Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/265/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd O. sudcom JUDr. Y. C., v právnej veci žalobcu: C. s.r.o. so sídlom I. C., Y. armády XXX/X, IČO: XXXXXXXX, zast. Z. advokátní kacelář, s. r. o. so sídlom K., A. XX proti žalovanému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. štvrť XXXX/XXX, o zaplatenie sumy 476,08 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 131,84 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 63,28 eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 63,28 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.12.2017 sa domáhal zaplatenia sumy 476,08 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť O. Y., s.r.o. uzatvorili dňa 21.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá čiastka 480,00 eur, ktorú sa tento zaviazal vrátiť v splátkach až do celkovej výšky 892,80 eur, a to spolu s administratívnym poplatkom vo výške 165,60 eur a odplatou za dojednanú zmluvu o zabezpečení splátok úveru vo výške 247,20 eur.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 27.03.2018, ktorým zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 476,08 s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Uznesením zo dňa 11.5.2018 sp. zn. 7Csp/265/2017

- 40 súd platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu podľa § 266 ods. 3 C.s.p. z dôvodu, že žalovaný proti nemu podal odpor s odôvodnením dňa 4.5.2018.

3. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca v žalobe neuvádza pravdivé údaje, ktoré sa týkajú celkovej sumy, ktorú už zaplatil žalobcovi, keďže žalovaný je toho názoru, že už uhradil podľa svojich výpočtov žalobcovi sumu 288,- eur z celkovej istiny úveru 480,- eur, a preto samotný dlh na istine činí sumu 192,- eur a nie sumu 476,08 eur. Okrem toho namietol výšku úrokov z istiny, pretože sú podľa neho protizákonné a úžernícke, a preto ich nie je ochotný uhradiť. Zároveň namietal výrok o trovách konania uvedený v platobnom rozkaze s tým, že žiadal, aby bola žalobcovi priznaná len náhrada trov konania podľa miery jeho úspechu v súdom konaní.

4. Pojednávania sa vo veci nezúčastnil právny zástupca žalobcu, neúčasť ospravedlnil a písomným podaním žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti práv. zást. žalobcu.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je ochotná zaplatiť len sumu 192,- eur, čo odôvodnila tým, že zamestnanie si našla len v poslednej dobe, pričom má tri neplnoleté deti vo veku 3,5 roka, ďalšie navštevujú 5. a 9. ročník základnej školy, ktorým uhrádza náklady na domácnosť, žije v spoločnej domácnosti s manželom, platí nájomné v mestskom byte 164,- eur a za elektrinu a plyn spolu 90,- eur mesačne. Taktiež nemalé výdavky platí na školu detí, syn hrá hokej a navštevuje športovú školu. V čase, keď si zobrala úver, nebola zamestnaná, bola na materskej dovolenke. Prestala uhrádzať zvyšné splátky, pretože jej na to nevychádzali finančné prostriedky. Podľa jej názoru si žalobca rozpočítal úhrady na istinu a na vysoké úroky.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania: oboznámením žaloby, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnej upomienky, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky zistil nasledovný skutkový stav: právny predchodca žalobcu, spoločnosť O. Y., s.r.o. (v súčasnosti N., s.r.o. v likvidácii so sídlom K., M. G. XX) uzatvoril dňa 21.11.2013 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a na základe tejto poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 480,00 eur, peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v týždenných splátkach v počte 60 splátok po 14,88 eur až do celkovej sumy 892,80 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda aj konečnej splatnosti úveru bol stanovený na siedmy deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy, celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 69,12 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 96,48 eur, celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Priemerná hodnota RPMN bola stanovená na 45,94 %. Žalovaný mal splácať dlžnú sumu v 60-tich týždenných splátkach po 10,76 eur. Zároveň touto zmluvou uzatvoril dňa 21.11.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej bude mu žalobca pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej ne úhradu splátky spotrebiteľského úveru, pričom prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu žalovaného a za uvedenú službu sa žalovaný zaväzuje zaplatiť odmenu 247,20 eur, ktorú sa zaväzuje splácať v 60-tich pravidelných splátkach po 4,12 eur. Zároveň sa žalovaný za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, t. j. zmluvný úrok a administratívny poplatok spolu vo výške 165,60 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 416,72, teda uhradil riadne 28 splátok po 14,88 eur a 29. splátku uhradil v sume 0,08 eur. Preto si žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.3.2017, ktorou bola postúpená pohľadávka na súčasného žalobcu celkovo 476,08 eur, uplatňuje nárok pozostávajúci z istiny zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 178,64 eur, neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 131,84 eur, nákladov spojených s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 165,60 eur a úroky z omeškania zo sumy 178,64 eur od 21.4.2017.

7. Žalobca písomným podaním zo dňa 14.5.2018 zobral žalobný návrh v časti 131,84 eur späť, t. j. v časti zmluvy o zabezpečení splátok úveru a upravil svoj žalobný návrh tak, že žiadal zaviazať žalovaného na sumu vo výške 344,24 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % z istiny vo výške 178,64 eur od 21.4.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

8. Keďže žalobca zobral čiastočne žalobu späť pred začatím pojednávania, a to v časti nároku týkajúceho sa zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 131,84 eur, súd postupom podľa § 145 ods. 1 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180101> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľ. úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 21.11.2013, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ods. 4 cit. ust., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Je nepochybné, že žalobca uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a v danom prípade vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 Obč. zák. a zároveň žalovaný ako fyzická osoba si zobral u žalobcu úver,

pričom finančné prostriedky čerpal pre účely osobnej potreby a tieto nečerpal na účely podnikania, preto súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský právny vzťah. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd konštatuje, že uzatvorená zmluva neobsahuje základnú zákonom číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísanú obligatórnu náležitosť, a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítanú na základe údajov v čase uzatvorenia zmluvy, resp. jej hodnota uvedená v zmluve na 70,38 % nezodpovedá skutočnosti. Obsahom zmluvy o úvere je dojednanie poskytnutia úveru za odplatu pri určitej RPMN. Súčasne so zmluvou o úvere bola uzatvorená aj samostatná zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalobca zaviazal zaplatiť ďalší poplatok (247,20 eur, ktorý je odmenou za poskytnutie tejto služby) s tým, že pri zohľadnení tohto poplatku by bola RPMN úveru oveľa vyššia ako bola určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (RPMN 228,66 %). Súd má zato, že aj keby išlo o individuálne dojednanú zmluvu, do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ podľa zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiacich dojednaní musí zaplatiť. Hodnota RPMN poskytnutého úveru je totiž práve tým údajom, ktorý ovplyvňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Odčlenenie časti poplatkov do formálne samostatnej zmluvy je obchádzaním zákona. Súd dáva do pozornosti, že dojednanie o spôsobe úhrady úveru, hoci bolo v tomto prípade vyčlenené na samostatnú listinu, vždy tvorí imanentnú súčasť úverovej zmluvy ako právneho vzťahu. Akékoľvek náklady spojené s hotovostným inkasovaním splátok úveru sa mali premietnuť aj do celkových nákladov, ktoré mali byť vyjadrené v rámci RPMN. Tento spôsob rozčleňovania odplaty resp. celkových nákladov za poskytnutý úver do viacerých zložiek zahmlieva skutočnú odplatu a uvádzanie týchto zložiek na viacerých listinách je potrebné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.

20. Keďže žalovaný uhrádzal aj platby zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, v tejto súvislosti súd upozorňuje na to, že odmena zo spomínanej dohody predstavovala sumu o niečo vyššiu než 50 % sumy poskytnutého úveru (pri poskytnutom úvere 480,- eur odmena z uvedenej zmluvy bola 247,20 eur). Súd zastáva názor, že tzv. zmluva o zabezpečení splátok úveru bola len umelo vytvorená žalobcom ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti je však potrebné ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože predstavuje len spôsob splácania úveru formou osobných výberov splátok. Minimálne tak uvedenú dohodu o zabezpečení splátok úveru možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ mal platiť za túto službu sumu vyššiu ako polovicu z poskytnutého úveru. Výška danej odmeny sa podľa názoru súdu odvíja od výšky úveru (čo je súdu zrejmé z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných veciach u toho istého žalobcu, pôvodne O..), a to vedie k záveru, že žalobca takýmto spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem pomerne nízkej úrokovej sadzby, hoci v podstate aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky úveru plnila účel úrokov. Ak by skutočne malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká a je nelogické, aby táto závisela od výšky úveru. S poukazom na § 39 Obč. zákonníka súd teda uvedenú dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

21. Ďalej súd zastáva názor, že sporná zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je potrebné chápať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade siedmy deň 60-tého týždňa po dni uzavretia zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené, dokedy má úver splácať a ponechať to na počítanie týždňov (ako v danom prípade 60 týždňov) nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia. Navyše je stále obtiažnejšie počítanie lehôt podľa týždňov ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo.

22. Preto uzatvorená zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový a žalovaný je tak povinný zaplatiť iba istinu čerpaného úveru bez poplatku za jeho poskytnutie a ďalších súvisiacich poplatkov. S ohľadom na uvedené mal súd z obsahu spisu preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver 480,- eur, pričom

žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 416,72 eur (ako je uvedené v žalobnom návrhu, t. j. riadne uhradil 28 splátok v sume 14,88 eur a 29. splátku vo výške 0,08 eur), preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zvyšku poskytnutej istiny úveru v sume 63,28 eur bez úrokov a poplatkov a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Nakoľko žalobca (v dôsledku toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá zákonom požadované náležitostí) nemá nárok na odplatu, nemá nárok ani na žiadnu náhradu v súvislosti so službami poskytovanými na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré boli dojednané iba v prospech žalobcu a nie v prospech žalovaného (spotrebiteľa). Preto žaloba nebola dôvodná ani ohľadne nároku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru (v tejto časti žalobca zobral žalobu späť) a ani v časti nákladov spojených s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Čo sa týka zamietnutej časti žaloby, z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 63,28 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 63,28 eur od 21.4.2017 do zaplatenia zamietol, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, má za to, žaloba ohľadne nároku na zaplatenie sumy 344,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z nárokovanej istiny vo výške 178,64 eur od 21.4.2017 do zaplatenia nie je dôvodná. Súd ohľadne nárokovanej istiny túto priznal len do výške 63,28 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.

24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou, a to vo výške 5,05 % ročne, a to zo sumy 63,28 eur od 21.4.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa pomeru úspechu vo veci (v rozsahu 19 % bol úspešný žalobca, neúspešný bol v rozsahu 81 %, preto v konaní bola úspešná žalovaná v rozsahu 62 %), avšak žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli, táto si zároveň pred súdom žiadne trovy neuplatnila, preto súd rozhodol, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku v dvoch vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.