Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-48-2018.pdf
PDF · 231.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.10.2018 pred senátom v zložení z predsedu senátu JUDr. Romana Reištettera a prísediacich U. P. H. L. P. a v trestnej veci obžalovaného T. V., B.. XX. XX. XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona,
rozhodol:
Obžalovaný: T. V., nar. XX. XX. XXXX P. X. X., trvale bytom X. B. XXX/XX, P. W., prechodne bytom U. XX, U.B. - X., O.. Č.. P. Ú. H. Ú. X. X., W. X, X. X.,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
najmenej odo dňa 01.07.2016 do 14.03.2018 na adrese U. XX, U.- X., okres Banská Bystrica, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie maloletej J. V., B. XX.XX.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti tým, že na ňu pod vplyvom alkoholu bezdôvodne agresívne slovne a tiež fyzicky útočil, čím si vynucoval plnenie svojich príkazov pod hrozbou bitky a tiež slovami, že „nie je jeho decko", že je „cudzia a nemá ju rád", taktiež sa jej mal vyhrážať, že ju zbije lopatou, kde celé toto konanie vyvrcholilo dňa 08.03.2018, kedy ju pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol a to tak, že ju zovretou päsťou udrel do tváre, pričom príčina jeho konania mala spočívať v tom, že maloletá nechcela spať, v dôsledku čoho bola maloletá dňa 13.03.2018 hospitalizovaná v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici po dobu 7 dní, čím jej spôsobil pomliaždenie tváre v oblasti pravého líca s podkožným krvným výronom, a zároveň neurotickú symptomatiku ako následok dlhodobej psychotraumatizácie,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
za to sa o d s u d z u j e Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa trest obžalovaného vykoná v Ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písm. d) Tr. zák. sa ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 24.07.2018 podal na tunajší súd obžalobu XPv XXX/XX/XXXX na obž. T. V., B.. XX. XX. XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa roku 2013 do júna 2015 na adrese P. W., X. B. XX, ako aj na adrese P. W., X. B. X a následne od presne nezisteného dňa od júna roku 2015 do júna roku 2016 na adrese Z. X, C. L. a od 01.07.2016 do 14.03.2018 na adrese U. XX, U.- X., okres Banská Bystrica, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie maloletej J. V., narodenej 02.09.2009, s ktorou žije v spoločnej domácnosti tým, že na ňu pod vplyvom alkoholu bezdôvodne agresívne slovne a tiež fyzicky útočil, čím si vynucoval plnenie svojich príkazov pod hrozbou bitky a tiež slovami, že „nie je jeho decko", že je „cudzia a nemá ju rád", taktiež sa jej mal vyhrážať, že ju zbije lopatou, kde celé toto konanie vyvrcholilo dňa 08.03.2018, kedy ju pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol a to tak, že ju zovretou päsťou udrel do tváre, pričom príčina jeho konania mala spočívať v tom, že maloletá nechcela spať, v dôsledku čoho bola maloletá dňa 13.03.2018 hospitalizovaná v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici po dobu 7 dní, čím jej spôsobil pomliaždenie tváre v oblasti pravého líca s podkožným krvným výronom, a zároveň neurotickú symptomatiku ako následok dlhodobej psychotraumatizácie. Na základe podanej obžaloby súd vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.
Obžalovaný T. V., vypovedal, že je nevinný, pretože ju nikdy neudrel, mal ju za vlastnú. Nevie ako sa jej stali tie zranenia, prerábal podkrovie a zistil to až na druhý deň. Nie je pravda, že by ho nemala rada J., naopak chcela chodiť aj s ním, keď niekam išiel. Má ju rád a budeme snažiť aj s družkou O. X., aby im bola opätovne zverená do starostlivosti, pretože teraz je u biologického otca Y. V.. Od roku 2012 býval vo P. W., dovtedy býval v L.. V W. kúpil byt na ulici X.Ž. B. XX od O. X., kde býval s jeho tromi deťmi, potom sa dali dokopy s O. a ona kúpila byt na X. B. X, pričom tam začali bývať spolu, a to aj s jej dvoma dcérami J. H. H., jeho deti zostali bývať na X.. B. XX. Potom sa v roku 2015 presťahovali do Z., C. L., s tým, že H. odišla študovať na D., tam bývali v radovej zástavbe už len traja. Tak ako predtým sa spoločne starali o J., vtedy robil v hore, potom dostal ponuku na šoféra robiť pre firmu v Banskej Bystrici a preto sa presťahovali v roku 2016 do U. k jeho otcovi do rodinného domu, tento býval v dolnej časti, oni bývali hore. Vtedy to bolo také provizórne, lebo prerábal podkrovie, aby mali kde bývať. Vtedy teda bývali aj spávali všetci traja v jednej izbe, keďže tie ďalšie prerábal a nestihol ich dokončiť. Kuchyňa, toalety, kúpeľňa boli v dolnej časti pri otcovi. Starali sa spoločne s O., keď boli obidvaja v práci, tak im pomáhal jeho otec. Odkedy sa presťahovali do U., O. O. robila najprv s ním v R. P. X., kde obsluhovala linku. Raňajky, desiatu aj jedlo pripravovala J. O., taktiež J. mala hygienu atď., ale kedy sa sprchovala a podobne, to už nevie. Keď bol doma, tak väčšinou robil na padláši. Keď šoféroval, tak nepil, nikdy ani nenafúkal, aj keď ho zastavili policajti. Dal si jedno alebo dve pivá, keď robil na tom padláši. On robil aj na linke v tej firme, vtedy robili 12 hodín každý deň, takže tam ani nemal kedy piť, O. nepila. Nie je závislý na alkohole. Nekričal na ňu, maximálne zdvihol hlas, ak niečo opakovane neposlúchla. Také slová, ako uviedla, že nie je jeho decko a že je debilča určite nepovedal, ani také slová nepoužíva. Že má začervenané líčko si všimol až na druhý deň, nejako tomu nevenoval pozornosť, ani ona sa nesťažovala. Vie o tom, že nešla v ten deň, do školy, vie od O., že ju bolelo bruško. Priateľka mu povedala, že spadla, čo považoval za normálne, lebo J. je hyperaktívna, lebo všade beží, aj jeho deti hoci kedy popadali mali modrinky, pri nejakej hre, aj si zlomili nohu aj ruku pri hre. J. mala bežne nejaké odreninky na laktiach ale nie často, asi to bolo z pádov. Nikdy jej nepovedal, že ju nemá rád, lebo by to nebola pravda, a tiež jej nikdy nepovedal, že ju udrie lopatou. Stalo sa, že sa pohádali s priateľkou, raz aj odišla do P. W., bolo to preto, lebo si písal cez sociálne siete s kamarátkami, a ona žiarlila. Odišla aj s J. k pánovi V., bola preč asi jeden a pol dňa a potom sa vrátila s ním. Kvôli bežným veciam sa hádali. Raz sa stalo ešte v Z., že sa vtedy viac pohádali, boli obaja opití, O. vtedy volala policajtov, J. vtedy bola v kuchyni, vravel O., aby sa nehádali pred ňou. Je pravdou, že ešte jedna hádka bola taká väčšia, mohlo to byť v tom marci 2018 v U., tiež to bolo kvôli tým sociálnym sieťam, vtedy sa hádali v tej izbe, kde aj traja spali, s tým, že J. už spala v posteli, mali vypité. Stávalo sa pri učení, že bola nesústredená, dívala sa po hodinách, po stene, kreslila si, tak vtedy musel zvyšovať hlas, lebo počúvla až na 4krát, stalo sa, že ju udrel po rúčke, lebo si prštekom utrela riťku a potom to vytrela na stenu, stalo sa aj, že kopla do
šteniatka, vtedy jej dal slabú po zadku. Ešte jej vysvetľoval, že sa nemá vysmievať slabším, pretože má postihnutú spolužiačku a ona sa tomu smiala.
Svedkyňa O. X., vypovedala, že nikdy jej priateľ neublížil ani jej, ani jej dcére J., k žiadnemu týraniu u nich nedochádzalo. Jej priateľ bol jej dcére ako otec, nahrádzal jej otca, bral ju ako svoju vlastnú, nerobil rozdiely medzi jeho deťmi a mojimi deťmi. Nedošlo k žiadnemu ublíženiu v našej rodine, oni viedli J. k slušnému správaniu k slabším, k starším. Do roku 2015 bývali vo P. W. B. X.Q. B. X s jej dcérou J. H. H. a aj na X. B. XX. Potom sa v roku 2015 presťahovali do Z., kde prerobili byt, ktorý kúpili, lebo chceli odísť z P. W., aj z toho dôvodu, že ich neustále napádal Y. V.. Sledoval ich, chodil si pre J. s policajtmi, alebo ich zavolal aj inokedy, obviňoval ich z vecí, ktoré neurobili, robil im tam hanbu, čo sa nedalo vydržať, aj sa ho bála. Od roku 2016 až doteraz bývajú v U. u otca jej priateľa v rodinnom dome. Je pravdou, že mali v W. nedoplatky na nájme, lebo nevedeli utiahnuť dva byty, v Z. bývali už len dvaja a J. a odišli preto, lebo si tam nevedela nájsť prácu, a potom priateľ našiel možnosť pracovať v X. X., kde mohla pracovať aj ona, tak sa presťahovali do U.. Bývali v hornej časti v jednej izbe všetci traja spolu, zvyšnú časť prerábal priateľ, ale používali v spodnej časti veľkú obývačku, kde sa aj učila J., kde mala kľud, používali aj kuchyňu. Spávať chodila s nimi o 20.00 hod. večer. Pracovali 5-6 dní v týždni, od 07.00 do 19.00 hod., vstávali všetci ráno spolu o 5.30 hod. J. išla školským autobusom do školy, tam bola do 17.00 hod v družine a zase školským autobusom domov. Od 17.00 hod. do 19.30 hod. bola s otcom priateľa, ktorý sa s ňou učil aj sa staral o ňu. Raňajky, desiatu jej pripravovala ona. Bežné hygienické návyky samozrejme mala, sprchovala sa tak 2x do týždňa a tiež v nedeľu, to pravidelne. Je pravdou, že jej volala pani učiteľka, že jej veci páchnu dymom, čo bolo kvôli tomu, lebo jej veci v zime sušila nad pecou. Zuby si umývala večer, ráno skôr nie. Je pravda, že mali problémy s tým, že bývala pokakaná, resp. že si poriadne neutierala zadok po veľkej potrebe, s tým bojovali, buď to bolo dedičné, alebo to bolo spôsobené tým, že keď bola malá, tak ťahala dve roboty a J. zostávala s Y.B. V., pričom on ju nechával celý deň pokakanú, čo zistila, keď sa vrátila večer z práce. Naše spolužitie s priateľom aj s J. bolo krásne, snažili sa chrániť si rodinu, plánujú aj vlastné dieťa a chcú sa zobrať. V uznesení, ktoré čítala nie je štipka pravdy, napr. že sa mal vyjadriť, že udrie J. lopatou a podobne, takéto výrazy on nepoužíva, pozná ho dobre. Nerozumie tomu, priateľ ju nikdy neudrel, ak tak len jej slovne dohováral, čo robila samozrejme aj ona, pretože J. bola veľmi živá, ako keby bola na 10 miestach naraz, ale im aj pomáhala, vždy prišla, keď prišiel priateľ na aute z práce, tiež mu pomáhala, podávala mu šrouby a podobne. Nie je pravda, že by bol priateľ alkoholik, pil príležitostne, keď boli návštevy a podobne, tiež si dal po robote jedno pivo. Stále chodil na aute, či už do roboty každé ráno, alebo v robote, keď šoféroval kamión, tak by určite neriskoval, že by predtým pil. Nosil so sebou 7 dokladov potrebných na vedenie kamióna, za čo sme zaplatili až 2000 Eur, takže by neriskoval, že príde o papiere a aj robotu. Ona si príležitostne tiež dala jeden až dve pivá. Stalo sa, niekedy v marci 2018, že sa pohádali, a to kvôli jej žiarlivosti, pretože našla otvorený Facebook, kde si písal s priateľkami a urobila chybu, že volala políciu, keď už im volala, tak nevedela, čo im má povedať, mala vtedy vypité asi jedno dve pivá, taktiež aj priateľ, ten viac nevypil, to bol jeho strop. Je pravdou, že povedala do telefónu na polícii to, čo tam majú zachytené, že ju mal napadnúť aj dcéru, nie je to pravda, si to vymyslela, lebo mu chcela urobiť zle. Hádali sa vtedy v tej izbe, kde aj spávali, pričom J. bola tiež v tej izbe, už spala na posteli. Je pravda, že raz zo U.B. odišla do W. tiež kvôli tomu Facebooku, čo mohlo byť prelom roku 2017 a 2018 a odišla k Y. V., chcela urobiť napriek priateľovi. Deň na to prišiel pre nás T. V., si to vysvetlili, odpustili a zobral ich späť. Priateľ nás nevyháňal z domu. Niekedy J. robila veci, ktoré nesmela robiť, len preto, aby si ju všimli. Niekedy vravela veci, akoby z inej doby, nerozumeli jej. Vymýšľala si veci, povedala napr. v škole, že ju starký bije, keďže on za jeho 83 rokov nedal nikomu facku, s učením mala problém, nevedela sa sústrediť. Tiež prišla s tým domov, že ju bijú spolužiaci. Volala kvôli tomu učiteľke Z. V. T., ktorá to poprela, povedala, že u nich žiadna šikana nie je, majú na to aj krúžky. Bola neposlušná J., nechcela si napr. veci odpratať, trucovala. Keď nepočúvala, tak jej dohovárali ja aj priateľ, keď nepočúvala, tak jej povedali, že nedostane sladkosti, alebo nebude rozprávka, alebo že sa bude učiť, bolo to aj 10x za deň. Dvoch psov, čo má doma mala rada, ale až tak, že ich v podstate mučila, vláčila ich, naháňala stále, že boli večer úplne unavení, stalo sa, že toho menšieho aj kopla. Triedna učiteľka z V. im viackrát volala kvôli problémom s J., napr. keď mala vši, keď mala problémy s nejakým predmetom, deťmi, že nezapadla do kolektívu a podobne. Čo sa týka školy a škôlky v W., tam nebol žiadny problém. Čo sa týka zranení J., tak ráno zistila, že má začervenané líčko a tiež videla spadnutý rebrík, tak sa jej spýtala, či spadla z rebríka, tak povedala, že áno, už sa jej to predtým stalo, taktiež mala predtým modriny. Vzhľadom na to sa rozhodla, že ju nepošle do školy, napísala som jej do zošita ospravedlnenku, že ju bolí bruško, a tiež potom volala s učiteľkou pani T., ktorej povedala, že spadla z rebríka. K lekárovi nešla, lebo to nepovažovala až za také vážne.
Svedok T.. N. D. uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Na základe oznámenia riaditeľa základnej školy začali sociálne zisťovanie ohľadne mal. J. V., najprv boli v škole, kde im triedna učiteľka za prítomnosti riaditeľa oznámila, že maloletá mala v škole modrinu, taktiež im popísali pomery, kde žije maloletá, následne išli vyťažiť maloletú, ktorá uviedla, že ju mal jej nevlastný otec udrieť päsťou do tváre, pretože nevedela násobilku, taktiež ju mal v minulosti zhodiť z postele, a taktiež jej mal viackrát nadávať, že nie je jeho dieťa a podobne. Potom išli zobrať matku maloletej do U., vrátili sa s ňou do školy, kde uviedla, že sa nič hrozné nedeje, že nevie prečo tam bola zavolaná, popierala, že by obžalovaný maloletú bil. Matka priznala, že v tom čase dostala od nevlastného otca. Potom ju viezli domov, kde im zaspala v aute, cítila sa uvoľnená, čo nepovažuje za štandardné, keďže bola v cudzom prostredí, matka zbalila maloletú, dala jej zdravotný preukaz. Následne išli s maloletou k lekárovi, kde opätovne uviedla to, čo pred nimi, ale následne v prítomnosti matky to poprela. ÚPSVaR sa o danej veci dozvedel až uvedeným oznámením dňa 13.03.2018, dovtedy nevedel o tejto veci, prítomní na tom prvotnom vypočutí maloletej bol svedok z ÚPSVaR a pani W., riaditeľ školy, triedna učiteľka, taktiež bol prítomný policajt, keďže sa to oznámilo polícii. Maloletá mala ešte viditeľnú slabšiu podliatinu na líci pri sánke, ale nevie teraz na ktorej strane tváre. Myslí si, že hovorila pravdu, správala sa spontánne.
Znalkyňa T.. G. I. predniesla závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, na ktorom trvá. Čo sa týka toho, čo jej povedala maloletá pri vyšetrení, tak tieto odpovede sú spracované na č. l. 73 posudku. Čo sa týka vyšetrenia dieťaťa, tak tento pozostáva z osobného pohovoru, ktorý viedli u znalkyni v ordinácii, kde boli sami, psychodiagnostiku robí psychológ, teda znalkyňa jej žiadne testy nedala robiť, jej závery vyplynuli z pohovoru s dieťaťom, zo správ, ktoré mala zo spisu, ako aj z ďalších dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise. Čo sa týka dlhodobého týrania, toto nie je presne charakterizované, môže to byť pol roka až rok, ale aj dlhšie, je to individuálne, ako už uviedla, dieťa manifestovalo neurotickú symptomatiku, ktorá mohla vzniknúť z príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Dieťa sa pocikávalo, pokakávalo, čo vypovedala sama, a bolo to aj v priložených správach, vypovedalo bez emócií o týchto udalostiach, čo je typické pre týrané deti, taktiež malo úľakové reakcie, nechcelo sa vrátiť domov. Následky takéhoto konania môžu vzniknúť už po kratšom týraní a v podstate môžu pretrvávať aj naďalej bez nejakej zmeny, lebo týraná osoba si na to už zvykne. Úzkosť, napätie a strach nie je ani tak intenzita negatívnych podnetov, ale práve nevypočitateľnosť osoby, ktorá týra, a to striedanie neutrálnych podnetov s negatívnymi alebo láskavými. Dieťa im tiež uviedlo, že sa bojí maminho priateľa, bolí ju z toho aj bruško. Detská psychiatrička v I.Q. T.. G., čo je jej ošetrujúca psychiatrička, ku ktorej chodí od 28.05.2018 uviedla, že ide u maloletej o ľahšie ADHD porucha pozornosti a aktivity, čo však môže byť spôsobené práve aj neurotickou symptomatikou. Znalkyňa však hyperaktivitu nezistila, dieťa bolo úplne kľudné a pokojné. Vyšetrenie dieťaťa robila 20.06.2018 a trvalo hodinu. Čo sa týka nálezu T.. V., k tomu uvádza, že uvádza ADHD ako možné (suspektné) v súvislosti so slabšími výsledkami v škole. Tiež však uvádza, že dieťa uviedlo fyzické násilie zo strany partnera matky. U detí trpiacimi ADHD nie je iná dotyková citlivosť než u zdravých detí. Na vyšetrení dieťa nemalo žiadny problém s koncentráciou, sedelo kľudne. Vyšetrenie prebiehalo hodinu. Taktiež keď videla záznam z výsluchu maloletej na CD, ktorý je prepísaný na 16 strán, tak počas tohto výsluchu dieťa sedelo kľudne, spolupracovalo, sústredilo sa na otázky, takže ak by malo ADHD, tak by to takto nezvládlo. Vyšetrenie obžalovaného trvalo asi hodinu. Dávala mu klasické otázky, ktoré sa týkajú jeho rodiny, práce. Obsah jeho výpovede je na č. l. 23-25. To, že obžalovaný uvádza, že nie je závislý, a že pije jedno dve pivá maximálne, tak to je bežné účelové tvrdenie, ktoré podávajú ľudia závislí na alkohole, nielen tí, ktorí sú trestne stíhaní. Znalkyňa vychádzala pri vypracovaní posudku z údajov, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, ako aj z vypočutia obžalovaného.
Znalkyňa L.. T. X., predniesla závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, na ktorom trvá. Výpoveď maloletej je na strane 14-15 posudku. Vypočutie maloletej trvalo asi 20-25 minút. Čo sa týka psychodiagnostiky, tak použila Rozšachov test, tak tu sa predkladajú obrázky rôznych škvŕn, ktoré sa potom porovnávajú so štandardnými výpoveďami normálnych detí, potom vykonali hand test, pamäťový test, IQ test, na základe čoho dospela k uvedeným záverom. Čo sa týka konfabulácie, tak neboli u maloletej zistené tieto sklony, pričom toto sa zisťuje testom pamäte, kde by to znalkyňa musela zistiť, že má maloletá nejaké pamäťové medzery, ktoré vypĺňa vymysleným materiálom, ale toto znalkyňa nezistila. Čo sa týka vedomého klamania, tak k tomu by museli porovnávať viaceré výpovede dieťaťa a ich konfrontovať s inými dôkazmi, čo nezisťovala, avšak zo správ zo školy nevyplývalo, že by dieťa klamalo, alebo si vymýšľalo v iných veciach. Maloletá uviedla znalkyni, že ju obžalovaný udrel len raz päsťou do líca. Čo sa týka ADHD, toto u dieťaťa nezistila, aj keď časom sa znížila koncentrácia dieťaťa,
čo bolo však vôľovou záležitosťou, maximálne by mohla pripustiť nejaké ľahšie ADHD. K tomu zároveň uvádza, že ADHD je difúzne poškodenie mozgu, ktoré však môže mať rovnaké príznaky, ako ak dané dieťa žije v nevyhovujúcich životných podmienkach. ADHD je trvalé poškodenie mozgu, ktoré sa môže kompenzovať vývojom, v tomto prípade by sa tieto príznaky ADHD prejavili aj po opustení danej rodiny, a tiež by to bolo zistené už v škole, kde by teda následne bolo dieťa špeciálne posudzované, so zameraním na špeciálne vyúkové potreby, čo ale zistené nebolo.
Svedok Y. V. uviedol, že už od roku 2012 po rozchode s pani X. podal návrhy na súd, aby mu súd J. zveril, avšak neuspel ani vo P. W., ani v X., dokonca ani na Najvyššom súde. Ak by mal on zverené dieťa, tak by k tomuto skutku vôbec nemuselo dôjsť. Čo sa týka obžalovaného, tak pokiaľ boli vo P. W., tak ho tento deptal, odkazoval mu po mame, že ho zabije a podobne, viackrát to oznamoval polícii, riešil to aj Obvodný úrad, ale nijak sa to nedoriešilo. V máji 2012 sa rozišli s O., v tom čase býval u mamy na X. B. XX P. W., v tejto bytovke bývali aj O. aj s obžalovaným, ale bývali aj na X. B. X. Viackrát ho obžalovaný vyzýval na bitku, že si má rovno volať aj sanitku. Obidvaja sa viackrát opíjali na byte, čo bolo počuť cez viac poschodí, alebo ich videl, že si išli kúpiť na benzínku ďalší alkohol, aj to sa tackali opití. Svedok sa musel v novembri 2015 odsťahovať, oni tam ešte zostali bývať. Vie, že keď chceli piť v byte na 15-ke, tak zaniesli J. na 9-ku, kde zostala s H., ešte vtedy nebola dospelá. Vie, že na 9-ke už nemali ani elektriku ani vodu, lebo ich vypli, lebo neplatili. Tiež vie, na tom druhom byte na 15-ke mali dlžobu 6500 Eur, tiež ich chceli vypnúť z elektriky, ale obžalovaného syn im platil elektriku. Čo sa týka jeho kontaktu s J., tak najprv mu ju nechceli dávať, tak musel dať návrh na súd na úpravu styku s dieťaťom, ktorý rozhodol v jeho prospech a už mu ju museli dávať, aby nedostali pokutu, ale aj tak rôzne vymýšľali, že je chorá, keď sa stretli na ulici, nemohla sa na neho pozrieť, musela hľadieť do zeme. Keď mu doniesli dcéru, tak mu ona vravela, že ju ocinko zabije, pričom ocinka mala volať obžalovaného, lebo jej to nakázala mama. Rozišli sa z finančných dôvodov, nahovorila ho ešte na ďalšiu pôžičku. Čo sa týka ich vzťahu, tento bol spočiatku dobrý, ale zhoršil sa, keď sa narodila dcéra. O. pri ňom pila v podstate každý deň, ešte aj rodiť išla od pohára. Keď sa odsťahoval z W., tak už nebol za dcérou. On nevedel, že sa odsťahovali, toto sa dozvedel od známych, potom kontaktoval starostku obce Z.. Svedok aj zvažoval, že za ňou pôjde, ale po jeho mame mu odkazovali, že nech nechodí. Starostka mu povedala, že obžalovaný je psychopat, že robia bordel, že sa ľudia chodia sťažovať. On tiež nevedel, že sa zo Z. presťahovali do U., to zistil až tak, že mu chodili naspäť peniaze, čo posielal ako výživné. Stalo sa ešte na Silvestra 2017, že mu volala O., že má po nich prísť aj s J., že chce bývať u neho, lebo že ich obžalovaný vyhadzuje z domu. Tak išiel pre nich aj so susedom, bola u neho jeden deň a noc, vravela mu, že budú spolu žiť, že chce byť s ním. Všimol si, že mala J. modrinu na líci aj chrbte, pričom staršia dcéra sa jej pred ním pýtala, z čoho to má, a povedala, že to má od obžalovaného, ale O. ju potom zakríkla nech je ticho. Bol som pre ňu v piatok, ale obžalovaný jej volal aj v piatok, potom aj v sobotu, a v nedeľu ráno už od neho ušla aj s J., nechala tam aj veci. Odvtedy ju jej matka nevidela, volala jej dvakrát na meniny a naposledy teraz v nedeľu, zaujímala sa, či príde na pojednávanie, s tým, že to ukončila, že s debilom sa nebude rozprávať, teda s ním. Predtým sa ešte dohodli, že si ju príde v nedeľu zobrať, keďže má na to právo každú párnu sobotu, ale neprišla, lebo sa jej auto pokazilo. Ešte chcel, aby jej doniesli nejaké veci na oblečenie, čo tam nechala, ale to neurobila. Mali jej zobrať aj telefón. J. mu povedala, keď mu ju zveria, že ju obidvaja obžalovaný aj mama bili, že na ňu kričali, že sa ich bojí. Bohužiaľ ju nenaučili ani základné hygienické návyky, nevedela si ani zadok utrieť, ale už ju to naučil, musí s ňou chodiť k doktorom, lebo to bolo zanedbané. Ešte mu vravela, že keď chcela mama a ujo piť, alebo aj sexovať, čo bol prekvapený, tak sa musela otočiť a nemohla spať. V bytoch, kde bývali vo P. W. O. s obžalovaným, tak svedok nebol, o tom, že mali vypnutú elektriku vedel od susedov. Jeho mame vravel jeho syn, že musí platiť elektriku. Svedok podal návrhy na zverenie J. P. W., potom aj v X., a tiež dával podnet na Najvyšší súd. Nevie, prečo mu súd nezveril J. už predtým. V škole a vonku sa J. správa dobre, ale doma nepočúva, predtým ju ani nevedel dostať z ihriska, vravela, že nemá takéto zážitky, že tam chce zostať. Jeho skôr považuje, ako keby bol jej priateľ alebo frajer, čo sa stáva občas, čo asi videla v rodine predtým. Spočiatku sa mu ešte vyhrážala, že nech ju skúsi udrieť, že volá 158-ku, že pôjde tam, kde je obžalovaný. Vravela ešte, že ju nemôže udrieť, lebo je to týranie, keď jej chcel dať po zadku, keď nepočúvala. Najprv keď bola u neho, tak bola dobrá, ale potom, keď už zistila, že mu ju súd zverí, tak sa jej správanie zhoršilo, tak ako uvádzal u doktorky G. v máji 2018. Aj v súčasnosti sa ešte pokakáva, bolí ju bruško, riešil to s lekárom, berie teraz probiotiká kvapky, vraj je to kvôli psychike. J. bola odmalička hyperaktívna, ešte keď spolu žili s O.. Vie ešte, keď býval vo P. W., že zbil obžalovaný aj O., že išla s monoklom z 9-ky na 15-ku a potom na druhý deň sa tlačila, že chce ísť k nemu späť. Svedok chodí k doktorovi psychiatrovi L., ktorý mu predpisuje tabletky, lebo má problémy so spánkom, keďže predtým ťahal 16-ky aj 24-ky. Okrem J. má ešte dve staršie dcéry, ale nemá s nimi dobrý vzťah, ktoré sa liečia u doktorky G., ale nevie
presne prečo. Je pravda, keď sa rozišli s pani X., tak bol zobrať postieľku z bytu, pretože bola požičaná, musel ju vrátiť. Bola požičaná od jeho rodiny a musel ju vrátiť, lebo sa išla použiť na iné dieťa v rodine, hračky jej nebral. Nie je pravda, že by ich mal on provokovať alebo, že by si mal na nich vymýšľať nejaké obvinenia. Na polícii mu ešte policajt ukázal záznam, že bol 7 mesiacov v base. Tú modrinu u J. nijako neriešil, lebo oni už potom zdrhli.
Svedkyňa T. V., uviedla že trvá na tom, čo uviedla na polícii. Oni bývali aj bývajú ešte s manželom na X. B. XX na druhom poschodí, pričom obžalovaný s X. bývali na 4 poschodí, pričom vie, že sa hádali, vykrikovali po sebe, počula to aj z balkóna, myslí si, že boli opití, čo jej vyplynulo z tých hádok. Vie, že mali byt aj na 9-ke, kde sem tam išli, mali aj J. zatvárať, ale to nevidela. Vie, že nechceli dávať synovi jeho dcéru, O. vravela, že je otcom len na papieri. Chodila ku nim každú párnu sobotu J. furt vravela, že ocinko ho zabije, myslela tým, že obžalovaný zabije jej syna Y. V.. Bývala s nimi aj staršia dcéra O., ale tá potom odišla na D. k starým rodičom. Vravela jej H., že musí odísť, lebo že to už nevie vydržať. Chodí pomáhať k synovi aj s J., táto sem tam papuľuje, nenaučili ju sa správať, ani sa okúpať, alebo zuby umývať. Vravela mi, že mamu nechce. prečo H. odišla som vedela od nej, že chce odísť, ale vie potom od susedov, že naozaj odišla. Bola u nich nedávno pozrieť sestru, pričom im potvrdila to, čo svedkyňa uviedla, ale nechcela o tom bližšie hovoriť, prečo konkrétne sa to nedalo vydržať. Ešte vie, že keď chcel syn kontaktovať dcéru cez učiteľov v W. H. Z., tak mala učiteľka zakázané podávať informácie, to mu bolo povedané, že to majú zakázané matkou. keď sme chodili pre ňu, tak to bolo tak, že som išla ja so synom, pričom oni ju len vystrčili z dverí. Keď chodila ku nim, tak si nevšimla žiadne zranenia, ale až keď teraz býva so synom, tak jej vravela, že keď mala modriny od pána V., tak nechodila do školy, mama jej napísala ospravedlnenku, bolo to vtedy, keď bývali v U..
Svedkyňa I. X., uviedla že s obžalovaným T. V. boli susedia na X. B. XX P. W.. Svedkyňa bola na 5 poschodí, oni na 4 poschodí. Chce uviesť, že takého perfektného suseda už nebude mať, brala ho ako syna, bol v podobnom veku ako jej dcéra. Takého spravodlivého a poctivého chlapa už nebude mať, chýba jej. Ak niečo potrebovala doniesť, alebo nakúpiť, tak jej pomohol. Nevie o tom, že by sa nejako neprimerane správal k iným ľuďom alebo dcére O.. Poznala dobre aj J., ak bol T. U. O. v práci, tak sa o ňu starala medzi 11.00-15.00 hod. J. bola veľmi zvedavé dieťa, vždy aktívna, nemohla ju nechať samú, ju počúvala, mala voči nej rešpekt. Predtým vykonávala viaceré funkcie. Svedkyňa si na nej zranenia nevšimla. T. sa ku nej správal dobre, občas ju samozrejme zahriakol, ak nepočúvala, nedá sa povedať, že by sa voči nej špatne vyjadroval. Nevie o tom, že by bývali T. U. O. opití, ona ani nepočula nejaký hluk z ich bytu, ale ani ho nemohla počuť, lebo nie je v ich rade bytov, ona má dvojizbový byt a oni mali trojizbový byt, takže je na inej strane chodby. J. sa jej nesťažovala, že by mala nejaké problémy, maximálne si pamätá, že mala mačku a tá sa jej pomočila na posteľ. Nepamätá si presne, kedy tam bývali, ale vie, že T. kúpil byt od O., čo mohlo byť v 2012 až kým neodišli, ale to nevie kedy bolo. Vie o tom, že mali aj druhý byt na X. B. X P. W., vie, že mali nedoplatky, ona bola aj v domovej správe, stalo sa, že to uhradila za nich, lebo vedela, že jej to vrátia, aj jej to vrátili, pozná aj O. rodičov. Nevie, či boli vypnutí z elektriky a podobne, resp. na 15-ke neboli, lebo sa to vždy snažila dorovnať. Odišli práve kvôli nedoplatkom, a kúpili byt v Z.. V tom Zlatne bola ešte na začiatku, keď tam začali bývať, keď to upravovali. Bol to jednoizbový byt. Myslí si, že by mal mať každý svoj súkromný priestor, boli to sociálne byty, nebolo to pre normálnych ľudí. Pozná aj V., pani V. býva na druhom poschodí. Diví sa, že Y. V. zverili J., lebo si myslí, že sa nevie postarať ani o seba, oni ho volali hlúpy Y., nevie sa ani pozdraviť, nerobí, chodí len po lekároch. Keď ho stretla aj s J., tak táto sa za neho schovala, ani sa nepozdravila, asi jej to nakázali. Ešte vie, že keď bola pani V. vonku s J., tak táto skočila zo stromu asi meter a pol, pričom jej pani V.Á. povedala, aby si dávala pozor, aby nebolo na nich, že sa jej niečo stalo. V. vykrikoval na T., provokoval ho, stalo sa aj, že vyliezol na zábradlie a tváril sa, že chce skočiť, ale neskočil.
Svedok T. V. U.. uviedol, že obvinenie jeho syna je vymyslené, je to falošné, je to klamstvo. Nie je pravda, čítal aj nejaké výpovede, že by bol stále opitý, myslí W. T., nie je možné, že by každý deň pil, lebo chodil každý deň do roboty a robil aj šoféra. Bývali u neho dva školské roky, najprv bývali všetci dolu, potom začal T. prerábať vrch, tak začali všetci traja bývať hore v jednej izbe. Syn sa správal k J. normálne, neokrikoval ju, zvýšil hlas len keď nepočúvala, čo mohlo byť raz za týždeň. Stalo sa, že sa T. U. O. hádali, ale o pol hodinu bol kľud. Tvrdý alkohol nepili vôbec, vie, že si kupovali pivo, ale koľko a ako často ho pili to nevie, keďže boli hore. Pokiaľ vypovedal v prípravnom konaní, že pili pivo každý deň, tak to si už nepamätá, nie je to dobre napísané. V skutočnosti nevie ako často a koľko pili, lebo u neho dole vôbec žiadny alkohol nebol, on nepije už 30 rokov, lebo mu to nechutí, nikdy s alkoholom problém nemal. Vie, že keď chodili na nákup, tak pivo kupovali, víno si dali len keď bola nejaká návšteva. Nevie o tom, že by
sa u neho v dome hádali, on to nepočul, ani nevie, či sa hádali. Ak vypovedal v prípravnom konaní, že keď si vypili, tak sa hádali, tak je to pravda, vtedy bol najmúdrejší. Nevie, či T. vyhadzoval z domu O., to priamo nepočul, ale vie, že raz v noci chcela O. odísť z domu aj s J., ale nevie, kde, čo ju nepustil, ale prespala u neho. Nevie, či cez posledný Silvester O. odišla alebo nie. Oni si na Silvestra dali pred večerou štamperlík asi vodky. Ak nepočúvala J., čo bolo vtedy, ak si neurobila poriadok, tak vtedy na ňu T. kričal tak, ako svedok uvádzal v prípravnom konaní. J. veľmi nepočúvala a on keď jej povedal, keď jej niečo spadlo, nech to zdvihne, tak namiesto toho, aby to zdvihla, tak išla hrdo ďalej. Keď bývali vo P. W. H. Z., tak ho boli sem tam navštíviť, správali sa normálne. Keď už bývali u neho, tak oni mali stále polievku aj druhé jedlo. Čo sa týka zranení, tak vie, že mala modrinu na líčku, resp. začervenané mala líčko, čo malo byť z rebríka, ale on to nevidel. Vraveli mu doma, že je to z rebríka, nevie kto z nich mu to povedal. Vie, ale určite, že ani raz nedostala bitku. Nevie o tom, že by sa voči J. syn nejako vulgárne vyjadroval. Nevie presne ako ju upozorňoval, že má niečo urobiť, už si to nepamätá, ale nenadával jej. Zuby si umývala, ale nevie, či ráno aj večer do kúpeľne s ňou nechodil. Vie, že sa sprchovala, v lete každý deň, v zime každý druhý deň.
Svedkyňa W. T., uviedla že obžalovaný je jej strýko a odmieta vypovedať kvôli príbuzenstvu.
Svedkyňa Ľ. T., uviedla že je sestra obžalovaného a preto odmieta vypovedať, kvôli príbuzenstvu.
Svedok Y. Y., uviedol že obžalovaný je jeho strýko, s jeho mamou sú súrodenci s J. Y., vypovedať bude. Je prekvapený s touto vecou, pretože T. je dobrý človek, vždy vedel pomôcť. Svedok býval v dome v U. so starkým v spodnej časti domu, bol tam už predtým, ako sa tam strýko nasťahoval aj s rodinou, nebýval tam celý čas, bol chvíľu na ubytovni a vracal sa k starkému. Raz alebo dvakrát počul hádky medzi T. a O., ale to je normálne, že sa ľudia hádali. Nevie, aké to boli hádky, možno zvýšený hlas, on doma stále nebol. On si už presne nepamätá, čo vypovedal v prípravnom konaní, hádky nejaké boli, ale presne nevie o čom sa hádali, on bol väčšinou dole, starký mal aj nahlas pustený televízor. Ak bol nejaký buchot, tak to bolo vtedy, keď T. prerábal podkrovie, inak nie. J. si robila dole úlohy, stalo sa, že sa mu sťažovala na spolužiakov v škole, že jej robili zle, lebo že nie je z V., ale na T. a mamu nie. Zanadával si, ak sa mu niečo nepodarilo, vie o tom, že J. hygienu dodržiavala, chodila do vane a podobne, ale ako často, to nesledoval. J. sa správala k obžalovanému ako k otcovi, ku nemu ako ku kamarátovi, bola taká dosť divoká, nezdôverila sa mu, že by ju mal T. udrieť. Mala len drobné zranenia, behala hore dole vonku po kopci, videl ju, keď spadla a mala oškreté koleno.
Svedkyňa T.. T. T., trvá na výpovedi z prípravného konania. Ona pracovala v tom čase ako vychovávateľka na základnej škole v V., J.u mala na starosti v školskom klube v treťom ročníku od pol tretej do piatej a tiež v druhom ročníku, ale len do pol druhej. J. bola zlatá, ale mala problém s hygienickými návykmi, ktoré evidentne nemala vybudované. Neumývala si zuby, na čo prišla tak, že jednak ich mala zažltnuté, páchlo jej z úst, na čo sa sťažovali spolužiaci a tiež páchla celá, tak sa jej pýtala, či sa doma umýva, na čo jej povedala, že zuby si neumýva vôbec a sprchuje sa tak raz do týždňa. Svedkyňa jej potom vravela, aby si zuby umývala, na čo jej povedala na druhý deň, že to ráno skúsila, ale že ju z toho naplo. Ešte vravela, že nechce doma zostať sama, väčšinou bývala doma so starkým, a ten sa s ňou aj učil. Stalo sa raz v marci 2018, že prišla za ňou, že aha čo mám, a mala takú modrinu na pravom líci, resp. to vyzeralo ako taký odtlačok ruky prstov na líci. Sťažovala sa jej potom, že ju to bolí, keď je. Povedala jej, že ju udrel otec, resp. otčim, lebo nebola ticho. Ešte vie, že sa J. sťažovala spolužiačkam v triede, teda nie v klube, na domáce podmienky, ale čo presne to bolo, to nevie, to sa riešilo až potom, keď sa to celé prevalilo. V klube bývala do pol piatej a potom išla na autobus do U.. v kolektíve bola J. tichšia, utiahnutejšia, ale aj kamarátska, ale stávalo sa, že ju deti odsúvali na bok kvôli tej hygiene. Svedkyňa si to začala všímať od septembra, kedy bola v klube dlhšie, je možné, že doma sa správala inak, ale v klube bola taká, ako ju uviedla. Tú hygienu potom riešila s jej mamou. Najprv to povedala riaditeľke a po dohode si ju dali predvolať, matka im prisľúbila nápravu, čo ten prvý týždeň aj bola, ale potom to bolo zase ako predtým. Majú aj rómskych žiakov a tých nebolo tak cítiť ako J., ani sa k nim tak kvôli tomu nesprávali spolužiaci. J. ju nikdy neoklamala, to čo jej povedala sa snažila dodržiavať, ale na niektoré veci prestala reagovať. Myslela tým to, že keď ju chcela pohladkať, tak sa bránila dotyku, schúlila sa a keď sa pýtala prečo, tak jej neodpovedala, čo nepovažuje za normálne. Stalo sa, že si zvykla vymýšľať, že bude mať nové šaty, mobil, alebo že pôjdu na dovolenku, tak to boli také veci, ktorým bolo ťažko uveriť, ale brala to ako detskú fantáziu, čo deti bežne mávajú na prvom stupni. Nevie o tom, že by bola nejaká rivalita medzi deťmi kvôli tomu, že sú deti z V. a medzi deťmi z iných dedín. Iné zranenie, než uviedla na J. nevidela, keby aj niečo mala na tele, tak by to nebolo vidno,
lebo vždy nosila dlhý nátelník, nohavice, nikdy nemala sukňu. Nevie už povedať, či tie odtlačky boli od hánky alebo od prstov. Tá horná časť toho odtlačku bola vlnovitá. Jej sa J. ukázala na 5 minút, a potom išli na obed. Mala za to, že je to odtlačok ruky, ale či hánok prstov to nevie.
Svedkyňa T.. J. T., uviedla že ja pracuje od januára ako špeciálna školská pedagogička na základnej škole v V.. Oni robili aj s psychologičkou orientačnú depistáž na škole, čo je mapovanie školských zručností a prevencia porúch pozornosti a učenia v škole, pričom J. v tom čase nerobila test, pretože sa sťažovala na bolesti bruška, čo sa potom pýtala triednej učiteľky a táto jej povedala, že má podozrenie zo zanedbania alebo až týrania v rodine, tak J. začali sledovať. Svedkyňa s ňou robila orientačnú diagnostiku poruchy pozornosti a učenia, ktoré vyšli negatívne. Pracovala s ňou v popoludňajších hodinách aj ju doučovala. Podrobnejšie s ňou pracovala školská psychologička, ktorá s ňou robila orientačný test rodinných vzťahov, ktorý jej interpretovala. Môže to len prečítať, ale nie interpretovať. Potom sa stalo, že 12.03.2018 prišla s takou modrinou na ľavej časti tváre pri brade, pričom nemohla dobre jesť, kusať, bolelo ju to, povedala jej, že ju udrel oco, lebo nechcela spať. Na základe toho volali sociálku, kde oni hneď aj spísali podozrenie z ublíženia na zdraví, na druhý deň prišla do školy polícia aj s pracovníkmi kurately. Keď jej vravela, ako sa to stalo, tak jej naznačila päsť, ona sa jej na to nepýtala, pýtala sa jej len či ju to bolí, lebo nemohla jesť. J. bola celý čas, čo ju oni sledovali odmeraná, aj toto hovorila bez emócií. Oni už predtým mali dohodnuté vyšetrenie u detského psychiatra so súhlasom matky, ale oni to už nestihli realizovať, keďže sa stalo toto. S matkou telefonovala len raz, ešte vo februári, a to ohľadne doučovania. Ešte chce uviesť, keď ju chceli pohladkať, čo skúšali zámerne, tak sa im uhla. Sprostredkovane od triednej učiteľky vie, že tejto mali vravieť spolužiaci, že J. sa im sťažovala, že ju doma bijú, ale že jej sľúbili, že to nepovedia. Vie od vychovávateľky, učiteliek aj žiakov, že mala J. problém s hygienou, že sa pokakala, neumývala si zuby, a že zapáchala, pričom to posledné si všimla aj ona. Svedkyňa nastúpila do školy 08.01.2018 a druhý týždeň začali robiť depistážne testy a to v triede, do ktorej chodila J., robili ich všetci žiaci až na J., lebo tá sa hneď schúlila, že ju bolí bruško, tak jej povedala, že nech test nerobí, nech si ľahne na koberec, a išla za triednou učiteľkou, nech volá jej mamu. Potom ten test s ňou robila koncom januára, kde jej teda vyšlo, že poruchy učenia nemá, potom s ňou začala pracovať psychologička, či nemá poruchy pozornosti. Prospech mala J. slabší, mala dvojky, trojky, ale na prepadnutie to nebolo. Svedkyňa ju doučovala raz do týždňa v pondelok, ale bolo to len trikrát počas februára. Učiteľka jej ale vravela, že J. stráca pozornosť, prestávala vnímať, preto ju aj presadila do prvej lavice, nevedela sa nejako vrátiť do vyučovania, vyzeralo to skôr, že trpí ADD čo je porucha osobnosti bez hyperaktivity, teda bola taká zasnená. Pokiaľ bola ako uvádza mama a obžalovaný hyperaktívna doma a v škole bola presný opak, tak to vyzerá skôr na „child a buse“ teda syndróm týranej osoby, čo konzultovala s psychiatričkou, ktorá to hodnotila ako kontroverzné správanie, čo je typické pre týrané deti. Čo sa týka vzťahov J. so spolužiakmi, tak videla, že sa rozpráva cez prestávky so spolužiakmi a bola priateľská, ale čo vie od žiakov a učiteľov, tak v klube sa jej deti stránili, lebo zapáchala, najviac sa kamarátila s jednou postihnutou spolužiačkou. Či sa nejaké testy s J. robili na škole predtým, než svedkyňa nastúpila do školy, tak to nevie. Svedkyňa nejakú záverečnú správu ohľadne J. nerobila, zhrnula to ale v oznámení, ktoré poslala na sociálku.
Svedkyňa T. O. U., uviedla že pracovala na základnej škole v V. ako školská psychologička od 08.01.2018 do 28.02.2018, pretože potom už išla na inú školu. Ona absolvovala s J. tri sedenia na základe oslovenia jej triednou učiteľkou, ktorá jej oznámila, že má u J. podozrenie, že je trestaná, pretože keď sa k nej nakloní, alebo jej aj chce niečo povedať, tak dieťa spraví uhýbací pohyb, tak ona s ňou absolvovala tieto sedenia, kde použila orientačnú diagnostiku, kde použila rôzne kresby. Z testov zistila, že najviac negatívnych pocitov vyjadruje k svojmu otčimovi, ktorý ju trestá, keď má neporiadok alebo neposlúcha. Išlo však iba o orientačnú diagnostiku, z ktorej svedkyňa nebola úplne presvedčená, resp. som nemala iné pádne dôkazy, že ju otčim trestá neprimerane. Ona to oznámila triednej učiteľke, že je tu také podozrenie. Posledný test robila v posledný deň jej práce v tejto škole, potom boli jarné prázdniny, takže tieto jej zistenia oznámila triednej učiteľke, že je treba sledovať J., a tieto jej závery mali byť podané ďalšej psychologičke, ktorá mala pracovať s dieťaťom. Oznámenie na sociálku vzhľadom na uvedené neoznámila. Ešte sa pýtala triednej učiteľky, či neboli zistené nejaké zranenia u J., keď sa prezliekala na telesnú alebo aj na telesnej, pričom také zistenia neboli. Viac ohľadne trestov alebo ako ju mal otčim trestať jej nevravela, ani sa nepýtala, celkovo bola J. kľudná, keď jej to hovorila, vždy pôsobila pokojným dojmom. Zvláštne bolo to, že keď išla ráno do školy, tak J. čakala vonku, a vrhla sa na ňu a objala ju, teda potrebovala pocit blízkosti a ochrany. Otázok v teste je asi sto, pričom boli tam aj také, že kto najviac ma trestá alebo bije, pričom J. vždy označila otčima. Čo sa týka vzťahov so spolužiakmi, tak pokiaľ vie, tak tieto mala dobré, ale mala veľmi dobrú kamarátku, na ktorej lipla, myslí, že táto mala detskú obrnu,
ale nie je si istá. Ona to neoznámila sociálke z toho dôvodu, že o tom nebola úplne presvedčená, tieto informácie o trestaní vzišli až z posledného testu, ktorý robila v posledný deň v práci, takže ledva stihla pripraviť nejaký odkaz, aby sa pokračovalo v sledovaní J.. Predchádzajúce testy sa tiež týkali rodiny, ale formou kresieb, pričom bolo zvláštne, keď kreslila rodinu, tak nakreslila otčima medzi ňou a mamou, čo som vyhodnotila, že otčim je ten, čo ich rozdeľuje, pretože štandardne sa kreslí matka pri dieťati, pričom vtedy označila otčima ako otec v zátvorke nevlastný. Išlo o projektívne techniky, následne jej povedala nech nakreslí rodinu ako zvieratká, pričom mamu nakreslila ako medvedicu, lebo je prísna a vytrestá ju, a otca ako psíka, ktorý je dobrý ako psík, pričom označila ako otca, takže si nebola istá, či myslela svojho biologického otca, ale skôr si myslí, že myslela otčima. Prvé dva testy boli projektívne, ktoré sú výpovednejšie skôr pre staršie deti, hodnotnejší bol pre ňu test rodinných vzťahov, ten posledný, z ktorého došla k záverom, ktoré tu predniesla. Je pravda, že týmto vzniká rozpor, ktorý si nevie vysvetliť. Druhý test robila v polke februára, asi 16-teho ten prvý si nepamätá. Svedkyňa sa jej sama od seba nepýtala akým spôsobom ju mal trestať otčim, lebo nechcela zasahovať do jej spontánnej výpovede, kedy vyplňovala odpovede na dané otázky v teste. Nič iné než uviedla som sa J. nepýtala, test trval dve hodiny, a deti sú už na konci vyčerpané.
Svedkyňa T.. N. T., uviedla že trvá na jej výpovediach, vypovedala dvakrát. Pracuje aj pracovala ako učiteľka na Základnej škole v V. a bola triednou učiteľkou J. V.. Čo sa týka J., tak evidentné bolo, že má zanedbané hygienické návyky, kvôli čomu sa spočiatku nekamarátila s ostatnými spolužiakmi. Stalo sa, že zvláštne reagovala na niektoré veci, ktoré súviseli s výučbou, čo sa čudovala nielen svedkyňa, ale aj ostatné deti, už si to konkrétne nepamätá. Za jeden a pol roka, čo navštevovala ich školu mala len jednu dobrú kamarátku. Zo začiatku sa s ňou deti nechceli priateliť, pretože páchla potom už nadviazala kamarátske vzťahy aj s inými deťmi. Povedali jej, že si nevie utrieť zadok, čo bolo na dieťa v treťom ročníku veľmi nezvyčajné, pretože tieto návyky už mala mať dávno osvojené. Inak bola usmievavá a ústretová. Čo sa týka tejto veci, tak v piatok neprišla do školy, prišla až v pondelok s tým, že mala v zošite ospravedlnenie od mamy, že mala teploty, že bola chorá, bolo to také všeobecné, ale vtedy jej povedala, že maminka nie vždy píše pravdu a potom zbadala veľkú modrinu na celé líce pravé, pričom bola tam evidentná stopa po ruke. Povedala jej, že ju nevlastný otec udrel, tiež vravela, že nevie v noci spať, lebo pozerajú televízor, fajčí sa tam. Svedkyňa o tom hovorila telefonicky s mamou, ale ona jej to vyvrátila. Potom jej J. bližšie vravela, že ju otčim trestá, pretože nepočúva, stalo sa, že ju mal zhodiť aj z postele a kopať na zemi. Pozitívne sa vyjadrovala o nejakom Y., s ktorým sa mala hrať, ale či to bola len hra alebo nie, to už nevie. Keď sa toto svedkyňa dozvedela, tak išla za vedením školy, ktoré kontaktovalo sociálku, ktorí prišli hneď na druhý deň aj s políciou. J. jej povedala to isté, a zopakovala to potom pred riaditeľom aj sociálkou, pričom vždy bola. Z týchto výpovedí sa zistilo, že to trvalo dlhšie než len to posledné zranenie, ona o tom dovtedy ale nevedela, jej sa J. nesťažovala. Ešte bolo u nej zvláštne, že ak pristúpila ku nej bližšie a chcela jej niečo ukázať v zošite, tak sa uhla alebo mala taký obranný postoj, akože sa ide brániť, čo tiež konzultovala s mamou, ktorá jej povedala, že to je zlozvyk. Ona sa ale s takýmto postojom dieťaťa stretla len raz a to boli deti z detského domova. Iné modriny alebo zranenia ona nevidela, vždy nosila dlhý rukáv a nohavice, aj keď mali karneval a šaty, tak mala legíny pod šatami. Aj počas telesnej výchovy nosila všetko dlhé, keď sa jej na to pýtala, tak mikla plecom, že jej to mama nachystala. V šatni s deťmi nebola, tak nevie, či mala na tele nejaké modriny alebo nie. Vie, že nemala svojho detského lekára, čo ona aj mame zdôrazňovala, že má na to právo, aj keď je matka z D., vravela jej, že keď bola chorá, tak išli na pohotovosť. Keď J. odišla zo školy v tom marci 2018, tak sa jej deti pýtali, že čo sa stalo, tak sa im to snažila primerane vysvetliť, pričom sa ich potom pýtala, či sa im J. nesťažovala, na čo jej až vtedy povedali, že áno, že im ukazovala modriny na rukách, na nohách, na oblasti rebier, vravela, že to má z domu od otčima, ale že im to zakázala povedať, aby nemala doma ešte horšie. Ona tiež volala, keď videla tú modrinu na J., jej mame, ktorá jej povedala, že spadla z rebríka, a ona sa jej spýtala, či boli u lekára, keď mala spadnúť na hlavu, ale matka povedala, že nie, že načo, zľahčovala to. Ako ju mal otčim napádať, to deťom nevravela. Nepamätá sa ani vyhrážanie. Nemá žiadne informácie, ani jej nevravela pani X., že by mali J. nejako deti biť, alebo šikanovať. Čo sa týka dedka, k tomuto sa vyjadrovala veľmi pekne, pozitívne, že sa s ňou učí, keď príde zo školy, kým prídu rodičia z práce, že má 83 rokov, čo bola prekvapená, že tak starý človek sa s ňou musel učiť, školské výsledky nemala dobré. Spomínala jej, že má nejakých nevlastných súrodencov, a že by s nimi chcela byť. J. učila rok a pol, okrem nej mala v triede 15 detí, to, že jej to deti neoznámili, že sa im J. sťažuje, bolo asi tým, že ju chceli podržať, aby nebolo ešte horšie. Jej pozornosť bola slabšia, jej výsledky boli priemer až horší priemer. Jeden čas prepadávala z prírodovedy, ale keď to oznámila matke, tak sa jej výsledky zlepšili, asi sa jej začali viac venovať. Ona to zistenie s tým jej obranným postojom neriešila s vedením ani to neoznámila na sociálke preto, lebo jej chýbalo viac dôkazov o tom, že je dieťa bité,
nevidela žiadne modriny alebo nič iné. Svedkyňa vždy videla, že na telesnej mala dlhý rukáv a dlhé nohavice a ona veci z telesnej plus uterák dávala prať domov deťom raz do mesiaca v piatok. Žiadny rozhovor s pani X. nebol o tom, že by deti J. šikanovali. Nie je to pravda je to slovo proti slovu, s ňou určite ohľadne šikany nevolali. Ak uvádzala, že J. fakticky v celom druhom ročníku neprijali do kolektívu, tak tým myslela, že sa jej vyhýbali, napr. s ňou nechceli byť v skupine a podobne, ale o žiadnej agresii alebo vysmievaní nevie. Kolektív fakticky J. prijal až v tom treťom ročníku, nie že by to bola nejaká láska, ale už ju viac akceptovali. J. mala jednu dobrú kamarátku, ktorá mala ľahkú mozgovú obrnu, bola postihnutá, pričom J. jej pomáhala po schodoch, vybrať veci z tašky. Zrejme bola rada, že jej venuje pozornosť, čo bolo u ďalších detí iné. Iné kamarátky v triede nemala, aj keď bola veľká prestávka, tak sa prechádzala len s touto kamarátkou. Ešte vie, že práve tá jej kamarátka prišla potom s tým, že sa nemôže kamarátiť s J., lebo jej to mama zakázala, kvôli tým hygienickým záležitostiam, ale to ich priateľstvo neovplyvnilo.
Svedok T. V. T.., uviedol že otec je tam neprávom, nikdy im neublížil, aj J. bral ako svoju vlastnú dcéru. On býval vo P. W. B. X. B. XX a to s bratom a sestrou asi dva mesiace, potom sa mu narodila dcéra, tak odišiel ku svokrovcom do V. L.. Vtedy býval oco aj s O. B. X.. B. X. On ich chodil navštevovať asi tak dvakrát do týždňa. Čo sa týka J., táto bola hyperaktívna lietala hore dole, tak ako aj jeho dcéra. Otec sa ku nej správal normálne, ak nepočúvala, tak ju napomenul prvý, druhýkrát, potom už zvýšil hlas, ale žiadne násilie ani napádanie nevidel. Keď sa presťahovali do U. ku starkému, tak už za nimi veľmi nechodil, ale ak bol, tak vždy to bolo všetko v poriadku. J. sa mu nesťažovala, že by jej niečo chýbalo a hrala sa s jeho dcérou. Nevidel na nej nikdy žiadne zranenia, ani nevie o tom, že by jej jeho otec niekedy nadával. Otec si dal tak jedno dve pivá, opitého ho videl už dávnejšie, keď bol chlapec, ale na ňom to nebolo vidno, nikdy nevyvádzal. Keď ku nim chodil na návštevu, tak nebol nikdy problém. Keď si niečo vypil, tak si pustil hudbu a počúvali historky o lietaní a podobne. Svedkyňa H. V., uviedla že sa nasťahovala do W. B. X. B. 15 01.09.2012 k otcovi, lebo ju zo školy v X. vyhodili a oco jej vybavil školu v W., kde bývala aj s bratom T.. V tom čase prebiehalo rozvodové konanie jej rodičov, v novembri boli rozvedení, a súd ju zveril do opatery otca. V tom čase otec aj s O. a jej dcérami J. H. H. bývali na X.. B. X. Ona sa potom odsťahovala z P. W. do L. ku mame, vie, že otec potom odišiel do Z., tam za nimi nebola, ale keď už boli v U. u starkého, tak tam už za nimi bola. J. bola živá, hyperaktívna, ale bolo sa jej treba venovať, lebo nevedela hovoriť, keď mala tri roky, nechcela jesť, tak sa jej otec musel venovať. Naučil ju jesť tak, že stál nad ňou, a povedal jej, že sa nepohneš od stola, kým to nedoješ, tak sa nakoniec na to naučila. Svedkyňa mala tiež problém s jedlom, keď bola malá. J. nepočúvala, ťažko si pamätala niektoré veci, dlho ju nevedeli naučiť farby, aj keď jej ukázali nejakú vec a povedali farbu, tak to zopakovala, ale keď jej ukázali inú vec s tou istou farbou, tak už to povedala zle. Keď počuli, že ju dali do školy v V., tak aj s bratmi zalamovali rukami, pretože tam aj oni chodili do školy a boli tam všetci traja šikanovaní, pretože kto nebol z V., tak sa nemohol dostať do kolektívu. Potom už J. začala byť viac taká utiahnutá, tiež sa jej sťažovala, že ju deti v škole nemajú radi, a že ju šikanujú, ale konkrétne ako, to nevravela. Ešte chce uviesť, že keď bola v škôlke vo P. W., tak z tade chodila šťastná a vysmiata. Svedkyňa s nimi určitý čas aj bývala asi tri mesiace v roku 2014 v W. B. X.. B. XX v trojizbovom byte. Oni sa presťahovali ku nim z X.. B. X aj kvôli nákladnosti, fungovali v dvoch bytoch. Svedkyňa videla medzi otcom a O. nejaké hádky, ale boli to bežné hádky ohľadne financií. Občas požívali alkoholické nápoje príležitostne, občas dve pivá. videla u nej nejaké modriny, ale bolo to preto, lebo niekde spadla, na lýtku alebo kolene. Stalo sa, že ju H. udrela po hlave, lebo už na ňu nemala nervy. V tom čase nebadala žiadne hygienické problémy u J., aj zuby si umývala, mala plno vecí na oblečenie a podobne. Pokiaľ teda učiteľky hovorili, že chodila zanedbaná, tak ak to tak bolo, tak kvôli tomu to mohlo byť, že obidvaja pracovali od šiestej do šiestej a nemali čas sa venovať J..
Svedok T. V., uviedol že neverí tomu, že sa niečo také stalo, čo tu rozprávajú ostatní, že by mala byť J. týraná. Ich otec v živote nebil, aj J. mal rád ako vlastnú. On sa prisťahoval do bytu otca v roku 2012 do P. W. B. X.. B. XX predtým bol v L. v podnájme. V W. bol asi do konca roku 2013. Keď sa odsťahoval, tak chodil na návštevy, ale v Z. nebol, do U. chodil asi tak dva až trikrát do mesiaca. S J. mal dobrý vzťah, vždy keď prišiel bola šťastná a vysmiata. Ako dieťa bola živá a hyperaktívna, stále musela niečo robiť, často padala. Do štyroch rokov nevedela hovoriť, fakticky ju jeho oco naučil všetko, aj bicyklovať a podobne. Ak nepočúvala, tak maximálne zvýšil hlas. Videl na nej nejaké modriny, ale boli to bežné, ako majú deti. Y. V. pozná, tiež s ním mal problémy ako otec, vykrikoval na neho z balkóna. Čo sa týka jeho vzťahu k otcovi, tak to bolo psycho, žiarlil na neho, vykrikoval, tiež sa nezmieril s tým, že J. zverili do výchovy matky. Keď prišiel na návštevu do U., tak tam ostal aj na víkend, ale spal u tety. Keď bývali v W., tak otec s priateľkou bývali na X.. B. X, ale stretávali sa aj na 15-ke, lebo im nosili jedlo a podobne. Oni sa medzi sebou aj hádali, ale boli to také bežné hádky ako v každej domácnosti. Taktiež alkohol
požívali, ale tak ako každý človek. čo sa týka zranení, tak to boli také odreniny z pádov na kolenách alebo na lakti. Kričal aj na svedka V., aj na jeho kamarátov z balkóna, raz išiel aj dole, ale potom sa vrátil, raz volal aj políciu na otca, svedok bol vypovedať na Obvodnom úrade, kde sa z neho už smiali, chodil tam pre každú somarinu. Stalo sa, že on vynadal otcovi, on mu odpovedal, a už sa sťažoval.
Svedkyňa - poškodená O. T., uviedla že zatiaľ nevypovedala. Zastupuje pani X., momentálne na OČR. Ona sa zúčastnila raz výsluchu maloletej na polícii v máji. Oni sledujú maloletú J. V. od roku 2010 kvôli konaniu na úpravu práv a povinností rodičov voči dieťaťu, kedy bola zverená matke O. X., následne otec podal návrh na súd na zverenie dieťaťa jemu. Okresný súd návrhu nevyhovel, čo potvrdil aj krajský súd, taktiež dovolanie otca bolo zamietnuté. Následne ich dňa 27. 07. 2017 navštívil otec dieťaťa kvôli tomu, že sa mu vracalo výživné od matky, tak ich sociálna pracovníčka pani Q. zisťovala u starostky Z., či sa zdržiavajú na adrese bydliska. Starostka uviedla, že síce bývajú v Z., ale často ich tam nevidno. Od kedy rodina odišla z P. W., tak rodina už nebola kontaktovaná z ich strany. Naposledy vykonali pohovor s dieťaťom potom, čo bola neodkladným opatrením zverená otcovi, pričom sa vyjadrila J., že je spokojná a šťastná u otca. Bolo to 26. 03. 2018, kedy sa dostavila maloletá aj s otcom na ich úrad. Čo sa týka návrhu otca na zmenu umiestnenia dieťaťa, konanie na súde prebiehalo v roku 2016 až 2017, kedy sa otec dieťaťa odvolal. Čo sa týka šetrení sociálnych pomerov dieťaťa, tak majú záznamy iba z posledného šetrenia z tohto roku, kedy bolo dieťa zverené otcovi. Šetrenia sociálnych pomerov z roku 2012-2013 nemajú, keď sa svedkyňa stala vedúcou úradu, a keď sa začalo konať v tejto veci, tak zistila, že síce v elektronickom spise majú zaznamenané nejaké dokumenty, ale tieto neboli zoscanované, a teda v papierovej forme ich nemajú, takže sa k tomu ani nevie vyjadriť. V kontakte s maloletou bola naposledy v auguste, kedy si otec uplatňoval príspevky, ale pohovor už nevykonávali.
Svedkyňa T.. T. T., uviedla že je starostka obce Z., bola aj v čase, keď tam bývali obžalovaný s pani X., myslí rok 2015. Osobne sa nepoznali. Čo sa jej potvrdilo aj teraz pred pojednávaním, keď stretla pani X., že sa ani nevideli, keďže sa neprišli prihlásiť na obec, keď sa prisťahovali. Vedela ale, kde bývajú, keďže sú malá obec a ona chodila do práce dennodenne okolo ich bytovky, pričom pamätá si, že tam videla parkovať zelené auto, a tiež raz videla pána V., ako je vonku s malým dieťaťom, ktoré sa hralo s takým špinavým psíkom. Ešte chce uviesť, že ich telefonicky kontaktoval biologický otec dieťaťa kvôli tomu, že sa mu vracalo výživné, ktoré bolo zasielané cez ich poštu. Pani X.Á. nepreberala poštu, lebo sa nezdržiavala na mieste bydliska. Vie, že jej pracovníčka pošty vravela, že sa ozve raz za mesiac, či nemá nejakú poštu a chodí si brať listy a dávky. Pokiaľ uvádzala v prípravnom konaní, že sa jej sťažovali susedky pani G. H. K., že sa v tejto rodine deje niečo nie dobré, tak je to pravda, si na to spomína. Vie, že mala byť vonku aj s tým ušmudlaným psom. Či to bolo v daždi si už teraz nespomína, ale vie, že keď bol kvôli inej veci ÚPSVaR z L., tak im o tom povedala, ale nevie ako to dopadlo. Svedkyňa vtedy ani nevedela, či pán V. je biologický otec alebo nie, to zistila až potom. Susedy jej tiež vraveli, že je tam krik, ale ktorá z nich jej čo presne vravela, to si už presne nepamätá. K tomuto, žiadny záznam v obci nespísali, boli tam naozaj krátko. Z toho roka, čo tam mali ten byt, tak tam dokopy bývali možno mesiac. Čo sa týka tohto trestného konania, o tomto sa dozvedela od biologického otca maloletej, pána V., ktorý jej volal, že bral malú z nemocnice, že bola nejaká dobitá a že ju uvedie ako svedka, s čím súhlasila. Pokiaľ uvádzala viac v prípravnom konaní, už si to teraz presne nepamätá, ale je to tak, ako uviedla. Nepamätá sa už teraz, či jej niečo bližšie uvádzali tie susedy. Maloletú videla možno dvakrát za ten čas, čo sa tam zdržiavali. Ona to usudzuje z toho, že ich tam často nevideli ani ona, ani susedia, alebo ani v obchode, na obecnom úrade a podobne.
Svedkyňa H. K., uviedla že oni sa prisťahovali do obce v júni 2015 a boli tam asi mesiac. Je to taká radová bytovka, 8 vchodov s tým, že oni bývali vo vchode na jednom konci bytovky a ona na druhom. Oni sa vídavali pred bytovkou. Poznajú sa z videnia. Ona vídavala pani, ako ide s malou, či už k autobusu, alebo späť, keď sa vracala zo školy. Videla to dievča, ako chodí venčiť vonku psíka. Oni boli s pani G. za pani starostkou len ohľadne neplatenia do fondu opráv. Chceli vedieť, či nevie nejakú inú adresu, kde sa zdržiavajú. Tam na tej adrese, kde bývala aj ona im to nepreberali, zrejme tam ani neboli. Ona sa nikdy nesťažovala na nejaké pomery v tejto rodine alebo na nejaký krik. Ona ich vídavala len v tom lete, zruba mesiac keď sa prisťahovali, potom ich už nevidela. Keď videla dievčatko aj so psíkom, tak si nevšimla nič zvláštne alebo divné na nich. Sú im dlžní dodnes za vodu aj za fond opráv.
Svedkyňa B. G., uviedla že čo vypovedala na polícii na tom trvá, ale bude radšej odpovedať na otázky. Ona na danej adrese v Z. býva 18 rokov. Túto rodinu spoznala, keď sa prisťahovali. Bývali tam málo, nevie koľko. Oni bývali v prvom vchode a ona v treťom. Ak sa stretli, tak na dvore, pretože ona má psíka,
stalo sa, že mu dávala aj jesť, bolo s ním vtedy to dievčatko, ktoré sa opýtalo, či dá aj jej papať, tak jej dala horalku. Inak si už od nej nič nepýtala. Vie, že ešte keď u nich boli policajti, bola tam nejaká hádka, ktorú aj počula, ale nepočuje dobre, tak nevie o čom sa hádali. Ona toto povedala aj starostke, čo sa tam stalo, keď ju videla ísť okolo cez ich dvor. Či jej to vravela sama, alebo či bola s nejakou susedou, sa nepamätá. Predtým ani potom nevie, že by sa tam niečo opakovalo, oni potom odišli. Tiež nevie o tom, že by tam popíjali alebo niečo podobné. Pani X. aj s dievčatkom vídavala niekedy aj každý deň, keď chodievala do školy. Vie, že pán V. chodil z práce večer, a keď prišiel, tak dievčatko utekalo k nemu k autu, potom išli spolu do bytu. Ich správanie bolo normálne. Vie, že dievčatko začalo chodiť do školy, ale dlho nechodilo, potom už odišli preč. Dievčatko myslí, že bolo normálne aj oblečené, psík bol taký strapatý. Keď uvádzala na polícii, že mala na neho kričať, že má isť do roboty, tak to tým myslela vtedy, keď tam bola tá hádka, keď prišla aj polícia. Stalo sa ešte aj inokedy, že po sebe kričali, ale nebolo to nič zvláštne, vedy, keď prišli aj policajti, tak vie, že mali vypité.
Svedok B. V., uviedol že on býval v tom čase aj býva na X. B. XX P. P. W., bol sused pána V., svedok býval na 3 poschodí, on bol na 4-tom. Raz sa stalo, že musel ísť hore, lebo mali hlasno hudbu v noci, tak zabúchal na dvere, otvoril mu pán V., povedal mu o čo ide a on tú hudbu stíšil. Jemu sa javil pán V. byť pod vplyvom alkoholu, tackal sa, držal sa dverí. Ohľadne týrania nevedel nič, on nič nevidel ani nepočul niečo, čo by tomu malo nasvedčovať. Nepočul ani krik. Skôr bolo zvláštne, že tú malú oni v podstate ani nevídavali, tak ako vídavajú iných susedov. Žiadne zranenia na maloletej nevidel.
Svedok I. X., uviedol že to, čo vypovedal je pravda. Nemá k tomu čo dodať. Oni bývali vtedy na rovnakej adrese s pánom V. H. L. X., oni bývali na 5-tom poschodí. Malá J. chodila ku nim, prišla sama, pričom povedala, že mama išla buď do obchodu alebo do práce, bola hyperaktívna, všetko brala, chodila do skríň a podobne. Manželka ju musela sem-tam upozorniť. On si nevšimol žiadne zranenia, ani im nič nevravela, ani sa mu nezdalo, že by jej niečo chýbalo. Nebola utiahnutá, bola stále aktívna. On tiež nepočul žiadne hádky alebo krik od nich. Videl pani X. ako mala monokel, ale to bolo ešte keď žila buď s X.B. alebo s V.. Oni majú tapetové dvere, takže keď zavrel, tak nepočul nič, teda ani krik alebo hlasnú hudbu. Oni púšťali ku nim len J., tá bola ako ich. Aj keď na konci už bola živšia, už to bolo horšie, lebo oni potrebovali ich kľud, tak sa stalo, že už ju ani nepúšťali. Tak isto nepúšťal k nim ani pani X.. Že má modrinu, videl, keď otvoril dvere, dovnútra bytu ju nepustil. Nepamätá sa, či ten monokel mala, keď už bývala s V., ale myslí že nie. Opitých ich nevidel. Pozná aj pána V., on bol jeho sused a tiež vie, že potom sa dal dokopy s pani X.. On bol taký utiahnutý, veľmi ho nepoznal. Čo sa týka J., táto neposlúchala nikdy, išla podľa seba.
Svedkyňa T.. Z. C., uviedla že jej došiel v marci 2017 spisový materiál k maloletej J. V. C. T.. R. Z. L.. Ona pracuje ako pediatrička, pričom však maloletá nikdy nenavštívila ich ambulanciu. Potom im len oznámila T.. I. Z. P. W., že maloletá bola prepustená z nemocnice a vracia sa do P. W., takže oni zase spisovú dokumentáciu vrátili do P.Ľ. W.. Predtým, než ku nej prišila zdravotná dokumentácia, tak bola v starostlivosti obvodného detského lekára. Z dokumentácie vyplývalo, že maloletá chodila na pravidelné prehliadky. Pamätá si, že mala sporadické infekty dýchacích ciest, ako uviedla v prechádzajúcom výsluchu. Pamätá si, že bola očkovaná v zmysle platného očkovacieho kalendára. Zranenia uvedené neboli v dokumentácii, pamätá si, že keď vypovedala na polícii, tak listovali tie záznamy.
Svedkyňa T.. T. T., uviedla že bola jej triedna učiteľka v L. na Š. X, na základnej škole a to od januára 2016 do konca školského roka, teda asi pol kalendárneho roka. Spočiatku mala J. horší prospech, tak kontaktovali mamu, pani X., ktorá s ňou začala docvičovať doma jednotlivé predmety, jej prospech sa zlepšil, mala tri trojky keď prišla a potom už iba jednu trojku z prvouky, ostatné mala dvojky. Ona si nevšimla na nej žiadne zranenia alebo nejakú odchýlku zovňajšku. Chodila oblečená čisto aj desiatu mala. Neboli s ňou žiadne problémy, a ani nevie o nejakých problémoch, že by mala doma alebo podobne.
Podľa § 268, 269 Trestného poriadku boli prečítané svedecké výpovede a listinné dôkazy:
- poškodenej Mgr. T. Ž. čl. 77-89
- W. T. čl. 155-161, vyjadrenie obžalovaného: Považujem výpoveď svedkyne za účelovú. S W. T. máme spor ohľadne dedičstva. Veľa si vo svojej výpovedi domyslela a aj vymyslela. Vypovedala, ako keby bývala s nami každý deň, čo nie je pravda. Vo P. W. bola dvakrát, keď sme bývali na X. B. X, ona bývala
na X. B. XX. Keď sme bývali v U., tak ona bývala v V.. Bola u nás dvakrát asi po pätnásť minút. Škoda, že odmietla vypovedať pred súdom, lebo som si chcel tieto rozpory vysvetliť.
- H. T. čl. 316-318
- T. U. čl. 304-306
- Ľ. T. čl.162-165
- správa ÚPSVaR X. X. a záznamy zo sociálneho zisťovania 480-481, 483-488
- správa ZŠ a MŠ V. čl. 482
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia 489-491
- rodný list čl. 492
- rozsudok OS P. W. U.. Z.. XP/XXX/XXXX, Č. W.. XP/XX/XXXX - rozsudok KS Banská Bystrica, sp. zn. XXCoP/XX/XXXX, Č.. W.. XXCoP/XX/XXXX - čl. 499-512,
- uznesenie NS SR, č k. XCDo XXX/XXXX čl. 513-517
- uznesenie OS X. X. Č.. W.. XXP/XX/XXXX čl. 522-525
- odborné vyjadrenie č. XX/XXXX čl. 579-594
- správa J. Z., čl. 601-603
- prepis telefonického hovoru na tiesňovú linku 158 čl. 610-611, vyjadrenie obžalovaného: Priateľka to prehnala, niečo sme popili, tak som trepol aj ja. Nemyslel som to vážne. Mám ich rád obidvoch.
- lekárske správy čl. 596, 598-599
- správy na obvineného čl. 634-638, 640-641, 643-644, 646, 648, 650, 652, 654, 658
- správa ÚVV a ÚVTOS čl. 656-657
- odpis z registra trestov čl. 633
- vysvedčenia maloletej zo ZŠ V.
- mokré vysvedčenie z plaveckého výcviku X/XXXX
- fotografie maloletej poškodenej,
- článok lekárov ohľadne ochorenia ADHD získané z internetu
Podľa § 208 Trestného zákona spácha týranie blízkej osoby a zverenej osoby ten (1) Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku 1, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. (3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) z osobitného motívu, c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo d) závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 b Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona tým, že blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas,
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok spáchal obžalovaný tak ako je uvedené v obžalobe, pričom jeho konanie kvalifikoval v zmysle obžaloby.
Súd mal za dostatočne preukázané, že obžalovaný spáchal uvedený zločin, čo vyplýva predovšetkým z výpovede maloletej poškodenej J. V., U. T.. T. T., T.. J.Š. T., T. O. U., T.. N. T., W. T., prepisu telefonického hovoru na tiesňovú linku 158, lekárskych správ, pričom samotné týranie ako lekársky aj právny pojem bol potvrdený znalkyňami T.. G. I. H. L.. T. X..
Z uvedených dôkazov mal súd preukázané, že maloletá J. V. v domácom prostredí bola zvýšene aktívna, pričom znalci hyperaktivitu, a teda poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou známu ako ADHD nezistili. Súd sa domnieva, že práve táto jej aktivita prispela k tomu, že ju obžalovaný okrem slovných urážok a vyhrážok začal aj fyzicky trestať za jej „neposlušné a neposedné“ správanie, resp. pokiaľ nerešpektovala jeho ústny príkaz. Tu je potrebné poukázať na to, že obžalovaný sa diametrálne inak správal v triezvom stave, v tom stave sa maloletej primerane venoval a svojim spôsobom ju vychovával, ale keď bol pod vplyvom alkoholu, tak sa jeho ovládanie a trpezlivosť zmenila a na J. útočil slovne aj fyzicky. Celkovo možno povedať, že vznik tejto trestnej činnosti okrem osoby obžalovaného a alkoholu, má priamy súvis aj s nevhodnými bytovými podmienkami danej rodiny, keďže obžalovaný, jeho družka O. X. a jej dcéra poškodená sa viackrát sťahovali, keďže neboli schopní hradiť poplatky súvisiace s bývaním, tak odišli z P.É. W. dočasne na krátko do obce Z. P. C. L. a po ponuke práce v X. X. sa odsťahovali do rodinného domu otca obžalovaného do U., kde však taktiež neboli vytvorené štandardné podmienky na bývanie, kedy fakticky všetci traja bývali v jednej malej izbe na 2. poschodí, kde obžalovaný prerábal zvyšok poschodia s tým, že kuchyňu, sociálne zariadenie a obývačku používali na prvom poschodí spoločne s otcom obžalovaného T. V. starším, ktorý na 1. poschodí aj býval. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ boli obžalovaný s X. opití, čo bývalo často, tak pri ich zmenách nálady pod vplyvom alkoholu a hádkach bola prítomná aj maloletá J., čo podľa názoru súdu mohlo spôsobovať aj konflikty medzi ňou a obžalovaným. Tiež je potrebné povedať, že ani O. X. nemožno neviniť z určitého podielu na tomto trestnom čine, ktorý fakticky svojou benevolentnosťou umožnila obžalovanému páchať. Dokonca možno povedať, že jeho bitky maloletej dcéry tajila a kryla obž. pred ostatnými členmi rodiny alebo učiteľmi v škole. Z výpovedí svedkov naviac vyplýva, že sama mala byť bitá obžalovaným, čo ale ona popiera.
To, čo bolo len zlým alebo tvrdým správaním sa obžalovaného voči maloletej J., keď bol obž. pod vplyvom alkoholu vo P. W. H. Z., resp. počas bývania na týchto miestach boli preukázané len akési náznaky problémov v danej rodine, tak v U. zrejme aj vplyvom uvedených nevhodných bytových podmienok tieto problémy prerástli až do týrania zverenej a blízkej osoby, ktoré vyvrcholilo fyzickým napadnutím obž. voči maloletej dňa 08.03.2018. Možno ustáliť, že samotné týranie začalo niekedy v lete roku 2017 alebo na začiatku školského roku 2017/2018. Presný začiatok nie je možné presne určiť, keďže sa neviaže na žiadnu konkrétnu udalosť, ani dátum. Zo strany prokuratúry nebol dostatočne určený začiatok páchania trestného činu, v skutkovej vete obžaloby je všeobecné určenie „od presne nezisteného dňa v roku 2013“, pričom ďalej sú tam vypísané dátumy odkedy a kde daná rodina bývala, pričom ani z odôvodnenia obžaloby nevyplýva akým konaním obžalovaného malo dôjsť k začatiu páchania daného trestného činu, pričom táto okolnosť je veľmi dôležitá z hľadiska použitia prísnejšej kvalifikácie skutku. Vzhľadom na uvedené musel súd sám zisťovať začiatok plynutia tohto činu, pričom zistil, že dátumy trvania skutku uvedené v obžalobe nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom, keďže týranie v mieste bydliska vo P. W. H. Z. zistené nebolo, až na menšie „nepokoje“, hluk a zrejme hádky v rodine popísané susedmi vo P. W. H. Z., a naopak množstvo svedkov vypovedalo o pozitívnom správaní sa obžalovaného voči maloletej J. v danom období a taktiež neboli ani v škole zistené problémy J.. Vzhľadom na to, že tento závažnejší spôsob spáchania skutku „po dlhší čas“ je ohodnotený Trestným zákonom oveľa prísnejšou trestnou sadzbou, ako je základná trestná sadzba (§ 208 Tr. zák. ods. 1, 3-8 rokov, ods. 3, 7-15 rokov), tak mala obžaloba obsahovať precíznejšie ustálenie a odôvodnenie začiatku týrania, najmä ak zákon presne neurčuje na dni, mesiace, roky čo znamená po dlhší čas. Vzhľadom na
vykonané dokazovanie súd upravil začiatok tak, ako to vyplýva z tohto rozsudku, pretože mal za to, že až po presťahovaní sa do U.Í. začalo dochádzať k nezákonnému konaniu obžalovaného. Zároveň sa teda musel súd právne vysporiadať s tým, či v danom prípade ide o páchanie skutku „po dlhší čas“ alebo nie. Zo súdnej praxe vyplýva, že by malo ísť o lehotu najmenej 6 mesiacov, pričom pri intenzívnejšom týraní postačuje aj kratší čas a pri menej intenzívnom dlhší čas. Vzhľadom na neurčité znenie zákona a potrebu individuálneho hodnotenia tejto okolnosti súd rozhodol, že v danom prípade ide o naplnenie tohto závažnejšieho spôsobu konania podľa § 138 písmeno b) Trestného zákona, keďže skutok trval približne pol roka až rok a pár mesiacov, pričom sa zintenzívnil na prelome rokov 2017/2018. Na dlhodobejšie týranie poukázala aj znalkyňa T.. I..
Prvé zmienky o týraní vyplývajú z výpovede svedkyne W. T. z prípravného konania (na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať), ktorá uviedla, že obžalovaný sa správal ku J. hrubo už aj keď bývali vo P. W., čo ale nepovažoval za týranie, bol to jeho spôsob výchovy, pričom jeho správanie bolo horšie pod vplyvom alkoholu, čo bývalo často, najmä keď nechodil do roboty, čo videla, keď bola u nich na návšteve či už v W. alebo v U., alebo keď sa obžalovaný presťahoval do U., tak chodili oni ku nim na návštevy, keďže tiež bývali v U.. Tu obžalovaný kričal na J., že ju zbije, keď nepočúvala. J. chodila aj sama ku nim, pričom situácia sa zhoršila tak, že v lete roku 2017 sa jej a jej mamy H. T. J. mala spýtať, či nemôže ísť ku nim bývať, čo sa stupňovalo až do novembra 2017 a vyústilo to dňa 10.03.2018, kedy prišiel obžalovaný opitý ku nim pre pivo a J. bola s ním, pričom bola nesvoja a spod rozpustených vlasov, ktoré tak inak nenosila jej presvitala modrina na tvári, pričom jej neisto povedala, že spadla a udrela sa. Svedkyňa H. T., sestra obžalovaného odmietla vypovedať a teda potvrdiť výpoveď svojej dcéry. Uvedené tvrdenie však korešponduje aj s inými dôkazmi. Výpovede tejto svedkyni korešpondujú s tým, ako sa J. správala a pôsobila v škole na V. v školskom roku 2016/17 a predovšetkým v školskom roku 2017/18, k čomu vychovávateľka na Základnej škole v V. Mgr. T. T., uviedla, že „J. mala problém s hygienickými návykmi, ktoré evidentne nemala vybudované. Neumývala si zuby, páchlo jej z úst, páchla celá, tak sa jej pýtala, či sa doma umýva, na čo jej povedala, že zuby si neumýva vôbec a sprchuje sa tak raz do týždňa. Vravela, že nechce doma zostať sama, väčšinou bývala doma so starkým, a ten sa s ňou aj učil. Stalo sa raz v marci 2018, že prišla za ňou, že aha čo mám, a mala takú modrinu na pravom líci, resp. to vyzeralo ako taký odtlačok ruky prstov na líci. Povedala jej, že ju udrel otec, resp. otčim, lebo nebola ticho. Ešte vie, že sa J. sťažovala spolužiačkam v triede, teda nie v klube, na domáce podmienky. V kolektíve bola J. tichšia, utiahnutejšia, ale aj kamarátska, ale stávalo sa, že ju deti odsúvali na bok kvôli tej hygiene. Svedkyňa si to začala všímať od septembra, kedy bola v klube dlhšie. Tú hygienu potom riešila s jej mamou, po dočasnej náprave to bolo zase ako predtým. Keď ju chcela pohladkať, tak sa bránila dotyku, schúlila sa a keď sa pýtala prečo, tak jej neodpovedala“. Z uvedeného je nielen potvrdené fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným, ale aj približne časový úsek zistenia zanedbávania a začatie neštandardných reakcií J. na prípadne pohladenie. Triedna učiteľka na Základnej škole v V. T.. N. T., vypovedala, že „J., mala zanedbané hygienické návyky, zvláštne reagovala na niektoré veci, ktoré súviseli s výučbou. Zo začiatku sa s ňou deti nechceli priateliť, pretože páchla, potom už nadviazala kamarátske vzťahy aj s inými deťmi. Povedali jej, že si nevie utrieť zadok, čo bolo na dieťa v treťom ročníku veľmi nezvyčajné, pretože tieto návyky už mala mať dávno osvojené. V daný deň piatok neprišla do školy, prišla až v pondelok s tým, že mala v zošite ospravedlnenie od mamy, že mala teploty, že bola chorá, ale vtedy jej povedala, že maminka nie vždy píše pravdu a potom zbadala veľkú modrinu na celé líce pravé, pričom bola tam evidentná stopa po ruke. Povedala jej, že ju nevlastný otec udrel, tiež vravela, že nevie v noci spať, lebo pozerajú televízor, fajčí sa tam. Potom jej J. bližšie vravela, že ju otčim trestá, pretože nepočúva, stalo sa, že ju mal zhodiť aj z postele a kopať na zemi. Keď sa toto svedkyňa dozvedela, tak išla za vedením školy, ktoré kontaktovalo sociálku, ktorí prišli hneď na druhý deň aj s políciou. J. jej povedala to isté, a zopakovala to potom pred riaditeľom aj sociálkou, pričom vždy bola. Z týchto výpovedí sa zistilo, že to trvalo dlhšie než len to posledné zranenie. Ešte bolo u nej zvláštne, že ak pristúpila ku nej bližšie a chcela jej niečo ukázať v zošite, tak sa uhla alebo mala taký obranný postoj, akože sa ide brániť, čo tiež konzultovala s mamou, ktorá jej povedala, že to je zlozvyk. Ona sa ale s takýmto postojom dieťaťa stretla len raz a to boli deti z detského domova. Iné modriny alebo zranenia ona nevidela, vždy nosila dlhý rukáv a nohavice, aj keď mali karneval a šaty, tak mala legíny pod šatami, aj počas telesnej výchovy nosila všetko dlhé. Keď J. odišla zo školy v tom marci 2018, tak sa jej deti pýtali, že čo sa stalo, pričom sa im J. sťažovala a ukazovala im modriny na rukách, na nohách, na oblasti rebier, vravela, že to má z domu od otčima, ale že im to zakázala povedať, aby nemala doma ešte horšie. Ona tiež volala, keď videla tú modrinu na J., jej mame, ktorá jej povedala, že spadla z rebríka, a ona sa jej spýtala, či boli u lekára, keď mala spadnúť na hlavu, ale matka povedala, že nie, že načo, zľahčovala to.“
K ďalším aj odbornejším otázkam sa už vyjadrovala T.. J. T. špeciálna školská pedagogička, ktorá pracovala od januára 2018 na základnej škole v V., pričom „robili aj so psychologičkou tzv. orientačnú depistáž na škole, čo je mapovanie školských zručností a prevencia porúch pozornosti a učenia v škole, pričom J. v tom čase nerobila test, pretože sa sťažovala na bolesti bruška, čo sa potom pýtali triednej učiteľky a táto jej povedala, že má podozrenie zo zanedbania alebo až týrania v rodine, tak J. začali sledovať. Svedkyňa s ňou robila orientačnú diagnostiku poruchy pozornosti a učenia, ktoré vyšli negatívne. Potom sa stalo, že 12.03.2018 prišla s takou modrinou na ľavej časti tváre pri brade, pričom nemohla dobre jesť, kusať, bolelo ju to, povedala jej, že ju udrel oco, lebo nechcela spať. Na základe toho volali sociálku, kde oni hneď aj spísali podozrenie z ublíženia na zdraví, na druhý deň prišla do školy polícia aj s pracovníkmi kurately. Keď jej vravela, ako sa to stalo, tak jej naznačila päsť. J. bola celý čas, čo ju oni sledovali odmeraná, aj toto hovorila bez emócií. Oni už predtým mali dohodnuté vyšetrenie u detského psychiatra so súhlasom matky, ale oni to už nestihli realizovať, keďže sa stalo toto. Keď ju chceli pohladkať, čo skúšali zámerne, tak sa im uhla. Sprostredkovane od triednej učiteľky vie, že tejto mali vravieť spolužiaci, že J. sa im sťažovala, že ju doma bijú, ale že jej sľúbili, že to nepovedia. Vie od vychovávateľky, učiteliek aj žiakov, že mala J. problém s hygienou, že sa pokakala, neumývala si zuby, a že zapáchala, pričom to posledné si všimla aj ona. Svedkyňa ju doučovala. Učiteľka jej vravela, že J. stráca pozornosť, prestávala vnímať, preto ju aj presadila do prvej lavice, nevedela sa nejako vrátiť do vyučovania, vyzeralo to skôr, že trpí ADD čo je porucha osobnosti bez hyperaktivity, teda bola taká zasnená. Pokiaľ bola ako uvádza mama a obžalovaný hyperaktívna doma a v škole bola presný opak, tak to vyzerá skôr na „child abuse“ teda syndróm týranej osoby, čo konzultovala so psychiatričkou, ktorá to hodnotila ako kontroverzné správanie, čo je typické pre týrané deti.“ Uvedené zistenia potvrdila aj školská psychologička T. O.Z. U., ktorá pracovala na Základnej škole v V. od 08.01.2018 do 28.02.2018, pretože potom už išla na inú školu. „Absolvovala s J. tri sedenia na základe oslovenia jej triednou učiteľkou, ktorá jej oznámila, že má u J. podozrenie, že je trestaná, pretože keď sa k nej nakloní, alebo jej aj chce niečo povedať, tak dieťa spraví uhýbací pohyb, tak ona s ňou absolvovala tieto sedenia, kde použila orientačnú diagnostiku, kde použila rôzne kresby. Z testov zistila, že najviac negatívnych pocitov vyjadruje k svojmu otčimovi, ktorý ju trestá, keď má neporiadok alebo neposlúcha. Viac ohľadne trestov alebo ako ju mal otčim trestať jej nevravela, ani sa nepýtala, celkovo bola J. kľudná, keď jej to hovorila, vždy pôsobila pokojným dojmom. Zvláštne bolo to, že keď išla ráno do školy, tak J. čakala vonku, a vrhla sa na ňu a objala ju, teda potrebovala pocit blízkosti a ochrany. Otázok v teste je asi sto, pričom boli tam aj také, že kto najviac ma trestá alebo bije, pričom J. vždy označila otčima.“
Z uvedených dôkazov taktiež vyplýva týranie blízkej osoby, pričom je tiež zrejmé, kedy bolo týranie aj odborne podchytené, a to začiatkom januára roku 2018, kedy boli zistené prvé relevantné a odborné podklady o týraní maloletej J..
V neposlednom rade je potrebné poukázať na závery znaleckých posudkov psychiatričky T.. G. I. a psychologičky L.. T. X., pričom z posudku MUDr. G. I. vyplýva, že u maloletej J. sú prítomné znaky potvrdzujúce syndróm týraného dieťaťa a tiež následky psychotraumatizácie a neurotického vývoja v súvislosti s udávaným psychickým a fyzickým utrpením /č.l. 432-433 spisu/. Znalkyňa svoj posudok pred súdom rozviedla, tak, že dlhodobé týranie, môže trvať pol roka až rok, ale aj dlhšie, je to individuálne, dieťa manifestovalo neurotickú symptomatiku, ktorá mohla vzniknúť z príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Dieťa sa pocikávalo, pokakávalo, vypovedalo bez emócií o týchto udalostiach, čo je typické pre týrané deti, taktiež malo úľakové reakcie, nechcelo sa vrátiť domov. Následky takéhoto konania môžu vzniknúť už po kratšom týraní a v podstate môžu pretrvávať aj naďalej bez nejakej zmeny, lebo týraná osoba si na to už zvykne. Dieťa im tiež uviedlo, že sa bojí maminho priateľa, bolí ju z toho aj bruško. Detská psychiatrička P. I. T.. G., uviedla, že ide u maloletej o ľahšie ADHD porucha pozornosti a aktivity, čo však môže byť spôsobené práve aj neurotickou symptomatikou. Znalkyňa však hyperaktivitu nezistila, dieťa bolo úplne kľudné a pokojné. To, že obžalovaný uvádza, že nie je závislý, a že pije jedno dve pivá maximálne, tak to je bežné účelové tvrdenie, ktoré podávajú ľudia závislí na alkohole, nielen tí, ktorí sú trestne stíhaní. Znalkyňa vychádzala pri vypracovaní posudku z údajov, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, ako aj z vypočutia obžalovaného“. Táto znalkyňa tiež zistila závislosť obžalovaného na alkohole a alkoholizmus v zmysle choroby. Znalkyňa L.. T. X., ktorá popísala pred súdom na základe akých testov došla k svojim záverom. Konfabulácia ani klamanie neboli u maloletej zistené. Maloletá uviedla znalkyni, že ju obžalovaný udrel len raz päsťou do líca. Čo sa týka ADHD, toto u dieťaťa nezistila, maximálne by mohla pripustiť nejaké ľahšie ADHD. ADHD je difúzne poškodenie mozgu, ktoré však môže mať rovnaké príznaky, ako ak dané dieťa žije v nevyhovujúcich životných podmienkach.
Ďalej je potrebné poukázať na lekárske správy, z ktorých vyplýva popis aj príčina zranenia maloletej a tiež konštatovanie nevyhovujúcich životných podmienok, pričom dieťa opakovane udáva fyzické násilie a nadávky zo strany otčima, čo vyplýva z prepúšťacej správy. Ďalej súd poukazuje na prepis telefonického hovoru matky dieťaťa X. na polícii zo dňa 09.03.2018, kde sa dožadovala policajného zásahu, lebo ju aj jej dcéru obžalovaný bije. Uvedené dôkazy potvrdzujú fyzický útok obžalovaného na maloletú.
Ďalej súd nemôže nepoukázať na samotný výsluch maloletej J. pred psychológom a vyšetrovateľom, ktorého obrazovo - zvukový záznam si súd na pojednávaní prehral, z ktorého vyplýva ako a približne kedy dochádzalo k týraniu poškodenej. Tu súd musí tiež uviesť, že samotný výsluch nemožno považovať sám o sebe za jednoznačne presvedčivý, pretože niekedy bolo potrebné, aby vypočúvajúci určitým spôsobom nasmeroval poškodenú k tomu, aby dieťa vypovedalo o tom, čo sa mu stalo, čo je však pochopiteľné vzhľadom na vek poškodenej a určitej hanblivosti maloletej hovoriť pred cudzími ľuďmi o skutočnostiach, ktoré sú jej nepríjemné. Súd však nezistil porušenie zákona pri výsluchu dieťaťa, skôr konštatuje, že niektoré odpovede dieťaťa boli vyhýbavé, čo je ale pochopiteľné s poukazom na vyššie uvedené. Výpoveď maloletej korešponduje s ostatnými dôkazmi popísanými vyššie.
V danej veci musí súd uviesť, že je zarážajúca chýbajúca sebareflexia obžalovaného, ale aj svedkyne X., matky poškodenej, kedy viacero svedkov uvádzalo, že obidvaja boli často v podnapitom stave, pričom u obž. bola naviac zistená závislosť od alkoholu. Sám obžalovaný pri svojej výpovedi najprv uviedol, že nepije, len občas jedno dve pivá, až následne po otázkach, ktoré smerovali k okolnostiam volania polície ku nim domov, tak potvrdil, že vtedy boli obidvaja opití a tiež, že sa hádali. Taktiež súd zarazilo vyjadrenie obžalovaného, že sa bude aj s X. snažiť dostať maloletú J. späť do ich opatery, čo vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie je až absurdné, čo utvrdzuje súd v tom, že to, čo Trestný zákon a spoločnosť považujú za nepovolené, tak zrejme obžalovaný považuje za štandardnú výchovu dieťaťa, pričom sám si žiadnu vinu nepriznáva.
Na druhej strane súd si je vedomý množstva pozitívnych svedeckých výpovedí, a to otca a detí obžalovaného, svedka Y.B., ako aj susedy z P. W., ktorí popísali vzťah obžalovaného k poškodenej ako vrúcny vzťah otca a dcéry, pričom uviedli aj to, že J. mala obžalovaného rada, aj keď toto samotná J. pri viacerých vyjadreniach nepotvrdila. K tomu súd uvádza, že to, že určité obdobie obžalovaný s poškodenou spolu vychádzali a mali dobrý vzťah, aj keď zrejme skôr v začiatkoch spoločného bývania než v závere, neznamená, že v inom období alebo čase, keď svedkovia s obžalovaným a poškodenou neboli, tak nemohlo dochádzať k napádaniu poškodenej obžalovaným, resp. takéto výpovede nijako zásadne nerozporujú usvedčujúce dôkazy, na ktoré súd vyššie poukázal. Naviac tu ide o prevažne blízkych príbuzných, ktorí môžu chcieť pomôcť svojou výpoveďou obžalovanému. Za osobitnú výpoveď považuje súd výpoveď svedkyne X., matky maloletej poškodenej, ktorá podľa súdu v trestnom konaní klamala a zavádzala, jednak o správaní sa obžalovaného voči poškodenej a jednak o požívaní alkoholických nápojov v ich domácnosti, alebo čo je horšie podieľala sa určitým spôsobom na páchaní danej trestnej činnosti, resp. jej nezabránila a konanie obžalovaného pred vonkajším svetom tajila a obžalovaného kryla.
S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd bez pochybností preukázané spáchanie uvedeného trestného činu.
Vzhľadom na uvedené uznanie viny súd rozhodoval o treste, pričom vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý síce už bol dvakrát odsúdený súdom, ale naposledy v roku 1994, na čo súd neprihliadal, pri neexistencii poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností sa súd mohol pohybovať v trestnej sadzbe pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona vo výmere od 7 do 15 rokov trestu odňatia slobody. Súd však pri určení výšky trestu použil zmierňujúce ustanovenie podľa § 39 Tr. zák. a uložil trest pod dolnú hranicu uvedenej trestnej sadzby a teda trest mimoriadne znížil, keďže tento v uvedenej výmere by bol vzhľadom na osobu páchateľa ako aj na povahu skutku, kedy súd neprehliadol aj pozitívne veci vo vzťahu obž. s poškodenou, neprimerane prísny pre páchateľa skutku. Ďalej k tomu súd uvádza, že má za to, že v tom prípade je potrebné zmieniť tzv. „tvrdosť zákona“ pri tomto trestnom čine, ktorý fakticky nerozlišuje rozsah ani následky takéhoto zločinu. Ak to súd porovnáva s oveľa závažnejším trestným činom, ako je zabite podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., tak v tom prípade zákon ukladá miernejší trest, a to 7 až 10 rokov odňatia slobody, pričom tieto dva skutky sa navzájom vôbec nedajú zrovnať. Taktiež súd poukazuje na to, že poškodené dieťa bolo evidentne ťažšie zvládnuteľné
so zvýšenou aktivitou a obžalovaný s matkou dieťaťa aj dieťaťom žili v sociálne slabých pomeroch, čo sa tiež odzrkadlilo na danom skutku. Tiež nemožno hovoriť o nejakej dlhotrvajúcejšej alebo zvýšenej brutalite zo strany obžalovaného, ktorá by odôvodňovala použite takejto prísnej trestnej sadzby, takže uvedené okolnosti viedli súd k tomu, že na nápravu obžalovaného a splnenie účelu trestu a tiež ako sankcia za spáchaný skutok postačí aj trest v nižšej výmere, a to trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov nepodmienečne. Tu súd zároveň uvádza, že výška trestu sa prelína s výškou trestu pri zločine týrania blízkej a zverenej osoby podľa prvého odseku, kde je trestná sadzba od 3 do 8 rokov, ktorú súd považuje skôr za primeranú aj za použitia závažnejšieho spôsobu konania.
Súd zároveň rozhodol o zaradení obž. do príslušného ústavu na výkon trestu a tiež uložil obž. protialkoholické liečenie ambulantnou formou v zmysle záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie kvôli zisteniu jeho alkoholickej závislosti
Na základe uvedených skutočností senát súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.