Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-146-2020.pdf
PDF · 74 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/146/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: LOKOMOTÍVA a.s. Košice, so sídlom v Košiciach, Čermeľská 1, IČO: 36 174 173, zastúpený JUDr. Jozef Göbl, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, proti povinnému: W. B.- B., so sídlom v J. - R. S., D. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 546/2010, o vymoženie 11.151,80 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 01.10.2018, č. k. 35Er/4/2010-39, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 01.10.2018, č. k. 35Er/4/2010-39 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 44,09 eura, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 24.08.2018 súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo výške 44,09 EUR. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) a § 243b ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie následne preskúmal podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s prílohami a zistil, že súdny exekútor po udelení poverenia na vykonanie exekúcie vydal dňa 29.04.2010 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému nepodarilo doručiť na poslednú známu adresu miesta jeho podnikania podľa výpisu zo živnostenského registra. Následne súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného súčinnosťou s bankami, dopravným inšpektorátom, katastrálnym úradom a Sociálnou poisťovňou, pričom bolo zistené, že povinný nemá vedený účet v banke, je držiteľom motorového vozidla, ktoré je ale blokované množstvom exekútorských úradov so skorším poradím, povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky a nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného. Povinný nemá žiadne príjmy podliehajúce exekúcii, nie je vlastníkom nepremlčaných pohľadávok a neboli zistené ani hnuteľné veci, u ktorých by výťažok z predaja prevýšil náklady dražby. Nakoľko súdny exekútor v priebehu exekučného konania konštatoval, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo výške 44,09 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa
§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil napadané rozhodnutie a rozhodol o povinnosti ďalej pokračovať v exekúcii. V odvolaní oprávnený uviedol, dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) C.s.p.. Oprávnený uviedol, že nebol vyzvaný ani upozornený zo strany kanúceho súdu alebo súdneho exekútora, že sa chystá exekúciu zastaviť resp. dávať podnet na zastavenie. Oprávnený by sa pokúsil preveriť tento stav a zistiť nové skutočnosti. Uviedol, že povinný je živnostníkom resp. fyzickou osobou a je predpoklad, že mu bude teraz alebo neskôr priznaný starobný dôchodok, predčastný starobný dôchodok alebo iná forma dávok.
5. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
10. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 35Er/4/2010 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30.03.2010, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 1/2010 zo dňa 29.01.2010, ktorý vydal JUDr. Z. A.. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2010. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 15.04.2010 poverenie na výkon exekúcie.
11. Súdny exekútor podal dňa 24.08.2018 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol napadnutým uznesením.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
14. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
15. Z exekútorského spisu, zn. EX 546/2010 vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekúcie vykonal šetrenie majetku povinného lustráciou v peňažných ústavoch Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovni, dopravným inšpektorátom, katastri nehnuteľností za účelom zistenia vlastníctva povinného, na základe ktorého konštatoval jeho nemajetnosť. Odvolací súd sa so závermi súdneho exekútora ohľadne nemajetnosti povinného stotožňuje.
16. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2010, teda zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedná len o prechodný stav.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnéu zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.
18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).