Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-1-2022.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXX, XXX XX B. S., o vymoženie sumy 139,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. septembra 2018 pod č.k. 8Er/1241/2012-17, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. W. prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu a o trovách rozhodol tak, že oprávnená je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi X.. H.. B. Z. trovy exekúcie vo výške 44,70 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. 1.1. Uviedol, že súdnemu exekútorovi X.. H.. B. Z. dňa 18.09.2012 udelil poverenie na vykonanie exekúcie (EX 2976/12). Dňa 02.05.2017 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) z dôvodu, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu by ďalšie pokračovanie v exekúcii bolo nehospodárne. Mal za to, že v danej exekúcii bolo preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Na základe zistení súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného pri zastavení exekúcie postupoval v súlade § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu prvým výrokom tohto uznesenia pre nemajetnosť povinného zastavil. Po preskúmaní súdnym exekútorom vyčíslených trov dospel k záveru, že súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V súlade s citovanou vyhláškou mu preto priznal náhradu trov exekúcie vo výške 44,70 eur, ktorá suma pozostáva 1/ z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 eur v súlade s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, 2/ z náhrady hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 4,06 eur v súlade s § 22 citovanej vyhlášky a 3/ z náhrady 20% DPH vo výške 7,45 eur v súlade s § 196 veta druhá Exekučného poriadku. V súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
2. Oprávnená podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie. Žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, alternatívne navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, exekúciu zastavil bez akejkoľvek konkretizácie, aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých lustrácií dospel súdny exekútor a následne aj exekučný súd k záveru, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považovala v tomto štádiu za predčasné rozhodnutie, ktoré by upieralo oprávnenej
právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Tvrdila, že povinný je osobou v produktívnom veku, navyše môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Uviedla, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Namietala, že ak by bola exekúcia zastavená hrozí, že právo bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Zároveň uviedla, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu s trvalým pobytom v SR - výnimky umožňuje len zákon.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.
4. W.ny exekútor k odvolaniu oprávnenej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávnenej a napadnuté rozhodnutie žiada potvrdiť. Konštatoval, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie je možné konštatovať nemajetnosť povinného, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konanie pre nedostatok majetku nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. W. musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Uviedol, tiež, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že na návrh oprávnenej doručený súdnemu exekútorovi X.. H.. B. Z. dňa 10.08.2012 sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením vydaným Okresným súdom Komárno č.k. 8Er/1241/2012-8 zo dňa 18.09.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2011 vydaného Union zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.06.2012. Dňa 03.05.2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
8. Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (do 31.12.2012), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávnenej dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Z obsahu odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, že by sa súd prvej inštancie jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za náležite a presvedčivo odôvodnené. Z ustanovenia § 236 Civilného sporového poriadku síce vyplýva, že súd má povinnosť odôvodniť uznesenie stručne, avšak napriek tomu je potrebné v ňom uviesť, z akých konkrétnych skutkových okolností pri svojom rozhodnutí vychádzal. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie uviedol len, že v danej exekúcií bolo preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Pritom vychádzal len z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý však svoje tvrdenie súdu prvej inštancie nijakým spôsobom nedokladoval. Potom záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého povinný nedisponuje žiadnym majetkom nevyplýva zo žiadnych konkrétnych skutkových okolností, a len samotný podnet súdneho exekútora je bez ďalšieho na jeho prijatie nepostačujúci. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nemal dostatočne preukázané uskutočnené úkony súdneho exekútora smerujúce k zisteniu majetku povinného, pričom súdny exekútor k podnetu na zastavenie exekúcie ani nepriložil exekútorský spis, z ktorého by takéto zisťovanie vyplývalo, rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť je predčasné. Nakoľko prvoinštančný súd v zmysle vyššie uvedených záverov nepostupoval, napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva oprávnenej na spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom.
13. Odvolací súd sa však nestotožnil s tvrdením oprávnenej, podľa ktorého by povinný mohol v budúcnosti nadobudnúť majetok alebo poberať dôchodok, a preto by exekúcia nemala byť zastavená. V tejto súvislosti uvádza, že podmienkou na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je prejudikovanie, či sa situácia povinného môže niekedy v budúcnosti zlepšiť. Pokiaľ by lustrácia majetkových pomerov dostatočne preukázala jeho nemajetnosť, ide bezpochyby o zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Z rovnakého dôvodu sa odvolací súd nestotožnil ani s odvolacou námietkou oprávnenej, podľa ktorej hrozí, že pohľadávka bude premlčaná.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie však nebude duplicitne zisťovať majetok povinného. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vyžiadať si exekútorský spis a z neho zistiť, či existujú dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré konštatoval súdny exekútor v podnete. Až na základe vyhodnotenia vykonaných šetrení aktuálnych pomerov povinného súdnym exekútorom rozhodne o prípadnom zastavení exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodní.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).