Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-77-2017.pdf
PDF · 94.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1T/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudcom, JUDr. Romanom Benedikovičom, na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 22. 10. 2018 rozhodol
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. por., súd obžalovaného D. W., nar. XX.XX. XXXX/XXXX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.k. 1Pv 42/2017/1105 z 23.08. 2017, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
obvinený D. W. v čase od 11.15 hod. do 11.30 hod dňa 16.01.2017 v Bratislave na Markovej ulici č. 15 vo vestibule bytového domu fyzicky napadol poškodenú H. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju pravou rukou zovretou v päsť udrel do pravej strany hrudníka, čím poškodenej H. I. spôsobil pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie s predpokladanou dĺžkou liečenia v trvaní 35 dní a následne sa slovne vyhrážal poškodenému G. I., nar. XX.XX.XXXX slovami, že „ho zabije a aj jeho rodinu a kľudne si za to odsedí 10 rokov v kriminále“, čím, vzhľadom aj na predchádzajúci útok voči manželke poškodeného G. I., u neho vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie
o s l o b o d z u j e,
nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V vykonal v predmetnej trestnej veci pomerne rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, a to hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich súhrne, že skutok - obsah skutkovej vety obžalobného návrhu, vzbudzuje a vyvoláva vážne pochybnosti o priebehu skutkového deja, ktorý tým pádom súd nemal jednoznačne, bezpochyby, stopercentne, na základe tzv. nepriestrelných dôkazov, preukázaný a to hlavne vzhľadom na rozpornosť výpovedí poškodených: H. a G. I..
Pre uznanie viny nepostačuje len, prípadne vysoká pravdepodobnosť o spáchaní skutku, ale zistená a zákonnými dôkazmi preukázaná istota, čo sa rozhodne v tejto veci nestalo.
Obžalovaný D. W., ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní, poprel spáchanie za vinu mu kladeného skutku. V inkriminovaný deň i dobu, keďže bol dohodnutý s bývalým kolegom, ktorý mu mal priniesť peniaze, šiel s družkou i maloletým synom nakupovať a zišiel dolu schodmi a šiel za tým kolegom, ktorý stál pred presklenými dverami do vchodu domu. Vo vestibule vchodu stretol poškodených manželov a pýtal sa ich na predchádzajúci incident, ktorý mali s s jeho družkou, ktorý
spočíval v zastrašovaní. Poškodená vtedy na neho začala kričať, vulgárne mu nadávala, pričom sám oslovil len jej manžela a nie ju. Na ten krik vyšiel nejaký robotník, ktorý vo vchodu domu niečo robil a keď zistil, že sa nič nedeje, len na nich pozrel, nič nepovedal a odišiel. Poškodený I.I. bol stále ticho, kričala len poškodená, R.I.. Potom išiel za kolegom, zobral si od neho peniaze, pričom dolu zišla i jeho družka a tá sa s poškodenými stretla na schodoch. Vtedy poškodená I. zasa nadávala, chcela ho zatvárať a tak jej povedal, že môže zavolať políciu. Poškodený I. potom povedal, že to budú riešiť po svojom, ale ako, to nepovedal. Až neskôr od policajtov, z uznesenia o vznesení obvinenia, sa dozvedel, že mal poškodenej R.I. ublížiť, zlomiť jej rebro a mal sa vyhrážať. Poškodená R.I. ho pri incidente nazvala „zasraným kokotom, kriminálnikom“, a že je v podmienke, a postará sa, aby išiel do basy. Obžalovaný poprel, že by s poškodenými mal vôbec nejaký fyzický kontakt. Priznal, že s poškodenými mali susedské spory od roku 2014, keď sa narodil jeho syn, čo bolo vlastne príčinou ich zlých susedských vzťahov.
Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov s poukazom aj na obsah ostatných vo veci vykonaných dôkazov vyhodnotil výpoveď obžalované ako vierohodnú, pravdivú a reálne popisujúcu priebeh skutkového deja.
S obsahom výpovede poškodeného korešponduje i obsah ďalších dôkazov, ktoré obhajobným tvrdeniam obžalovaného dodávajú punc vierohodnosti a pravdivosti.
Svedok P. T. vo svojich výpovediach ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď obžalovaného, že bol s ním dohodnutý na vrátení peňazí a čakal na neho pred presklenými dverami vchodu domu a videl, že obžalovaný zbehol do vestibulu, kde sa zastavil pri manželskom páre, rozprávali sa 1-2 minúty, vyzeralo to, že sa hádajú, pani gestikulovala a ten pán tam len stál. Manželský pár potom zabočil doprava, akoby k výťahom. Obžalovaný mu potom otvoril dvere, vonku sa chvíľu rozprávali a na jeho otázku, čo to bolo, obžalovaný odpovedal len, že „uderení susedia“. Nevidel žiaden fyzický kontakt medzi obžalovaným a poškodenými, stáli od seba asi na jednometrovú vzdialenosť. Obžalovaný potom išiel nakupovať a čakala ho žena.
Svedkyňa N. Q. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní - družka obžalovaného, tiež potvrdila obsah výpovede obžalovaného. Uviedla, že za L.W. vtedy prišiel nejaký kamarát, on išiel dolu, následne ona schádzala s maloletým synom po schodišti. Keďže nešli výťahy a ona bola na treťom schodíku od prízemia, vchádzali poškodení I.. Pán I. len prešiel popri nej, za ním jeho manželka s nákupom a keď svedkyňu zbadala, posťažovala sa, že to nezvláda a to, že ich maloletý syn dupe. Hneď za poškodenou išiel obžalovaný a poškodená vykrikovala, že ho dá zavrieť, že je kriminálnik. Jej poškodená o nejakom fyzickom incidente nehovorila. Obaja poškodení hovorili, že to budú riešiť po svojom. Celý tento incident trval cca dve minúty. Na poškodenej R.I. si nevšimla žiadne zranenia, skôr jej prišlo, že má „vypité“.
Je pravdou, že svedkovia T. i Q. sú osoby „spriaznené“ s obžalovaným, avšak súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by obsah týchto výpovedí znevierohodňovala, pričom len samotný „holý“ fakt, že sú to osoby v rodinnom či priateľskom vzťahu s obžalovaným, takou skutočnosťou byť nemôže. Naviac obaja svedkovia vypovedali po zákonnom poučení aj o trestných následkoch krivej výpovede a pod prísahou.
Svedok C. X. - plynár, ktorý podľa zistených skutočností bol svedkom U. O. ako živnostník vykonávajúcim plynárske práce vo vchode domu na Markovej 15 v Bratislave dňa 16.01.2017, vo výpovedi si už na tento nepamätal, nepoznal ani obžalovaného ani poškodených, nepamätá si ani takú situáciu, že by sa nejakí ľudia bili, kričali na seba alebo si nadávali.
Z lekárskej správy ako aj výpovede ošetrujúcej lekárky poškodenej R.I., MUDr. W. T., vyplýva, že poškodená prišla k nej na vyšetrenie na druhý deň - 17.01.2018, uviedla, že bola napadnutá susedom vo výťahu, sťažovala sa na bolesti v hrudníku, bola depresívna. Palpačným vyšetrením svedkyňa zistila, že by mohlo ísť o zlomeninu 4 a 5 rebra, preto ju poslala na RTG vyšetrenie. Snímok z RTG vyšetrenia nevidela, nikto s ňou diagnózu poškodenej nekonzultoval.
Znalec z odvetvia zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, MUDr. Marek Čambal, v písomne podanom znaleckom posudku i vo výpovedi na hl. pojednávaní zhodne uviedol, že RTG vyšetrením zlomenina rebra nebola preukázaná a preto ju vylúčil. K lekárskej správe MUDr. T. sa znalec vyjadril, že nemôže objektívne konštatovať, že by bola objektívne dokázaná anamnestická výpoveď poškodenej a
pri jeho vyšetrení poškodenej 5-6 týždňov od skutku, pri chýbaní objektívnych príznakov, nie je reálne možné objektívne popísať ani presný mechanizmus úrazu.
Takéto zranenie bežne pacienta obmedzuje v bežných pracovných a rekreačných aktivitách, ale pokiaľ ide o aktivity bežného života, ako hygiena, umývanie, obliekanie, príprava jedla, tak v tomto smere nevyžaduje pomoc inej osoby.
Presne určiť, kedy k predmetnému zraneniu poškodená prišla, sa určiť znalcom nedá a to pre nekvalitu všeobecnej lekárky a odmietanie (nevykonanie) ďalších vyšetrení poškodenej.
Svedok P. A., zástupca vlastníkov bytov v obytnom dome č. 15 na Markovej ulici v Bratislave vo výpovedi uviedol, že poškodení I. sa mu po celú dobu bývania v dome rodiny obžalovaného sťažovali len na buchot z bytu obžalovaného. Až v decembri r. 2017 pri odpisovaní stavu vodomerov sa mu I. posťažovali na incident z januára 2017, kedy mal obž. p. I. sotiť a ona si udrela ruku, k čomu mu obžalovaný povedal, že je to výmysel.
Vyhodnotiac tieto dôkazy - výpoveď sv. A., súd považuje za absolútne v rozpore s logikou, aby sa poškodení sťažovali na fyzický incident medzi nimi a obžalovaným z 16.01.2017 až skoro o rok neskôr
- v decembri r. 2017, pričom bežne a permanentne sa zástupcami vlastníkov na rodinu obžalovaného sťažovali „len“ pre buchot z ich bytu. Zo záverov znalca je ďalej preukázané, že zistenia ošetrujúcej lekárky poškodenej boli vylúčené, nepotvrdené, ako aj to, že nie je možné stanoviť mechanizmus vzniku zranenia poškodenej, a že lekársky zistené - skutočné zranenie poškodenej, túto v bežnom živote neobmedzovalo.
Tieto závery tiež len nasvedčujú tomu, čo uvádza vo svojich výpovediach obžalovaný L.W., ako aj to, že jeho výpovede oprávnene súd považoval za vierohodné.
Naproti vyššie uvedeným a rozvedeným dôkazom a skutočnostiam a zisteniam z nich vyplývajúcim stoja tvrdenia poškodených, H. a G. I..
V písomne podanom trestnom oznámení H. I. z XX.XX.XXXX, tretí deň po skutku, táto poškodená pri popise skutkového deja policajnému príslušníkovi do zápisnice uviedla, že vo vestibule bytovky, kde sa s manželom stretla s L.W., ten na jej manžela kričal, že zasa búchal a či mu „prijebe“. Ľavou rukou ho potom chytil za rameno, pravou rukou päsťou udrel jej manžela do stredu hrudníka, čo ho sotilo o stenu (pozn.súdu: toto vôbec nie je v obžalobnom návrhu uvedené!!!). Ona sa snažila dostať medzi nich, vtedy ju pravou rukou - päsťou, L.W. udrel do pravej strany hrudníka a pýtal sa, či má zavolať políciu. Ona potom začala kričať o pomoc, na čo sa jeden plynár prišiel pozrieť, čo sa deje, obvinený mu hrubo nadával a vyhrážal sa celej rodine chodiac po chodbe. Keď potom s manželom išli do výťahu, zjavil sa L.W. a vo výťahu ju zdrapil za pravý rukáv bundy a sotil dovnútra do výťahu, kde spadla na zem. Keď s manželom vyšli z výťahu na medziposchodí, tam stretli obvineného v spoločnosti svojej priateľky s dieťaťom, pričom poškodená ju videla prvýkrát. Pýtala sa jej, či by nemohli byť tichšie a obvinený povedal vtedy jej manželovi, že ho doláme (pozn.súdu: dej vo výťahu vôbec obžaloba neobsahuje!!!)
Pošk. R. I. potom, čo bola vypočutá v procesnom postavení svedka - poškodeného v dňoch 24.01.2017 a 22.02.2017 - čl. 10, 28, uviedla, že obvinený udrel jej manžela do ramena (v trestnom oznámení tvrdila, že ho obv. chytil za rameno a udrel do hrudníka a že ho to aj sotilo o stenu, čo vo výpovedi nespomenula), obv. chodil hore, dole, potom jej manžela udrel znova (to v trestnom oznámení nespomenula), a keď sa ona postavila medzi nich, obv. ju udrel päsťou do pravej strany hrude, vykrikoval, že zavolá policajtov. Ona komunikovala s obvineným (v trestnom oznámení to nespomenula), obv. sa vyhrážal zabitím celej rodiny, pričom kričala o pomoc. Nato ju obvinený chytil za bundu pod krkom a sotil z vestibulu až do výťahu (v trestnom oznámení to popísala inak, že až vo výťahu ju obv. chytil a sotil, naviac vo výsluchu nehovorí o tom, že spadla).
Na hlavnom pojednávaní pošk. R.I. zasa inak popísala priebeh skutkového deja a uviedla, že v inkriminovaný deň i dobu vchádzala s manželom do vestibulu k výťahom, tie však nešli (v trestnom oznámení tvrdila, že obv. ju fyzicky napadol vo výťahu a tam aj spadla!!!) a pred výťahom stretli obvineného (v trestnom oznámení i vo výpovedi z prípravného konania tvrdí, že sa tak malo stať už vo vestibule domu a nie až pred výťahom!), ktorý jej manželovi vytýkal búchanie, vulgárne mu nadával a
vyhrážal sa zabitím a dvakrát ho udrel do hrude. Keď chcel obvinený potom ešte raz udrieť jej manžela, ona sa postavila medzi nich a obv. ju raz udrel do stredu hrude (v trestnom oznámení a vo výpovedi z prípravného konania tvrdí, že to bolo do pravej strany hrude, nie do stredu!), nespadla, neudrela sa o nič, lebo jej manžel stál za ňou. Obv.chcel zavolať policajtov. Sama sa obv. pýtala, či chce ísť do basy, keď je v podmienke a on povedal, čo keď je, najprv zabije ju a jej rodinu. Obv. vtedy s manželom vôbec nekomunikoval. Ona následne začala kričať o pomoc, v zadnej miestnosti vchodu pracovali nejakí plynári, a keďže zvárali, nikto z nich ani neprišiel (v trestnom oznámení uvádzala, že jeden plynár sa prišiel pozrieť, čo sa deje!). Ona zostala v šoku, obv. odišiel a stretli sa potom na schodoch s celou jeho rodinou, tam sa družke obvineného ospravedlňovala. K lekárke, MUDr. T., išla na vyšetrenie až na druhý deň, najskôr však išla na odbery onko-markerov, a nebyť odporúčania jej dcéry, že sa niečo skutočne môže stať, tak by ani trestné oznámenie nepodávala.
K zjavným a zásadným rozporom medzi tým, čo poškodená uvádzala v trestnom oznámení i vo výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, uviedla, že už si presne nepamätá, ako prvýkrát obv. jej manžela udrel a presne kam, ale je pravda, že manžela po prvom raze udrel ešte dvakrát (predtým tvrdila, že to bolo celkove dvakrát!!!), obv. ju sotil, ale nie do výťahu, ale k výťahovým dverám (v trestnom oznámení i výpovedi z prípravného konania tvrdí, že sa tak malo stať vo výťahu!!!). K vo vchode pracujúcim plynárom uviedla, že keď kričala o pomoc, vtedy plynár nevyšiel (rozdiel od predchádzajúcich tvrdení) a vyšiel a na záver a niečo i povedal. Tomu plynárovi sa s manželom nesťažovali (prečo potom o pomoc vôbec kričala, keď sa ani nesťažovala???).
Tieto rozporné tvrdenia pri popise priebehu skutkového deja diskvalifikujú poškodenú R.I. a spochybňujú ju ako svedka a znevierohodňujú jej tvrdenia. Preto tejto osobe súd uveriť nemohol, jej výpovede vyhodnotil ako účelové, nevierohodné, nepopisujúce pravdivo priebeh skutku a to nielen vzhľadom k obsahu ostatných vo veci vykonaných dôkazov, vzájomných rozporov v tvrdeniach samotnej pošk. R.I., ale aj vzhľadom k výpovediam jej manžela G. I., s ktorými sú tiež výpovede R I. rozporné.
Pošk. G. I. v prípravnom konaní vo výpovediach v procesnom postavení svedka - poškodeného v dňoch 24.01.2017 - čl. 15 a 22.02.2017 čl. 34 ku skutku uviedol, že vo vestibule vchodu domu ho obv. zdrapil za rukáv, vyčítal mu vybúchavanie a udrel ho do hrude, čo ho kúsok posunulo dozadu (poškodená R. I. tvrdila, že obv. ho udrel do ramena, sotil manžela o stenu). Obv. sa stále vyhrážal zabitím pošk. G. I. nehovoril o druhom alebo až treťom údere tak ako poškodená!), manželka sa postavila medzi nich, ju obvinený udrel päsťou do hrude, odišiel, potom sa vrátil, otvoril dvere výťahu a sotil manželku silno do výťahu (poškod.I.I. najprv zhodne s manželom tvrdila, že ju obv. sotil do výťahu, potom na hlavnom pojednávaní, že to bolo pred výťahom, lebo vtedy výťahy nešli a to že nešli tvrdili i obv. a jeho družka). Manželka kričala o pomoc, vyšiel jeden plynár, poškl.však neuviedol, že by sa mu na niečo sťažovali. Na hlavnom pojednávaní pošk. I.I. opätovne rozporne vypovedal k priebehu skutku a to, že išli s manželkou do vestibulu k výťahom, oproti išiel obžalovaný, všimol si ich, išiel do zadného vchodu niekde von, vrátil sa, z ničoho nič mu začal vulgárne nadávať a buchol ho do hrude dlaňou, nie päsťou (v trestnom oznámení i v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní pošk. R. I. uviedla, že sa tak stalo päsťou!) a vyhrážal sa zabitím. On sám s obž. nekomunikoval, nevšímal si ho. Vtedy do toho skočila jeho manželka, a keď videla, že mi chce obž. dať ďalšiu šupu dlaňou do hrude, tak to schytala ona (pošk. R.I. okrem toho, že tvrdila, že sa tak stalo päsťou a nie dlaňou, ďalej tvrdila, že obž. udrel jej manžela až 2-3krát päsťou do hrude!!!). Vtedy nespadla, oprela sa o neho a obž. odišiel preč. Potom vzali tašky s nákupom a išli k výťahu, vtedy sa zjavil obž., chytil manželku za rukáv a sotil ju do výťahu, kde si kľakla a padla (pošk. R.I. na hlavnom pojednávaní tvrdila, že obv. ju sotil k výťahu, nie do výťahu, lebo vtedy nešli!!!).
Na odstránenie rozporov, na ktoré bol poškodený vyzvaný, uviedol, že už presne nevie, či úder do hrude jeho ženy bol päsťou, alebo dlaňou, ale myslí si, že dlaňou. Jeden z plynárov dokonca i vyšiel, keď manželka kričala o pomoc, ale keď videl, že obž. vykrikuje, radšej išiel naspäť (svedkovia plynári absolútne takéto tvrdenie odmietli!!!). Až potom došlo k soteniu manželky do výťahu (okrem toho, že R.I. tvrdila stále, že plynár vyšiel až na záver, po jej sotení pred výťah, tvrdila inak na hlavnom pojednávaní, že bola sotená z výťahu, ale nie doň, keďže nešli!!!). Poškodený dokonca tvrdil, že obž. s tým plynárom aj komunikoval (nie je to potvrdené, dokonca je to vylúčené tvrdením plynára).
Z tohto vykonaného dokazovania, keďže dozorujúci prokurátor formuloval skutkovú vetu obžaloby tak, že si z celého skutkového deja vybral účelovo len malú časť, súd nemal preukázané tvrdenia prokurátora
v obžalobe, a to ani len ako dôvodné podozrenie, možno sa blížiace k istote, ale tobôž nie jednoznačne, bezpečne, stopercentne a bez akýchkoľvek pochybností tak, ako to pre uznanie viny zákon predpokladá a to na základe tzv. nepriestrelných dôkazov.
Preto použijúc zásadu in dubio pro reo, súd obž. O.W. spod obžaloby oslobodil postupom podľa § 285 písm. a) Tr.zák. nakoľko nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa stal.
Ide o tzv. nedostatok dôkazov, resp. neunesenie dôkazného bremena prokurátorom. Niektoré skutočnosti tvrdené samotnými poškodenými sú objektívne vyvrátené a to, že obž. mal byť v „podmienke“ a sám sa pri komunikácii s pošk. R I. mal k tomu priznať, pričom obž. doposiaľ vôbec žiadny záznam v registri trestov nemá.
Pokiaľ ide o nároky oboch poškodených na náhradu škody, títo si nárok v prípravnom konaní uplatnili, avšak nevyčíslili ho ani najmenšou sumou, preto takto uplatnený nárok súd nepovažoval za riadne a zákonne uplatnený nárok na náhradu škody v zmysle Tr.por., preto o ňom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súdu Bratislava V.