Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-35-2017.pdf
PDF · 101.24 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v konaní žalobcu: H.. E. O., K.. XX.X.XXXX, O. Ž. XX, XXX XX S., proti žalovaným: X. X. X., K.. XX.XX.XXXX, O. Č., P. XXX, 2. Opálové bane Dubník a.s. Dubník 133, 082 07 Červenica, IČO: 36 472 395, žalovaní 1. a 2. zastúpení JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104 360, o žalobe žalobcu na obnovu konania
rozhodol:
I. Žalobu na obnovu konania zamieta.
II. Žalovaným 1. a 2. priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou na obnovu konania domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40Cpr/4/2013. Žalobu žalobca odôvodnil skutočnosťami, že v konaní vedenom pod sp. zn. 40Cpr/ 4/2013 sa domáhal voči žalovaným uloženia im povinnosti zaplatiť mu sumu 1.152,35 EUR titulom priamej škody, sumy 478,65 EUR titulom ušlého zisku, náhrady mzdy za obdobie od 1.1. 2007 do 5.1.2010 v sume 2.002,60 EUR a úrokov vo výške 3 % zo sumy 2.002 EUR spolu vo výške 453,62 EUR a taktiež sa domáhal aj nemajetkovej ujmy vo výške 540 EUR. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 24.2.2016 sp. zn. 40Cpr/4/2013-106 žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania nároku potom, čo žalovaní dôvodne vzniesli námietku premlčania. Nárok na nemajetkovú ujmu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Proti rozsudku súdu 1. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.6. 2017 sp. zn. 1CoPr/5/2016-147 tak, že rozsudok súdu 1. stupňa potvrdil. Žalobca v žalobe na obnovu konania poukázal na to, že žalovaní 1. a 2. ho úmyselne okradli o odmenu za vykonanú prácu, o ušlý zisk nevyplatením mzdy za obdobie od 1.1. 2007 do 31.7.2008 a od 1.2.2009 do 31.12.2009. Poukázal na to, že s rozsudkami, tak súdu 1. stupňa, ako aj odvolacieho stupňa sa nestotožňuje majúc za to, že vo veci nemôže platiť trojročná výpovedná lehota, ale lehota 10 ročná, keďže ide o úmyselné nevyplatenie odmeny za vykonanú prácu (správne premlčacia lehota - poznámka súdu). Žalobca v žalobe ďalej opísal skutkové okolnosti vzťahujúce sa k predmetu konania - nároku na vyplatenie mzdy a vykonal aj prepočet nevyplatenej mzdy spolu s úrokmi. Poukázal aj na porušenie právnych predpisov zo strany žalovaných, konkrétne poukázal aj na porušenie právnych predpisov a žiadal, aby súd posúdil, resp. vykonal dôkaz, či žalovaní použili financie prednostne na iné účely ako na vyplatenie jeho mzdy. V doplnenej žalobe na obnovu konania ( na výzvu súdu ) doplnil, že má za to, že tak prvostupňový súd, ako aj súd odvolací vôbec neskúmali, či v spore nejde o úmyselné konanie a pre ktoré by mala platiť 10 ročná premlčacia doba. Uviedol, že žalovaní sa v konaní ničím z jasne preukázanej spôsobenej škody nevyvinili, naopak žalobca jednoznačne preukázal dôkazmi pripojenými k žalobe, že ide o úmyselné konanie žalovaných. Uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach vydaný dňa 28.6.2017 prevzal dňa 12.8.2017, žalobu
na obnovu konania podal dňa 3.10.2017, teda v zákonom stanovenej lehote, pričom dôvodom na obnovu konania je dôvod daný ustanovením § 397 písm. a), b), CSP.
2. Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe na obnovu konania vyjadrili písomným podaním zo dňa 31.1.2018, v ktorom uviedli, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach považujú za vecne a právne správny poukazujúc na to, že prvostupňový súd, ako aj Krajský súd riadne zistil skutkový stav veci, vec náležite právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému ako aj právnemu záveru. K podmienkam obnovy konania žalovaní poukázali na § 397 CSP a dodali, že v tomto zákonnom ustanovení sú stanovené taxatívne dôvody, pre ktoré je možno podať žalobu na obnovu konania. Uviedli, že z obsahu žalobcovej žaloby na obnovu konania nevyplývajú žiadne nové skutočnosti ani rozhodnutia, či dôkazy, ktoré by pre žalobcu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie a ktoré neboli vykonané pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, teda také, pre ktoré je možné podať žalobu na obnovu konania. Žiadali žalobu na obnovu konania zamietnuť ako nedôvodnú. Okrem iného uviedli, že skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s rozsudkami súdov a nezastáva rovnaký právny názor neznamená, že je tento právny názor súdu chybný a uvedené neoprávňuje žalobcu podávať neodôvodnené podania, ktorý hodnotí nesprávne právne posúdenia súdov a žiada opätovné prejednanie veci, čo je však účelom dovolacieho konania. Žalovaný sa tiež stručne vyjadril k skutkovému stavu konaní, ktorých žalobca sa domáhal povolenia obnovy konania a uviedli, že súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 40Cpr/4/2013-103 zo dňa 24.2.2016 žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov: - žaloba voči žalovanému 1., čo do náhrady mzdy z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie, nakoľko žalobca bol v pracovnom vzťahu len so žalovaným 2., - nárok titulom náhrady mzdy vo voči žalovanému 2. ako ak vzniknutej škody a úrokov z omeškania voči obom žalovaným zamietol titulom premlčania, - nárok žalobcu voči obom žalovaným titulom nemajetkovej ujmy považoval v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko v konaní žalobca nepreukázal a ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, že nevyplatením mzdy došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti. Predmetný rozsudok bol potom, čo ho žalobca včas napadol odvolaním, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoPr/5/2016-147 zo dňa 28.6.2017. Vyššie uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými dňa 16.8.2017. Žalovaní sa vyjadrili aj k premlčaniu. Uviedli, že žalobca poukazuje na skutočnosť, že jeho právo na náhradu škody nie je premlčané z dôvodu, že ide o úmyselné konanie, dôsledkom čoho mu plynie 10 ročná premlčacia lehota. Citovali § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dodali, že odmietajú tvrdenia žalobcu, že v uvedenom prípade by malo ísť z ich strany o úmyselné konanie so zámerom poškodiť žalobcu, pričom dodali, že žalobca v konaní nepredložil, resp. nepreukázal žiaden negatívny úmysel žalovaných. Dodali, že žalobca opomína skutočnosť, že ustanovenie § 106 OZ využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej a trojročnej alebo desaťročnej objektívnej lehoty, pričom pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo prvýkrát, sa zásadne definuje v momentoch nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva. Dodali, že aj za prijatia žalobcovej námietky o 10 ročnej premlčacej lehote, s ktorou žalovaní nesúhlasia, predmetom ktorej je fakt, že sa mali žalovaní úmyselného konania dopustiť, ktoré má podľa tvrdení žalobcu zakladať nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v čase do skončenia jeho pracovného pomeru, t. j. do dňa 5.1.2010, začala nasledujúcim dňom po ukončení pracovného pomeru plynúť okrem objektívnej aj dvojročná subjektívna premlčacia lehota ako pre nárok na náhradu škody, tak aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá uplynula dňa 5.1.2012. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil nároky na súde až po tomto termíne, došlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty a teda aj k možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalovaní sa vyjadrili aj k pasívnej legitimácii žalovaného 1. a uviedli, že bez ohľadu na vyššie uvedené, už z obsahu predmetnej žaloby na obnovu konania vyplýva, že žalovaný 1. nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu ani mimozmluvnom právnom vzťahu, ktorý by mohol založiť (aj napriek nie celkom zrejmosti požadovaných nárokov žalobcu) požadovaný nárok, vzhľadom na danú situáciu, keďže žalovaný 2. je akciová spoločnosť a žalobca mal uzavretý pracovnoprávny vzťah s touto obchodnou spoločnosťou ako právnickou osobou a to, že v jej mene vo vzťahu k žalobcovi ako zamestnancovi, koná zamestnanec tejto spoločnosti, jej akcionár, nezakladá osobitný pracovnoprávny vzťah zamestnanca s takýmito osobami. Uviedli, že záver tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1., čo do náhrady mzdy z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným 2. a v konaní nebol preukázaný vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1., je správny. Tiež poukázali na to, že žalobca nedodržal ani predmet konania, keďže vo
svojej žalobe na obnovu konania žiadal od žalovaných vyplatiť celkom 5.202 EUR namiesto pôvodných 2.857 EUR, ktorých sa konanie týka.
3. Žalobca mal zato, že sú splnené podmienky preto, aby bolo jeho žalobe na obnovu konania vyhovené. Zotrval na nesprávnosti rozsudkov súdu 1. stupňa a aj odvolacieho súdu v konaní 40Cpr/4/2013, poukazujúc na nesprávne právne posúdenie premlčacej lehoty, keď podľa jeho názoru 10 ročná premlčacia lehota, ktorá mala byť v konaní 40Cpr/4/2013 posudzovaná, neuplynula. Uviedol, že nevyužil podanie dovolania.
4. Advokátka žalovaných poukázala na vyjadrenie k žalobe na obnovu konania a dodala, že skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vecným právnym posúdením súdu v jeho právnej veci, čo vyplýva aj zo žaloby na obnovu konania, nemôže zakladať dôvod pre vyhovenie žaloby na obnovu konania. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru, podľa ktorej vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania.
5. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
6. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. Podľa § 403 ods. 1,2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
8. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
9. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Podľa § 411 ods. 1,2 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
11. Podľa 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
12. Predmetom tohto konania je návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40Cpr/4/2013.
13. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatný rozsudok,
právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 CMP), a rozsudkov, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP).
14. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to:
- žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou,
- musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,
- musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a
- žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.
14. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397 CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu neprípustnosti.
15. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Výnimkou z tohto pravidla sú opravné prostriedky, ktoré je možno podať aj po právoplatnosti rozhodnutia a to, ak sú tu také závažné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia tak, že záujem na právnej istote tomuto záujmu ustupuje. Ide o mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí aj žaloba na obnovu konania. Právo podať žalobu na obnovu konania je zverené strane, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, t. j. strane pôvodného konania. Dôvody rozsudku napádať žalobou na obnovu konania nemožno.
16. Z rozsudku súdu 1. stupňa a súdu odvolacieho (40Cpr/4/2013 zo dňa 24.2.2016, 1Copr 5/2016 zo dňa 28.6.2017) vydaných v konaní je zrejmé, že žalobu na obnovu konania podal žalobca (správne), ktorý je totožný so žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 40Cpr/4/2013 proti žalovaným, ktorých okruh je taktiež totožný s okruhom žalovaných v konaní pod sp. zn. 40Cpr/4/2013. Výsledkom konania povolenia obnovy konania, ktorého bolo žalobou žiadané bolo vydanie rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá - rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu obnovy je jednou z podmienok uplatnenia žaloby na obnovu konania. Je nepochybné, že predmetný rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 40Cpr/4/2013 zo dňa 24.2.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Copr/5/2016 zo dňa 28.6.2017, sp. zn. 1Copr/5/2016-147 nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2017, čo je ďalšia z podmienok, ktorá musí byť splnená pri uplatnení mimoriadneho opravného prostriedku. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobca zrušenie alebo zmenu citovaného rozsudku nemôže dosiahnuť inak ako podaním mimoriadneho opravného prostriedku - žaloby na obnovu konania (§ 397, § 399 CSP), pretože vyčerpal riadny opravný prostriedok (odvolanie a dovolanie voči potvrdzujúcemu rozsudku pripustené nebolo). Z hľadiska zákonom stanovených lehôt (§ 403 CSP) pre podanie žaloby na obnovu konania súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas. Objektívna trojročná lehota plynúca od právoplatnosti rozsudku uplynie dňa 16.8.2020. Žaloba na obnovu konania bola podaná v rámci tejto lehoty dňa 3.10.2017. Subjektívna trojmesačná lehota, ktorá plynie v rámci objektívnej sa odvíja od momentu, kedy sa žalobca obnovy dozvedel o dôvode obnovy, resp. od momentu, kedy tento dôvod mohol uplatniť.
17. Ako jediný dôvod pre obnovu konania v danom prípade žalobca označil nesúhlas s právnym posúdením jeho sporu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keď súdy nesprávne aplikovali trojročnú premlčaciu lehotu namiesto desaťročnej.
18. Dôvody obnovy konania sú taxatívne vypočítané, resp. dané v § 397 CSP. Pod písmenom a) citovaného ustanovenia sú uvedené ako dôvod obnovy skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O tento dôvod žalobca oprel aj podanie žaloby na obnovu konania. Citované písm. a) citovaného ustanovenia CSP ustanovuje, že musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda
žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli a či ich teda žalobca nepredložil jediný. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutie alebo dôkazy môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru. Čo sa týka rozhodnutí ako dôvodu obnovy, úprava prípustnosti obnovy je odôvodnená potrebou vyjadriť tie prípady, kedy dôvodom obnovy je vydanie rozhodnutia iného orgánu. Dôvodom pre povolenie obnovy konania preto môže byť neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu riešiace odchýlne predbežnú otázku pokiaľ išlo o prípad, v ktorom súd pri pôvodnom rozhodovaní bol viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo o prípad, v ktorom súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z rozhodnutia vydaného už skôr príslušným orgánom.
19. Žalobca tiež poukázal na prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa písm. b) § 397 CSP, teda , že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
20. Súd skúmal, či žaloba na obnovu konania je procesne prípustná a poukazujúc na dôvody obnovy konania vymedzené žalobcom, ktorými je súd viazaný (§ 411), súd dospel k záveru, že ani jeden z týchto žalobcom označeným dôvodom na obnovu konania nie je daný.
21. Dôvod obnovy v predmetnej veci vo svojej podstate spočíval v tom, že žalobca nesúhlasil so závermi súdu 1. stupňa, ako aj súdu odvolacieho v jeho pôvodnom spore voči žalovaným, poukazujúc na to, že súdy nesprávne vyhodnotili jeho spor, keď aplikovali trojročnú premlčaciu lehotu namiesto desaťročnej lehoty. Tak ako súd vyššie konštatoval, obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone, dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP ( pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise zo súdnej praxe pod číslom 15/200, porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2011 sp. zn. 3 Cdo 98/2011). Súd dospel k záveru, že táto podmienka nie je splnená aj preto, pretože všetky skutočnosti, resp. dôkazy existovali už v pôvodnom konaní a žalobca, ktorý navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti.
22. Čo sa týka prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. b) CSP ( označeného žalobcom ), ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b).
23. Súd zhrnúc vyššie uvedené, poukazujúc na dôvod obnovy vymedzený žalobcom, ktorý vo svojej podstate spočíval v tom, že žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci všeobecnými súdmi a žalobca nepreukázal existenciu takých skutočností, rozhodnutí, prípadne dôkazov, ktoré sa týkali predmetu pôvodného konania a ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, poukazujúc aj na to, že nevykonanie dokazovania o skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré strany sporu označili a súd ich nepokladal za rozhodujúce, preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo, nezakladá dôvod prípustnosti obnovy podľa § 397 písm. a) CSP. Súd poukazuje aj na to, že žaloba žalobcu ( v pôvodnom konaní ) bola zamietnutá z dôvodu premlčania potom, čo žalovaní vzniesli námietku premlčania a súd z dôvodu hospodárnosti konania sa najprv zaoberal vznesenou námietkou premlčania, a ak súd dospeje k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný ( v pôvodnom konaní tomu tak aj bolo ), nie je povinnosťou súdu sa zaoberať už vecou samou.
24. Zhrnúc vyššie uvedené závery súd žalobu žalobcu na povolenie obnovy rozsudkom zamietol.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. V spore boli úspešní žalovaní 1. a 2. v celom rozsahu a majú tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).