Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-47-2017.pdf
PDF · 79.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: O. O., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XXX, F. J., o zaplatenie 53,73 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 53,73 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 20.4.2014 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding. a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 21.2.2017 domáhal zaplatenia sumy 53,73 € a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z istiny od 20.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 430,00 €, z ktorého zaplatil 371,70 €. Žalovaného vyzval dňa 01.03.2014 k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach a upozornil na možnosť zosplatnenia. Nakoľko ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo k úhrade dlžných splátok, žalobca úver zosplatnil dňa 19.4.2014.
2. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 106 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") dňa 07.11.2017 zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu , k tejto sa písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu, resp. zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXX žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 430,00 €, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30.07.2012. Pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 17,70 €, celkom 424,80 €. Zmluva o pôžičke obsahuje údaj o ročnej priemernej miere nákladov 26,23%, priemerná RPMN 46,52%, ročná úroková sadzba 26,23%, celkové náklady spotrebiteľa 86,00 €, konečná splatnosť úveru bola 07/2014.
5. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 388,90 € ( uvedená suma v sebe zahŕňa aj akontáciu vo výške 17,20 ), splátky boli splatné 20. dňa v mesiaci. Prvá
splátka bola splatná 20.08.2012 a nasledujúce vždy 20. dňa v mesiaci. Žalobca dňa 01.03.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok do 3 dní od doručenia upomienky. Žalovaný dlžné splátky nezaplatil, následne dňa 19.4.2014 žalobca zosplatnil úver.
6. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 23.5.2017, následne súd pripustil zmenu žalobcu.
7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 20.4.2014 bola vo výške 0,25%.
8. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
9. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, žalobca sa domáha zaplatenia rozdielu medzi sumou predpísaných splátok ku dňu zániku zmluvného vzťahu vo výške 420,75€ a celkovou sumou vykonaných úhrad vo výške 371,70€. Uvedený rozdiel predstavuje sumu, ktorú je reálne žalovaný zo zmluvy o úvere povinný uhradiť, a to je suma 49,05 €. Spolu s uvedenou sumou si žalobca uplatňuje aj sumu 4,68 €, a to v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, ako náklad spojený s vymáhaním pohľadávky žalovaného. V úhrnnej sume tak žalobca vymáha sumu 53,73 €. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a zároveň priznal i úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, nakoľko bol uplatnený v súlade s citovanými ustanoveniami, pričom žalovaný žiadne skutkové tvrdenia nerozporoval.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej žalobca bo v konaní plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
12. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
13. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).