Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-102-2018.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. X., V.. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: J.C.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, P. a otca: R.. S.. Š. X., V.. XX.XX.XXXX, bytom L. X, P., zast. Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 04.07.2018 žiadala matka maloletej zvýšenie výživného zo sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy vo veci o výške výživného bolo rozhodnuté v čase rozvodu, pričom každý rok sú životné náklady vyššie, najmä so zreteľom na potreby dieťaťa, vek, záujmy a vzdelanie. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 22P/30/2012 zo dňa 16.4.2014 upravil výživné vo výške 150,- eur. Okresný súd Bratislava II návrh matky na zvýšenie výživného, rozsudkom č.k. 59P/63/2015-52 zo dňa 18.2.2016 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/130/2016-135 zo dňa 18.1.2017, zamietol. Maloletá B. je žiačkou X. ročníka O. Š. na B. C. XX L. P.. Otec maloletej prispieva na jej výživu sumou 150,- eur mesačne, ktorá nepokrýva ani 1/3 nákladov maloletej. Celkové náklady na maloletú predstavujú : 40,- eur - 50,- eur mesačne/ mobil a internet, 13,45 eur mesačne/MHD, 60,- eur/pro - bio - tekuté ampulky, 40,- eur/za každú návštevu očného lekára, 300,- eur ročne/okuliare, 100,- eur polročne/ pravidelná rehabilitácia a ortopedické pomôcky.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom ich právnych zástupcov, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 59P/63/2015, listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletej, rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2018, rozhodnutím Colného úradu Bratislava zo dňa 20.6.2017, potvrdením o zamestnaní matky zo dňa 31.8.2017, rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o priznaní odchodného zo dňa 07.12.2017, potvrdením o príjme otca i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.02.2016 č.k. 59P/63/2015-52 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.1.2017 č.k. 20CoP 130/2016-135 súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú B. zo sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
5. Z rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2018 súd zistil, že matke J.. D. X. bol od 01.07.2018 zvýšený výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne.
6. Z vyjadrenie matky zo dňa 23.8.2018 súd zistil, že maloletá B. žije v spoločnej domácnosti s matkou. Byt, v ktorom žijú je predmetom vyporiadania BSM. Zdravotný stav maloletej je dobrý, avšak denne potrebuje probiotiká. Matka nie je vlastníčkou žiadnych hnuteľných a nehnuteľných vecí, nečerpá pôžičky ani úver. Výdavky na maloletú zahŕňajú náklady na mobil, internet, dopravu, ošatenie, záujmy, domáce zvieratá, stravu a ošatenie. Matka sa ďalej vyjadrila, že maloletá sa pripravuje na prijímacie pohovory na H. na Ž. X, zamerané na cudzie jazyky, s čím súvisia aj zvýšené výdavky na prípravu.
7. Z rozhodnutia Colného úradu Bratislava zo dňa 20.6.2017 súd zistil, že matka Y.. J.. D. X. bola dňa 31.08.2017 prepustená zo služobného pomeru colníka, zo stálej štátnej služby, z funkcie starší špecialista z A.É. Ú. P., nakoľko dlhodobo stratila zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
8. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 31.8.2017 súd zistil, že matka bola zamestnaná v spoločnosti Z. I. T. od 16.12.1992 do 30.11.1999 ako civilný zamestnanec a následne od 01.12.1999 do 31.08.2017 ako colník.
9. Z rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 07.12.2017 súd zistil, že matke bolo priznané odchodné vo výške 12.105,10 eur.
10. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2017 súd zistil, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov matky za obdobie 6,7,8,11/2018 predstavoval sumu 2.514,88 eur.
11. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 19.09.2017 súd zistil, že matka k 14.09.2017 začala vykonávať živnosť v oblasti sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti.
12. Z rozhodnutia T. Š., B. XX, P. zo dňa 14.11.2017 súd zistil, že maloletá B. bola v čase od 4.9.2017 do 30.6.2018 oslobodená od cvičenia na telesnej výchove.
13. Z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 26.9.2018 súd zistil, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.11.2017 a evidencia trvá.
14. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 14.3.2018 súd zistil, že matka nemala nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 21.11.2014 do 20.11.2017 nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, čím nesplnila podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.
15. Z potvrdenia o príjme z H., H. XX, P. zo dňa 18.10.2018, súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od 10/2017 do 09/2018 predstavoval sumu 913,38 eur.
16. Matka sa nariadených pojednávaní v predmetnej veci nezúčastňovala, súd preto v súlade s ust. § 31 C.m.p. pojednával v jej neprítomnosti.
17. Právny zástupca otca na pojednávaní žiadal návrh matky zamietnuť. Mal za to, že k zmene pomerov od rozhodnutia odvolacieho súdu nedošlo. Maloletá stále navštevuje tú istú školu a od posledného rozhodnutia súdu sa pomery na strane matky zlepšili. V súčasnej dobe je matka poberateľkou výsluhového dôchodku. Bola jej vyplatená jednorázovo suma 12.105,- eur. Konanie o BSM stále prebieha, pričom matka v tomto konaní vystupuje ako žalobkyňa, avšak na posledné 3 pojednávania sa nedostavila. U otca k výraznej zmene príjmu nedošlo. Matka maloletej vyčíslila výdavky na lyžiarsky výcvik, čo je v rozpore s tým, že maloletá je oslobodená od telesnej výchovy. Matka robí všetko preto, aby sa otec s maloletou nestretli, pri výchovnom opatrení zrušila viac termínov. Prvé stretnutie sa uskutočnilo nedávno, a to len preto, že matke bola uložená pokuta. Právny zástupca otca ďalej uviedol, že matka je ženou v produktívnom veku a má možnosť uplatniť sa na trhu práce.
18. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí, a to vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia súdu k žiadnej zmene pomerov nedošlo a to ani na strane maloletej, ani na strane rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
26. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
27. K zmene rozhodnutia o výživnom, môže dôjsť v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, len v prípade, ak súd zistí, že od takéhoto rozhodnutia nastala zmena okolností, pričom nemusí ísť o zmenu podstatnú. Avšak tieto okolností môžu byť dôvodom na zmenu výživného len v tom prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozhodnutia.
28. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne
zmenili. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená v roku 2014 a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.04.2014, č.k. 22P/30/2012-437, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej B. sumou 150,- eur mesačne. Dňa 18.5.2015 matka maloletej podala návrh na zvýšenie výživného, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 18.2.2016 č.k. 59P/63/2015-52 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava zo dňa 18.2.2017 č.k. 20CoP 130/2016-135, návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Dňa 04.07.2018 matka maloletej podala ďalší, v poradí druhý návrh na zvýšenie výživného na maloletú Terezu zo sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne, odôvodňujúc tým, že naposledy vo veci výšky výživného bolo rozhodnuté v čase rozvodu, pričom každý rok sú životné náklady vyššie, najmä so zreteľom na potreby dieťaťa, vek, záujmy a vzdelanie.
29. Porovnávajúc pomery oboch rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, je nutné konštatovať, že k zmene pomerov nedošlo na strane maloletej ani rodičov maloletej. Matka v konaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné na maloletú naposledy upravené, nedošlo k odôvodnenému nárastu potrieb maloletej B.. V školskom roku 2018/2019 maloletá navštevuje 8. triedu na O. Š., B. XX, P., jej zdravotný stav je dobrý, pričom podľa vyjadrení matky denne užíva probiotiká. Matka ako pravidelné výdavky na dieťa uviedla poplatky za mobil, internet, dopravu, ošatenie, záujmy, domáce zvieratá, stravu a ošatenie i výdavky súvisiace so školskými aktivitami. Matka maloletej k 31.8.2017 ukončila pracovný pomer, kde predtým dosahovala čistý mesačný príjem cca 800,- eur. K 1.7.2018 jej bol priznaný výsluhový dôchodok v sume 599,64 eur a zároveň jej bolo vyplatené odchodné vo výške 12.105,10 eur, čo súd považuje za taký príjem, v zmysle ktorého je matka schopná zabezpečiť potreby maloletej B.. Na strane otca nedošlo k v žiadnej výraznej zmene pomerov, stále pracuje ako učiteľ na H., H. XX, P., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 913,38 eur. Súd poukazuje na to, že matka deklaruje ochorenie psychického charakteru, čo podľa názoru súdu neodôvodňuje taký záver, ktorý by matke bránil zapojiť sa do pracovného procesu. Matka je v produktívnom veku a v jej možnostiach a schopnostiach je zamestnať sa, či už na polovičný alebo plný úväzok a tak dosahovať príjem popri poberaní výsluhového dôchodku. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na to, že otec dlhodobo prejavuje úprimný záujem o maloletú B., ochotu podieľať sa na jej výchove a starostlivosti, v čom mu matka svojvoľne a bezdôvodne už niekoľko rokov bráni, takisto bráni aj kontaktu s ostatnými rodinnými príslušníkmi (na tunajšom súde prebieha konanie o zmenu zverenia).
30. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného a návrh matky zamietol.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.