Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/181/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: KORUFIN, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, IČO: 36 586 927, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Komenského 52, Košice, IČO: 00151866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2018/034241/VIC zo dňa 03.10.2018, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov číslo: OU-KE-OOP3-2018/034241/VIC zo dňa 03.10.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-TV- OSZP-2018/000779-14 zo dňa 23.05.2018 ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa o vodách a o zmene a doplnení o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len vodný zákon) a špeciálny stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) v súlade s ustanovením , a stavebného zákona nariadil žalobcovi ako stavebníkovi odstránenie stavby vsakovacieho systému vybudovaného bez príslušného povolenia orgánu štátnej vodnej správy na parcele č. XXXX/X, k. ú. J., na Q.. G. X K. J. vo vlastníctve žalobcu - stavebníka a určil podmienky odstránenia.

2. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, kde namietal to, že prvostupňový správny orgán nemá právomoc na rozhodovanie v tejto záležitosti, nakoľko sa nejedná o vodnú stavbu. Vsakovací systém budoval na základe ohlásenia, teda nejedná sa o stavbu budovanú bez príslušného oprávnenia. Následne požiadal o zmenu udeleného oprávnenia - ohlásenia vzhľadom na nové zistenia o vsakovacích podmienkach územia a potrebu zmien v realizácii vsakovacieho systému. Má za to, že v danom prípade sa nejedná o vypúštanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd a je nesprávne nariadiť odstránenie stavby bez posúdenia možnosti jej dodatočného povolenia (žiadosť o zmenu ohlásenia stavby bola prvostupňovému správnemu orgánu postúpená). Žalobca ako účastník administratívneho konania mal ďalej zato, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože prvostupňový správny orgán nereagoval na argumenty stavebníka z doterajších jeho písomných podaní.

3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol dňa 03.10.2018 napadnutým rozhodnutím č. OU-KE- OOP3-2018/034241/VIC tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (viď bod 1. odôvodnenia tohto rozsudku).

4. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo vybudovanie vsakovacieho systému - 3 vsakovacie systémy vzdialené od hranice susedného pozemku cca 3,3 m žalobcom na základe Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby - Vodovodná a kanalizačná prípojka k napojeniu administratívnej budovy č. XXX na pozemku č. XXXX/X vydané Mestom J. č. - OKA zo dňa 20.07.2015.

5. Na základe podnetu vlastníkov susedného pozemku - MUDr. O. I. bytom G., J. a C. I., bytom G. XXX/ X, J. uskutočnila dňa 28.02.2017 Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Košice štátny stavebný dohľad na stavbe „Vsakovacie nádrže„ na pozemku žalobcu a zistila, že žalobca nedodržal polohu a počet vsakovacích systémov ani blokov, keď namiesto jedného zrealizoval dva vsakovacie systémy na odvádzanie vôd z časti strechy stavby, čím zvýšil počet vsakovacích blokov z piatich na sedemnásť. Slovenská stavebná inšpekcia uzavrela, že stavebník uskutočnil zmenu stavby v rozpore s ohlásením drobnej stavby. 6. Následne dňa 28.03.2017 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený podnet vlastníkov susedného pozemku - MUDr. O. I., týkajúci sa vsakovacieho systému vybudovaného údajne bez povolenia na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd z nehnuteľnosti stavebníka, v dôsledku čoho v múre rodinného domu účastníkov konania, ktorý je od vsakovacích blokov vzdialený cca 3 m začala vzlínať voda a došlo k zamokreniu stavby. Na základe tohto podnetu uskutočnil dňa 20.04.2017 prvostupňový správny orgán ústne pojednávanie a miestne šetrenie za účelom vykonania štátneho vodoochranárskeho dozoru.

II. Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého p zo dňa 23.05.2018 č. OU- TV-OSZP-2018/00779-14.

8. V žalobe namietal, že napádané rozhodnutia boli vydané orgánmi, ktoré neboli zo zákona na to oprávnené, pretože vsakovací systém nie je vodnou stavbou a nepodlieha povoleniu na osobitné užívanie vôd (žalobná námietka podľa ust. § písmeno b) ). Žalobca v tomto poukázal na ustanovenie prvá veta zákona o vodách (čo je vodná stavba), písmeno d) vodného zákona (kedy je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd) vodného zákona (čo je voda z povrchového odtoku). Vychádzajúc z týchto ustanovení zákona má za to, že v jeho konkrétnom prípade odvádzaná dažďová voda nie je vodou z povrchového odtoku v zmysle definície uvedenej v zákone a v takom prípade sa na prevádzku vsakovacieho systému nevyžaduje povolenie na osobitné užívanie vôd a ak na prevádzku predmetného vsakovacieho systému nie je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd, potom vsakovací systém nie je vodnou stavbou. Podľa žalobcu sa jedná o jednoduché vodné zariadenie podľa vodného zákona.

9. Žalobca uviedol, že vsakovací systém bol realizovaný na základe oznámenia k ohláseniu drobnej stavby, ktoré vydalo Mesto J., teda na základe príslušného povolenia a nejedná sa o vodnú stavbu, na ktorú je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd. Počas realizácie vsakovacieho systému žalobca zistil, že vsakovacie podmienky daného konkrétneho územia sú iné, než všeobecne predpokladané v danej lokalite, konkrétne že dané územie má nižšiu vsakovaciu schopnosť, a preto z tohto dôvodu vznikla potreba zväčšiť objem vsakovacieho systému, aby umožnil vstrebanie dažďovej vody v dlhšom čase bez jeho preplnenia. Z týchto dôvodov žalobca požiadal Mesto J. o zmenu v realizácii vsakovacieho systému, teda o zmenu už právoplatne udeleného oprávnenia (ohlásenia). Žalobca poukázal na to, že napriek tomu, že sa jednalo o vec právoplatne rozhodnutú (res iudicata), príslušný stavebný úrad

- Mesto J.) odstúpil túto žiadosť o zmenu ohlásenia drobnej stavby orgánu štátnej vodnej správy s odvolávaním sa na § 52 vodného zákona, ktorý nebol správny. Nesprávnosť postúpenia je daná tým, že sa nejedná o vodnú stavbu, tak ako to uviedol v žalobe. Napriek tomu správne orgány nariadili odstránenie vsakovacieho systému ako budovaného bez príslušného povolenia, pričom prehliadli existenciu právoplatného oznámenia k ohláseniu drobnej stavby a zároveň prekročili právomoc.

10. Ďalšou žalobnou námietkou bola námietka nesprávneho právneho posúdenia stavby (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno c) ), pretože v danom prípade bol vsakovací systém realizovaný na základe právoplatného oznámenia k ohláseniu drobnej stavby a nejedná sa o vodnú stavbu, vsakovací systém nepodlieha povoleniu na osobitné užívanie vôd a nie sú splnené podmienky pre jeho odstránenie ale realizovaný vsakovací systém je v súlade s verejným záujmom.

11. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný neprihliadal na podanie žalobcu zo dňa 31.07.2018 ako aj na ďalšiu skutkovú a právnu argumentáciu predkladanú v konaní ako aj na stanoviská Ministerstva životného prostredia zo dňa 25.11.2014 a zo dňa 23.10.2017. Poukázal na to, že v predmetných stanoviskách Ministerstva životného prostredia je vsakovací systém považovaný za jednoduché vodné zariadenie podľa § 18 ods. 4 vodného zákona a pri rodinných domoch má byť odvádzanie povrchových vôd prostredníctvom vsakovacieho systému riešené a povoľované príslušným stavebným úradom v rámci stavebného konania na rodinný dom. Poukázal aj na odôvodnenie odvolania, kde uviedol, že úvahy správneho orgánu prvého stupňa týkajúce sa podnikateľského využívania stavby sú nesprávne, s predmetnou vecou nesúvisia a sú aj zbytočné. Využívanie objektu podnikateľským subjektom nečiní z takéhoto využívania automaticky aj využívanie podnikateľským subjektom na podnikateľské účely. V posudzovanom prípade bola stavba pôvodne evidovaná ako rodinný dom a v katastri nehnuteľnosti až následne vedená ako administratívna budova pred uskutočnením stavebných zmien a v prestavbe rodinného domu teda nesprávne. Na zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti bolo iniciované konanie o povolenie zmeny účelu stavby z administratívnej budovy na rodinný dom. Rozhodnutie stavebného úradu o povolení tejto zmeny nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2017. Túto skutočnosť žalobca oznámil aj správnemu orgánu prvého stupňa listom zo dňa 25.01.2018 označenom ako: „Doplnenie návrhu na zastavenie konania o dodatočnom povolení vodnej stavby a povolení na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd.“ Prílohou tohto oznámenia bolo aj stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 25.11.2014, podľa ktorého vsakovacie systémy pri rodinných domoch nie sú vodnými stavbami na ktoré sa vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 26 vodného zákona a takéto odvádzanie vôd nevyžaduje povolenie podľa § 21 vodného zákona. Následne potom žalobca podaním zo dňa 31.07.2018 žalovanému oznámil a preukázal, že dňa 27.07.2018 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru zo dňa 25.07.2018, číslo vkladu K. XXXX/XXXX, ktorým tento orgán povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Trebišov k vyššie uvedenej stavbe - rozostavanému rodinnému domu súpisné číslo XXX na pozemku registra C KN s parc. číslom XXXX/XX a XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 898 m2 v prospech fyzických osôb Ing. A. D. a Ing. Y. D. do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2018, kedy bol povolený vklad a teda právne účinky vkladu nastali dňa 25.07.2018. Vzhľadom pre uvedené bolo potrebné, aby stavebný úrad pri posudzovaní stavby vsakovacieho systému zohľadnil aj skutočnosť, že predmetný vsakovací systém má zabezpečiť manažment dažďových vôd nie pre administratívny objekt, ale pre rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve fyzických osôb. Žalovaný však na zmenu vlastníctva žiadnym spôsobom nereagoval ani sa o tom v rozhodnutí žiadnym spôsobom nezmieňuje.

12. Žalobca má za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, pretože sa nejedná o žiadne podnikateľské využitie vsakovacieho systému (keďže sa jedná o vsakovací systém k rodinnému domu, ktorý je navyše vo vlastníctve fyzických osôb), nedochádza k žiadnemu vypúšťaniu ani k odvádzaniu zrážkovej vody do podzemných vôd, ale do pôdy a vysoko nad podzemnými vodami a z posudkov nevyplýva žiaden negatívny vplyv na susedné stavby. Zároveň má žalobca za to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože nebolo preukázané, že by vsakovací systém realizoval vypúšťanie znečisťujúcich látok alebo ich odvádzanie do podzemných vôd a nebol preukázaný žiaden negatívny vplyv vsakovacieho systému na susedné stavby.

13. Poslednou žalobnou námietkou bola žalobná námietka porušenia ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pretože nebola rešpektovaná prejudicialita oznámenia k ohláseniu drobnej stavby a žalobca bol postupom a rozhodnutiami diskriminovaný. V tomto poukázal žalobca na prípady, kedy správny orgán prvého stupňa nepovažoval tieto systémy za vodné stavby, keď im vo svojich vyjadreniach a v stavebných konaniach o stavbách, ktorých súčasťou boli nevenoval pozornosť, hoci nešlo ani o rodinné domy, ale o mnohonásobne vyššie objekty ako napríklad - stavebné povolenie vydané Mestom J. pre stavbu - Dom

smútku v J. rekonštrukcia, stavebné povolenie pre Obec Bara pre stavbu Agroturistický areál A. I., objekt SO XX Parkovisko - I.. Ako príklad žalobca uviedol aj stavby rodinných domov, kde sa nepovažovali vsakovacie systémy pri rodinných domoch za vodné stavby - stavebné povolenie vydané Mestom D. pre stavbu rodinný dom, ulica I. v D. na pozemku parcely č. XXX/X, XXXX/X a XXX/X v katastrálnom území Z., stavebné povolenie vydané mestskou časťou I. E. A. pre stavbu rodinný dom s garážou, vodovodná, kanalizačná, plynová a elektrická NN prípojka na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území K. na S. Q., lokalita X.Č. - I. K. I..

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2019 zotrval na svojom rozhodnutí a poukázal na jeho odôvodnenie. Má za to, že žalobcom bez povolenia realizované riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku ich nepriamym vypúšťaním cez vsakovací objekt do podzemných vôd je nakladaním s vodami vo vodnej stavbe, ktoré si vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 26 a § 21 vodného zákona, pretože takáto činnosť má vplyv na vodné pomery. K stanoviskám Ministerstva životného prostredia, na ktoré žalobca poukázal žalovaný uviedol: List Ministerstva životného prostredia SR, Sekcie vôd - odboru štátnej vodnej správy a rybárstva č. 51789/2014 zo dňa 25.11.2014, na ktorý žalobca odkazuje, nie je všeobecne záväzným predpisom a bol adresovaný jedinému orgánu štátnej vodnej správy - Okresnému úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddeleniu štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia vychádzalo pri formulovaní stanoviska zo znenia vodného zákona aktuálneho od 01.04.2014. Ďalší list č. 45677/2017 predložený žalobcom zo dňa 23.10.2017 je už odpoveďou Ministerstva životného prostredia SR na žiadosť orgánu 1. stupňa (e-mail zo dňa 1 1.10.2017), týkajúcej sa konkrétnej veci sťažnosti na zatekanie nehnuteľnosti vplyvom odvádzania vôd z povrchového odtoku, pričom uvádza, že každý prípad odvádzania vôd z povrchového odtoku je potrebné posudzovať individuálne. V závere konštatuje, že v uvedenom prípade ide o vypúšťanie vôd z povrchového odtoku zo striech a spevnených plôch do podzemných vôd prostredníctvom vsakovacích blokov z administratívnej budovy o veľkosti rodinného domu, ktorá zrejme slúži na podnikateľskú činnosť. V tomto uvedenom prípade podľa názoru Ministerstva životného prostredia SR je potrebné predmetné vsakovacie zariadenie považovať za vodnú stavbu, ktorá môže byť užívaná len s povolením na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd. Žalovaný na tomto mieste upriamil pozornosť na záverečné konštatovanie Ministerstva životného prostredia SR v tomto liste, že jeho usmernenia, výklady, stanoviská alebo vyjadrenia, bez ohľadu na ich slovné označenie, ako orgánu vecne príslušného na prípravu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v jeho pôsobnosti, nemajú právnu záväznosť a slúžia ako metodická pomôcka pre aplikačnú prax. Žalovaný mal za to, že pre konanie orgánu 1. stupňa bolo v danom prípade podstatnejšie a rozhodujúcejšie usmernenie Ministerstva životného prostredia SR, sekcie legislatívy (e-mail zo dňa 1 8.05.2018), v ktorom v súvislosti s vodou z povrchového odtoku odkazuje na jej definíciu v § 2 písm. i) vodného zákona a vyslovuje názor, že v konkrétnom prípade povolenie stavebného úradu na zmenu stavby pred dokončením 2 z administratívnej budovy na rodinný dom nemá vplyv na posudzovanie charakteru vsakovacieho zariadenia. V prípade vsakovacieho systému - vsakovacích blokov nejde o jednoduché vodné zariadenie ani o tzv. všeobecné užívanie vôd podľa § 18 vodného zákona. V danom konkrétnom prípade ide o vodnú stavbu, a pretože sa nejedná o všeobecné užívanie vôd, je v súlade s § 21 ods. 1 písm. d) vodného zákona potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd - na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd. Správnym orgánom príslušným na konanie vo veci vodnej stavby (vrátane konania o jej dodatočnom povolení a povolení na osobitné užívanie vôd) je orgán vykonávajúci štátnu správu na úseku vôd ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona, ktorým je v tomto konkrétnom prípade orgán 1. stupňa a nie všeobecný stavebný úrad.

15. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že stavby na ktoré poukazuje žalobca sú vo všetkých prípadoch o stavby, ktoré boli povolené všeobecnými stavebnými úradmi a nie orgánmi štátnej vodnej správy ako špeciálnymi stavebnými úradmi. Iba na základe samotného rozhodnutia, bez poznania miestnych pomerov a celého spisového materiálu, týkajúceho sa povolenej stavby, nie je možné zodpovedne vyjadriť názor, či v konkrétnom prípade ide o vodnú stavbu povoľovanú orgánom štátnej vodnej správy alebo o súčasť stavby povoľovanej všeobecným stavebným úradom. V tejto súvislosti OÚ Košice, odbor OOP odkazuje aj na znenie ustanovenia § 52 ods. 2 vodného zákona, podľa ktorého v prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy. Citovaná zákonom založená právomoc orgánu štátnej vodnej správy nemôže byť obmedzovaná rozhodnutím

iného správneho orgánu, rozhodujúceho v inej veci. Podľa ustanovenia prvej vety § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Ako príslušný špeciálny stavebný úrad bol pri rozhodovaní o stavbe vybudovanej bez stavebného povolenia viazaný jedine zákonom, v tomto prípade ustanoveniami § 88 a § 88a stavebného zákona a ustanoveniami § 21, § 26, § 52 vodného zákona. Uvedené platí bez ohľadu na to, ako žalobca vo svojich podaniach posudzuje uskutočnený vsakovací systém, resp. aký je jeho názor na charakter vypúšťania, či odvádzania vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd. Výrok o prípadnom rozpore rozhodnutí 2. stupňa a 1. stupňa s , je v zmysle oprávnený vysloviť jedine Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca sa mohol vyhnúť vzniknutým problémom a vynaloženiu nemalých finančných prostriedkov na vybudovanie vsakovacieho systému nevhodným spôsobom, ak by bol postupoval v súlade s ustanovením vodného zákona, podľa ktorého: „Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná“ z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať. Poukázal na ustanovenie vodného zákona, ktoré nie je postavené na dobrej vôli stavebníka, ale ide o jeho zákonnú povinnosť nezávislú od jeho názoru na danú vec. Navyše stále platí aj citované ustanovenie vodného zákona.

16. K jednotlivým bodom žaloby žalovaný ešte uviedol: Skutočnosť, že vsakovací systém zabezpečuje odvádzanie dažďových vôd zo strechy budovy, prístreškov nad terasami a zo spevnenej plochy priľahlej k budove nemá vplyv na posudzovanie charakteru vsakovacieho zariadenia. V povolení na osobitné užívanie vôd by orgán 1. stupňa určil jeho podmienky. Charakter plôch, z ktorých sú dažďové vody odvádzané, by bol zohľadnený v týchto podmienkach na základe zisteného stavu. Žalobca na základe výzvy orgánu 1. stupňa žiadne doklady nepredložil, preto sa nemohlo konanie vo veci povolenia na osobitné užívanie vôd uskutočniť. Poukázal ďalej na to, že orgán 1. stupňa vyzval stavebníka (list č. OU-TV-OSZP-2017/012805-1 zo dňa 22.11.2017) na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie vodnej stavby vsakovacieho systému nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Stavebník doklady v určenej lehote nepredložil. Ak by stavebník požadované doklady predložil, orgán 1. stupňa by sa musel zaoberať vplyvom vsakovacieho systému na susednú nehnuteľnosť. Požadované doklady stavebník nepredložil, preto príčina vlhnutia susednej stavby nebola predmetom rozhodnutia. Je však potrebné zdôrazniť, že celé konanie začalo na podnet vlastníkov susednej nehnuteľnosti. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej poukázal na to, že orgán 1. stupňa požiadal o usmernenie MŽP, sekciu legislatívy a práva a k žiadosti priložil všetky potrebné dokumenty. Sekcia legislatívy a práva sa k žiadosti vyjadrila po obdŕžaní stanoviska Sekcie vôd. Je toho názoru, že jedine toto vyjadrenie ústredného orgánu štátnej vodnej správy zo dňa 1 8.05.2018 k tomuto konkrétnemu prípadu vychádza z odborného posúdenia a mohlo byť pre orgán 1. stupňa vhodným a postačujúcim podkladom pre jeho rozhodovanie v predmetnej veci. Žalobca však zrejme účelovo neuvádza, že stanovisko Ministerstva životného prostredia zo dňa 18.05.2018 je jediným k tomuto konkrétnemu prípadu a na jeho posúdenie malo Ministerstvo životného prostredia k dispozícii všetky potrebné podklady. Orgán 1. stupňa nemal žiadne pochybnosti o tom, že vsakovací systém je vodnou stavbou a takéto pochybnosti nevyjadril nikto z prítomných, preto listom č. OU-TV-OSZP- 2017/004574-004 zo dňa 12.05.2017 oznámil účastníkom konania, že predmetné vsakovacie systémy sú vodné stavby v zmysle § 52 vodného zákona a že vodné stavby sa v zmysle § 139b ods. 8 stavebného zákona za drobné stavby nepovažujú. Orgán 1. stupňa v rozhodnutí o odstránení stavby, opierajúc sa o vyššie uvedené stanovisko Ministerstva životného prostredia k tomuto konkrétnemu prípadu zo dňa 1 8.05.2018, konštatoval: „Povolenie stavebného úradu na zmenu stavby pred dokončením z administratívnej budovy na rodinný dom nemá vplyv na posudzovanie charakteru vsakovacieho zariadenia.“

17. Žalobca v replike zo dňa 08.04.2021 zotrval na svojej žalobe, opätovne poukázal na to, že stavba vsakovacieho systému bola realizované na základe Oznámenia Mesta J. k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 20.07.2015, v ktorom je uvedené, že Mesto J. nemá proti uskutočneniu drobnej stavby žiadne námietky. Poukázal opätovne aj na to, že v priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vrátane vsakovacieho systému na fyzické osoby Ing. A. D. a Ing. Y. D. do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedenú podstatnú skutočnosť mal žalovaný pri vydavaní napadnutého rozhodnutia zohľadniť. Má za to, že z právneho hľadiska nie je možné posúdiť, či sa jedná v prípade odvádzanej dažďovej vody o vodu z povrchového odtoku v zmysle definície uvedenej vo vodnom zákone, či na prevádzku je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd, čo podľa žalobcu

nie je potrebné, nakoľko odvádzaná dažďová voda nie je vodou z povrchového odtoku a či predmetný vsakovací systém je vodnou stavbou, čo nie je, pretože na jeho prevádzku nie je potrebné osobitné povolenie. Taktiež zotrval na tom, že ani žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nemali právomoc vydať v tejto veci rozhodnutie, nakoľko sa nejedná o vodnú stavbu a teda napadnuté rozhodnutie je postihnuté nulitou aj z tohto dôvodu.

18. Replika žalobcu bola zaslaná na vyjadrenie žalovanému, tento však na ňu duplikou nereagoval. Reagoval však na opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe, v ktorom uviedol, že považuje tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj druhého stupňa za zákonné a správne a je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa nepochybil, keď rozhodnutím nariadil odstránenie vsakovacieho systému ako vodnej stavby vybudovanej bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy na jej uskutočnenie.

IV. Priebeh súdneho konania

19. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Vo veci rozhodol na verejnom vyhlásení rozsudku za prítomnosti žalobcu dňa 16.03.2022.

V. Relevantná právna úprava

20. Podľa ustanovenia o vodách v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.

21. Podľa ust. o vodách v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa až 20 a) pri povrchových vodách na 1. ich odber, 2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie, 3. využívanie ich hydroenergetického potenciálu,

b) pri podzemných vodách na 1. ich odber, 2. ich akumuláciu, 3. ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny, 4. umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou,

c) na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,

d) na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,

e) na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely podnikania,

f)na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne do povrchových vôd,

g) na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky nad päť dní a pri zakladaní stavieb,

h) na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými stavbami,

i) na používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov,

j) na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných vôd.

22. Podľa ust. o vodách v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby je potrebné vydať pred vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu alebo súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.

23. Podľa ust. o vodách v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia každý môže na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností, ak sa takýto odber alebo iné používanie vykonáva na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým vodným zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným osobám.

24. Podľa ust. o vodách v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy nie sú potrebné na zachytávanie povrchovej vody jednoduchými vodnými zariadeniami na jednotlivých nehnuteľnostiach ani na zmenu jej prirodzeného odtoku občasne tečúcich nesústredených vôd na účely ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým účinkom vody.

25. Podľa ust. o vodách v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery podzemných vôd sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min. a prenosné nádoby.

26. Podľa ust. o vodách v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia jednoduchým vodným zariadením na odbery povrchových vôd je prenosná nádoba. Jednoduchým vodným zariadením na zachytávanie zrážkových vôd sú záchytné priekopy a nádrže na zachytenie týchto vôd zo spevnených plôch.

27. Podľa ust. písmeno b ) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

28. Podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ak stavebný úrad zistí, že stavba k stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa podkladov predložených v stavebnom konaní.

29. Podľa ust. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Právny názor správneho súdu

30. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (druhostupňového správneho orgánu), v konaní ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia č. OU-KE-OOP3-2018/034241/VIC zo dňa 03.10.2018.

31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

32. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je zákonné a je namieste ho podľa ust. písmeno d) zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. .

33. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

34. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa má súd za to, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP3-2018/034241/VIC zo dňa 03.10.2018 je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa žalobca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré nastali v priebehu odvolacieho konania a taktiež ani so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu. Súd poukazuje na to, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene vlastníka stavby zo žalobcu na fyzické osoby Ing. A.E. D. a Ing. Y. D. do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2018, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - tak ako to súd uviedol vyššie v bode 11 odôvodnenia tohto rozsudku, a teda právne účinky vkladu nastali dňa 25.07.2018, t. j. ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Aj napriek tomu, že došlo k zmene vlastníka stavby, ku ktorej bol postavený vsakovací systém, ktorý je príslušenstvom rodinného domu, ktorého vlastníkom sa stali vyššie citované osoby, bola uložená povinnosť odstrániť vsakovací systém žalobcovi, čo nekorešponduje so

skutkovým stavom ohľadom vlastníctva vsakovacieho systému. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia teda absentuje úvaha žalovaného ohľadom vysporiadania sa s otázkou zmeny vlastníctva rodinného domu, ku ktorému bol postavený vsakovací systém a následne aj úvaha žalovaného o tom, či v takomto prípade vlastníctva rodinného domu nejde o všeobecné užívanie vôd tak, ako to upravuje o vodách vo vyššie citovanom ustanovení aj vzhľadom na zmenu charakteru stavby na rodinný dom, čo bolo známe žalovanému z administratívneho spisu. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s podaním žalobcu zo dňa 31.07.2018 ani s predloženými stanoviskami Ministerstva životného prostredia zo dňa 25.01.2014 a 23.10.2017 a taktiež ani so žalobcom predloženými rozhodnutiami stavebných úradov vo veci povolenia stavby vsakovacieho systému pri rodinných domoch. Absentuje tu úvaha žalovaného, prečo pri zachovaní princípu upraveného v ustanovení konania upraveného v ustanovení druhá veta zákona o správnom konaní, podľa ktorého „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“ opomenul aplikovať tento princíp aj na odvolacie konanie vo veci žalobcu vzhľadom na žalobcom predložené rozhodnutia stavebných úradov o povolení stavieb vsakovacích systémov k rodinným domom. A v neposlednom rade mal súd za to, že sa žalovaný ani nevysporiadal s tým, z akých dôvodov založil právomoc na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby, keď stavba vsakovacieho systému bola povolená na základe ohlásenia Mesta J..

35. Vychádzajúc z uvedeného správny súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

36. Keďže vada nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je základnou prekážkou jeho súdneho prieskumu v tomto konaní (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017, tak ako to už súd uviedol vyššie v bode 33 odôvodnenia tohto rozsudku) súd sa ďalej nezaoberal ďalšími žalobnými dôvodmi. Keďže tieto korešpondujú s odvolacími námietkami, bude povinnosťou žalovaného sa s nimi riadne vysporiadať v odvolacom konaní po právoplatnosti tohto rozsudku.

37. Úlohou žalovaného tak bude po vrátení veci posúdiť charakter vsakovacieho systému s prihliadnutím na charakter nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve žalobcu, posúdiť vzhľadom na námietky žalobcu, či sa nejedná v tomto prípade o všeobecné užívanie vôd v zmysle ust. o vodách, na ktoré nie je potrebné povolenie v kontexte s rozhodnutiami iných správnych orgánov v obdobných veciach, na ktoré poukázal žalobca, následne na to posúdiť, či bola daná právomoc správneho orgánu prvého stupňa na rozhodnutie vo veci aj vzhľadom k tomu, že vsakovací systém bol vybudovaný na základe opatrenia Mesta J. k ohláseniu žalobcu. Ak bude žalovaný toho názoru, že bola daná právomoc prvostupňového správneho orgánu na rozhodnutie vo veci, bude povinný riadne a zrozumiteľne túto skutočnosť odôvodniť a následne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a v odôvodnení uviesť svoju správnu úvahu, ktorou sa spravoval pri ich posúdení. V prípade, ak bude žalovaný toho názoru, že nebola v tejto veci vzhľadom na okolnosti tak ako to súd uviedol vyššie daná právomoc správneho orgánu prvého stupňa je povinný postupovať v zmysle príslušného procesného predpisu, ktorý sa na túto vec vzťahuje a vydať vo veci také rozhodnutie, ktorým napraví toto prípadné pochybenie správneho orgánu prvého stupňa.

38. Správny súd poukazuje zároveň na to, že v zmysle ust. prvá veta právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

39. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

40. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

42. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).