Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-10-2020.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobkyne: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W. XXX XX, X. M., proti žalovanému: Billa, s. r. o., Bajkalská 19/ A, Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.02.2020, postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 11.05.2020, domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.02.2020, ktorá bola žalobkyni daná žalovaným podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, je neplatná. Ďalej žiadala náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce za obdobie po nástupe do zamestnania dňom práceschopnosti žalobkyne 19.02.2020, vo výške 1.030,- Eur (mzda za mesiac február 2020), nevyplatená mzda sa navyšuje a bude mať finálnu sumu až do rozhodnutia súdu a náhrady trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 31.01.2020 pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy číslo XX/XXXX na pracovnú pozíciu zástupkyňa vedúceho/cej na dobu určitú. Obsahom pracovnej činnosti žalobcu, v zmysle obsahu jeho pracovnej náplne, bolo 1) zodpovednosť za zamestnancov predajne, 2) dodržiavanie prevádzkových štandardov BILLA, 3) dosahovanie finančných ukazovateľov, 4) zabezpečiť dodržiavanie prvotriedneho servisu zákazníkom. V prípade zastupovania vedúceho / vedúcej dosiahnuť čo najlepší hospodársky výsledok. Dňa 19.02.2020, po ukončení práceneschopnosti, ktorú zapríčinil zamestnávateľ, bola žalobkyni doručená výpoveď osobne s odôvodnením, skončenie v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, ktorú odmietla podpísať na mieste. S dôvodom výpovede žalobkyňa nesúhlasí a považuje ho za vykonštruovaný, svoje pracovné povinnosti si riadne plnila od prvého dňa nástupu 03.02.2020 a nie je si vedomá, žeby sa dopustila pracovnej nedisciplíny voči zamestnávateľovi. Z dôvodu, že žalobkyňa považuje výpoveď danú jej žalovaným za neplatnú, žalobkyňa oznámila žalovanému dňa 19.02.2020 ústne, dňom 21.01.2020 i písomnou formou, a napokon na verejnú stránku neetického správania sa adresované generálnemu riaditeľovi BILLA, s.r.o. Dáriusovi Bátorovi na e - mailovú adresu compliance@bila.sk, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa 31.01.2020, s výnimkou preradenia na inú prevádzku z opodstatnených a protiprávnych dôvodov, ktorých sa dopustila spoločnosť voči žalobkyni na uvedenej prevádzke. Spolu so žalobou predložila nasledovné prostriedky procesného útoku: Pracovná zmluva zo dňa 31.01.2020, Oznámenie zo dňa 21.02.2020, oznámenie zo dňa 24.02.2020, v konaní navrhla
vypočuť vedúceho prevádzky R. X., v súvislosti s nedodržiavaním ochrany zdravia na pracovisku, nezabezpečením pracovného odevu a falšovaním zdravotnej dokumentácie (vstupnej prehliadky) a regionálneho manažéra W. Q..
3. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 28.05.2020 uviedol, že pracovný pomer so žalobkyňou podľa pracovnej zmluvy bol skončený skončením v skúšobnej dobe (teda nie výpoveďou, ako na viacerých miestach v žalobe uvádza žalobkyňa), riadne doručeným žalobkyni dňa 19.02.2020. Doručenie skončenia v skúšobnej dobe napokon žalobkyňa sama potvrdzuje v žalobe, keď konštatuje, že ho „odmietla podpísať na mieste“ (druhý odsek bodu 11 žaloby). Riadne doručenie okamžitého skončenia potvrdzujú na príslušnej písomnosti aj svedkyne, p. W. a p. Z.. V prípade akýchkoľvek pochybností je riadne doručenie skončenia v skúšobnej dobe možné preukázať aj svedeckými výpoveďami svedkýň doručenia, p. W. a p. Z.. Vo vzťahu k odmietnutiu prevzatia skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalovaný zdôraznil, že podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce sa povinnosť doručiť písomnosť splní aj vtedy, ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa a účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Argumentoval tým, že skúšobná doba v trvaní troch mesiacov bola v Pracovnej zmluve riadne dohodnutá (čl. 1 bod 8 Pracovnej zmluvy), ani žalobkyňa v žalobe žiadne výhrady voči dojednanej skúšobnej doby nevzniesla. Vzhľadom na to, že k nástupu do práce a vzniku pracovného pomeru v súlade s Pracovnou zmluvou došlo 03.02.2020 (čl. 1 bod 3 Pracovnej zmluvy), skončenie v skúšobnej dobe bolo žalobkyni doručené počas skúšobnej doby. V zmysle vyššie uvedeného, skúšobná doba bola riadne dojednaná, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo žalobkyni riadne doručené, z čoho vyplýva, že boli splnené podmienky pre platnosť príslušného skočenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou. Žalobkyňa v žalobe ani neuvádza skutočnosti, ktoré by okolnosti rozhodujúce pre platnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe akýmkoľvek spôsobom spochybňovali. Ďalšie okolnosti uvádzané žalobkyňou sú pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe irelevantné. Žalobkyňa poukazuje na neexistenciu dôvodu predmetného skončenia pracovného pomeru, resp. uvádza, že s ním nesúhlasí a považuje ho za vykonštruovaný. Podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce zamestnávateľ (ako aj zamestnanec) je (okrem výnimiek týkajúcich sa osobitne chránených zamestnancov) v skúšobnej dobe oprávnený skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez dôvodu. Žalovaný, v súlade s uvedenou právnou úpravou, svoje právo skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe uplatnil vyššie rozoberaným prejavom vôle, v ktorom, rovnako v súlade s uvedenou právnou úpravou, žiadny osobitný dôvod neuviedol. Výhrady žalobkyne k dôvodnosti skončenia pracovného pomeru sú preto irelevantné. Žalovaný ako zamestnávateľ využil svoje právo, ktoré mu dáva príslušná právna úprava a skončil pracovný pomer so žalobkyňou v skúšobnej dobe. Bez toho, aby bola dotknutá irelevantnosť predmetných tvrdení žalobkyne pre predmet sporu, žalovaný, pre úplnosť, popiera, že by k žalobkyňou tvrdeným skutočnostiam došlo. Žalobkyňa ohľadne svojich predmetných tvrdení nepredložila žiadne dôkazy (okrem vlastných podnetov). Ochrana zdravia na pracovisku, vrátane poskytovania osobných ochranných prostriedkov boli tak, ako na každom pracovisku žalovaného, zabezpečované štandardným spôsobom v súlade s príslušnou právnou úpravou. Rovnako, štandardným spôsobom v súlade s príslušnou právnou úpravou boli vykonávané a dokumentované aj povinné zdravotné prehliadky. Vzhľadom na predmet tohto sporu, ktorým je platnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyne skončením v skúšobnej dobe zo dňa 19.02.2020, je však bližšie preukazovanie skutočností súvisiacich s predmetnými tvrdeniami žalobkyne nadbytočné. Z uvedeného dôvodu považuje za neúčelný navrhovaný výsluch p. X. a p. Q. k okolnostiam súvisiacim s údajnými porušeniami tvrdenými žalobkyňou. O existencii a platnosti dohody o skúšobnej dobe a riadnom doručení skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalobkyni v rámci riadne dohodnutej skúšobnej doby medzi stranami nie sú rozpory. Pre platnosť skončenia pracovného pomeru boli podľa žalovaného naplnené všetky zákonné podmienky. 4. Žalovaný navrhol súdu v prípade potreby vypočuť svedkyne, ktoré písomne potvrdili riadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru: F. W., Z. Z.. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Pracovná zmluva zo dňa 31.01.2020, Oznámenie zo dňa 21.02.2020, oznámenie zo dňa 24.02.2020, a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam. 6. Súd návrhy na doplnenie dokazovania prednesené žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 05.07.2020, a to lekársku správu o jej práceneschopnosti, pokladničné doklady za užívané antibiotiká, SMS komunikáciu s príslušným vedúcim úseku a oblastným manažérom, zvukovú nahrávku o neprofesionálnej a protizákonnej komunikácii vedúceho úseku p. R. X. so žalobkyňou, zamietol z dôvodu, že ich vykonanie súd vyhodnotil ako nehospodárne a nadbytočné vzhľadom na právny
základ žaloby, vo svetle ktorého sa vykonanie navrhovaných dôkazov žalobkyne javilo ako irelevantné vzhľadom na jednoznačný záver súdu týkajúci sa hodnotenia skončenia pracovného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe (§ 220 ods. 2 CSP). 7. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 8. Podľa ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. 9. Podľa ust. § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. 10. Podľa ust. § 72 ods. 1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť (ods. 2). Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
11. 11. o svojej replike zo dňa 28. Podľa čl. I Základných zásad Zákonníka práce, fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. 12. Podľa čl. II Základných zásad Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. 13. Podľa ust. 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade s dobrými mravmi. 14. Podľa § 151 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“); skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 15. Súd vykonaným dokazovaním zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 16. Pri hodnotení dôkazov sa súd zameral najmä na tie otázky a skutkové tvrdenia, ktoré medzi stranami ostali sporné. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov a skutkových tvrdení strán, súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“. 17. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval najmä to, že žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2020 so žalovaným v pracovno-právnom vzťahu, v pracovnej pozícii zástupca vedúceho predajne s prideleným úsekom. Podľa článku I bod 8 bola pracovná zmluva uzavretá so skúšobnou dobou tri mesiace odo dňa nástupu do práce. Bolo dojednané, že skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. 18. Z listiny Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe súd zistil, že dňa 19.02.2020 sa zamestnávateľ rozhodol využiť zákonnú možnosť uvedenú v ust. § 72 ods. 1 Zákonníka práce, a rozhodol sa skončiť pracovný pomer so žalobkyňou ku dňu 18.02.2020. Na záver tejto listiny žalovaný uviedol, že žalobkyňa pri doručovaní odmietla prevziať skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, čo svojimi podpismi potvrdili svedkyne p. W. a p. Z. preto nastal zákonný predpoklad uvedený v ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce, keď účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď zamestnanec odmietne písomnosť prevziať. 19. Dňa 21.02.2020 žalobkyňa oznámila žalobcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo odôvodnila tým, že si nebola vedomá, žeby sa voči zamestnávateľovi dopustila nejakého porušenia pracovnej disciplíny, prípadne protiprávneho konania, ktoré by bolo v rozpore s nariadeniami uvedenými v pracovnej zmluve. V prípade, že sa zamestnávateľ nerozhodne ju ďalej zamestnávať, bude si svoje nároky uplatňovať súdnou cestou. 20. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skúšobná doba v trvaní troch mesiacov bola v Pracovnej zmluve riadne dohodnutá (čl. 1 bod 8 Pracovnej zmluvy), žalobkyňa vo svojej argumentácii v žalobe neuviedla žiadne výhrady voči dojednanej skúšobnej doby. Vzhľadom na to, že k nástupu do práce a vzniku pracovného pomeru v súlade s Pracovnou zmluvou došlo 03.02.2020 (čl. 1 bod 3 Pracovnej zmluvy), skončenie v skúšobnej dobe bolo žalobkyni dané počas skúšobnej doby dňa 19.02.2020. V zmysle vyššie uvedeného, skúšobná doba bola riadne dojednaná, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo žalobkyni riadne doručené, z čoho vyplýva, že boli splnené podmienky pre platnosť príslušného skočenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou sú pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe irelevantné. Žalobkyňa poukazuje na neexistenciu dôvodu predmetného skončenia pracovného pomeru, resp. uvádza, že s ním nesúhlasí a považuje ho za vykonštruovaný. Je nesporné, že zamestnávateľ je okrem výnimiek týkajúcich sa osobitne chránených zamestnancov v skúšobnej dobe oprávnený skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez dôvodu. Žalovaný, v súlade s uvedenou právnou úpravou, svoje právo skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe uplatnil prejavom vôle, v ktorom žiadny osobitný dôvod neuviedol, čo mu zákon umožňuje. Výhrady žalobkyne k dôvodnosti skončenia pracovného pomeru, jej námietky ku komunikácii s manažérom predchádzajúce skončeniu pracovného pomeru sú preto irelevantné. 21. Súd zo záverov dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalovaný ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer so žalobkyňou riadne v skúšobnej dobe, a preto súd žalobu zamietol. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie
možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.