Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ca/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, zast. JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Biely kríž 3, P. O. Box 39, Bratislava, proti žalovanému: CHEMOSVIT, a.s., so sídlom Štúrova 101, Svit, IČO: 31 671 047, zast. BERNÍK & partneri, s.r.o., so sídlom Štúrova 101, Svit, o zaplatenie 1.040,- EUR s prísl.

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1. 040,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1. 040,- EUR od 18.12.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou dňa 20.12.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.040,- EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 18.12.2017 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval skutočnosťami, že nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy, nakoľko mu bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy Ministerstvom kultúry SR zo dňa 18.08.2016 pod č.k. MK-1587/2016-232/10421 a to na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým a choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie organizácie kolektívnej správy autorských práv má žalobca v zmysle zákona č. 185/2015 Z.z. Autorského zákona v platnom znení (ďalej len „AZ“). V zmysle uvedeného žalobca vykonáva kolektívnu správu na použitia diel ním zastúpených autorov prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania /retransmisie/ prostredníctvom technických zariadení. Pri takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo v iných priestoroch ubytovacích zariadení alebo v iných prevádzkach, ako reštaurácie, kaviarne, bary a pod. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 07.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editoresde Espana ( SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. zn C-306/05 v ktorom Súdny dvor ako odpoveď na prejudiciálne otázky uvádza : Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice EP a Rady 2001/29/ES z 22.05.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv, a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle č.l. 3 ods. 1 tejto smernice. Ak

má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovoobrazové zariadenie vybavené príjmom, tak tým dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Spolcentrum, ktoré sa nachádza na adrese Ul. SNP 142, Svit, pričom ide o zariadenie v štandarde Hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v ním prevádzkovanom zariadení používal 40 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení bez súhlasu autorov. Žalobca si touto žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel a to za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016. Sumu uplatneného bezdôvodného obohatenia vyčíslil na sumu 1.040,- EUR a to v súlade so sadzobníkom licenčných odmien za jeden rok, kde pri 3* hoteli za zvukovo obrazové zariadenie predstavuje 26,- EUR a za 40 zvukovo obrazových zariadení za rok predstavuje sumu 1.040,- EUR.

3. Podľa čl. 9 úvodných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a rady č.2001/29/ES z 22.05.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Na duševné vlastníctvo sa vzťahuje ochrana vlastníctva a nedotknuteľnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd. Podľa ods. 10 úvodných ustanovení Smernice „ Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne produkty a služby, ako sú služby "na požiadanie", sú značné. Primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií“.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 07.06.2018 a uviedol, že výška odmeny, ktorú požaduje žalobca je neprimeraná, pričom ako dôkaz predložil analýzu, ktorá porovnáva jednotlivé licenčné odmeny za verejný prenos diel, ktoré vyberajú organizácie kolektívnej správy v jednotlivých štátoch Európy. Poukázal na to, že podľa analýzy sú licenčné poplatky na Slovensku mnohonásobne vyššie ako v susedných štátoch. Keďže systém cenotvorby je výlučne v kompetencii valných zhromaždení autorských organizácií, v konečnom dôsledku to spôsobuje rozdiely vo výške odmien. Žiadal, aby súd určil spravodlivú odmenu, v ktorej bude zohľadnená obsadenosť hotela, keďže obsadenosť hotela Spolcentrum v roku 2016 bola na úrovni 26,7%, nakoľko autorská odmena musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia tak, ako to predpokladá aj ust. § 69 ods. 4 AZ.

5. Súd v danej veci konal a rozhodoval za prítomnosti strán sporu.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že je preukázané a nie je zo strany žalovaného rozporované, že žalovaný vykonával neoprávnene verejný prenos v ubytovacom zariadení prostredníctvom 40 televíznych prijímačov ubytovacieho zariadenia. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 101/2011, z ktorého vyplýva, že súd nemôže organizáciu kolektívnej správy zaviazať na zaplatenie inej licenčnej odmeny než akú zaplatili ostatní používatelia, nakoľko by to znamenalo porušenie zákonných povinností organizácie kolektívnej správy pristupovať ku všetkým používateľom rovnako. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bol vedený spor na Okresnom súde Košice I sp. zn. 40Ca/1/2017 za rovnakej právnej a skutkovej situácie s jedným rozdielom, že išlo o neoprávnené použitie diel v roku 2015, kedy Okresný súd Košice I pri použití rovnakých argumentov aj zo strany žalobcu aj žalovaného rozhodol rozsudkom plnej v prospech žalobcu.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal taktiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 7.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editoresde Espana ( SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. Zn C-306/05 z ktorého vyplýva, že čo sa týka predmetu diela pri hoteloch televízny a rádiový prijímač je iba akousi dodatočnou službou pre ubytovaných hostí toho hotelového zariadenia a teda je veľmi ťažko potom zrovnávať použitie v hoteli s akciou, koncertom alebo nejakým iným predstavením, kde dochádza k použitiu diel. Nesúhlasil s cenníkom žalobcu, ktorý je jednostranne daný a poukázal na skutočnosť, ktorá sa týka obsadenosti hotela, ktorá bola na úrovni 26,7%. Mal za to, že televízne prijímače sú iba pridanou hodnotou ubytovacieho zariadenia ako uviedol vo svojom vyjadrení, hostia si nevyberajú ubytovacie zariadenie prioritne podľa televízie a rádia, ale hlavne kvôli iným faktorom. Žiadal žalobu zamietnuť.

8. Z listinného dôkazu Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv (čl. 7) mal súd preukázané, že žalobcovi bolo Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv pod číslom MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18.8.2016 v zmysle AZ.

9. Z listinné dôkazu Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 (čl. 8) súd zistil, že žalobca mal aj pred získaním vyššie uvedeného oprávnenia postavenie organizácie kolektívnej správy vydaným Ministerstvom kultúry SR zo dňa 11.02.2010 pod č. k. MK-663/2010-70/6165.

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom Hotela Spolcentrum v kategórii tri hviezdičky. Tiež prebiehali medzi žalobcom a žalovaným rokovania o podmienkach kolektívnej licenčnej zmluvy, avšak rokovania neboli úspešné a neviedli k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy ani k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2016 medzi stranami sporu.

11. Žalobca listom - výzva k vydaniu bezdôvodného obohatenia (čl. 14) zo dňa 04.12.2017 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámil žalovanému s odkazom na príslušné ust. Autorského zákona, že používa predmety ochrany bez súhlasu autora a domáha sa voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2016 v sume 1.040,- EUR.

12. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, účinný od 1.1.2016, (ďalej len AZ), autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.

13. Podľa ust. § 19 ods. 2 AZ dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 19 ods. 3 AZ za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

15. Podľa ust. § 19 ods. 4 písm. f/ bod 3 AZ použitím diela je o.i. najmä uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela.

16. Podľa ust. § 164 ods. 1 AZ organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.

17. Podľa ust. § 152 ods. 4 veta prvá AZ ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia.

18. Podľa ust. § 79 ods. 1 AZ organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

19. Podľa ust. § 79 ods. 2 AZ nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.

20. Podľa ust. § 58 ods. 1 písm. i/ AZ autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.

21. Podľa ust. § 63 ods. 2 písm. d/ AZ nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.

22. Podľa ust. § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa ust. § 458 a ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.

24. Podľa ust. § 442 a ods. 2 pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

25. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokovo z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa ust. § 3 ods. 1 NR SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne dôvodná.

28. Podľa ust. § 79 AZ, vyplýva, že kolektívnu správu práv môže vykonávať jedine organizácia kolektívnej správy, ktorá je právnickou osobou a ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy. Podstatou kolektívnej správy je zastupovanie viacerých autorov v rôznych odboroch vymedzených v oprávnení na výkon kolektívnej správy. Z dôkazov predložených žalobcom bolo preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy, nakoľko Ministerstvo kultúry SR mu udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv pod č. MK-663/2010-70/6165 zo dňa 11.05.2010 a následne aj pod č. MK-1587/2016-232/20421 zo dňa 18.08.2016 a to okrem iného v odbore káblová retransmisia a aj na dobrovoľnú kolektívnu správu podľa autorského zákona v odbore verejný prenos literárneho, dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela a diela úžitkového umenia, prevedením akýmikoľvek technickými prostriedkami. V konaní nebolo sporné, že žalovaný za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 nemal so žalobcom uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu, ani kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala k použitiu diel, ku ktorým žalobca ako organizácia kolektívnej správy spravuje práva. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Spolcentrum kategórie tri hviezdičky s kapacitou izieb 40, v ktorých pre hostí v žalovanom období poskytoval v rámci vybavenia okrem iného zariadenia na verejný prenos predmetov ochrany, ku ktorým právo žalobca kolektívne spravuje.

29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne dôvodná. Žalovaný prostredníctvom zariadení v izbách - televíznych prijímačov zabezpečuje klientom TV, čím im umožnil sledovanie televíznych programov. Uvedenú skutočnosť preukázal žalobca predložením ponuky predmetného hotela uvedenej na webovej stránke hotela, v ktorom žalovaný vykonáva prevádzku. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobca mal snahu uzavrieť so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, avšak zo strany žalovaného k uzavretiu zmlúv nedošlo. Poplatky za výkon správy vyplývajú zo sadzobníka žalobcu a vzťahujú sa na všetkých používateľov predmetov ochrany. Z tohto dôvodu je možné dospieť k záveru, že poplatky ktoré boli v sadzobníku schválené a sú rešpektované ostatnými používateľmi, sú obvyklé a primerané. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že so žalobcom uzavrelo hromadné licenčné viacero subjektov, pričom odmena bola stanovená v zmysle platného sadzobníka žalobcu pre rok 2016. Vychádzajúc z pojmu obvyklý - zvyčajný, bežný, je

za obvyklú odmenu podľa názoru súdu potrebné považovať odmenu stanovenú sadzobníkom žalobcu, ktorý je používateľmi, ktorí majú uzatvorené licenčné zmluvy akceptovaný. Súd ďalej poukazuje na to, že uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy je predpokladom pre využívanie diel prostredníctvom verejného prenosu. Podstatou udelenej licencie je právo a nie povinnosť používať predmety ochrany. Podľa § 58 ods. 1 písm. i/ AZ postačuje, ak sa v konaní preukázalo, že do autorského práva sa zasiahlo a to neoprávneným spôsobom. V prejednávanej veci je evidentné, že zo strany žalovaného sa tak udialo. Žalovaný nemá udelený súhlas na používanie diel, či už formou hromadnej alebo kolektívnej licenčnej zmluvy, napriek tomu má žalovaný v izbách prevádzkovaného ubytovacieho zariadenia televízne prijímače s káblovou TV, z čoho je zrejmé, že svojim hosťom umožňuje prístup k predmetom ochrany, ktorých ochranu zabezpečuje žalobcu a to s plným vedomím, že tak koná neoprávnene, bez platne uzatvorenej licenčnej zmluvy.

30. Podľa sadzobníka platného pre rok 2016 bola ročná odmena za jedno zvukovoobrazové zariadenie v hoteli kategórie tri hviezdičky vo výške 26,- EUR. Pokiaľ teda žalovaný takto vybavil izby hostí, je zrejmé, že tieto mali slúžiť na účely zodpovedajúce ich určeniu a teda na sledovanie televíznych programov ubytovanými hosťami. Samotné umiestnenie zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia ako také síce nepredstavuje verejný prenos, avšak poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom ubytovaným v zariadení predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22.05.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti /Rozsudok Súdneho dvora EÚ spis.zn.C-306/05 zo dňa 07.01.2006/. Uvedené potvrdzuje tiež Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-162/10 zo dňa 12.03.2012, v ktorom Súdny dvor EÚ uvádza, že: „Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos“. Z uvedeného je teda bez všetkých pochybností zrejmé, že žalovaný poskytoval prostredníctvom svojho ubytovacieho zariadenia na ubytovanie izby vybavené káblovou TV, že tieto boli vybavené televíznym, príp. rozhlasovým prijímačom zabezpečeným signálom a teda jednalo sa o verejný prenos, pričom sám žalovaný prostredníctvom webovej stránky za obdobie roka 2016 deklaroval, že vo svojom zariadení má 40 izieb vybavených TV čo predstavuje obvyklú odmenu v celkovej výške 1.040,- EUR za rok.

31. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.40,- EUR.

32. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej sumy súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania od 18.12.2017 do zaplatenia, s poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 OZ, keďže k uvedenému dňu bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 NR SR 87/1995 Z.z.

33. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 255 ods.2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 a vzhľadom na úspech žalobcu v spore, ktorému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 )

Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.