nej na citový, rozumovaný a mravný vývoj v duchu zásad spoločenskej morálky.

31. Navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie sleduje dočasnú predbežnú ochranu strán, a to najmä maloletého navrhovateľa, spočívajúcu v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácii týkajúcich sa súkromia maloletého S. F., vrátane informácii týkajúcich sa trestného stíhania vo veci údajného sexuálneho zneužívania maloletého navrhovateľa. Maloletý navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na ochranu svojho súkromia pred nezákonnými zásahmi zo strany žalovaného, ktorá je právom navrhovateľa ako maloletého dieťaťa, majúc zato, že právo na ochranu súkromia maloletého dieťaťa je nadradené takým kľúčovým základným ľudským právam, ktoré sú piliermi fungovania súdnictva v demokratickej spoločnosti ako verejnosť súdneho konania. Dôvodil, že neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by toto právo nemalo byť nadradené aj nad právom verejnosti na informácie o verejne činných osobách, pričom navrhovateľ ako maloletá osoba, verejne činnou osobou nie je a právo verejnosti na informácie nemôže byť v tomto prípade nadradené nad jeho záujmy.

32. Právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samotne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade oprávneného získavania vedomosti a poznatkov o súkromí fyzickej osobe, ale aj v prípade neoprávneného rozšírenia týchto poznatkov a vedomosti.

33. Súd na základe predložených dôkazov spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnené nariadiť neodkladné opatrenia v súlade s § 325 ods. 2 písm. d) CSP, nakoľko maloletý navrhovateľ osvedčil ohrozenie svojho právneho nároku, osvedčil samotnú naliehavosť upraviť dočasne pomery strán sporu, dostatočne osvedčil hrozbu vzniku alebo rozširovanie škody, či inej ujmy.

34. Uložená povinnosť vychádza z ochrany súkromia maloletého navrhovateľa - § 11 s poukazom na Dohovor o právach dieťaťa. Maloletý navrhovateľa sám o využití alebo zverejnení skutočnosti svojho súkromného a rodinného života nerozhodol, teda nedal k nim súhlas a zverejnenie údajov o súkromí maloletého navrhovateľa žalovaným na jeho facebookovej stránke mal za následok aj prevzatie týchto skutočnosti médiami (aj keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči vydavateľom tlače nesmeruje), konanie žalovaného vykazuje všetky znaky neoprávneného zásahu do súkromného života maloletého navrhovateľa a ktorý je osobou chránenou Dohovorom o právach dieťaťa a ktorý požíva zvýšenú ochranu svojho súkromia.

35. Súd poukazuje na dôvody uvedené maloletým navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré maloletý navrhovateľ podložil aj hodnovernými listinnými dôkazmi.

36. Súd zastáva názor, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k žiadnemu vážnemu zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného, nariadením neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav.

37. Súd z obsahu návrhu na nariadenie opatrenia aj usúdil, že nariadením neodkladného opatrenia je predpoklad trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu majúc zato, že nariadenie neodkladného opatrenia procesne konzumuje sebe vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby maloletému navrhovateľovi bola ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd považuje za potrebné uviesť, že to, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia neuložil žalobnú povinnosť, neznamená, že maloletý navrhovateľ sa nemôže samotnou žalobou efektívne domáhať súdnej ochrany aj v rámci štandardného konania vo veci samej. V danej súvislosti nie je rozhodnutím súdu o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzený. Z procesného hľadiska však platí, že ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje vec samú a súd navrhovateľovi neuloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu, predstavuje právoplatné uznesenie o neodkladnom opatrení procesnú prekážku res iudicata aj pre prípadnú žalobu, ktorou by sa žalobca domáhal obsahovo identickej súdnej ochrany. Tento nedostatok procesnej podmienky sa zhojí až zánikom alebo zrušením pôvodného neodkladného opatrenia.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenie bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, ktorý má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

43. Podľa položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia 33 Eur.

44. Navrhovateľovi v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikla poplatková povinnosť, súd preto navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 Eur.

45. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, súd v súlade s § 337 ods. 1,2 poučil žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I ( § 357 písm. d) ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 Exekučný poriadok ).