Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-9-2017.pdf
PDF · 188.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobkyne: B.. L. Š., U.. XX.X.XXXX, R. Č. X, Ž., zastúpená JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, proti žalovanému: OMNITRADE, a.s., IČO: 35 724 633, Miletičova 1, Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., IČO: 47 232 072, Sládkovičova 13, Žilina, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 5,00% ročne zo sumy 4.518,-Eur od 17.8.2016 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 764,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 764,80 Eur od 17.8.2016 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.519,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.753,20 Eur od 17.8.2016 do zaplatenia a vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.766,- Eur od 15.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,66%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 13.2.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 4.518,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.518,-Eur od 17.8.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu náhrady škody na zdraví. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX sa lyžovala vo Vrátnej na zjazdovke, mala u žalovaného zakúpený sezónny lístok na lyžiarsky vlek. Na žalobkyňu spadol hliníkový rebrík, ktorý sa zosunul zo stožiara č. 3 pri nárazovom vetre. Žalobkyňa utrpela vážny úraz- natrhnutie predného skríženého väzu kolena vpravo a poranenie vonkajšieho menisku kolena vpravo, liečené operáciou. Po úraze bola žalobkyňa ošetrená vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline a uznaná práceneschopnou, čo trvalo do 14.6.2016. Dňa 30.3.2016 sa žalobkyňa podrobila operácii zraneného kolena. Žalobkyňa si uplatnila u žalovaného nároky, ktoré boli zamietnuté z dôvodu, že opravárenské práce na lyžiarskom vleku vykonával zmluvný subjekt- živnostník G. G., ktorý za úraz zodpovedá, pretože jeho zavinením došlo k zosunutiu rebríka, ktorý spadol do dráhy. Takáto argumentácia podľa názoru žalobkyne odporuje všeobecne záväzným právnym predpisom. Za vzniknutú škodu zodpovedá prevádzkovateľ lyžiarskeho vleku u ktorého si žalobkyňa zakúpila sezónny lístok. Žalovanému následne nič nebráni uplatniť si vzniknutú škodu, po odškodnení žalobkyne, od tohto živnostníka. Škoda na zdraví bola vyvolaná povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorým bol lyžiarsky vlek. Žalovaný nedodržal bezpečnostné predpisy, kedy neodstránil rebrík od stožiara. Jedná sa
o objektívnu zodpovednosť. Spôsobenú škodu špecifikovala žalobkyňa nasledovne: platba za operáciu v zdravotnom zariadení ŽILPO s.r.o. vo výške 300,-Eur, predoperačné vyšetrenie 10,-Eur, poplatok za parkovanie do Fakultnej nemocnice 6,-Eur, nákup lieku 36,-Eur, poplatok za ambulantnú starostlivosť 3,-Eur, rozdiel vyplatených nemocenských dávok a fixnou mzdou pred vznikom úrazu za 4 mesiace od 15.2.2016 do 14.6.2016- 1.735,-Eur, bolestné 137,5 bodov x 17,66 podľa lekárskeho posudku 2.428 Eur, spolu 4.518,-Eur.
2.Žalovaný v rámci vyjadrenia zo dňa 26.3.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Tvrdenie žalobkyne, že ku škodovej udalosti došlo tak, že dňa XX.X.XXXX ju zasiahol rebrík, ktorý sa zosunul zo stožiara, poprel, nakoľko nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. V zázname o úraze zo dňa 22.2.2016 je uvedené, že rebrík spadol pred žalobkyňu v nešpecifikovanej vzdialenosti. Vo výpovedi p. G. je uvedené, že rebrík nie je pevnou súčasťou výstroje lyžiarskeho vleku a teda nesúvisí s prevádzkou lyžiarskeho vleku. Obsluhu predmetného vleku vykonával v deň škodovej udalosti p. G. G. v zmysle zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 11.1.2016 uzavretej medzi žalovaným a p. G.. Z jej obsahu je zrejmé, že v čase, kedy došlo k úrazu žalobkyne bol zodpovedný za obsluhu a kontrolu lyžiarskych vlekov p. G. G.. Nie je pravdou, že žalovanému nič nebráni v tom, aby si následne vzniknutú škodu uplatnil od živnostníka G. G., takýto postup nemá oporu v právnom poriadku SR. Vyčíslenie výšky náhrady škody považoval žalovaný za arbitrárny, nemajúci oporu v obsahu navrhovaných dôkazoch. V tomto prípade došlo ku škodovej udalosti pádom rebríka, ktorý používal p. G. pri svojej prevádzkovej činnosti- obsluhe, kontrole a údržbe vlekov v zmysle ustanovení § 420a Občianskeho zákonníka, žalobkyňa však zrejme z dôvodu jednoduchšieho vymoženia sumy, ktorú požaduje, si túto uplatňuje voči žalovanému. Nakoľko žalovaný nenesie zodpovednosť za spôsobenú škodu, nemá procesnú subjektivitu a sú dané podmienky na zastavenie konania.
3.Žalobkyňa vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 22.5.2017 zdôraznila, že v zázname o úraze je zvedené, že rebrík spadol tesne pred lyže poškodenej, ktorá do neho následne narazila. Žalobkyňa teda prišla náhle do kontaktu s rebríkom, ktorý sa zosunul zo stožiara a spadol do lyžiarskej dráhy, čo už žalobkyňa nemohla odvrátiť. Je irelevantné, či rebrík bol alebo nebol súčasťou lyžiarskeho vleku. Za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný ako prevádzkovateľ vleku voči žalobkyni ako subjektu, ktorému poskytoval službu. Tento primárny vzťah je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka dominantný ( § 420a Občianskeho zákonníka). Rozhodujúce je, že žalobkyňa si zakúpila lístok na služby vleku u žalovaného, ten službu poskytoval a pri jej výkone došlo k úrazu. Tvrdenia žalovaného o výlučnej zodpovednosti živnostníka za škodu považovala žalobkyňa sa nepresvedčivé a účelové. Členovia predstavenstva žalovaného vystupovali voči žalobkyni ústretovo, kedy ju navštívil ( B.. L.) počas PN, doručil jej výpoveď živnostníka k úrazu a vrátil jej finančnú hodnotu, ktorú zaplatila za ski pas a čipovú kartu. Žalobkyni bolo ponúknuté plnenie 2.800,-Eur. K výpočtu straty na zárobku žalobkyňa uviedla, že vychádzala z mesačného zárobku 941,67 Eur brutto. Poukázala na Obchodné podmienky platné pre skipas Vrátna a Všeobecné informácie, ktoré boli umiestnené v areáli daného lyžiarskeho vleku a boli platné na zimné obdobie rokov 2016/2017. V bode 2 tohto dokumentu je uvedené, že kúpou skipasu klientom a využitím práva na prepravu tým, že nastúpi na dopravné zariadenie ( vlek alebo lanovú dráhu) alebo vystúpi do priestoru nástupu alebo výstupu dopravného zariadenia na základe zakúpeného skipasu, dochádza medzi klientom a spoločnosťou OMNITRADE, a.s. k uzatvoreniu zmluvy o preprave osôb podľa § 780 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvnou stranou pri preprave je teda žalovaný, ktorá mal nielen povinnosť prepraviť cestujúceho, ale zabezpečiť, aby prevádzka vleku a tým aj oprava a údržba vleku neohrozovali cestujúcich a osoby, ktoré sa nachádzajú na lyžiarskej dráhe.
4.V písomnom vyjadrení k duplike zo dňa 20.6.2017 žalovaný tvrdil, že žalobkyňa v konaní neopísala úplne a pravdivo rozhodujúce skutočnosti. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka je fakt, či rebrík bol alebo nebol pevnou súčasťou lyžiarskeho vleku vec zásadného významu. Ak by bolo zranenie žalobkyne spôsobené počas prepravy hore svahom alebo pri zjazde dolu pevnou súčasťou vleku, bola by zodpovednosť žalovaného jednoznačne daná, nakoľko by k zraneniu došlo pri prevádzkovej činnosti žalovaného- preprave lyžiarov hore svahom. Ku vzniku škody v tomto prípade došlo priamou príčinou- zanedbaním povinnosti p. G., ktorý na základe obchodno- záväzkového vzťahu, vykonával prevádzkovú činnosť- kontrolu a obsluhu lyžiarskeho vleku a predmetný rebrík tam umiestnil v súvislosti s touto svojou prevádzkovou činnosťou, čiže je daná jednoznačne jeho zodpovednosť. K úrazu nedošlo pri preprave ale pri spúšťaní sa dolu svahom. G. G. vykonával nielen obsluhu, ale i údržbu a kontrolu lyžiarskych vlekov, je zrejmé, že sa jedná o jeho podnikateľskú činnosť. K náhrade za hotové výdavky žalovaný uviedol, že tieto popiera: Sumu 300,-eur ako poplatok
za nadštandard z dôvodu, že nie je jasné aký súvis má uvedený poplatok s náhradou škody za liečenie v súvislosti s úrazom. sumu 10,-eur nakoľko nie je riadne zdôvodnený tento poplatok. Sumu 3,-Eurá za ambulantnú starostlivosť, nakoľko suma nemá oporu v navrhovaných dôkazoch. Sumu 6,-Eur za parkovné, nakoľko nie je jasné za aké parkovné je predmetná úhrada, z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 22.2.2016 ( príloha žaloby) vyplýva, že na ošetrenie po úraze bola na vyšetrenie prevezená Lekárskou službou prvej pomoci. Sumu 36,17 eur za nákup roztoku HYALU, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, akým spôsobom nákup tohto prípravku má súvis s liečbou úrazu. Rovnako napadol správnosť výpočtu náhrady mzdy, ktorý je v rozpore s obsahom príslušných právnych predpisov. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia Občianskeho zákonníka si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, či podľa § 420a alebo v zmysle § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa neodôvodnila, na základe akého zákonného ustanovenia si neuplatňuje sumu náhrady za bolesť, neuniesla dôkazné bremeno ani v prípade vyčíslenia náhrady hotových výdavkov ako aj s preukázaní výšky náhrady mzdy. Uplatňuje si úrok z omeškania vo výške 8 % avšak podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 predstavuje výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov viac ako základný úroková sadzba ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
5.V priebehu súdneho konania predkladala právna zástupkyňa žalobkyne súdu skutkovú a právnu argumentáciu. Opätovne zdôrazňovala existenciu zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, kedy je zrejmé, že na lyžiarskej dráhe sa nemôžu vyskytovať žiadne predmety, ktoré by mohli zraniť lyžiara. Za stálu spôsobilosť lyžiarskej dráhy zodpovedá zásadne prevádzkovateľ vleku. Prevádzkovateľ je povinný dôsledne sa starať o to, aby bola lyžiarska dráha bezpečná, práve tu je zachovaná príčinná súvislosť medzi spadnutým rebríkom a úrazom žalobkyne. Presúvanie zodpovednosti na údržbára lyžiarskeho vleku je účelový a deformuje zmysel poskytovania služby lyžiarom- umožniť lyžiarovi bezpečný zjazd po lyžiarskej dráhe. Zastávala názor, že do prevádzkovej činnosti žalovaného patrí aj sústavný dohľad na lyžiarskej dráhe, aby sa tam nenachádzali veci, ktoré by mohli privodiť úraz lyžiara. V tomto prípade táto povinnosť žalovaným splnená nebola. K sume 300,-Eur za operáciu uviedla, že bola vykonaná v zdravotnom zariadení dosahujúcom veľmi dobré výsledky, preto sa žalobkyňa podrobila operácii tam. K sume 36,17 Eur uviedla, že roztok HYALU bol použitý pri doliečovacej fáze v priebehu PN žalobkyne v mesiaci máj 2016. Menila tiež právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, kedy tento oprela o ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka.
6.V priebehu konania reagoval na jej argumentáciu i právny zástupca žalovaného. Neustále namietal opisovaný priebeh vzniku úrazu. Ak by došlo k vzniku úrazu pádom rebríka na žalobkyňu, mechanizmus poranení by bol určite iný a takýmto pádom rebríka by nedošlo k poraneniu kolena a dolných končatín. Škoda bola spôsobená samostatnou prevádzkovou činnosťou G. G., ktorý v to ráno vykonával revíziu a opravu lyžiarskeho vleku, po odstránení poruchy tento spojazdnil vlek a následne žalobkyňa narazila do rebríka, ktorá p. G. zanechal na stožiari vleku, opomenul ho odstrániť, pričom v dôsledku nárazu vetra rebrík spadol. Rebrík bol vo vlastníctve p. G.. V danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka.
7.Podaním, doručeným súdu dňa 13.10.2017 žalobkyňa rozšírila žalobu o úhradu sumy 1.766,-Eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázala na lekársky posudok, v rámci ktorého bolo SSU obodované počtom bodov 100, s prihliadnutím na hodnotu jedného bodu 17,66 Eur, predstavuje jej nárok práve sumu 1.766,-Eur. Doplnila, že žalobkyňa pred úrazom bola aktívnou športovkyňou najmä v lyžovaní, v dôsledku úrazu má zníženú hybnosť kolenného kĺbu, čo jej znemožňuje riadne vykonávať práce v rodinnom dome a záhrade, pohybové športy a ďalšie činnosti pri starostlivosti o maloleté deti. Právny zástupca žalovaného reagoval na rozšírenie žaloby na pojednávaní dňa 14.2.2018. Namietal, že žalobkyňa ničím neodôvodnila podstatu SSU a v lekárskom posudku nie je zodpovedajúcim spôsobom zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností lekár vyčíslil 100 bodov za SSU. Rovnako namietal správnosť obodovania bolestného, nakoľko sa jednalo obežnú operáciu, nespôsobujúcu žiadne mimoriadne bolesti. Navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, v ktorom by znalec podal odborné stanovisko k namietaným nárokom. Ak by súd k tomuto nepristúpil žiadal výsluch lekára, ktorý bodovanie vykonával. Nerozporoval skutočnosť, že v rozhodnej dobe žalobkyňa disponovala platným skipasom.
8.Na pojednávaní, konanom dňa 14.2.2018 právna zástupkyňa upravila petit žaloby tak, že žiadala zaviazať žalovaného na úhradu sumy 6.284,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.518,-Eur od 17.8.2016 do zaplatenia a zo sumy 1.766,-Eur od 15.10.2017 do zaplatenia. Tento
je prednes súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o úhradu úrokov z omeškania, nakoľko v pôvodnej žalobe žiadala žalobkyňa uhradiť úrok vo výške 8% z vtedy žalovanej sumy.
9.Súd na pojednávaní dňa 14.2.2018 pripustil zmenu petitu žaloby uznesením v nasledovnom znení: " Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.284,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.518,-Eur od 17.8.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške5 % ročne zo sumy 1.766,-Eur od 15.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
10.Ďalšou argumentáciou právnej zástupkyne žalobkyne bol poukaz na znenie § 8 zákona č. 544/2002 Z.z. o horskej záchrannej službe, podľa ktorého prevádzkovateľ lyžiarskej trate a zariadenia určeného na osobnú lanovú dopravu je povinný okrem iného zabezpečiť zjazdnosť a bezpečnosť označenej lyžiarskej trate. Žalovaný má v predmete činnosti prevádzkovanie lyžiarskych vlekov a činnosť prevádzkovanie lanových dráh- preprava tovaru a osôb. Mala tiež za to, že v konečnom dôsledku vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.
11.V priebehu súdneho konania poukázal právny zástupca žalovaného na údajne nepravdivé tvrdenia žalobkyne v rámci jej výsluchu. Nepravdivo uviedla, že v súčasnej dobe lyžuje len na detskom svahu, výnimočne na inom a prudšie svahy nezvláda. Predložil fotografie svahu Paseky, ktorý je klasickým lyžiarskym svahom, z dátumu 20.2.2018. Predložil súdu kópie výpisov z skipasu žalobkyne a to pred aj po úraze. Žalobkyňa dňa 4.3. lyžovala na ťažkom svahu Chleb, dňa 25.2. na svahu Slovan, kde sa konávajú lyžiarske preteky, dňa 17.2 na lyžiarskom svahu Paseky. Všetky tieto svahy sú náročného charakteru a žalobkyňa ich zlyžovala rýchlo asi za 7 minút, čo zvládne len dobrý lyžiar. Dĺžka zjazdov pred úrazom a po úraze je približne rovnaká. Skipas je neprenosný a jazdí na ňom len žalobkyňa. V písomnom podaní zo dňa 4.10.2018 zopakoval, že predložené fotografie osvedčujú že dňa 20.2.2018 žalobkyňa lyžovala na svahu Paseky (veľký svah pre lyžiarov), fotografia zo dňa 15.2.2017 je zrejmé, že žalobkyňa lyžovala na svahu Poludňový Grúň, na strmom a ťažkom svahu, s čím sa pochválila aj na sociálnej sieti. Podľa výpisu jázd zo Skipasu je zrejmé, že žalobkyňa jazdila pravidelne na veľmi náročných svahoch a to aj na svahu Chleb. Jej časy zlyžovania sú rýchle.
12.V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 2.10.2018 vysvetlila právna zástupkyňa žalobkyne výpočet náhrady za stratu na zárobku počas PN. S poukazom na ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka sa výška tohto nároku určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého suma príplatku je: a) 55% denného vymeriavacieho zákona určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Vymeriavací základ bol na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. XXX-XXXXXX-V. zo dňa 8.3.2018 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor vo výške 31,3890 Eur. V zmysle tohto vymeriavacieho základu potom: 1. 55% denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej PN vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa, 15.2, 16.2, 17.2, 55% z VZ 31,3890 Eur je 17,26395 Eur/ deň x 3 = 51,79185 Eur, zaokr. 51,80 Eur. 2. 25% denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej PN február 2016- 18.2, 19.2, 20.2-29.2016- 12 dní 25% u VZ 7,84725 Eur x 12 dní= 94,167 Eur, zaokr. 94,20 Eur marec 2016 7,84725 eur x 31 dní= 243,26475 Eur, zaokr. 243,30 Eur apríl 2016 7,84725 Eur x 30 dní= 235,4175 Eur, zaokr. 235,50 Eur máj 2016 7,84725 Eur x 31 dní= 243,26475 Eur, zaokr, 243,30 Eur jún 2016 7,84725 Eur x 13 dní= 102,01425 Eur, zaokr. 102,10 Eur spolu 970,-Eur. Na základe vyššie uvedeného výpočtu preto žobrala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 764,80 Eur späť. Žiadala vydať rozsudok, v ktorom by súd zaviazal žalovaného zaplatiť k jej rukám sumu 5.519,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 3.753,20 Eur od 17.8.2016 do zaplatenia a z dlžnej sumy 1.766,-Eur od 15.10.2017 do zaplatenia.
K údajnému zlyžovávaniu ťažkých svahov, tak ako to opísal žalovaný, žalobkyňa uviedla, že lyžiarsky svah Paseky je stredne-ľahký, Slovan je stredne ťažký a na svahu Chleb žalobkyňa nelyžovala, len sa vyviezla i zviezla lanovkou, pričom spätné jazdy v žalovaným predloženom výpise chýbajú. Tiež v tomto výpise nie sú uvedené všetky jazdy, poväčšine jazdy na detských vlekoch boli vynechané. Ticket Tracking nebol predložený za rok 2017, kedy žalobkyňa lyžovala len na nenáročných svahoch. Okrem toho jej rýchlosť zlyžovania svahov bola veľmi nízka, niečo nad 5 km/ hodinu, čo ledva dosahuje polovičnú rýchlosť rekreačného lyžiara. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa osvedčila predložením lekárskeho potvrdenia o tom, že je potrebné, aby lyžovala výlučne s ortézou s kovovými výstužami. Aj iné športy vykonáva žalobkyňa výlučne s touto pomôckou. Namietala tiež skutočnosť, že žalovaný si nezákonne vyhotovil obrazovú dokumentáciu z lyžiarskej činnosti žalobkyne, na ktorej vyhotovenie mu ona nedala súhlas. Okrem toho z priložených fotografií nie je zrejmé, že je na nich zobrazená žalobkyňa. Právna zástupkyňa doplnila, že lyžovanie žalobkyne nie je prekážkou priznania SSU, najmä ak v minulosti bola žalobkyňa aktívnou lyžiarkou. Opodstatnenie priznania nároku na náhradu SSU je dané lekárskym posudkom, ktorého obsahom je medicínske posúdenie bodového hodnotenia, ktoré je potrebné rešpektovať. Je nutné zdôrazniť i to, že žalobkyni bolo priznané minimálne bodové hodnotenie, nakoľko podľa položky 369a prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 je uvedené- obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahké- počet bodov 100.
13.Súd na pojednávaní dňa 22.10.2018 dopytoval právneho zástupcu žalovaného na spôsob výpočtu úrazového príplatku tak, ako bol tento žalobkyňou špecifikovaný v podaní, doručenom súdu dňa 2.10.2018. Právny zástupca žalovaného uviedol, že k spôsobu výpočtu úrazového príplatku a teda výšky náhrady za stratu na zárobku nemá žiadne dotazy.
14.Súd v prvom rade zastavil konanie v častiach žaloby, v ktorých túto žalobkyňa v priebehu konania, zobrala späť.
15.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16.Pôvodne sa žalobkyňa domáhala ( v rámci podanej žaloby) zaplatenia 4.518,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.518,-Eur od 17.8.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 14.2.2018 žalobkyňa upravila petit tak, že žiadala v časti úroku z omeškania zo sumy 4.518,-Eur úrok vo výške 5 % ( oproti pôvodne žalovanej výške 8%). Súd tento jej prejav vyhodnotil, podľa obsahu, ako čiastočné späťvzatie žaloby, preto konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 5,00% ročne zo sumy 4.518,-Eur od 17.8.2016 do zaplatenia, zastavil. Rovnako žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti istiny 764,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.8.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na súhlas právneho zástupcu žalovaného s čiastočným späťvzatím, aj v tejto časti súd konanie zastavil. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku.
17.Po konečnej úprave žalobného návrhu, s prihliadnutím na dve čiastočné späťvzatia žaloby i jej následné rozšírenie, súd konštatuje, že predmetom rozhodovania vo veci samej zostal nárok na úhradu sumy 5.519,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 3.753,20 Eur od 17.8.2016 do zaplatenia a vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.766,-Eur od 15.10.2017 do zaplatenia.
18.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, založených v spise a vypočul žalobkyňu a svedka G. G.Ú.. Na ostatných návrhoch na vykonanie dokazovania,
strany v konaní netrvali, preto ich súd, rešpektujúc princíp kontradiktórnosti civilného sporového konania, nevykonal.
19.Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že dňa XX.X.XXXX žalobkyňa, na základe platného skipasu, zakúpeného u žalobcu, lyžovala v lyžiarskom stredisku vo Vrátnej na zjazdovke Poludňový Grúň a pri zlyžovávaní tohto svahu došlo k nehode a poškodeniu zdravia žalobkyne. Dňa 22.2.2016 bol spísaný záznam o úraze ( podpísaný zástupcom žalovaného a žalobkyňou ako poškodenou), v rámci ktorého bol priebeh úrazu popísaný nasledovne: "Poškodená bola dňa XX.X.XXXX lyžovať s maloletým synom vo Vrátnej na vleku Tatrapoma F10 lokalita Poludňový Grúň, pri jazde na lyžiach pomalým tempom dolu svahom po upravenej zjazdovke vietor sfúkol na zjazdovku z tretieho stožiara lyžiarskeho vleku rebrík o dĺžke cca 5 m, ktorý spadol tesne pred lyže poškodenej a následne do neho narazila. Po náraze spadla hlavou dopredu a na hrudník, vyrazilo jej dych, práva noha sa jej zachytila o rebrík a v kolene ju skrútilo, pri páde si poškodená narazila pravú stranu tela, hlavu si neporanila, mala prilbu, po oznámení úrazu jej okolo 10.00 hodiny poskytol prvé ošetrenie pracovník Horskej záchrannej služby a zaviezol poškodenú na skútri na centrálu Horskej záchrannej služby na Pasekách, kde jej bola poskytnutá odborná pomoc, po tomto ošetrení bola poškodená prevezená na urgentný príjem Žilinskej fakultnej nemocnice, kde jej spravili ďalšie potrebné vyšetrenia." Do spisu bola založená aj písomná výpoveď p. G. G. zo dňa XX.X.XXXX, kde tento uviedol, že dňa XX.X.XXXX o 8.00 hodine v lokalite Poludňový Grúň opravoval SPL na stožiar č. 3, opravu vykonával mimo pravidelnej prevádzky lyžiarskeho vleku a k výstupu na stožiar bol použitý prenosný hliníkový rebrík. Rebrík bol opretý o vzperu ramena tesne okolo podpery a nezasahoval do stopy LV. Po ukončení opravy nechal rebrík opretý o stožiar č. 3, takto pustil vlek do prevádzky. Cca okolo 10.00 hodiny pri náhlom nárazovom vetre sa rebrík uvoľnil a skĺzol po ramene, pričom zasiahol lyžiarku, ktorá utrpela zranenie kolena. Rebrík nebol pevnou súčasťou výstroje lyžiarskeho vleku, jednalo sa o hliníkový rebrík o dĺžke 5 metrov, v tento deň pracoval ( p. G.) počas prevádzky tohto vleku sám v obsluhe vleku vo funkcii strojníka- operátora vleku. Podľa potvrdenia Horskej záchrannej služby, Oblastné stredisko Malá Fatra zo dňa 12.10.2017, bola dňa XX.X.XXXX o 10.29 hodiny na lyžiarskom svahu na Poludňovom Grúni ošetrená a následné transportovaná služobným snežným skútrom príslušníkom HZS U.. R.. D. G. a zmluvným dobrovoľným členom HZS G.. C. G., p. L. Š.. Úraz žalobkyne bol likvidovaný bezplatne, nakoľko predložila lyžiarsky lístok s číslom XX-XXXX-XX. Z predloženého potvrdenia urgentnej traumatologickej ambulancie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že v tento deň bola žalobkyňa ošetrená a stanovená jej diagnóza: vyvrtnutie a natiahnutie kolenného kĺbu, natrhnutie fibulárneho vonkajšieho bočného väzu a vyvrtnutie a natiahnutie inej a bližšie neurčenej časti kolena. V tejto správe bol opísaný aj priebeh nehody: na lyžiach vo Vrátnej sfúklo pred žalobkyňu na svah rebrík z lanovky, narazila do neho a pri páde si poranila pravé koleno. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bola žalobkyňa PN od 15.2.2016, schopná práce bola od 14.6.2016 s diagnózou S 83.43. Dňa 29.2.2016 absolvovala žalobkyňa MRI vyšetrenie kolenného zhybu vpravo v RDG pracovisku ŽILPO, s.r.o. ( čo osvedčuje priložený lekársky nález).
20.Súd pri určení výšky nároku na náhradu škody na zdraví vychádzal z predložených lekárskych posudkov, vypracovanými G.. E.G. L.. V lekárskom posudku zo dňa 20.10.2016 je obodované hodnotenie bolestného. Lekár spracoval posudok podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a bolesť žalobkyne obodoval podľa položky 169 prílohy č. 1 ako diagnózu: natrhnutie predného skríženého väzu kolena vpravo počtom bodov 45 ( pričom použil možnosť navýšenia podľa § 9 ods. 5b z dôvodu bolestivejšieho spôsobu liečenia- punkcie kolenného kĺbu o 22,5 bodu). Tiež udelil počet bodov podľa položky 173b v rámci diagnózy: poranenie vonkajšieho menisku kolena vpravo liečeného operáciou a to v počte 70 bodov s poznámkou, že bodovaná položka je v zákone v rozmedzí 40-70 bodov, vzhľadom k pooperačným opakujúcim sa punkciám kolena sa priklonil k hornej hranici hodnotenia. Celkový počet bodov teda činil 137,5 bodu. V lekárskom posudku zo dňa 29.5.2017 lekár obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej len " SSU") počtom bodov 100 v rámci položky 396a- ľahké obmedzenie hybnosti kolenného kĺbu vpravo.
21.V súvislosti s osvedčením výšky účelne vynaložených nákladov spojených s liečením zranenia žalobkyne, táto založila do spisu viaceré listinné dôkazy. Žalobkyňa osvedčila, že uhradila sumu 300,- Eur spoločnosti ŽILPO, s.r.o. za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť dňa 30.3.2016 ( č.l. 55 spisu). Rovnakej spoločnosti uhradila dňa 17.3.2016 sumu 10,-Eur za predoperačné vyšetrenie ( č.l. 57 spisu). Podľa predloženého vyúčtovacieho bloku uhradila sumu 36,17 Eur za kúpu roztoku HYALU v lekárni žilpo, s.r.o. dňa 11.5.2016 ( č.l. 57 spisu). Podľa priloženého pokladničného dokladu došlo
dňa XX.X.XXXX k úhrade parkovného vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline vo výške 6,-Eur. Taktiež osvedčila úhradu sumy 3,30 Eur za ambulantnú starostlivosť poskytnutú Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Žilina dňa 14.2.2016 ( rovnako č.l. 57 spisu).
22.Podľa obsahu výpisu z Obchodného registra vločka č. XXXX/B, oddiel: E. mal žalovaný, ako obchodná spoločnosť, v predmete svojej činnosti ( okrem iných) uvedené aj: prevádzkovanie lanových dráh- preprava tovaru a osôb, prevádzkovanie lyžiarskych vlekov. Žalovaný ako objednávateľ uzavrel s G. G., B.: XX XXX XXX ako poskytovateľom dňa 11.1.2016 zmluvu o vzájomnej spolupráci v lyžiarskom stredisku Vrátna Free Time Zone na zimnú sezónu 2015/2016. Predmetom záväzku bola vzájomná spolupráca zmluvných strán pri zabezpečovaní rozvoja a skvalitnenia služieb v lyžiarskom stredisku v zmysle ktorej sa poskytovať zaviazal, že pre objednávateľa zabezpečí obsluhu a kontrolu lyžiarskych vlekov a objednávateľ sa zaviazal, že za poskytnuté služby zaplatí dohodnutú odmenu. Podľa čl. II bodu 4 zmluvy poskytovateľ je povinný pri obsluhe a kontrole lyžiarskych vlekov postupovať v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov SR a interných smerníc objednávateľa vzťahujúcich sa na predmetnú legislatívu. Zmluva sa uzavrela na dobu určitú, a to odo dňa 12.1.2016 do 30.4.2016. Podľa čl. VI bodu 2 zmluvy poskytovateľ je povinný poskytovať objednávateľovi dohodnuté služby tak, aby objednávateľovi ako aj tretím osobám nevznikla škoda na zdraví a majetku. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že pre prípad vzniku škody na zdraví tretích osôb a majetku tretích osôb a objednávateľa, a to najmä nie však výlučne na vlekoch, ktorá vznikne v súvislosti s porušením povinností poskytovateľa vyplývajúcich mu z tejto zmluvy, poskytovateľ zodpovedá v plnom rozsahu a bez obmedzenia za vzniknutú škodu.
23.Do spisu boli založené Obchodné podmienky platné pre skipas Vrátna Free Time Zone 2016/2017 v zmysle bodu 2, ktorých kúpou skipasu klientom ( cestujúcim) a využitím jeho práva na prepravu tým, že nastúpi na dopravné zariadenie ( vlek alebo lanovú dráhu) alebo vstúpi do priestoru nástupu alebo výstupu dopravného zariadenia na základe zakúpeného skipasu dochádza medzi klientom a spoločnosťou OMNITRADE, a.s. k uzatvoreniu zmluvy o preprave osôb podľa § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takýmto uzatvorením zmluvy klient zároveň potvrdzuje, že sa oboznámil s prepravnými podmienkami a cenníkom platným v lyžiarskom stredisku Vrátna Free Time Zone a tiež sa oboznámil s Bielym kódexom.
24.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. XXX-XXXXXX-V. zo dňa 8.3.2016 bolo konštatované, že žalobkyňa má nárok na nemocenské. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že na základe údajov poskytnutých zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a citovaných zákonných ustanovení pravdepodobný denný vymeriavací základ menovanej na určenie výšky nemocenského po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 31,3890 Eur, 55% tejto sumy je 17,26395000 Eur.
25.Žalovaný do spisu založil farebné fotografie lyžiara ( ktorého totožnosť z fotografie nebolo možné zistiť), lyžujúceho na bližšie nezistiteľnom svahu. Ďalšie čiernobiele kópie fotografií boli zjavne stiahnuté z Facebooku, na nich sa nachádza postava lyžiara, lyžujúceho na bližšie neidentifikovateľnom svahu, s uvedením mena L. Ž.B. Š. s dátumom XX.X.XXXX. Tiež do spisu založil výpis jázd žalobkyne a to z obdobia pred úrazom ako aj po úraze. Aj po úraze lyžovala žalobkyňa na svahoch Slovan, Paseky, Chleb. Žalobkyňa založila do spisu posúdenie rýchlosti jazdy lyžiara na zjazdovke H-Paseky I. 4.sedaťka zo dňa 29.9.2018. V rámci tohto posúdenia boli zjazdovky Paseky I, Paseky II Slovan, Paseky III skrytá vyhodnotené ako ľahkostredné až stredné, svah Paseky IV školská a Paseky Kids zona ako ľahké. Pre potreby výpočtu rýchlosti jazdy na zjazdovke Vrátna H Paseky I 4.sedačka boli do výpočtu dosadené prejazdné časy lyžiara medzi jednotlivými jazdami podľa predloženého výpisu jázd prevádzkovateľa ( Ticket Tracking), dĺžka lyžiarskej trate, technické údaje 4.sedačkovej lanovky ako aj subjektívne tvrdenie prevádzkovateľa lanovky OMNITRADE, a.s.. Výpočtom podľa technických údajov lanovky DOPPELMAYR bolo zistené, že rýchlosť lyžiara dolu svahom bola 7,7 km/hodinu, podľa tvrdenia prevádzkovateľa v rozmedzí 11,6 až 13,28 km/hodinu. Zjazdová rýchlosť lyžiara podľa výpočtov bola veľmi nízka, pretože sa blížila rýchlej chôdzi ( 5 km/hodinu) a dosiahla ledva polovičnú rýchlosť rekreačného lyžiara, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 25 až 45 km/hodinu.
26.Už listom zo dňa 29.7.2016 sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, v ktorom si uplatnila nároky na úhradu nákladov účelne vynaložených na liečenie zranenia a žiadala odškodniť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Na tento list reagoval žalovaný listom zo dňa 17.8.2016, v ktorom zastával názor, že nenesie zodpovednosť za spôsobenú škodu na zdraví z dôvodu, že v rozhodnej
dobe vykonával obsluhu lyžiarskeho vleku, opravu a údržbu zariadenia p. G. G., ktorý pre žalovaného vykonával činnosť ako živnostník. Odporučil žalobkyni, aby sa s návrhom dohody obrátila na vyššie uvedenú osobu.
27.Žalobkyňa bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 9.4.2018. Potvrdila, že v rozhodný deň lyžovala a na svahu spadol pred ňu rebrík, sekol jej po lyžiarke a vbehla do rebríka lyžami. Vyplo sa jej viazanie a zostala zaseknutá v rebríku a urobila kotrmelec dopredu. Noha jej vlastne zostala v lyžiarke zaseknutá a pohybom tela dopredu sa jej noha vykrútila a tak došlo k úrazu. Keby rebrík videla pred tým na zemi, určite by ho obišla. Po úraze ju manžel odviezol na úrazovú pohotovosť do Žiliny, kde jej poskytli ošetrenie. Následne išla k špecialistovi ortopédovi, koleno mala v sadre asi mesiac. V apríli absolvovala operáciou, po operácii jej asi 5 až 10 krát vyberali zrazeninu a vodu z kolenného kĺbu. Absolvovala i rehabilitácie v rehabilitačnom zariadení ŽILPO- Žilinská poliklinika. Noha ju však stále bolela, preto jej asi 2 mesiace po operácii aplikovali do kolena hyalurónovú výplň. Tento zákrok jej pomohol, preto bolo navrhnuté jeho opakovanie. Koleno ju boli pri záťaží aj po nej. Úraz ju obmedzil najmä v športových aktivitách, nakoľko sú pomerne športovo založená rodina. Tenis, lyžovanie a bicykel môže absolvovať len s ortopedickou pomôckou. Lyžuje len na detských zjazdovkách, prudšie svahy nezvláda, bojí sa. Má problém aj zísť dole svahom, pretože koleno je nestabilné. Po fyzickej záťaži sa jej v kolene tvorí tekutina, ktorá kým sa nevstrebe, bolí. Nevydrží dlhšie sedieť, keď sedí pri počítači, musí sa postaviť a koleno rozvičiť. Tesne po úraze zišla vlekom žalobkyňa ku chate Poludňový Grúň, odkiaľ jej personál zavolal horskú záchrannú službu, tá ju dopravila skútrom na centrálu. Uviedla, že pred úrazom problémy s kolenom nemala. V súčasnej dobe sa venuje plávaniu a bicyklovaniu so synom v obmedzenej dĺžke. Lyžuje na detskom svahu, výlučne s ortézou a železnou výstužou.
28.Svedok G. G. potvrdil, že dňa XX.X.XXXX sedel okolo 10.00 hodiny pri spojovacom vleku a to v búde. Prišla tam pani, ktorá ukazovala, že sa niečo stalo, preto vyšiel von. Povedala mu, že ju rebrík silno udrel po chrbte a že sa jej skĺzol po ramene na zem. Svedok išiel následne po rebrík, ktorý už bol mimo svahu za stožiarom. Rebrík zobral a odniesol. Tento hliníkový alebo duralový rebrík osobne svedok vyniesol k 3. stožiaru, nakoľko v tento deň sa pokazil vlek a bolo treba ho opraviť. Rebrík nechal opretý o stožiar. Vzhľadom na jeho dĺžku, keď spadol, zasahoval do lyžiarskej dráhy. Počasie bolo celkom dobré s nárazovým vetríkom. On osobne priebeh úrazu nevidel. V rozhodnej dobe pre žalovaného vykonával obsluhu vlekov, mal uzavretú zmluvu o vzájomnej spolupráci. Predmetom jeho práve bola obsluha a údržba vlekov a odstraňovanie prípadných porúch. Na svoju činnosť mal osvedčenie.
29.V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne zdôraznila, že za škodu na zdraví žalobkyne zodpovedá žalovaný. Naopak právny zástupca žalovaného opätovne spochybnil priebeh skutkových okolností v otázke vzniku samotného úrazu. Niekde je uvádzané, že rebrík pred lyže spadol, keď ho na zjazdovku sfúkol vietor, niekde že sa zosunul zo stožiara. V časti o náhradu za SSU žalobkyňa v konaní zavádzala, keď tvrdila, že lyžuje na detskom svahu, výnimočne na inom, prudšie svahy nezvláda. Vyhotovenie fotografií žalobkyne na svahu bolo možné, nakoľko sa jednalo o monitorovanie akcie jednotlivca na verejnom mieste. Fotografia zo sociálnej siete nie je súkromná. Ako je preukázané z výpisu zo Skipasu žalobkyne, táto lyžovala viac na detských svahoch pred úrazom, ako po ňom. Rovnako jej časy pred a po úraze sú hruba totožné. Žalobkyňa teda aj po úraze lyžuje v rovnakom rozsahu ako pred úrazom.
30. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobený podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 420a OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorá sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe, prevádzkovateľ lyžiarskej trate je povinný a) označiť viditeľne lyžiarsku trať a stupeň jej náročnosti, b) zabezpečiť zjazdnosť a bezpečnosť označenej lyžiarskej trate počas prevádzkového času lyžiarskej trate, c) umiestniť znenie povinností osoby na lyžiarskej trati podľa § 8a tak, aby sa s nimi bolo možné oboznámiť pri vstupe na lyžiarsku trať, d) zabezpečiť pri úraze na lyžiarskej trati prvú pomoc, a ak je to potrebné, prepravu zranenej osoby do miesta, kde sa jej poskytne neodkladná zdravotná starostlivosť; prepravu zranenej osoby pri sklone lyžiarskej trate nad 25% je povinný zabezpečiť odborne spôsobilou osobou na výkon záchrannej činnosti podľa tohto zákona.
Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov ( ďalej len "citovaný zákon") bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 5 ods. 1 až 4 citovaného zákona Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa § 6 citovaného zákona poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu. Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na
uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Podľa § 446 OZ náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení suma úrazového príplatku je a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 84 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania. Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.
Podľa § 449 ods. 1 OZ sa pri škode na zdraví uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
31.Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd podrobil skúmaniu zistený skutkový stav a to najmä hľadiska ustálenia existencie dôvodnosti nárokov uplatňovaných žalobou. Súd, s prihliadnutím na obsah tvrdení sporových strán a obsah prostriedkov ich procesného útoku a obrany, skúmal v prvom rade to, akým spôsobom došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, či za poškodenie zdravia nesie zodpovednosť žalovaný a či je výška jednotlivých uplatňovaných nárokov osvedčená a preukázaná. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala jednotlivé čiastkové nároky, vzniknuté v dôsledku spôsobenej škody na zdraví- nárok na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej v odôvodnení len "SSU"), nárok na náhradu za stratu na zárobku počas jej pracovnej neschopnosti a nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených a spojených s jej liečením.
32.Súd konštatuje, že žalobkyni sa v konaní podarilo opísať priebeh nehody, vedúcej k poškodeniu jej zdravia, bez akýchkoľvek pochybností, pričom súd nevychádzal len z jej výpovede ale aj z iných listinných dôkazov, sekundárne osvedčujúcich pravdivosť tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa od začiatku zotrvávala na opise priebehu nehodovej udalosti, kedy uvádzala, že sa jej do lyžiarskej dráhy ( ktorú zlyžovávala) náhle a neočakávanie dostala prekážka v podobe hliníkového rebríka o dĺžke zhruba 5 metrov, ktorému sa ona v rýchlosti nevedela účinne vyhnúť. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa opisovala priebeh nehody rôzne, je absolútne neopodstatnené, pretože je úplne irelevantné, či rebrík spadol, alebo sa zosunul, či prvotne narazil do žalobkyne zboku alebo jej spadol pred nohy. Len použitie iných slov pri opise rozhodnej udalosti, nemôže súd vyhodnotiť ako zavádzanie, či odlišný opis udalosti. Je nutné si uvedomiť, že žalobkyňa, najmä v tomto prípade, kedy opisovala udalosť, ktorá nastala náhle, rýchle a ktorú musela vnímať v časovom úseku niekoľkých sekúnd, nebola povinná uvádzať detaily pádu rebríka na lyžiarsku dráhu ( či sa zosunul, spadol, z akého konkrétneho smeru), plne postačovalo, že na základe jej výpovede a obsahu listinných dôkazov, súd mohol prijať záver o výskyte predmetu na lyžiarskej dráhe ( ktorého výskyt bol v rozpore so základnými bezpečnostnými požiadavkami), ktorý znamenal náhlu prekážku v plynulosti jazdy žalobkyne a ktorému sa ona nevedela účinne vyhnúť. Náraz do rebríka spôsobil úraz žalobkyne v rozsahu opisovanom v lekárskych správach- vyvrtla a natiahla si kolenný kĺb, natrhla fibulárny vonkajší bočný väz a vyvrtla a natiahla koleno na pravej nohe. Ako už bolo vyššie naznačené, opis nehodovej udalosti v rámci výsluchu žalobkyne, plne korešpondoval s obsahom záznamu o úraze ( dokonca podpísaným aj zástupcom žalovaného), písomnou výpoveďou p. G. ako aj opisom nehody v potvrdení urgentnej traumatologickej ambulancie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. Hoci aj závery v týchto listinných dôkazoch boli formulované na základe opisu a tvrdení žalobkyne, je zrejmé, že v tejto dobe opis udalosti, nepovažoval za sporný ani žalovaný ( ktorý podpísal záznam o úraze), a hlavne na tomto opise žalobkyňa konštantne zotrvala. Žalovaný súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali nepravdivosť poskytnutého opisu nehody, alebo vyvracali jej priebeh. Rovnako súd považoval za účelové ( a ničím neosvedčené) tvrdenia žalovaného, že vzniknuté poškodenia zdravia nekorešpondujú s opisovaným priebehom nehodovej udalosti. Žalovaný súdu ani neponúkol relevantnú skutkovú argumentáciu, ktorou by tieto svoje závery podložil.
33.Vychádzajúc zo skutočnosti, že opisované poškodenia zdravia žalobkyne boli spôsobené jej pádom na lyžiarskom svahu po tom, ako jej náhle do dráhy vletel rebrík, do ktorého narazila a spadla, súd skúmal, kto nesie zodpovednosť za vznik škodovej udalosti. Preskúmaním predmetu činnosti žalovaného možno ustáliť, že žalovaný bol prevádzkovateľom vlekov v lyžiarskom stredisku, kde došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, ale zároveň bol aj osobou, zabezpečujúcou a prevádzkujúcou všetky lyžiarske trate v tomto stredisku. Podľa názoru súdu preto plne zodpovedal nielen za bezpečnú dopravu lyžiarov vlekmi a lanovkami, ale tiež, ako prevádzkovateľ lyžiarskej trate ( podľa § 8 zákona č. 544/2002 Z.z.), bol povinný zabezpečiť zjazdnosť a bezpečnosť označenej lyžiarskej trate počas jej prevádzkového času. Táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona a v prípade, že jej porušením spôsobil škodu, za túto zodpovedá. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa mala zakúpený platný skipas, na základe ktorého došlo medzi ňou a žalovaným k uzavretiu nielen zmluvy o preprave ( v časti poskytovania služby žalovaným dopraviť žalobkyňu vlekom alebo lanovkou na vrch svahu) ale aj k uzavretiu zmluvy nepomenovanej, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre žalovanú bezpečné a kvalitné lyžiarske trate, a umožniť jej ich užívať a záväzok žalobkyne za túto službu zaplatiť. Podľa názoru súdu, ponechanie akéhokoľvek nebezpečného a nezaisteného predmetu v blízkosti lyžiarskej trate, predstavuje porušenie povinnosti jej prevádzkovateľa. Je pritom irelevantné, či na výkon svojej prevádzkovej činnosti ( ako prevádzkovateľa lyžiarskej trate) použil inú osobu a za akých
podmienok. Žalobkyňa, ako bolo vyššie naznačené, bola v zmluvnom vzťahu jedine so žalovaným, ktorý porušením zákonnej a zmluvnej povinnosti zaistiť bezpečnosť lyžiarskej trate, nesie zodpovednosť podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu totiž prevádzková činnosť ( práve v prípade prevádzkovateľa celého lyžiarskeho strediska, ktorým bol žalovaný, čo nebolo v konaní medzi stranami sporné) nezahŕňa v sebe len prepravu lyžiarov na vleku alebo lanovke, ale aj opravu a údržbu samotného prepravného zariadenia ako aj prevádzkovanie celého lyžiarskeho svahu a s tým súvisiace úkony ako starostlivosť o lyžiarsky svah a zaistenie jeho bezpečnosti. Zodpovednosť škodcu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka je formulovaná ako objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie podľa odseku 3 tohto ustanovenia. V tomto prípade však poškodenie zdravia žalobkyne rozhodne nebolo spôsobené jej vlastným konaním a ani neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, nakoľko škoda bola spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti, ktorá sa pri svahu nachádzať nemala. Jej odstránením pred spustením prevádzky strediska v daný deň, by žalovaný rozhodne predišiel vzniku škodovej udalosti.
34.Súd sa musel v konaní vysporiadať aj s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť, že za vzniknutú škodu zodpovedá iný subjekt konkrétne živnostník G. G.. Je zrejmé, že medzi žalovaným a p. G. bola uzavretá zmluva o vzájomnej spolupráci, na základe ktorej sa p. G. ako poskytovateľ zaviazal pre objednávateľa zabezpečiť obsluhu a kontrolu lyžiarskych vlekov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný touto zmluvou len poveril časťou výkonu predmetu svojej činnosti ( obsluha, oprava a kontrola vlekov) inú osobu. Tento skutkový záver možno plne subsumovať pod znenie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy škodca za škodu zodpovedá aj vtedy, ak bola spôsobená pri jeho činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Pána G. teda žalovaný použil na výkon svojej činnosti, pričom je úplne irelevantná skutočnosť, že túto vykonával v rámci živnosti, alebo že si v dvojstrannej zmluvy dojednali vznik zodpovednosti za škodu na strane p. G. ako poskytovateľa. Toto zmluvné dojednanie len následne umožňuje žalovanému domáhať sa prípadnej náhrady voči p. G., avšak za žiadnych okolností nemôže zbaviť žalovaného zodpovednosti voči subjektom, ktoré užívajú jeho služby a ktoré dôvodne očakávajú poskytnutie plnohodnotného servisu, bezpečnosti a zjazdnosti lyžiarskych tratí práve od neho. Možno len dodať, že aj keby sa vychádzalo zo subsumpcie ustáleného skutkového stavu pod ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, žalovaný porušil svoju povinnosť tým, že nezaistil bezpečnosť lyžiarskej trate, spustil jej prevádzku napriek tomu, že sa v jej blízkosti nachádzal potencionálne nebezpečný predmet, ktorý následne spadol do dráhy žalobkyne a došlo k poškodeniu jej zdravia. To, že tento predmet tam ponechala osoba, ktorú na výkon svojej podnikateľskej činnosti použil, je, ako už bolo vyššie naznačené, irelevantné.
35.Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že žalovaný jednoznačne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na zdraví žalobkyne a všetky peňažné nároky ňou uplatnené, v osvedčenej výške, je povinný uhradiť.
36.Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na odškodnenie za bolesť vo výške 2.428 Eur a SSU vo výške 1.766 Eur. Pri spôsobení škody na zdraví predstavujú tieto nároky nepochybne zákonom aprobované plnenia. Bolesť v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. predstavuje ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo a vždy sa musí vychádzať z počtu bodov, ktorým boli tieto následky ohodnotené v lekárskom posudku. Lekársky posudok preto predstavuje odborné hodnotenie stavu poškodeného, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré v prípade, že jeho závery nie sú adekvátne spochybnené, predstavuje základ pre určenie výšky uplatňovaných nárokov. Žalobkyňa do spisu založila lekárske posudky, v ktorých lekár pridelil na základe ustálených diagnóz počty bodov podľa prílohy č. 1 k zákonu. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd nemá možnosť na základe vlastných ( a neodborných) úvah moderovať závery v lekárskom posudku. Hodnotenie bolesti a SSU určitým počtom bodov predstavuje vysoko odbornú medicínsku úvahu, výsledkom ktorej je prijatie odborného medicínskeho záveru, kvantifikovaného v podobe stanovenia počtu bodov. Pokiaľ znalec postupoval v rozsahu a spôsobom stanoveným v zákone č. 437/2004 Z.z., možnosť spochybnenia jeho záverov by prichádzala do úvahy len na úrovni rovnako odborného prehodnotenia jeho záverov, či už v podobe iného lekárskeho posudku, ale priamo znaleckého posudku. V tomto konaní však závery lekárskych posudkov neboli spochybnené žiadnym relevantným prostriedkom procesnej obrany. Žalovaný nepredložil avizovaný znalecký posudok, ktorý
mal údajne vyvrátiť správnosť záverov G.. L. a tiež netrval na jeho prípadnom výsluchu. Preto len jeho, ničím nepodložené, tvrdenie, o nesprávnosti záverov, alebo neexistencii nároku na zaplatenie náhrady za SSU, nepostačuje na spochybnenie bodovania v predložených lekárskych posudkoch, z ktorých súd vychádzal.
37.Pri určení výšky priznaného bolestného teda súd vychádzal z počtu bodov 137,5, pričom tento počet vynásobil sumou 17,66 Eur a dospel k výške náhrady v sume 2.428,25 Eur. Súd vychádzal z ustanovenia § 5 zákona č. 437/2004 Z.z., pričom pre určenie výšky sadzby bodu poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 305/08-12 zo dňa 24.9.2008, ktoré odkazuje na konštantnú súdnu prax a pre prípad správneho posúdenia nároku na náhradu bolestného určuje ako rozhodujúcu skutočnosť zistenie, kedy bola bolesť spôsobená. Podstatným momentom je okamih vytrpenia bolesti ( napríklad aj čas vykonania operácie). Znamená to, že za čas spôsobenia bolesti treba považovať deň úrazu , resp. deň kedy došlo k poškodeniu na zdraví ( v tomto prípade XX.X.XXXX, kedy došlo k úrazu, pričom aj následnú operáciu absolvovala žalobkyňa v roku 2016). Už okamihom vytrpenia bolesti, poškodený vie o škode, zároveň má vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Už v tomto momente teda vzniká nárok na náhradu bolestného a preto možno vysloviť súhlas s názorom, že pri stanovení výšky sadzby za jeden bod ( pri bolestnom) je rozhodujúcim rok 2016( kedy vznikol žalobkyni samotný nárok), kde Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR z 18.5.2016 č. 17/2016 stanovuje túto za jeden bod sumou 17,66 Eur.
38.Pri stanovení výšky sadzby za jeden bod pre prípad ustálenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, je ( na rozdiel od bolestného) je nutné vychádzať z momentu ustálenia zdravotného stavu ako takého. K tomuto došlo v roku 2017 ( súd vychádzal zo skutočnosti, že v tento rok bol vypracovaný lekársky posudok, ktorým lekár obodoval SSU žalobkyne). Až týmto okamihom totiž bolo možné ustáliť rozsah vzniknutých trvalých následkov, ktoré podliehajú lekárskemu obodovaniu. Hoci v tomto prípade mohla žalobkyňa násobiť počet stanovených bodov za SSU sumou 18,24 Eur v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. XXXXX-O.-XXXX zo 17. mája 2017, neurobila tak, a vychádzala z nižšej sumy 17,66 Eur za jeden bod. Nakoľko je súd viazaný rozsahom žalobného petitu a nemôže priznať viac, ako sa žalobca v kontradiktórnom civilnom konaní domáha, priznal žalobkyni ako náhradu za SSU uplatňovanú sumu 1.766 Eur ( vychádzajúc z počtu bodov stanovených v lekárskom posudku 100 x 17,66 Eur).
39.Záverom súd len dodáva, že spôsob výpočtu sadzby za jeden bod nebol medzi stranami sporný, žalovaný tento žiadnym spôsobom nenamietal ani nerozporoval. Je nutné ešte podotknúť, že žalobkyňa osvedčila, že pred podaním žaloby sa obrátila na žalovaného ( listom zo dňa 29.7.2016, na ktorý reagoval žalovaný listom zo dňa 17.8.2016) s návrhom na úhradu nárokov, vzniknutých v súvislosti s poškodením jej zdravia ( vrátane nároku na úhradu SSU). Žalovaný však odmietol plnenie a uzavretie mimosúdnej dohody. Tým došlo k naplneniu zákonného predpokladu podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.
40.Na pojednávaní, konanom dňa 24.9.2018 predniesol právny zástupca žalovaného novú skutkovú a právnu argumentáciu, ktorou chcel osvedčiť nedôvodnosť priznania nároku na náhradu za SSU. Tvrdil, že žalobkyňa naďalej lyžuje ( a to v rovnakom alebo obdobnom rozsahu ako pred úrazom) na ťažkých svahoch, teda nie je pri výkone tejto činnosti nijako obmedzená. Do spisu založil aj listinné dôkazy ( fotografie a výpis z skipasu žalobkyne), ktoré mali tvrdené skutočnosti osvedčovať. Súd v prvom rade konštatuje, že na obsah listinných dôkazov a uvádzaných tvrdení prihliadnuť nemôže, nakoľko tieto boli na súde prednesené v rozpore so zásadou koncentrácie sporového konania. Všetky prostriedky procesnej obrany musia byť na súde uplatnené včas. Nič nebránilo žalovanému predniesť túto skutkovú argumentáciu a predložiť tieto listinné dôkazy už skorej. Dokonca aj keby súd vychádzal z toho, že predloženie týchto tvrdení a dôkazov bolo reakciou na výsluch žalobkyne, aj ten sa uskutočnil už 9.4.2018, teda viac ako 5 mesiacov ich predložením, čo za žiadnych okolností nemožno hodnotiť v časových súvislostiach ako včasné podanie prostriedku procesnej obrany. Súd preto na jeho tvrdenia a predloženého listinné dôkazy neprihliadal. Ak by sa aj súd zaoberal ich obsahom, nemohli by za žiadnych okolností ovplyvniť rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu SSU, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, priznanie tohto nároku vychádza z lekárskeho posúdenia. Ak teda lekár podrobí zdravotný stav poškodeného skúmaniu, ktorého výsledkom je odborné zhodnotenie a konštatácia existencie sťaženia spoločenského uplatnenia, vyjadreného určitým počtom bodov, súd, pokiaľ nemá k dispozícii relevantné medicínske spochybnenie prijatých záverov, nemôže nerešpektovať bodové závery lekárskeho posúdenia, prípadne tieto moderovať len na základe vlastných neodborných úvah ( alebo
nepodložených tvrdení žalovaného). Skutočnosť, že žalobkyňa lyžuje aj naďalej na všetkých svahoch, nemôže spôsobiť prijatie záveru, že by túto činnosť vykonávala v rovnakom zdravotnom komforte ako pred úrazom. Už len skutočnosť, že túto činnosť žalobkyňa vykonáva s ortézou, prípadne následnými bolesťami, odôvodňuje priznanie SSU, nakoľko sa jedná o preukázateľne nepriaznivý následok na životných úkonoch žalobkyne ( ktoré sa pred nehodou nevyskytovali).
41.Súd žalobkyni priznal aj nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej liečením, nakoľko súdu osvedčila ich vynaloženie v plnej uplatňovanej výške a zároveň skutočnosť, že tieto náklady boli použité na liečbu zranenia spôsobeného pri nehode na lyžiarskom svahu vo Vrátnej. Celková výška účelne vynaložených nákladov činila sumu 355,17 Eur a pozostávala z nasledujúcich položiek. Sumu 300,-Eur uhradila žalobkyňa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ŽILPO s.r.o. a to za nadštandardnú starostlivosť. Skutočnosť, že žalobkyni bola poskytovaná zdravotná starostlivosť touto spoločnosťou, bola osvedčená predložením lekárskeho potvrdenia, kedy absolvovala minimálne MRI vyšetrenie kolenného zhybu dňa 29.2.2016. Takto vynaložený výdavok je dôvodný, nakoľko z časového hľadiska, ako aj vychádzajúc z predmetu poskytnutia zdravotnej služby, je zrejmé, že sa týkal zraneného miesta. Je úplne irelevantné, že žalobkyňa využila možnosť nadštandardnej starostlivosti, zákon v tomto neuvádza žiadne obmedzenia a jedinou podmienkou je osvedčenie účelnosti vynaloženého nákladu, teda to že tento súvisel s odstránením škody- v tomto prípade zranenia, prípadne s jeho liečením. Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalovaného, že nie je jasné aký súvis má uvedený poplatok s náhradou škody za liečenie v súvislosti s úrazom. Súd tiež priznal nárok na úhradu 10,-Eur, ktoré boli žalobkyňou vynaložené za predoperačné vyšetrenie. Aj v tomto prípade je nutné vychádzať zo záveru, že úhrada tejto sumy časovo a logicky súvisí s poškodením na zdraví. Len jeho popretie zo strany žalovaného nie je účinná forma obrany, najmä v kontexte toho, že žalobkyňa založila do spisu dôkaz o úhrade aj tejto časti sumy výdavkov. Suma 36,17 Eur za kúpu prostriedky HAYLU tiež súvisí s liečením problémov s kĺbami a žalobkyňa si ho zakúpila vo fáze liečenia v máji 2016. Tiež súd priznal nárok na zaplatenie sumy 6,-Eur za parkovné. Jednak žalobkyňa predložila bloček o úhrade tejto sumy dňa 14.2.2016 ( kedy došlo k úrazu) a jednak súd vychádzal z jej výpovede, kedy uviedla že do nemocnice ju následne odviezol manžel. Tvrdenie žalovaného, že ju viezla do nemocnice Horská záchranná služba, zostalo v konaní neosvedčené. V zázname o úraze zo dňa 22.2.2016 je len uvedené, že žalobkyňa po poskytnutí prvej pomoci práve horskou záchrannou službou bola prevezená do nemocnice. z obsahu tejto formulácie nemožno za žiadnych okolností vyvodiť skutočnosť, že ju do nemocnice viezla priamo Horská záchranná služba. Žalovaný hoci túto skutočnosť namietal, nepostupoval pri vykonávaní dokazovania takým spôsobom, aby ju aj reálne vyvrátil ( napríklad mal možnosť kladenia otázok žalobkyni pri jej výsluchu, prípadne mohol navrhnúť výsluch osoby, ktorá údajne mala žalobkyňu do nemocnice viesť). Žalobkyňa osvedčila tiež dôvodnosť úhrady sumy 3,- Eurá za ambulantnú starostlivosť. Všetky námietky žalovaného, týkajúce sa údajného neosvedčenia účelnosti vynaložených nákladov, zostali len v rovine tvrdení, pričom jeho argumentácia, že vynaložené náklady neboli preukázané, nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, alebo nebol osvedčený ich súvis s poškodením zdravia, predstavovali len popretie tvrdení žalobkyne, ktoré boli naopak osvedčené založením originálov potvrdení o úhrade, ktoré časovo a obsahovo plne súviseli s úrazom a opisovaným priebehom jeho liečenia.
42.Súd priznal žalobkyni aj nárok na náhradu jej straty na zárobku počas trvajúcej pracovnej neschopnosti. Výšku tohto nároku žalobkyňa v priebehu konania upravila a ustálila ho na sume 970,- Eur. Túto sumu vypočítala v súlade s ustanovením § 446 Občianskeho zákonníka ako výšku úrazového príplatku podľa citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Suma úrazového príplatku predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu od prvého dňa do tretieho dňa trvania dočasnej PN ( výška denného vymeriavacieho základu bola osvedčená rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 8.3.2016 a to 31,3890 Eur) a 25% denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej PN. Nakoľko súdu žalobkyňa osvedčila trvanie svojej dočasnej PN v čase od 15.2.2016 do 13.6.2016, za tieto dni, podľa vyššie naznačeného vzorca, súd priznal žalobkyni náhradu straty na zárobku v uplatnenej výške 970,-Eur. Pre účely konkretizácie spôsobu výpočtu, súd odkazuje na podanie právnej zástupkyne žalobkyne, doručené súdu dňa 2.10.2018 ( ktorého obsah je uvedený v odôvodnení tohto rozhodnutia na str. 5-6), v ktorom táto aritmeticky presne a v súlade so znením zákona, vyčíslila uplatňovaný nárok. Na dopyt súdu k spôsobu tohto výpočtu, nemal žiadne námietky ani žalovaný.
43.Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd teda priznal žalobkyni úhradu bolestného v sume 2.428,25 Eur, SSU v sume 1.766,-Eur, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v sume 355,17
Eur a náhradu za stratu na zárobku počas trvania PN v sume 970,-Eur, spolu 5.519,20 Eur. Z uvedenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania a to v zákonnej výške a od dátumov, ktoré žalobkyňa označila v petite žaloby. Je zrejmé, že dňa 17.8.2016 ( v časti nárokov o úhradu bolestného, straty na zárobku a účelne vynaložených nákladov) bol žalovaný v omeškaní s plnením dlhu, nakoľko už listom zo dňa 29.7.2016 sa na neho žalobkyňa obrátila s výzvou na plnenie a v tento deň ( 17.8.2016) svojim listom uplatňovaný nárok odmietol. V časti náhrady za SSU si žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania až od dátumu 15.10.2017, teda až po dátume rozšírenia žaloby o tento nárok, kedy bol žalovaný nepochybne s plnením záväzku v omeškaní.
44.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1,§ 255 ods. 1 a 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu v časti istiny 764,80 Eur späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu, v tejto časti zavinila zastavenie konania a z procesného hľadiska je neúspešnou stranou v konaní, povinnou uhradiť trovy protistrane. Žalobkyňa bola úspešná v časti o úhradu istiny 5.519,20 Eur ( na ktorej úhradu súd zaviazal žalovaného) a preto v tejto časti možno konštatovať neúspech na jeho strane. Náhradu trov bolo potrebné pomerne rozdeliť. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu žalobkyne vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu ( teda 5.519,20 Eur - 764,80 = 4.754,40 Eur, táto suma predstavuje 75,66% z celkovej sumy uplatnenej v žalobe 6.284 Eur, čo vyjadruje podiel úspechu žalobkyne v tomto konaní).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.