Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/81/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného Q. B. pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného podaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10.04.2018, sp. zn. 3T/102/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. októbra 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovaného Q. B., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno uznal obžalovaného Q. B. vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že dňa X. júna XXXX v čase okolo XX.XX hod. v N. na A. ulici č. XXX/XX neoprávnene vošiel cez neuzamknutú bránku do dvora rodinného domu, kde napriek opakovaným výzvam tam bývajúcej poškodenej V. D., nar. XX.X.XXXX zotrval, pričom majúc vedomosť o jej skutočnom veku, chytil zlatú retiazku, ktorú mala na krku, strhol ju a z dvora odišiel, čím jej spôsobil škodu vo výške 100,- Eur a takto konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 28.3.2002 právoplatne uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov, ktorý vykonal. Zaň mu bol podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona, pri zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť poškodenej V. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., A. č. XXX/XX sumu 100,- € a podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú so zvyškom jej nároku odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvo svojho obhajcu JUDr. Tibora Šuláka zdôvodnil tým, že si nevie vysvetliť prečo sa dopustil takéhoto konania, pretože v minulosti chodil poškodenej pomáhať ešte za života jej manžela. Mal za to, že bolo potrebné vyšetriť jeho duševný stav, či bola jeho príčetnosť znížená alebo vylúčená. V čase činu bol pod vplyvom alkoholu. Na verejnom zasadnutí doplnil svoje odvolanie tým, že v odsúdení Okresným súdom Komárno sp. zn. 1T/22/02 podal návrh na zahladenie odsúdenia a očakával, že vo veci bude priaznivo rozhodnuté. Podľa poznatkov obhajcu je obžalovaný dlhoročným psychiatrickým pacientom, no dôkaz k tomu mu obžalovaný nepredložil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry po zhodnotení napadnutého rozsudku a vyjadrení sa k námietkam obhajoby dodala, že sa stotožnila s písomným vyjadrením Okresnej prokurátorky v Komárne a navrhla odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, aj z pohľadu jeho modifikácie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd v rozsahu podaného odvolania preskúmal obsah celého spisu a dospel k záveru, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku spĺňa parametre základných zásad trestného konania, v ktorom boli plne rešpektované práva obžalovaného na jeho obhajobu. Jednotlivé úkony, ktoré súd I. stupňa vykonával, zodpovedali špecifickým ustanoveniam Trestného poriadku. Súd I. stupňa uskutočnil skutkový záver v rozsahu podanej obžaloby, pretože oproti výsledkom dokazovania v prípravnom konaní nedošlo v konaní pred súdom k žiadnej zmene. Oproti hlavnému pojednávaniu sa však obžalovaný v odvolacom konaní k spáchaniu činu doznal. Napriek tomu, bol zo svojho činu usvedčený predovšetkým výpoveďou poškodenej V. D., jej synom J. D., ktorý privolal hliadku polície i oboma príslušníkmi hliadky polície C. K. a V. A., no i ostatnými nepriamymi dôkazmi. Z týchto bolo preukázané, že obžalovaný v predmetný deň, vedomý si nesúhlasu poškodenej, vošiel na jej pozemok a strhol jej z krku zlatú retiazku, ktorú si prisvojil. Konal takto napriek tomu, že poškodenú dlhoročne poznal a bol mu známy jej vek, ktorý v čase činu bol takmer osemdesiat rokov. Zároveň obžalovaný si musel byť vedomý toho, že v minulosti bol právoplatne odsúdený pre rovnaký zločin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto nepochybil súd I. stupňa, ak právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako opakovaný zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd I. stupňa podrobne, právne a logicky zdôvodnil svoj postup pri rešpektovaní zásad pre ukladanie trestu podľa § 34 Trestného zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že uložený trest z pohľadu závažnosti protiprávnosti konania obžalovaného i v spojitosti s jeho záznamami v odpise z registra trestov a špeciálnu recidívu, sa javí z pohľadu výšky trestu odňatia slobody skôr miernym ako prísnym. V spojitosti s priznaním obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolací súd konštatuje, že takéto rozhodnutie obžalovaného chápal skôr ako dôsledok ťarchy dôkazov a uvedomenie si zodpovednosti, ktorá z jeho konania vyplýva, než vyslovený úprimný prejav obžalovaného prejavený vlastnou ľútosťou nad spáchaným činom. Z tohto dôvodu jeho priznanie nechápal ako znak poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, taktiež zodpovedá zákonnej dikcii. Aj posledná časť výroku napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným ustanoveniam v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku, resp. § 288 odsek 2 Trestného poriadku, pretože poškodená si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorej hodnota bola priamo v skutku uvádzaná a zvyšok výšky uplatňovaného nároku doložená dôkazmi z jej strany nebola. Na podklade týchto skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.