Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-58-2018.pdf
PDF · 106.82 KB
Case nature
Subarea
2C/58/2018
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu: N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XXX, XXX XX N. proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení: Žalovaný je povinný z d r ž a ť s a použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy v znení: „ Dlžník a Spoludlžník a to každý z nich osobitné, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením Pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je oprávnená domôcť sa uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov a to až do úplného splatenia Pohľadávky Poštovky.“, uvedeného v bode 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 1.10.2013 medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný je povinný o z n á m i ť zamestnávateľovi žalobcu Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., mzdová učtáreň, so sídlom Hraničná 662/17, 058 01 Poprad, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v zmysle predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobcovi samostatnú žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 1.10.2013. vo veci samej o plnenie z titulu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
II. Žalobcovi s a n á r o k na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 5.10.2018 žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy v znení: Dlžník a Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Z. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením Pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je oprávnená domôcť sa uspokojenia clej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustne podľa príslušných právnych predpisov a to až do úplného splatenia Pohľadávky, Pošktovky. „, uvedeného v bode 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 1.10.2013 medzi žalobcom a žalovaným, a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., mzdová učtáreň, Hraničná 662/17, Poprad, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Súčasne navrhol poučiť žalovaného, že na Okresný súd Stará Ľubovňa môže podať proti žalobcovi
žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere „lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 1.10.2013 medzi žalobcom a žalovaným.
2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 21.10.2013 podpísal ako spotrebiteľ zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 13 000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 203 eur, s úrokovou splátkou 13,90 % a RPM vo výške 15,40 %. Súčasťou bodu 3.9 formulárovej zmluvy je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o spotrebiteľských vzťah pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že spotrebiteľ ich nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, buď prijme alebo neprijme a zmluvu neuzavrie. Vzhľadom k tomu, že ide o formulárový typ dohody, predstavuje takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podľa návrhu žalobcu umožňuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy (na základe dohody o zrážkach zo mzdy), zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú (skutočnosť) musí byť ohľad. Žalobca poukázal aj na rozsudok C-106/77 Simmenthal a na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa§ 551 Obč. zák. je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Obč. zák. Žalobca ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon, nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Z obsahu zmluvy vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná do textu zmluvy malým ťažšie čitateľným písmom je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, rovnako predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne poučenie o dôsledkoch jej uzavretia a neobsahuje tiež ustanovenie , na základe ktorého mohol žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, a preto je z uvedeného dôvodu takáto dohoda v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neplatná. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 2.7.2018 predložil zamestnávateľovi zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy. V súčasnej dobe sú žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy na základe neprijateľnej zmluvne podmienky, na dôkaz čoho predložil výplatnú pásku z augusta 2018. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jedného z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Pričom poukázal na uznesenia KS Banská Bystria z 12.2.2013 sp. zn. 17Co/43/2013, KS Prešov z 21.7.2017 sp. zn. 1Co/16/2017, KS Trnava z 20.9.2017 sp. zn. 25Co/165/2017 z 20.9.2017 a ustanovenia § 325 ods. 2 písm.d), § 336 ods. 1 C.s.p.
3. Žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy - Zmluvu o úvere lepšia splátka z 1.10.2013, Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy z 2.7.2018, výplatnú pásku z mesiac august 2018.
Skutkový stav:
4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli 1.10.2013 zmluvu o úvere lepšia splátka (ďalej len ZoÚ) č. 8008531286 ktorej súčasťou v bode 3.9 bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Pričom išlo o formulárovú zmluvu, vopred pripravené dodávateľom s možnosťou dopisovania údajov týkajúcich sa dlžníka - žiadateľa a spoludlžníka, žiadosti o výške úveru, doby splácania, čerpania. Listom zo dňa 2.7.2018 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej predmetnou ZoÚ s tým, že požiadal o realizovanie mesačnej zrážky vo výške 228,44 eur mesačná splátka vrátane popl. za správu úv. Účtu bola dohodnutá v ZoÚ v sume 203 eur mesačne. Zamestnávateľ žalobcu zrealizoval zrážku zo mzdy vo výplatnej páske za mesiac august 2018.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
5. Podľa § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku( ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami.
9. Podľa § 325 ods.2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. l C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania
14. 20.Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. 21.Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. 22.Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. 23.Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. 24.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
22. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca, alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
24. Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
25. Podľa článku 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, v prípade zmlúv kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť tieto vypracované v jednoduchom, zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
26. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok.
27. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
28. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.
29. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o jeho vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah ( rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. Júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Pre spotrebiteľské zmluvy je typické, že obsah zmluvy dodávateľ predkladá na vopred pripravenom predtlačenom formulári a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy, môže zmluvu len ako celok prijať, alebo neprijať. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou je spotrebiteľ, pričom sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to z ohľadom na všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkového právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež
so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje a to prostredníctvom formálnych zmlúv. Súdny dvor dokonca považuje aj ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.
30. Súd považuje za nutné akcentovať, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zák. je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Obč. zák., keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
31. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 551 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obč. zák. uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia ods. 1 a ods. 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
33. Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Právne posúdenie vecí:
34. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z Dohody o zrážkach zo mzdy a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je opatrením proti postihu majetku žalobcu bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe takto uplatnenej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.
35. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako jedna zo zmluvných strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene.
36. Súd má za to, že žalobca osvedčil reálnu hrozbu a to, že ak by sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovelo mohli by byť vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene a bez právneho dôvodu. Obava žalobcu, že žalovaný zasiahne do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy a následnej realizácie zrážky zo mzdy zamestnávateľom žalobcu. Zamestnávateľ žalobcu musí zrážky vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobca nemá iné prostriedky na zastavenie procesu, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže neodkladným opatrením sa má okrem iného zamedziť aj
tomu, aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobcu, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia a žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania predmetného zmluvného ustanovenia o dohode zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže žalovanému, ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej bankové úvery, nevykonávaním týchto zrážok, ohroziť jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu je nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Práva žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.
37. Súd ďalej zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako bezodkladne upraviť pomery strán. V tomto prípade má súd za to, že nie je možné inak bezodkladne upraviť pomery strán tak, aby došlo k efektívnej ochrane žalobcu pred núteným vykonávaním zrážok zo mzdy bez predchádzajúceho súdneho prieskumu zmluvných podmienok.
38. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy, ako aj uložením povinnosti žalovanému, aby vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobcu aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami (nevykonanie zrážok zo mzdy žalobcu), preto v súlade s § 336 ods. 1 C.s.p. vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť žalobcu podať žalobu vo veci samej. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia súd rozhoduje o návrhu aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo je v tejto veci daný. V priebehu konania bolo totiž osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu výzvu na vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX . zo dňa 1.10.2013. Na úhradu pohľadávky boli žalobcovi realizované jeho zamestnávateľom zrážky zo mzdy, čim žalobca osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jeho majetku, len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu a bez jeho súhlasu.
39. S poukazom na zákonné ustanovenie § 337 ods. 1, ods. 2 .s.p. zároveň poučil žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2013 s tým, že v predmetnom konaní bude zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v rámci kontradiktórneho konania určí skutočnú výšku dlhu žalobcu voči žalovanému, ako aj lehotu, do uplynutia ktorej má dlh žalovanému zaplatiť. V prípade úspechu žalovaného v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru súd v zmysle § 337 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.
40. Žalobca má právny záujem na tom, aby sa odstránil nezákonný stav vyvolaný žalovaným, ktorý na základe konania žalovaného nepochybne smeruje k realizácii zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu musí rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, na základe čoho môže žalovaný získavať aj naďalej nezákonné plnenie, pričom môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., môže súd pri nariadení neodkladné opatrenia, pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.
41. Záverom súd dodáva, že pri výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a aj v tej súvislosti v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za dôvodné nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnom vzťahu strán. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nevnikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu. V prípade, že by žalovaný bol toho názoru, že žalobca si všetky svoje povinnosti zo zmluvy o úvere nesplnil, nič mu nebráni domáhať sa svojich práv na súde žalobou vo veci samej.
42. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neumožňuje súdu vydať rozhodnutie, ktorým by uložil povinnosť niekomu inému, od koho to možno spravodlivo žiadať tak, ako to bolo v starej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku. Súd môže túto povinnosť uložiť len strane v konaní. Vzhľadom na uvedené súd uložil povinnosť žalovanému, aby vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobcu v zmysle výroku tohto rozhodnutia a na základe tohto súd neuložil povinnosť priamo zamestnávateľovi žalobcu, nakoľko to nie je možné ex lege.
Trovy konania
43. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd priznáva strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Ak mala strany vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Žalobca mal plný úspech vo veci, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, žalobca si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Súdny poplatok
46. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur súd rozhodol podľa § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a položky č. 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca bol od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.