Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cpr-8-2021.pdf
PDF · 144.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Cpr/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci žalobcu: Slovak Investments Group s.r.o. IČO: 50 601 601, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Wieslaw Firla, usadený euroadvokát so sídlom Májová 1319, 022 01 Čadca, proti žalovanej: U.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XXX, XXX XX C. pri O. občan SR, právne zastúpená JUDr. Jakubom Polákom, advokátom, so sídlom Mostná 56, 949 01 Nitra, o zaplatenie 14.885,77 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
. Žalobou, doručenou dňa Okresnému súdu Banská Bystrica 04.08.2020 dňa 23.02.2021, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 14.885,77 eur s 5% úrokom z omeškania od 15.01.2020 do zaplatenia, náklady s uplatnením pohľadávky 40 eur a trovy konania. 1.1. Žalobu zdôvodnil tým, že i uzatvoril dňa 01.05.2017 so žalovanou pracovnú zmluvu. Žalovaná bola prijatá na pracovnú pozíciu: recepčná - ubytovávame hostí, fakturácia za ubytovanie a iné práce podľa pokynov zamestnávateľa. Následne dňa 30.06.2017 uzatvorili Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej sa žalovanej zmenil druh práce z recepčnej na pracovnú pozíciu manažér. Tento pracovnoprávny vzťah trval do 30.08.2019. Žalovaná v rámci pracovnej náplne bola poverená od žalobcu vedením pracovnej dochádzky zamestnancov a túto dochádzku na účely vyhotovenia miezd zamestnancom zasielala účtovníckej spoločnosti ATAX NR, s.r.o. Účtovnícka spoločnosť na základe podkladov od žalovanej prichystala mzdy pre zamestnancov žalovaného. Žalovaná viedla dochádzku sebe a zamestnancom - L. M., Z. M., L. L. (manžel žalovanej). P., Z. T., ktorým z vlastnej iniciatívy a úvahy priznávala ku mzde aj odmenu. Žalobca nikdy neoprávnil žalovanú na priznávanie odmeny pre zamestnancov a žalovaná o týchto priznaných odmenách nikdy neinformovala žalobcu ako zamestnávateľa. Na preukázanie tvrdení predložil e-mailovú komunikáciu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaná dávala pokyn účtovníckej spoločnosti k priznaniu odmeny zamestnancom. Žalovanej účtovnícka spoločnosť oznámila mzdy pre jednotlivých zamestnancov, v ktorej bola zahrnutá aj odmena. Na základe získaných informácií žalovaná poslala žalobcovi mzdy na úhradu, ktoré uhradil a žalobca zdôraznil, že nevedel, že v mzdách bola zahrnutá odmena. Žalobca nemal dôvod pochybovať o pracovnej činnosti žalovanej. Veril, že žalovaná vykonáva svoju prácu podľa pracovnej zmluvy a pokynov žalobcu. To, že mal v žalovanej dôveru svedčí aj uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého bola žalovaná aj vyššie finančne ohodnotená. Žalovaná svojim konaním úmyselne poškodila žalobcu a znížila týmto jej konaním finančný majetok žalovaného celkom o sumu vo výške 14.885,77 eur.
Žalovaná viedla Hostel hunters a dochádzku zamestnancov. Zároveň bola poverená zasielať žalobcovi mzdy pre zamestnancov na ich úhradu, nemala prístup k peniazom žalobcu. Mzdy malí byť bez odmeny, keďže ide o výnimočné prilepšenie k mzde zamestnanca na základe jeho dobrých výsledkov. Žalobca teda v dobrej viere uhrádzal mzdy tak, ako mu ich žalovaná poslala, nemal dôvod pochybovať o ich výške, keďže sa spoliehal na zodpovedný prístup žalovanej ako zamestnanca. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 9 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce a ust. § 178 a nasl. Zákonníka práce. Z pracovnej pozície žalovanej je zrejmé, že vyplácanie odmien podľa §9 ods. 1 Zákonníka práce do výlučnej kompetencie žalobcu. Priznávaním odmeny zamestnancom bez vedomosti žalobcu ako zamestnávateľa žalovaná porušila povinnosti z pracovnej zmluvy v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce, ako aj povinnosti vyplývajúce z postavenia vedúceho zamestnanca, keď žalovaná mala povinnosť evidoval prácu zamestnancov riadne a predkladať túto evidenciu účtovníkom pre vyhotovenie miezd. Žalovaná úmyselným porušením pracovnoprávnych povinností spôsobila žalobcovi škodu na majetku, vo výške 14.885,77 eur a ta na základe predloženia dokumentov, podkladov potrebných na vyhotovenie miezd pre zamestnancov účtovníckej spoločnosti, kde okrem dochádzky zamestnancov predložila žalovaná vyčíslenú odmenu pre: U. L. - žalovaná, rok 2017 v mesiaci: december vo výške 250-Eur, za rok 2018 v mesiaci: január vo výške 600,54-Eur, marec vo výške 850-Eur, rok 2019 v mesiaci: apríl vo výške 423,91-Eur, máj vo výške 423,91-Eur, jún vo výške 406,25-Eur, júl vo výške 423,91-Eur spolu suma vo výške 3.378,52-Eur, L. M. rok 2018 v mesiaci: marec vo výške 479-Eur, apríl vo výške 389,20-Eur, júl vo výške 314,10-Eur, august vo výške 303,95-Eur, september vo výške 24,50-Eur, október vo výške 171,50-Eur, november vo výške 171,50-Eur, december vo výške 224-Eur, rok 2019 v mesiaci: február vo výške 140-Eur, marec vo výške 162,47-Eur, apríl vo výške 251-Eur, máj vo výške 360,47-Eur, jún za rok 2019 v mesiaci: spolu 3.270,75-Eur , Z. M. rok 2018 v mesiaci: marec vo výške 479-Eur, apríl vo výške 389,20-Eur, júl vo výške 314,10-Eur, august vo výške 303,95-Eur, september vo výške 24,50-Eur, október vo výške 171,50-Eur, november vo výške 171,50-Eur, december vo výške 224-Eur rok 2019 v mesiaci: február vo výške 140-Eur, marec vo výške 162,47-Eur, apríl vo výške 251-Eur, máj vo výške 360,47-Euf, jún vo výške 279,06eur, spolu 3.270,75eur, L. L. - manžel žalovanej rok 2018 v mesiaci: apríl vo výške 152,50-Eur, máj vo výške 152,50-Eur, jún vo výške 152,50-Eur, júl vo výške 305-Eur, august 457,50-Eur, september vo výške 730-Eur, október vo výške 610-Eur, november vo výške 610-Eur, december vo výške 305-Eur, rok 2019 v mesiaci: január vo výške 785,72-Eur, spolu suma vo výške 4.260,72-Eur, R. P. za rok 2018 v mesiaci: september vo výške 120-Eur, Z. T. rok 2018 v mesiaci: november vo výške 5-Eur, Účtovnícka spoločnosť vyhotovila mzdy pre vyššie menovaných zamestnancov vrátane odmeny podľa pokynov žalovanej. Žalovanej bola oznámená zo strany účtovníckej spoločnosti výška mzdy pre zamestnancov, do ktorej bola zahrnutá aj odmena a následne žalovaná poslala žalobcovi sumy, ktoré má žalobca zaplatiť ako mzdu, a ktoré žalobca v dobrej viere zaplatil. Žalobca zdôraznil, že nemal vedomosť o tom, že v mzdách je zahrnutá odmena pre jednotlivých zamestnancov, ak by to vedel, tak by to nevykonal a žalovaná svojím konaním hrubo porušila pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Žalovaná mala oznámiť žalobcovi, keď posielala mzdy na úhradu, že priznala zamestnancom odmenu a z akého dôvodu ju priznala alebo mala požiadať žalobcu ako zamestnávateľa, či môže priznať odmenu pre zamestnancov a uviesť dôvod prečo majú nárok na odmenu. Možno s istotou tvrdiť, že žalovaná z jej pracovnej pozície nekonala starostlivo a preventívne, pričom porušenie preventívnej povinnosti je kvalifikované ako protiprávny úkon. Zároveň z vyššie uvedeného mal žalobca za to, že zavinenie žalovanej je zrejmé, čím je daná zodpovednosť žalovanej podľa §179 Zákonníka práce. Žalovaná tým, že nekonala preventívne, ale konala svojvoľne spôsobila žalobcovi škodu na majetku vo výške 14.885,77 eur. 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.01.2021 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor v ktorom uviedla, že zasielala externej účtovnícke] spoločnosti ATAX NR, s.r.o. dochádzku zamestnancov, ktorá bola podkladom na prípravu miezd pre jednotlivých zamestnancov. Postupovala podľa pokynov predchádzajúceho konateľa žalobcu, p. L. S., pričom na tomto zotrval aj súčasný konateľ F. F., aby bola vedená dvojitá dochádzka zamestnancov. Jedna dochádzka zamestnancov obsahovala odpracovaný počet hodín v zmysle pracovnej zmluvy a slúžila na účely evidencie a prípadnej kontroly zo strany orgánov štátneho dozoru (oficiálna dochádzka) a druhá dochádzka obsahovala reálne odpracovaný počet hodín aj nad rámec pracovnej zmluvy, ktorá slúžila na účely preplácania hodín nad rámec pracovnej zmluvy vo forme odmien (reálna dochádzka). Ona predkladala účtovníckej spoločnosti podklady na vypracovanie miezd v súlade s
pokynmi zamestnávateľa (konateľa), ktoré zodpovedali reálnemu odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov, pričom vyplácané odmeny predstavovali de facto mzdu za hodiny odpracované nad rámec dohodnutého počtu hodín v pracovnej zmluve. Nikdy z vlastnej iniciatívy a úvahy nepriznávala zamestnancom odmenu v pravom slova zmysle tak, ako prezentuje žalobca, ale v zmysle interného systému fungovania nastaveného samotnými konateľmi žalobcu rešpektujúc tieto ich pokyny pod strachom o stratu vlastného zamestnania, len odovzdávala externej spoločnosti zabezpečujúcej účtovnú a mzdovú agendu, počty odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov na prevádzke hostela ako boli v skutočnosti odpracované, a teda aby zamestnanci dostali finančnú odmenu za skutočne odpracované hodiny. Pracovné zmluvy a ostatná pracovnoprávna agenda spadala pod výlučnú kompetenciu konateľa žalobcu, pretože tieto ona nikdy nepodpisovala, ale výlučne len samotný konateľ, a preto si musel byť konateľ žalobcu vedomý toho, že odmeny na výplatných páskach predstavujú „de facto“ mzdu za hodiny odpracované nad rámec dohodnutého počtu hodín v pracovnej zmluve. Navyše, konateľ dostával od odporkyne každý mesiac prostredníctvom e-mailových správ výplatné pásky zamestnancov spracované externou účtovníckou spoločnosťou, v dôsledku čoho mal konateľ presné vedomosti o mzdových zložkách každej jednej výplatnej pásky za konkrétny mesiac, a teda jeho tvrdenia o nevedomosti, že v mzdách je zahrnutá odmena, sú úmyselne účelovými tvrdeniami nezakladajúcimi sa na objektívnej skutočnosti. Žalovaná nemohla svojím konaním spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, pretože nemala prístup k jeho peniazom, ale len zasielala konateľovi splatné pásky a podklady na úhradu miezd, Konanie žalovanej spočívajúce v zaslaní podkladov na úhradu miezd pre konateľa žalobcu samo o sebe nemohlo spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, pretože v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovanej nevznikol žiadny majetkový úbytok pre žalobcu, a teda konaním žalovanej nemohla vzniknúť žalobcovi ani žiadna škoda. Opísaný postup fungovania sa uplatňoval u navrhovateľa ako zamestnávateľa od 30.06.2017 a ani jeden z konateľov ho nikdy nenamietal, nespochybňoval, a to ani vo vzťahu k podkladom na úhradu miezd (výplatné pásky), avšak práve naopak, každý mesiac vykonal úhradu miezd a odmien, čím de facto odobril správnosť celého postupu ako aj obsahu výplatných pások. Konateľ žalobcu ako nadriadená osoba žalovanej si bol dobre vedomý všetkých okolností fungovania celého postupu, pretože tento fungoval vyslovene podľa jeho pokynov a nikdy žalovanej nevytkol počas jej zamestnaneckého pomeru (ani v jednom mesiaci za vyše 2 roky !!!) žiadne porušenie pracovnej disciplíny, porušenie pracovných povinností, ich prekročenie resp. zneužitie, a preto súčasné uplatňovanie si škody voči žalovanej zo strany žalobcu po skončení jej pracovného pomeru vníma ako účelové a právne nedôvodné. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej dvojitej dochádzke zamestnancov a výslovne popieral odobrenie druhej dochádzky podľa skutočne odpracovaných hodín, tak ako uvádzala žalovaná. Nemal vedomosť o tom, že by pokyn o dvojitom vedení dochádzky dal p. L. S.. Zároveň nie je zodpovedaná otázka, prečo žalovaná priznávala odmenu samá sebe, podľa pracovnej zmluvy za vykonanú prácu prináležala žalovanej ako zamestnancovi dohodnutá mzda vo výške 1.625,- Eur. Mzda žalovanej bola pevne daná. Žalobca mal za to, že neobstojí obrana žalovanej, že odmeny určovala podľa pokynov predchádzajúceho či aktuálneho štatutárneho orgánu žalobcu na základe skutočnej druhej dochádzky podľa skutočne opracovaných hodín. Odmeny, ktoré kázala zaúčtovať ku mzde nie sú vo veľkej časti celými číslami, ak by tvrdenie žalobkyne bolo pravdivé, že odmeny sa odvíjali od skutočne odpracovaných hodín, tak žalobca môže s istotou tvrdiť, že vždy išlo o celé číslo. Žalobca platil mzdy zamestnancov, ktorý svoje mzdy dostávali vždy pravidelne. Je nutné zdôrazniť, že žalobca nemal dôvod kontrolovať každú jednu výplatnú pásku zamestnanca, keď vedením dochádzky bola poverená žalovaná, čo vyplýva zo zamestnaneckého pomeru aj jej plnenia pracovných úloh a vyhotovením miezd externá účtovná spoločnosť ATAK NR, s.r.o. 4. Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil Okresnému súdu Nitra, ktorý vec následne postúpil Okresnému súdu Topoľčany dňa 02.03.2021. 5. Žalovaná v duplike zo dňa 11.05.2021 uviedla. že uplatňovaný nárok v sume 14.885,77 eur z titulu škody neuznáva v plnom rozsahu, pretože sa nedopustila žiadneho takého konania, či už nedbanlivostného alebo vonkoncom nie úmyselného, ktoré by bolo v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi alebo pracovnou zmluvou alebo pokynmi ktoré jej udeľoval samotný zamestnávateľ, t.j. konateľ ako nadriadená osoba, a teda z jej strany nedošlo k žiadnemu zavinenému porušeniu žiadnej povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, na základe ktorého by malo dôjsť k vzniku uplatňovanej škody zo strany žalobcu. Konateľ žalobcu bol ako jediná osoba oprávnená uzatvárať a ukončovať pracovné pomery so zamestnancami (čo potvrdzuje vo svojich vyjadreniach), a teda sám konateľ vedel, že pri tom počte zamestnancov ktorých prijal za daných zmluvných podmienok a s ohľadom na zákonom dovolenú pracovnú dobu, jednoducho nebolo možné zabezpečiť 24 hodinovú prevádzku hostela. Toto je objektívna skutočnosť. Konateľ žalobcu nebol ochotný prijať žiadneho ďalšieho zamestnanca, aby bola 24 hodinová prevádzka hostela zabezpečená v súlade so zákonom, a
to z dôvodu „šetrenia nákladov“, avšak aj napriek tomu trval na zabezpečení 24 hodinovej prevádzky, a preto boli všetky nadčasy zamestnancom vyplácané v podobe odmeny, aj keď v skutočnosti sa jednalo o mzdu za odpracované hodiny nad rámec pracovnej zmluvy jednotlivých zamestnancov. Za týmto účelom bola vedená aj dvojitá dochádzka ako podklad pre mzdu za opracované hodiny a pre odmeny za navyše odpracované hodiny. Tento spôsob fungovania sa aplikoval na všetkých zamestnancov, a to aj na žalovanú, preto bola aj jej vyplatená odmena v niektorých mesiacoch. Tvrdenia žalobcu o tom, že o týchto skutočnostiach nemal vedomosť sú jednoducho nepravdivé. Konateľ žalobcu sa snaží svoju vlastnú objektívnu zodpovednosť za vedenie pracovnoprávnej agendy preniesť na žalovanú, ktorá ako zamestnanec vždy len plnila pokyny nadriadeného, t.j. konateľa spoločnosti, pričom túto skutočnosť sa v súčasnosti konateľ žalobcu snaží účelovo využiť na úkor žalovanej. Žalovaná dokonca nemohla pracovať na PC bez toho, aby sa neprihlásila heslom ktoré aktivovalo aplikáciu umožňujúcu vzdialený prístup/sledovanie jej činnosti na PC, a teda jej práca na PC bola pod stálou kontrolou konateľa žalobcu v Poľsku. Rovnako tak recepcia hostela a aj iné priestory boli pod stálym monitorovaním kamier. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sú tvrdenia žalobcu o tom, že konateľ žalobcu nemal prehľad o činnosti žalovanej ako zamestnanca, absolútne nepravdivé. Špekulatívnosť a účelovosť žaloby žalobcu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že počas dvoch rokov kedy tento „model fungovania“ žalobcovi vyhovoval, tak konateľ žalobcu nikdy žalovanej nevytkol či už ústne alebo písomne to, čo je predmetom tejto žaloby, ale začal si voči nej žalobou uplatňovať nároky na súde až pol roka po ukončení jej pracovného pomeru, kedy žalovaná už nemá prístup k viacerým dokladom a mailovým komunikáciám ktorými by dokázala preukázať pravdivosť jej tvrdení a určitých skutočností. Vyššie opísaný postup fungovania sa uplatňoval u žalobcu ako zamestnávateľa od 30.06.2017 a ani jeden z konateľov žalobcu ho nikdy nenamietal, nespochybňoval, a to ani vo vzťahu k podkladom na úhradu miezd (výplatné pásky), avšak práve naopak, každý mesiac vykonal úhradu miezd a odmien, čím de facto odobril a potvrdil správnosť celého postupu ako aj obsahu výplatných pások. Konateľ žalobcu ako nadriadená osoba žalovanej si bol dobre vedomý všetkých okolností a fungovania celého postupu, pretože tento fungoval vyslovene podľa jeho pokynov a nikdy žalovanej nevytkol počas trvania jej zamestnaneckého pomeru (ani v jednom mesiaci za vyše 2 roky !!!) žiadne porušenie pracovnej disciplíny, porušenie pracovných povinností, ich prekročenie resp. zneužitie, a preto súčasné uplatňovanie si škody voči žalovanej zo strany žalobcu po skončení jej pracovného pomeru vnímam ako účelové, právne nedôvodné a najmä špekulatívne, nakoľko v súčasnosti (po skončení pracovného pomeru žalovanej u žalobcu) žalovaná už nemá prístup k viacerým dokladom a mailovým komunikáciám ktorými by dokázala preukázať pravdivosť jej tvrdení a určitých skutočností. Ak by mal konateľ žalobcu v skutočnosti reálne pochybnosti o správnosti obsahu výplatných pások, mal ich vrátiť na prepracovanie, alebo si mal vyžiadať rozpis z čoho všetkého pozostávajú priznané nároky, resp. vykonať akúkoľvek inú kontrolu priznaných miezd a odmien, avšak toto nikdy neurobil, pretože dobre vedel a súhlasil s vyplatenými nárokmi zamestnancov. Žalobca si nikdy neuplatňoval voči zamestnancom vrátenie vyplatených odmien z titulu bezdôvodného obohatenia, čo by bol býval urobil ak by bol skutočne presvedčený o tom, že nárok na vyplatenie odmien zamestnancom nikdy nevznikol. Bez uplatnenia si bezdôvodného obohatenia voči zamestnancom nemožno považovať súčasný stav za konečný, pretože ak by sa niektorí zamestnanci stotožnili s právnym názorom žalobcu, a to, že odmeny im boli vyplatené neoprávnene, a následne by mu vrátili vyplatené odmeny titulom bezdôvodného obohatenia, nemal by žalobca dôvod uvažovať o tom že mu vôbec nejaká škoda vznikla. V prípade ak by jednotliví zamestnanci odmietli vrátiť žalobcovi vyplatené odmeny titulom bezdôvodného obohatenia, tak až následne by bolo možné teoreticky uvažovať o vzniku škody. Nekonanie žalobcu v tomto smere len potvrdzuje, že nie je presvedčený o tom, že zamestnanci žalobcu nemali nárok na vyplatenie odmien, alebo že by im ich konateľ žalobcu vyplatil neoprávnene. Som toho právneho názoru, že bez žalobcovho uplatňovania si vrátenia vyplatených odmien od zamestnancov titulom bezdôvodného obohatenia nemožno vôbec uvažovať o vzniku škody, a teda uplatňovanie si škody voči žalovanej žalobou v tomto konaní je v súčasnosti predčasné. Predkladanie podkladov na úhradu miezd samo o sebe celkom určite nie je konaním proti dobrým mravom, ale bolo zo strany žalovanej plnením jej pracovných úloh a pokynov zamestnávateľa. Žalovaná konala vždy dostatočne starostlivo, v súlade so záujmami a pokynmi konateľa žalobcu, pričom ak by takto nekonala, jednoducho by stratila zamestnanie. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná nepostupovala preventívne sa vylučujú už so samotnou podstatou rozsahu jej kompetencie a povahou jej konania (predkladanie podkladov na úhradu miezd), pretože predložením podkladov na úhradu miezd konateľovi v podstate dochádzalo k ich predloženiu na odsúhlasenie a v prípade odsúhlasenia správnosti obsahu predložených dokladov konateľom došlo zo strany konateľa k úhrade miezd. Samotnou úhradou miezd došlo zo strany konateľa k odsúhlaseniu obsahu predložených dokladov a zavŕšeniu procesu výplaty miezd. Tvrdenie konateľa žalobcu o tom, že nekontroloval žalovanou predložené doklady na úhradu miezd a spoliehal
sa na ich správnosť považujeme za účelové, pretože v skutočnosti sám konateľ trval na takomto postupe, pričom všetky pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami uzatváral sám konateľ, a teda mal vedomosť o mzdových nárokoch jednotlivých zamestnancov, možnostiach pracovnej doby jednotlivých zamestnancov atď. Konanie žalovanej (predkladanie podkladov na úhradu miezd) tak ako ho opisuje aj samotný žalobca, nedosahuje intenzitu „konania v rozpore s dobrými mravmi“, najmä vzhľadom k tomu, že konateľ žalobcu zaužívaný postup odobroval dva roky uhrádzaním miezd bez akéhokoľvek vytknutia odporkyni. Konateľovi žalobcu nebolo zo strany žalovanej nič zamlčiavané, alebo podvodne predkladané, práve naopak, úhrady miezd boli realizované na základe tých výplatných pások ktoré boli aj reálne predložené a o ktorých obsahu mal konateľ žalobcu úplnú vedomosť. Predkladanie podkladov na úhradu miezd nespĺňa definičné kritériá konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovi nevznikla žiadna škoda, pretože v skutočnosti dostali zamestnanci zaplatené za reálne odpracované hodiny, avšak nie vo forme mzdy ale vo forme odmeny, pričom žaloba má nasledovný cieľ - snahu konateľa o zbavenie sa vlastnej zodpovednosti za neuspokojivé vedenie spoločnosti (žalobcu) pred majiteľmi (spoločníkmi) žalobcu, - demonštratívne vymáhanie neexistujúceho nároku pred majiteľmi (spoločníkmi) žalobcu. Ak by sa aj teoreticky pripustilo, že predkladanie podkladov na úhradu miezd by malo byť konaním v rozpore s dobrými mravmi (čo však nepripúšťam) a zároveň, že vyplácaním miezd došlo ku vzniku škody v rozsahu súčtu odmien priznaných jednotlivým zamestnancom, tak aj napriek tomu absentuje na založenie zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu príčinná súvislosť medzi týmto jej konaním (predkladanie podkladov) a majetkovým úbytkom (vyplatené odmeny). V tejto súvislosti zdôraznila že vo vzťahu k majetkovému úbytku je rozdiel medzi konaním ktoré spočíva v predložení podkladov na úhradu miezd a konaním spočívajúcim v samotnej úhrade miezd. Vyplácanie/úhrada odmien a miezd nikdy nepatrilo do kompetencie žalovanej a ani ich nerealizovala, čo potvrdil aj žalobca vo svojich vyjadreniach, a preto žalovaná sa nedopustila žiadneho konania ktoré by smerovalo k majetkovému úbytku žalobcu. Predloženie podkladov na úhradu miezd nemohlo za žiadnych okolností spôsobiť žalobcovi škodu, t.j. majetkový úbytok. Konateľ žalobcu mal v prípade nesúhlasu s obsahom predložených podkladov vždy možnosť vrátiť ich späť na prepracovanie. Žalovaná nie je právne vzdelaná osoba, ani osoba vzdelaná na úseku personálnej, mzdovej a účtovnej agendy. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj zamestnávateľ (konateľ žalobcu), pretože ak by žalovaná disponovala aj týmito vedomosťami, nebolo by bývalo potrebné na vedenie tejto agendy uzatvoriť zmluvu s externou účtovníckou spoločnosťou, ale mohla by túto všetku agendu viesť práve žalovaná. Základné vedomosti žalovaná samozrejme má, avšak nie je dostatočne odborne vzdelaná osoba na úseku personálnej, mzdovej a účtovnej agendy. Navyše, žalovaná nemala ani takúto náplň práce v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy, čo len potvrdzuje, že žalobcove tvrdenia o spoliehaní sa na správnosť predložených podkladov na úhradu miezd a o nevedomosti týkajúcej sa „priznania odmien“, sú len účelovými tvrdeniami snažiacimi sa zbaviť svojej vlastnej zodpovednosti. Na pojednávaní dňa 19.08.2021 pre prípad, keby súd uvažoval o nedbanlivostnom konaní, namietala premlčanie. 6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po odvolaní pána S. sa stal v roku 2018 konateľom spoločnosti. Spolupráca so žalovanou bola na začiatku úspešná, bola zodpovedná za zaplnenie hotela hostí, počas dvoch rokov činnosti boli tieto výsledky dosť slabé. Hotel bol obsadený na úrovni 18-20 percent a príjmy z hotelu nepokrývali náklady na fungovanie hotela. Najvyššou položkou fungovania hotela boli mzdy. Počas celej činnosti fungovania z Poľska doplácali peniaze na fungovanie hotela. V súvislosti so slabým výsledkom činnosti nebola reč o vyplatení akýchkoľvek prémií. O procedúre vyplácania prémií sa dozvedeli zo súvah, ktoré im poslala kancelária Atax. Tu ich prekvapili čiastky miezd, ktoré boli vyplácané. Pýtali sa žalovanej, či do kancelárie Atax posielala nejaké informácie ohľadne miezd. Tvrdila, že nikdy také informácie neposielala. Medzitým vykonali prehliadku emailovej schránky a z korešpondencie medzi žalovanou a kanceláriou Atax zistili, že žalovaná posielala pokyny na vyplácanie prémií. Zdôraznil, že jediným oprávnením ktoré žalovaná mala odo neho a pána S. bolo iba zasielanie počtu odpracovaných hodín zamestnancov. Korešpondencia zasielaná z Ataxu do emailovej schránky nebola posielaná ku nemu na vedomie. Vzniknutá škoda vyplynula zo zneužitia služobnej funkcie žalovanou. Nikdy nie je možné vytvoril taký pracovný poriadok, ktorý pracovník neporuší keď spácha priestupok. Príjmy a výdavky vo firme sledovali oni a účtovná firma Atax, analyzovali príjmy a výdaje v syntetickom systéme, pričom sa nesústreďovali na syntetickú sadzbu na samostatnej mzde zamestnanca, vychádzali z predpokladu, že cestou sa nenachádzajú žiadne zneužitie zo strany manažéra a žalovanej. Pri ukončovaní pracovných zmlúv a vyplácaní nárokov na preplatenie dovolenky boli zistené nezrovnalosti. Pracovný pomer bol ukončovaný dohodou. Výplatné pásky mu doručovala firma Atax, ktorá predkladala podklady so mzdou pre pracovníkov, on bol v tom, že je to vypracované podľa zmluvy a odpracovaných hodín, podpisoval doklady na preplatenie mzdy každému pracovníkovi.
Prevádzka hostela bola 24 hodín, 7 dní v týždni, prevádzka nonstop otvorená, musel tam byť prítomný pracovník. 8 hodín tam bola žalovaná a potom ďalšia jedna osoba. 7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že prácu u žalobcu získala tak, že bol tam zamestnanec z Poľska ako manažér, ona sa dozvedela, že hľadajú recepčnú, tak bola zamestnaná ako recepčná a to 2 mesiace. Mala na starosti program, ktorý spravoval chod prevádzky, neriešila nič iné, bola nápomocná manažérovi na fungovanie prevádzky. Keď nastúpila ako manažér, mala na starosti celý chod prevádzky. Zamestnanci mali v kancelárii na stole dochádzku, kde si zapisovali reálny čas príchodu a odchodu a jej úlohou bolo doniesť to do účtovnej kancelárie, odmenu nevyčísloval, zaniesla iba počet hodín. Počas čerpania materskej dovolenky si nespomínala na komunikáciu so spoločnosťou Atax, pokiaľ si niečo vyžadovalo občas jej účasť, bola ochotná pomôcť, ale nie pravidelne. K emailu zo dňa 10.10.2018, uviedla, že si už nepamätá na podrobnosti, išlo asi o komplikovanú situáciu a bola nápomocná to riešiť. So svojím zamestnávateľom komunikovala príležitostne emailom alebo telefonicky, so spoločnosťou Atax osobne a telefonicky. Manžela zaúčala ona, keďže išiel na jej funkciu a nakoľko išla pred nástupom na MD skôr na PN, bola viac nápomocná, aby hostel fungoval. Počas jej zamestnaneckého pomeru bol obsadený hostel zo začiatku plne vyťažený, potom to klesalo, v priemere sa to pohybovalo od 20 do 60%, bol tam program Overon, kde mohol zamestnávateľ sledovať obsadenosť. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov: Z. M., L. M., L. L., C.. Z. T., pracovnou zmluvou žalovanej zo dňa 01.05.2017, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2017, Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 27.12.2018, Pracovnou zmluvou zo dňa 05.04.2018, zo dňa 12.09.2018, 04.03.2019, emailovou informáciou k mzdám zo dňa 10.10.2018, 08.11.2018, predžalobnou výzvou zo dňa 23.12.2019, Odpoveď k predžalobnej výzve zo dňa 14.01.2020, Výplatnými páskami, výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o dielo zo dňa 14.05.2018, Dohodami o skončení pracovného pomeru, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a zistil nasledovný skutkový stav: 8.1. Žalobca uzatvoril so žalovanou pracovnú zmluvu dňa 01.05.2017 na dobu určitú do 01.05.2019, druh práce recepčná-ubytovanie hostí, fakturácia za ubytovanie a iné práce podľa pokynu zamestnávateľa, dohodnutá dĺžka pracovného času 40hodín týždenne,. Dňa 30.06.2017 bola uzatvorená Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej vykonávala žalovaná prácu manažéra od 01.07.2017. V konaní nebolo sporné, že z dôvodu pracovnej neschopnosti a následnej materskej dovolenky nepracovala žalovaná v období od19.03.2018 do 03.01.2019. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.08.2019 bol ukončený pracovný pomer žalovanej u žalobcu. 8.2. Dňa 14.05.2018 uzatvoril žalobca so spoločnosťou ATAX NR s.r.o. Nitra Zmluvu o dielo, v zmysle ktorej strany dohodli, že spol. ATAX NR s.r.o. bude vykonávať mesačné účtovnícke práce- a to i mesačné zúčtovanie miezd, odvody, výkazníctvo, príkazy do peňažných ústavov, k čomu podľa čl. II . zmluvy mal žalobca odovzdať k zúčtovaniu účtovné doklady. 8.3. Dňa 27.12.2018 uzatvoril žalobca s Z. M. Dohodu o pracovnej činnosti, podľa ktorej bola dohodnutá práca - upratovanie priestorov, 10 hodín týždenne, od 01.01.2019 do 31.12.2019. Dohodou o skončení pracovnej činnosti zo dňa 14.06.20189 bola ukončená pracovná činnosť dňom 31.08.2019. 8.4. Dňa 05.04.2018 uzatvoril žalobca s L. L. pracovnú zmluvu na druh práce manažér, s nástupom dňa 06.04.2018 do 05.04.2020, mzda dohodnuté v bode 6. 1.000eur mesačne v hrubom + mesačná odmena podľa platového výmeru, pracovný čas podľa bodu 10. dohodnutý na 40hodín týždenne 8.5. Dňa 04.03.2019 uzatvoril žalobca s L. M. pracovnú zmluvu na druh práce recepčný, s nástupom dňa 07.03.2019 do 06.03.2020, mzda dohodnuté v bode 7. 4eur/hod. + odmena, pracovný čas podľa bodu 10. dohodnutý na 40hodín týždenne. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.08.2019 bol ukončený pracovný pomer dňom 31.08.32019. 8.6. Dňa 12.09.2018 uzatvoril žalobca s R. P. pracovnú zmluvu na druh práce recepčná, s nástupom dňa 13.09.2018 do 12.09.2019, mzda dohodnuté v bode 7. 4eur/hod. + odmena, pracovný čas podľa bodu 10. dohodnutý na 38,75hodín týždenne. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.08.2019 bol ukončený pracovný pomer dňom 31.08.32019. 8.7. Svedkyňa K. uviedla, že pracovala u žalobcu od 01.01.2019 do 14.08.2019 ako upratovačka, mala pracovať 2 hodiny , ale podľa potreby odpracovala i 6-8 hodín. Do týždňa sa to stalo asi 4-5 krát. Mala pracovať iba cez týždeň, ale stávalo sa, že pracovala i cez víkend, keď bolo treba ubytovať, prevliekať prádlo. Na mzde jej tieto hodiny navyše boli vykazované ako odmena, mala i v dohode plus odmena. 8.8. Svedok L. Král vypovedal, že najskôr pracoval u žalobcu v roku 2017 alebo 2018, odišiel a potom znovu pracoval, lebo sa vrátil v roku 2019. Robil ako správca, mal na starosti chod a ubytovanie ľudí ako i kamerový systém. Bol sám. Mal som 8 hodinovú pracovnú dobu. Niekedy sa stalo, že pracoval viacej, odbehol tam, keď bolo treba ubytovať, prišla napríklad partia ľudí sa ubytovať, nakoľko na bráne boli informácie s telefónnymi číslami a volali jemu alebo mu to volala žalovaná. Ľudia, ktorí tam boli ubytovaní, mali svoje kľúče od izieb, po pracovnej dobe tam už nebol nikto, budova bola odomknutá.
Nachádza sa to v objekte, kde je i iná firma a je tam brána a noční vrátnici, ktorých platí ta druhá firma a títo vrátnici o 22:00 hod. zatvorili bránu. Keď bolo napríklad 4-5 hodín navyše, toto bolo vyplatené ako nadčas v rámci odmeny. Chodil i na nočné a to od 18:00 hod. do 06:00 hod, niekedy do polnoci, niekedy do 22:00 hod. V tom čase tam mali ubytovaných 100 ľudí, to boli 4 poschodia, bloky. Zamestnávateľ si neuplatňoval voči nemu vrátenie nejakej mzdy alebo odmeny. Nemal vedomosť ani o tom, že by sa s takýmto niečím niekto obrátil i na manželku. Bývala aj situácia, že vždy tam niekto bol, napríklad manželka tam prišla upratovať, robila niekedy do 16hod. alebo aj do 18hod, potom prišiel on a pracoval do rána. Dochádzku kontrolovala vedúca - žalovaná, boli tam papiere, každý mal svoje, kde sa písalo, kedy prišli a odišli, ona to kontrolovala a počas jej materskej dovolenky ju zastupoval p. L.. Pokiaľ ide o vyplatenie mzdy, koľko mal odpracované hodiny, toľko dostal zaplatené. 8.9. Svedok L. L. uviedol, že pracoval u žalobcu počas PN žalovanej a následne jej materskej dovolenky. Potom bol on PN asi 3 roka - rok a vypršaním pracovnej zmluvy bol ukončený pracovný pomer. Pracoval ako manažér, prevádzkar, to čo predtým mala v náplni manželka, robil on a to chod prevádzky, nákup, recepcia, mzdové podklady nerobil, to robila firma Atax, iba osobne nosil odpracované hodiny. Pracovný čas mal 8 hodín, určite pracoval viac a to podľa potreby ako i iní pracovníci. Mal fixný plat, p. F. vypracoval tabuľku, čo bolo i v programe, lebo dostával odmeny v percentách podľa obsadenosti Hostela, čo sa odzrkadľovalo, čím bolo viac ľudí a on mal svoje podklady, ktoré odovzdával. Pokiaľ ide o ostatných pracovníkov napr. p. M. pracovala na dohodu. Keď odpracovala daný počet hodín a robila i navyše, to bolo pripočítané k mzde podľa počtu hodín, ktoré poslal účtovnej kancelárii, ktorá to potom uznala na základe dohody, čo mali s p. F.. Dochádzku si zapisovali zamestnanci sami, mali na to papiere v kancelárii, kde si písali príchod a odchod. Počas doby, keď tam bol zamestnaný, to kontroloval. Zamestnávateľ si neuplatňoval od neho vrátenie časti odmeny. 8.10. Svedok Ing. Z. T. uviedol, že u žalobcu pracoval asi polroka v období rokov 2018-2019 ako recepčný. Mal pracovnú zmluvu na 40 hodín týždenne. Nevedel sa vyjadriť, či odpracoval niekedy viac, lebo pracoval 2 dni, potom dva dni voľno a potom zase pracoval 2 dni. Zhruba to vychádzalo. Robieval 12-ky od 18:00 hod. do 06:00 hod. okrem neho tam nebol nikto iný v tom čase z pracovníkov. Mzda mu bola vyplatená za reálne odpracované hodiny. Zamestnávateľ si neuplatnil od neho nejakú časť mzdy ako neoprávnenú. 9. Právne posúdenie veci: 9.1. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom; ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. ( § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). 9.2. Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. ( § 178 ods. 1 Zákonník práce) 9.3. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. ( § 43 ods. 1 Zákonník práce) 9.4. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. ( § 179 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. (§ 186 ods. 1 a 2 Zákonníka práce) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu, škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody
so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. (§ 191 ods. 1 a 2 Zákonníka práce) 9.5. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. (§ 1 odsek 4 Zákonníka práce) 9.6. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (§ 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka) 9.7. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. (§ 101 Občianskeho zákonníka) 9.8. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) 10. Podanou žalobou si žalobca uplatnil od žalovanej sumu 14.885,77eur, ktorá podľa žaloby má pozostávať z vyplatených odmien žalovanej za mesiace 12/2017, 1/2018, 3/2018, 4/2019, 5/2019, 5/2019, 6/2019 a 7/2019, odmeny vyplatené L. M. za 10/2017 - 12/2017, 1/2018-11/2018, 4/2019, 7/2019, odmeny vyplatené Z. M. za 3/2018-4/2018, 7/2018-12/2018, 2/2019-5/2019, odmeny vyplatené L. L. za 4/2018-12/2018, 1/2019, odmeny vyplatenej R. P. za 9/2018 a odmeny vyplatenej Z. T. za 11/2018. 11. V konaní nebolo sporné, že žalovaná uzatvorila so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 01.05.2017, s určeným druhom práce - recepčná - ubytovávanie hostí, fakturácia za ubytovanie a iné práce podľa pokynov zamestnávateľa, od 01.07.2017 ako manažér - bez popisu pracovnej činnosti a to do 31.08.2019, kedy bol dohodou skončený pracovný pomer. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, preukazujúci čo bolo náplňou práce žalovanej pri druhu práce - manažér, aké konkrétne pracovné činnosti mala od 01.07.2017 vykonávať a aké pracovné úlohy plniť. Nebolo taktiež sporné, že počas pracovného pomeru bola žalovaná práceneschopná a následne na materskej dovolenke od 19.03.2018 do 03.01.2019, pričom žalobca požadoval od žalovanej náhradu škody i za odmeny vyplatené pracovníkom v danom čase, keď žalovaná preukázateľne nepracovala. 12. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 23.12.2019 o úhradu žalovanej sumy, pričom vo výzve a ani v žalobe nebolo uvedené, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku požadovanej náhrady škody. Podľa výpovede žalobcu ako i žalovanej bolo preukázané, že pracovníci si zapisovali príchody a odchody v práci, na konci mesiaca žalovaná predkladala spol. ATAX NR s.r.o. dochádzku - počet odpracovaných hodín, ktoré boli rozdelené na dve časti a to odpracované hodiny podľa pracovnej zmluvy a hodiny nadčasov, ku ktorým tvrdila, že bolo dohodnuté s predchádzajúcim konateľom a rešpektoval to i súčasný konateľ žalobcu, že nadčasy boli pracovníkom vyplácané vo forme odmeny podľa dohodnutej hodinovej mzdy. Firma ATAX NR s.r.o. po vypracovaní podkladov mzdy pre jednotlivých pracovníkov spolu s poukazmi na výplatu to zasielala žalobcovi, ktorý podpisom odsúhlasil vyplatenie mzdy a teda i odmien za nadčasy a dal mzdy preplatiť. Vzhľadom k tomuto sa žalobca dozvedel o vyplácaní odmien v momente, kedy podpisoval platobné príkazy na výplatu mzdy a bolo jeho povinnosťou si toto riadne skontrolovať, pokiaľ tvrdil, že išlo o neoprávnene vyplatené odmeny, na ktoré pracovníci podľa žalobcu nemali nárok. Ako zo žaloby vyplýva, takýto systém bol zaužívaný od roku 2017 až do skončenia pracovných pomerov v auguste 2019 a nikdy nemal žalobca žiadne námietky a neuplatnil si od pracovníkov vrátenie odmien, ktoré tvrdí, že boli neoprávnené, ako vyplynulo z výpovede svedkov. 13. Zákonník práce požaduje dohodu o druhu práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku, napriek tomu bližšie nešpecifikuje, čo konkrétne je potrebné chápať pod pojmom "druh práce". Druh práce sa spravidla v pracovnej zmluve určuje názvom pracovnej pozície s doplňujúcou stručnou charakteristikou hlavnej činnosti, ktorú bude zamestnávateľ počas pracovnej doby od zamestnanca požadovať. Druh práce sa spravidla určuje bližším popisom pracovných úloh. Pracovná náplň konkretizuje pracovné úlohy zamestnanca a povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú z interných, ako aj všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisov. Pracovná náplň by mala byť len istým doplnením určeného druhu práce, ktorý by v pracovnej zmluve mal byť formulovaný tak, aby aj zamestnanec získal konkrétnu predstavu o tom, čo bude pre zamestnávateľa v pracovnom pomere vykonávať. 14. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 179 Zákonníka práce, podľa ktorého sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Na to, aby išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť, musia byť dané ešte dva
osobitné zodpovednostné predpoklady : existencia pracovného pomeru a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. 15. Žalobca zdôvodňoval svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej tým, že jej povinnosťou bolo viesť personálnu agendu, čo z pracovnej zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, ktorú mala následne odoslať do účtovnej firmy na vyhotovenie mzdy. Konateľ žalobcu na pojednávaní tvrdil, že pracovnými povinnosťami a náplňou práce žalovanej bola zodpovednosť za organizovanie a fungovanie hotela, vyhľadávanie klientov na dlhodobé zmluvy. Žalovaná potvrdila, že boli zamestnancom vyplácané odmeny ako mzda za nadčasy, ktoré pracovníci odpracovali s tým, že zamestnanci si vykazovali príchody a odchody z pracoviska a ona dochádzku oznamovala účtovnej firme, čo potvrdil i svedok L., že toto vykonával i on ako manažér na pracovnej pozícií žalovanej počas doby, kedy bola na materskej dovolenke. Svedkovia Z. M., L. M. potvrdili, že odpracovali viac hodín mesačne ako bolo podľa pracovnej zmluvy a boli im preplatené ako nadčas vo forme odmeny. 16. Pokiaľ do funkčnej náplne pracovníka nepatrí kontrola prítomnosti zamestnancov na pracovisku, nezodpovedá za škodu vzniknutú zamestnávateľovi tým, že zamestnancom bola neoprávnene vyplácaná odmena za nadčasovú prácu ( R 10/1963). Žalobca nepredložil a ani neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia ohľadne pracovnej náplne žalovanej, ktorá v konaní nebola predložená, aby mohlo byť preukázané, aká bola jej pracovná činnosť, ktorú mala pre žalobcu žalovaná vykonávať, či bolo jej povinnosťou kontrolovať dochádzku pracovníkov, alebo iba odovzdanie dochádzky účtovnej firme a z tohto dôvodu nebolo ani preukázané, že by žalovaná zavinene porušila svoje pracovné povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Taktiež pokiaľ by mala zodpovednosť žalovanej k požadovanej náhrade škody vyplývať z nedbanlivosti, bolo by potrebné zistiť a zhodnotiť najmä to, aká bola náplň práce žalovanej u žalobcu ako zamestnávateľa, aké úsilie vynaložila ako zamestnanec pri plnení svojich povinností, aby škode zabránila, aké účinné opatrenia vykonala a akú potrebnú súčinnosť mu poskytli ostatní zamestnanci zamestnávateľa ( R 6/1965). Toto nebolo preukázané, ako už bolo uvedené, žalobca nepreukázal, akú pracovnú činnosť mala žalovaná ako manažér vykonávať, aká bola jej náplň práce, podľa ktorej by bolo možné zistiť, či si plnila resp. neplnila svoje pracovné povinnosti a či v súvislosti s týmto mohlo dôjsť k škode jej konaním u žalobcu. 17. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v období od 19.03.2018 do 03.01.2019 nepracovala, nakoľko bola práceneschopná a na materskej dovolenke, nevykonávala teda žiadnu pracovnú činnosť pre žalobcu. Žalobca predložil email zo dňa 10.10.2018, ktorý bol odoslaný z pracovnej mailovej stránky žalovanej, pričom mal žalobca vedomosť, že nepracuje, jej pracovnú činnosť vykonával svedok L. a nebolo preukázané, kto reálne mail zaslal, nakoľko podľa výpovede žalovanej si na to nespomínala. 18. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti mal súd za to, že žaloba je nedôvodná, nakoľko nebolo preukázané, že by vznikla žalobcovi škoda konaním žalovanej a že by táto zavinene porušila svoje pracovné povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v spore úspešná priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.