Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-12-2017.pdf
PDF · 98.73 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: 1/ X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W. O., 2/ Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, W. O., o zaplatenie sumy 1.240,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 1.080,44 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.000,- € od 1.6.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 13%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2017 domáha zaplatenia sumy 1.240,00 €, spolu s úrokom 311,58 € a úrokom vo výške 19,50% ročne zo sumy 1.000,00 € od 1.1.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.390,86 € od 1.1.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu povoleného prečerpania účtu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.1.2013 vystavil v prospech žalovaných oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorým došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 1.000,00 € formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 11.1.2013. Zmluvné strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 16,90% a výške sadzby úroku z omeškania 8,75%. V zmysle článku III. ods. 1 VZP pre prečerpanie s tým, že aktuálna úroková sadzba je zverejňovaná v priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke. K poslednému dňu v mesiaci v zmysle čl. II. Ods. 2 VZP boli žalovaný povinní zabezpečiť na bežnom účte dostatok prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Keďže žalovaný nedodržali dohodnuté podmienky, žalobca dňa 31.5.2015 určil splatnosť úveru v súlade s článkom VII. ods. 2 písm. a) VZP pre prečerpanie. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalovaná suma vo výške 1.240,00 € pozostáva z istiny vo výške 1.000,00 €, úroku vo výške 79,28 € vyčísleného ku dňu 31.5.2015, úroku z omeškania vo výške 160,72 € ku dňu 31.12.2016 a úroku vo výške 311,58 € od 1.6.2015 do 31.12.2016. Ďalej sa od 1.1.2017 do zaplatenia domáha zmluvného úroku vo výške 19,50% z istiny 1.000,00 € a úroku z omeškania zo sumy 1.390,86 € (1.000,- € + 311,58 € + 79,28 €).
2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
3. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov, právny zástupca žalobcu sa písomne ospravedlnil, žalovaní sa nedostavili bez ospravedlnenia na pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalobcu, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 11.1.2013, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami vyplýva, že žalobca poskytol žalovaným povolené prečerpanie k bežnému účtu ČSOB č. XXXXXXXXX/XXXX do výšky úverového limitu 1.000,00 €. Z tejto listiny zároveň vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je 16,9% a sadzby úroku z omeškania 8,75%. Listom zo dňa 2.4.2015 označeným ako „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ žalobca vyzval žalovaných, aby uhradili dlh, ktorý ku dňu 1.4.2015 predstavoval sumu 1.047,58 € vrátane príslušenstva a listom zo dňa 1.6.2015 oznámil žalovaným, že ich záväzok vo výške 1.080,44 € vrátane príslušenstva sa stal dňom 31.5.2015 splatným.
5. Žalobca v podaní zo dňa 14.8.2017 zdôvodnil uplatnený úrok 16,9% ročne z istiny po zosplatnení s odkazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na rozhodnutia Krajského súdu Prešov č. 1Co/29/2014 a č. 14Co/83/2012, Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/4734/2014, Ústavného súdu SR č. II ÚS 754/2015 a najvyššieho súdu ČR č. 33Odo 657/2005.
6. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1966 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ustanovenia § 497 z.č. z.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len ObchZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 1.6.2015 vo výške 0,05% , t.j. 8,05%. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.2.2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalovaní na základe zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu vyčerpali sumu 1.000 €, ktorú ale prestali splácať, preto žalobca v zmysle článku VII bod 2 písm. a) vyhlásil splatnosť ku dňu uvedenom v písomnom oznámení banky t.j. ku dňu 31.5.2015. K tomuto dňu predstavovala istina výšku 1.000,00 €, zmluvný úrok 79,28 € a úrok z omeškania 1,16 €.
8. Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá zmluvná pokuta. Zároveň je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
9. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy, pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo143/98. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012.
10. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23.05.2017, v ktorom uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom leggeartis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobcovi priznal nesplatenú istinu v sume 1.000 €, ako aj zmluvný úrok, ale iba do dňa zosplatnenia vo výške 79,28 €, pričom v prevyšujúcej časti ohľadom priznania zmluvného úroku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal taktiež úrok z omeškania do dňa zosplatnenia vo výške 1,16 €, t.j. celkovo sumu 1.080,44 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nezaplatenej istiny t.j. zo sumy 1.000 € od 1.6.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, keďže súd má za to, že žalobca nemôže žiadať priznať príslušenstvo z príslušenstva, čo predstavuje neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus, čo vyplýva napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 31/2012 zo dňa 29.11.2012 resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo 101/2002), preto v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. K argumentácii žalobcu, ktorý pri zdôvodnení nároku na zaplatenie úroku po zosplatnení poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale len na druhú vetu, ktorá je vytrhnutá z kontextu súd uvádza nasledovné. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z celého znenia tohto ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľ má právo počas doby trvania zmluvy úver splatiť aj pred lehotou splatnosti a len v takomto prípade má veriteľ nárok na zmluvný úrok od poskytnutia úveru do jeho splatenia. Teda uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na daný prípad, kedy zosplatnil predčasne úver veriteľ a naďalej si uplatňuje zmluvný úrok i po zosplatnení do zaplatenia istiny.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 1.000,00 € spolu s príslušenstvom 353,70 € ku dňu
rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 56,5% a žalovaní v 43,5% (okrem časti istiny aj v časti úroku a úroku z omeškania), nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13% (56,5%43,5). Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).