Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-38-2020.pdf
PDF · 189.89 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-3P/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. R., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov X.. L. R., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.-L. XX, prechodne bytom X. B., J. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátkou Mgr. Stanislavou Tichou, so sídlom Považská Bystrica, Zakvášov 1519/55, a F. A., F., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B., E. XXX/X, o návrhu navrhovateľov - otca a starých rodičov D.. P. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom X.Á. B., L. XXXX/XXX, a F.. P. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom X. B., L. XXXX/XXX, všetci navrhovatelia právne zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., IČO: 46 528 644, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, o zmenu úpravy styku otca a starých rodičov s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. K. R., Z.. XX.XX.XXXX každý nepárny víkend v roku od soboty od 10,00 hod. s tým, že maloletú si prevezme od jej matky na verejnom parkovisku pred pobočkou VÚB, a. s. Považská Bystrica do nedele do 17,00 hod., kedy maloletú odovzdá jej matke na verejnom parkovisku pred pobočkou VÚB, a. s. Považská Bystrica.
Starí rodičia, resp. ktorýkoľvek z nich samostatne, sú o p r á v n e n í stýkať sa s mal. K. R., Z.. XX.XX.XXXX každý tretí piatok v mesiaci tak, že maloletú si prevezmú od jej matky pred trvalým bydliskom starých rodičov na adrese L. XXXX/XXX, X. B. o 15,00 hod. a maloletú v ten istý deň o 17,00 hod. odovzdajú jej matke pred ich trvalým bydliskom na adrese L. XXXX/XXX, X. B..
Matka je p o v i n n á maloletú K. na stretnutie s otcom a starými rodičmi riadne pripraviť a v stanovený deň a čas im ju odovzdať.
Vzájomný návrh matky na zrušenie úpravy styku starých rodičov s mal. K., z a m i e t a.
Konanie o uloženie povinnosti matke informovať otca o každej dôležitej skutočnosti týkajúcej sa maloletej a vyžiadať si od otca jeho predchádzajúci písomný súhlas v prípade vycestovania maloletej do zahraničia, z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec i starí rodičia sa domáhali rozšírenia styku s mal. K. - otec v nepárnom týždni od soboty 10,00 do nedele do 17,00 hod, starí rodičia každý 3. piatok v mesiaci od 15,00 hod do 17,00 hod. Otec zároveň žiadal uložiť matke povinnosť informovať ho o každej dôležitej skutočnosti týkajúcej sa dcéry a vyžiadať si od otca písomný súhlas s vycestovaním. Dôvodili, že doterajší styk s mal. K. majú upravený v Detskom zábavnom centre F. C. T. G. V. X.. B.. Matka maloletej od ostatnej úpravy styku realizovala úpravu styku
tak, aby znemožňovala navrhovateľom stretnutia. Navrhovatelia sa domnievajú, že matka nepodporuje maloletú v udržiavaní zdravého vzťahu s navrhovateľmi, manipuluje s jej názorom, vsugerúva jej mylnú predstavu o sexuálnom zneužívaní zo strany otca. Matka taktiež porušuje svoju povinnosť informovať otca o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletej. Vo vzťahu k starým rodičom matka znepríjemňuje, resp. znemožňuje im jednotlivé stretnutia. Maloletá má voči starým rodičom pozitívny vzťah.
2. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k návrhu zo dňa 30.09.2020 vzhľadom k tomu, že matka deklaruje, že maloletá opakovane rozpráva o sexuálnych aktoch zo strany otca z minulosti, navrhol znalecké dokazovanie, nakoľko ich metódami sociálnej práce nedokáže posúdiť, či tieto zážitky maloletej pochádzajú z reálnych skúsenosti, alebo sa o nich dopočula z iných zdrojov, prípadne ich niekde videla a reprodukuje ich ako vlastné zážitky.
3. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2020 uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Poprela, že by realizovala stretávanie tak, aby znemožnila, resp. znepríjemnila starým rodičom stretnutia a v krátkosti sa vyjadrila k priebehu stretnutí. V súvislosti s úpravou styku starých rodičov uviedla, že títo neprejavujú o maloletú skutočný záujem, všetky návrhy na súd sú pomstou za ich syna v súvislosti s podozrením na sexuálne zneužívanie maloletej otcom. Negatívny postoj starých rodičov k matke, ktorý maloletá intenzívne prežíva, ich nevhodné správanie voči nej ako matke maloletej nepriaznivo pôsobí na zdravý vývoj maloletej. Styk starých rodičov nie je v záujme maloletej a žiadala ho zrušiť. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2020 matka prostredníctvom právnej zástupkyne reagovala na návrh na úpravu styku otca s maloletou. Uviedla, že vzhľadom na podozrenia zo sexuálneho zneužívania mal. K. zo strany otca je jeho návrh neprijateľný, najmä ak by bol upravený bez prítomnosti matky. Záujem otca nie je skutočný, jeho návrh je snahou pomstiť sa matke v súvislosti s oznámením skutočností pre podozrenie na sexuálne zneužívanie. Matka má dôvodnú obavu, že otec by mohol mal. K. ublížiť a pomstiť sa. Otec sa na stretnutiach správa k maloletej nevhodne, vyzýva, aby si mu sadla na kolená, čo dôrazne niekoľkokrát odmietla a je jej to nepríjemné. Vynucuje si bozk na ústa, čo K. tiež odmieta. Na stretnutiach ju opakovane chytá za zadok a prsia, pričom vyhľadáva príležitosti, aby ju zdvihol a pritisol zozadu. K. neustále opakuje, že sa otca ako aj starých rodičov bojí. Obáva sa, že ju otec odvezie od matky na L. a nebude jej mať kto pomôcť. Navrhla upraviť styk otca s maloletou každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od 13,00 hod do 15,00 hod za prítomnosti matky v detskom zábavnom centre F., prípadne na inom verejnom mieste. Návrh na uloženie povinností tak, ako otec žiada v návrhu, žiadala zamietnuť.
4. Starí rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že návrh podali z dôvodu, že matka nedodržiava súdom určené podmienky, do styku aktívne zasahuje, menila miesta stretnutia určené súdom. Nie je pravdou, že by boli z ich strany stretnutia s maloletou zmarené. Starí rodičia odmietali, že by ich syn - otec maloletej - túto v minulosti sexuálne zneužíval. Stará matka poprela, že by o maloletú nejavili záujem a že K. má k nim zlý vzťah.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že styk otca a starých rodičov sa realizoval riadnym spôsobom do 01/2020. Uviedla, že K. sa starých rodičov bojí, bojí sa byť s nimi sama. Bola proti tomu, aby sa maloletá stretávala s otcom, resp. starými rodičmi na L. vzhľadom k traumatickým zážitkom maloletej spájajúcimi sa s týmto miestom.
6. Navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní žiadali rozhodnúť v zmysle návrhu s tým, že na návrhu vo vzťahu k uloženiu povinnosti matke informovať otca o každej dôležitej skutočnosti týkajúcej sa dcéry a vyžiadať si jeho písomný súhlas s vycestovaním netrvá. Navrhli, aby im súd priznal náhradu trov konania minimálne vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, keďže vo veci bolo toto dokazovanie vykonané, s ktorým sa úplne navrhovatelia nestotožnili, hoci záver znaleckého posudku vyznel v ich prospech.
7. Matka na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne považovala návrh starých rodičov za nedôvodný a žiadala ho zamietnuť. Starí rodičia nepreukázali, že by im bránila alebo znepríjemňovala styk s maloletou. Úprave styku starých rodičov s maloletou bráni negatívne nastavenie starých rodičov voči matke, čo negatívne vplýva na maloletú. Čo sa týka úpravy styku otca, tento žiadala zachovať v rozsahu, v akom bolo nariadené neodkladné opatrenie za prítomnosti matky, na ktorú je dieťa silno citovo naviazané. Rovnako si uplatnila náhradu trov konania voči navrhovateľom, a to najmä z dôvodu,
že to sami navrhli, resp. žiadala rozhodnúť podľa § 52 CMP. So späťvzatím návrhu v časti navrhovanej otcom súhlasila.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v záujme mal. K. bude, aby sa vzájomný vzťah medzi otcom a maloletou prehlboval. Pridržiaval sa záverov znaleckého posudku, podľa ktorého prítomnosť matky na styku nie je potrebná a dieťa je spôsobilé u otca aj prespať. Šetrením v domácnosti otca a starých rodičov neboli zistené žiadne nedostatky.
9. Súd vypočul navrhovateľov, matku a znalkyňu F.. E. E. a na základe týchto výpovedí ako i dôkazov, ktoré účastníci predložili na podporu svojich tvrdení, resp. znaleckého posudku zistil nasledovný skutočný stav:
10. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8P/32/2019-150 zo dňa 29.01.2020 bol upravený styk otca s maloletou každú druhú sobotu v mesiaci od 15,00 hod do 17,00 hod a starých rodičov každú štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 16,00 hod do 18,00 hod, a to v Detskom zábavnom centre F. C. T. G. X.. B., pričom matka bola oprávnená byť prítomná pri styku. Matka bola povinná maloletú na stretnutie priviesť a odovzdať. Zároveň bolo rodičom a maloletej uložené výchovné opatrenie.
11. V správe Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 07.03.2019 spísanej s matkou maloletej psychologičkou centra X.. A. Q. sa uvádza vyjadrenie matky, že dňa 02.03.2019 bola K. s otcom asi 6 hodín vkuse, no a keď sa maloletá vrátila od otca, bola a stále je agresívna, kričala, búchala sa päsťou do ruky...., ,,akoby sa hnevala na celý svet....“, kričala, že prečo musí chodiť za tým tatom. Mame povedala... „my sme sa bozkávali s tatom jazykmi“ ... ukázala to mame na bábike. K. povedala, že dala tatovi aj facku, taktiež K. začala strkať mame jazyk do úst. Matka uviedla, že s maloletou navštevuje detskú gynekologičku pre opakované zápaly a bola tam aj dňa 05.03.2019, lebo mala po pobyte u otca problémy. Psychologička v správe ďalej uvádza, že pri voľnej hre K. spontánne začne rozprávať o tatovi a ukazuje ako sa s ním bozkáva, vystrkuje jazyk a začne ním kývať. Potom kričí, že už k tatovi nechce ísť, začína byť agresívna, kričí, behá po kancelárii a prestáva mať záujem o hru...kričí, že už nechce o tatovi rozprávať (ale začala úplne spontánne sama od seba, že psychologičke niečo povie a ukáže...). Neskôr sa upokojí a povie a opätovne sa hrá s hračkami, už je kľudnejšia, ale pri hre dlho nevydrží. Behá po centre, voči matke si dosť dovolí, aktuálne ju nerešpektuje.
12. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, na č.l. 87 spisu je zrejmé, že dňa 11.03.2019 sa dostavila na tento úrad matka, pretože dcéra jej rozprávala o tom, ako sa s otcom bozkávali jazykom. Matka na základe toho navštívila detskú psychologičku X.. Q., ktorá uviedla, že situácia sa mohla stať. Matka uviedla, že maloletá má už asi dva roky gynekologické problémy, neustále zápaly. Maloletá sa asi pred dvoma týždňami zvalila na matku a začala ju bozkávať na ústa a snažila sa jej dať jazyk do úst. Po poslednej návšteve u otca sa mal. K. správala agresívne, kopala, kričala. Matka uviedla, že po návšteve u otca maloletá povedala, že s tatinom sa olizovali jazykmi. Tiež uviedla, že doteraz nemala žiadne podozrenia, až teraz si začala dávať do súvislosti niektoré veci. Dcéra vyžadovala od matky, aby jej kúpila podprsenku, tričko s odhalenými ramienkami, neustále si vyhŕňa tričko a neustále si niečo vkladá medzi nožičky. Na základe tohto správania matka dospela k záveru, že K. správanie po návšteve u otca je iné. Matka nadobudla podozrenie, že sa niečo deje a začala sa dcéry na niektoré veci pýtať, napr. či ju niekedy otec vyzlieka, aj mimo toho keď ide na WC. Uviedla, že áno, dával jej dole nohavičky a pozeral sa jej do cikulky. Na to sa jej matka spýtala, že prečo, pričom dcéra uviedla, že sa chcel pozrieť, či nemá zapálenú cikulku. V tejto súvislosti sa jej matka spýtala, či ju aj chytá, a dcéra povedala, že áno a tatino jej tam dal aj prst.
13. Z úradného záznamu zo dňa 12.03.2019 spísaného OR PZ Považská Bystrica vyplýva, že toho dňa sa matka dostavila na políciu, keďže v prechádzajúci deň bola na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Považská Bystrica. Uviedla im skutočnosti podobne ako v prechádzajúcom odseku s tým, že matka opakovane uvádzala, že nemá podozrenie zo zneužívania dieťaťa a na políciu bola donútená ísť.
14. V správe Materskej školy X. B. zo dňa 10.04.2019 adresovanej OR PZ Považská Bystrica triedna učiteľka E. V. uvádza, že maloletá K. R. navštevuje danú materskú školu (v tom čase - pozn. súdu) druhý rok. Po prázdninách 11.03.2019 prišla maloletá do MŠ uplakaná, čo trvalo viac ako týždeň. Bola
v psychickej nepohode. Po čase sa učiteľke zdôverila, že bola u otca a nebolo jej tam dobre, že ju otec zatvoril niekam, kde sa jej nedalo dýchať. Nechce k otcovi chodievať.
15. Zo záverečného zhodnotenia spolupráce Detského advokačného centra Náruč zo dňa 21.01.2020 vyplýva, že matka pravidelne chodila na dohodnuté stretnutia, dieťa na stretnutiach, ale spolupracovalo selektívne, opakovane sa stávalo, že aj v priebehu stretnutia odmietlo pokračovať v hre, odmietalo odpovedať na otázky. V správe sa uvádza, že „dieťa aktuálne nemá potrebu (ani ochotu) chodiť na psychologické stretnutia, ťažisko práce preto (podľa vypracovateľa správy - pozn. súdu) aktuálne leží na práci s rodičmi dieťaťa“. Matka je pre mal. K. dominantnou vzťahovou osobou, je schopná adekvátne citlivo reagovať na potreby dieťaťa. Je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Ako problematicky vníma vypracovateľ správy aktuálne vzťah s otcom dieťaťa a jeho rodičmi, ktorý je vplyvom udalosti (trestné oznámenie) vážne narušený. Vzhľadom na uvedené odporučili, aby stretávanie maloletej s otcom aspoň dočasne prebiehalo za účasti tretej „neutrálnej“ osoby, napr. pracovník CDR.
16. Dňa 22.01.2020 podpísala E. V., triedna učiteľka mal. K. na žiadosť matky prehlásenie, v ktorom spomenula, s čím sa jej mal. K. zdôverila. Maloletá uviedla, že keď bola u otca, niekam ju zatvoril. Ona plakala, že chce mamu, ale nechcel ju odtiaľ pustiť. Nedalo sa jej dýchať. Po čase sa mal. K. opäť zdôverila učiteľke, že bola u otca. Pili aj s babkou kávu. Uviedla, že otec po chvíli dostal nervy, kričal a rozbil pohár. Prikázal jej, že to musí upratať. Vraj bola pritom aj jej babka. O poslednej návšteve u otca sa maloletá vyjadrila, že ho nemá rada, robí jej zle a nechce k nemu chodiť. Že jej dáva prsty na, ,,cikulku“ ... pričom učiteľke to aj ukázala.
17. V prehlásení na č.l. 92 spisu, ktoré napísala P. O., učiteľka mal. K. na žiadosť matky, opísala táto učiteľka situáciu, ktorá sa stala dňa 23.01.2020 v popoludňajších hodinách: K. jej povedala, že zajtra nepríde do škôlky. Na otázku ,,Prečo?“ odpovedala, že pôjde sa rozprávať s tetou, lebo má zlého ocka. Na otázku, prečo si to myslí, K. odpovedala - cit. ,, Lebo ma zavrel do skrine a zamkol. A nič zlé som neurobila.“ Počulo to aj ďalšie dieťa a neveriacky sa jej opýtalo, či ozaj. Aj jemu to opäť zopakovala. Po chvíli mal. K. prišla k učiteľke a hanblivo jej pošepkala: „Ocko ma bil po cikulke“.
18. V Záverečnej správe z poradensko - psychologického procesu týkajúceho sa maloletej K. vyhotovenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.01.2020 sa uvádza, že vzťahové väzby maloletej voči otcovi i starým rodičom sa javia ako pozitívne a rovnako je to aj z ich strany voči maloletej. Maloletá však vníma narušenú situáciu v rodinných vzťahoch, je v týchto neistá a v momentoch, kedy pociťuje tlak či neistotu z takýchto situácií uniká, či hľadá ,,bezpečie“. Maloletá citlivo vníma, že otec aj starí rodičia nie sú plne prijímaní matkou a rovnako naopak, oni majú negatívne nastavenie voči matke. Navrhli počiatočné stretávanie sa otca a starých rodičov s maloletou napr. v CDR, kde by bol vytvorený priestor na rozvoj hlbších väzieb.
19. V správe Centra pre deti a rodiny Púchov o plnení účinnosti výchovného opatrenia z výkonu opatrení ambulantnou/terénnou formou za mesiace február, marec a apríl zo dňa 27.04.2020 sa uvádza, že otec počas stretnutí prejavoval záujem o maloletú a chcel by s ňou tráviť viac času. Dňa 05.03.2020 pri stretnutí otca s dcérou, maloletá po príchode otca bola počas 1 minúty rozrušená a hovorí: „Zlý tato“. Potom matka maloletej odchádza a v ambulancii je už len otec, s ktorým začne dcéra bez akýchkoľvek problémov komunikovať, chce, aby sa s ňou hral a sama ho do hry zapája. Počas stretnutia nemá maloletá K. problém s komunikáciou s otcom, chce, aby ju otec odniesol na rukách, alebo na chrbte, hrajú sa na schovávačku, oslovuje ho „tato“. Aj napriek tomu, že spolu trávia veľmi málo času, je možné pozorovať, že ich vzťah nie je narušený. Po príchode matky do ambulancie je K. akoby náhle v ,,inom svete“, odchádza s matkou z ambulancie bez rozlúčky a pozdravu. Usudzujú, že dcéra sa v prítomnosti matky správa k otcovi s odstupom. Pokiaľ matka nie je prítomná, dcéra sa rozpráva s otcom a má záujem o hru aj komunikáciu s ním.
20. V Správe o plnení účinnosti výchovného opatrenia za mesiac jún zo dňa 07.07.2020 vyhotoveného CDR Púchov sa uvádza, že počas jednotlivých stretnutí otca s dcérou je možné pozorovať rozporuplné správanie maloletej K. - na jednej strane K. prichádza do ambulancie so slovami „zlý tato“ na druhej strane je schopná sa s ním hrať, komunikovať a smiať sa s ním. Matka je pre ňu najbližšia osoba, s otcom sa stretáva veľmi zriedkavo, čo samozrejme ovplyvňuje aj ich vzťah. Maloletá má silnú väzbu na matku. Komunikácia medzi otcom a matkou maloletej je minimálna, nedokážu spolu bezprostredne komunikovať. Pracovníci CDR Púchov mali snahu obnoviť citové väzby medzi dcérou a otcom, avšak
vzhľadom na chýbajúcu dôveru matky voči CDR Púchov a presvedčenie matky o sexuálnom zneužívaní maloletej jej otcom, nemohlo dôjsť k naplneniu tohto cieľa, ktorý bol cieľom výchovného opatrenia. Matka je presvedčená aj napriek ukončenému vyšetrovaniu vo veci sexuálneho zneužívania otcom, kde nebolo preukázané žiadne konanie otca v zmysle zneužívania maloletej K., že bola v bydlisku starých rodičov veľmi traumatizovaná. V závere sa uvádza, že citové väzby medzi maloletou K. a otcom existujú a pre zdravý vývin dieťaťa je potrebné budovať pozitívne rodinné vzťahy a udržiavať ich.
21. V záverečnej správe z výkonu výchovného opatrenia zo dňa 24.07.2020 vyhotovenej Centrom pre deti a rodiny Púchov sa uvádza, že komunikácia medzi rodičmi je minimálna, nedokážu spolu bezprostredne komunikovať. Počas jednotlivých stretnutí otca s dcérou pozorovali rozporuplné správanie maloletej K. - na jednej strane prichádza do ambulancie so slovami „zlý tato“ na druhej strane je schopná sa s ním hrať, komunikovať a smiať sa s ním. Maloletá počas stretnutí v ambulancii bez prítomnosti matky spontánne uvádza nasledovné: ,,ale on nás klamal“, ,,on nie je náš tato, my máme otca tam hore v nebi - Boha“, „musíme sa s otcom stretávať nasilu“.
22. Na fotografiách a videonahrávkach predložených otcom je zobrazená maloletá, či už sama, alebo s príslušníkmi rodiny z otcovej strany, na ktorých fotografiách a nahrávkach pôsobí maloletá K. spokojne.
23. Na videonahrávke datovanej 25.07.2018 maloletá na otázku, prečo nechce chodiť k babke A. uvádza že „Lebo“. Na otázku, či sa jej tam stalo niečo uviedla, že nie, že tam nechce chodiť, lebo sa jej tam nepáči. Keď jej matka uvádza, že veď je tam K., mal. uvádza, že K. sa jej nepáči. Na otázku matky, či nabudúce pôjde k babke maloletá uvádza, že nie, na otázku prečo? odpovedá lebo, keď matka uvedie, že na chvíľu, maloletá rázne zopakuje nie. Keď jej matka oznámi, že sa tam pôjde pohrať, maloletá povie, že nie. Na videonahrávke datovanej 03.03.2019 mal. K. na otázku, ako sa s tatom včera rozprávali, mal. K. vyplazí jazyk a pohybuje ním do bokov. Matka ju následne vyzve, aby to ukázala na bábike, čo maloletá najskôr odmietne, následne to demonštruje na bábike. Na otázku, kto to vymyslel, maloletá odpovedá, že tato, krúti nesúhlasne na otázku matky, či sa jej to páčilo a na otázku, čo otcovi na to povedala, uviedla, že fuj. Na audionahrávke datovanej 31.08.2020 maloletá uvádza matke na jej otázky, že keď bola na L., tato si olizol prst, napchal jej ho do cikulky, znova si oblizol prst. Ona mu predtým povedala, že ju svrbí. Čo mu na to povedala si už nepamätá. Na audionahrávke zo stretnutia s otcom zo dňa 13.02.2021 maloletá na podnet matky, aby uviedla, čo ju trápi zo stretnutia s otcom keď sa boli sánkovať, povedala, že ju trápi, že sa s ňou otec vôbec nehral a že keď išli domov sa bála, že ju matke vytrhne z ruky a päsťou vrazí matke na líce a vystretou rukou matku odhodí na zem. Na konci uviedla, že sa bála tata.
24. Na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Považskej Bystrici sa pod ČVS:ORP-122/1-VYS- PB-2019 viedlo trestné konanie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. por., preto, že páchateľ - otec mal. dieťaťa od presne nezistenej doby do 02.03.2019 v priestoroch rodinného domu na L. V. X.. B. mal presne nezisteným spôsobom sexuálne zneužívať maloletú K., napr. tak, že jej mal dávať prst do genitálií a naposledy dňa 02.03.2019 sa mal s ňou bozkávať jazykom. Z uvedeného vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že toto trestné stíhanie bolo uznesením ČVS:ORP-122/1-VYS-PB-2019 zo dňa 10.10.2019, právopl. dňa 07.11.2019 zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľ k záveru o zastavení trestného stíhania dospel najmä na základe znaleckého posudku vypracovaného v danom konaní F.. F. Š. s tým, že neboli preukázané skutočnosti uvádzané matkou maloletej o sexuálnom zneužívaní maloletej zo strany otca. V závere znaleckého posudku F.. F. Š. č. 21/2019 zo dňa 22.09.2019 vypracovaného v tomto trestnom konaní sa uvádza, že na základe vykonaného psychologického vyšetrenia maloletej bol u nej zistený intelekt na úrovni vyššieho priemeru. Emočný a mravný vývoj dieťaťa zodpovedá vekovej úrovni vývinovému obdobiu predškolského dieťaťa. Osobnosť je detská, vo vývoji s tendenciou k úzkostnejšiemu reagovaniu na nové a neznáme situácie. Znalkyňa ďalej v závere znaleckého posudku posúdila u maloletej jej správne a úplné vnímanie sledovaných a prežívaných udalostí, schopnosti si ich zapamätať a reprodukovať ich vzhľadom na svoj detský vek a mentálny obzor tak, že u maloletej je vnímanie a poznávanie ovplyvnené fantáziou, predstavami a intuíciou, bez korekcie logiky, takže hranica medzi fantáziou a skutočnosťou je veľmi tenká. Schopnosť zapamätať si je v tomto veku determinovaná emočnou príťažlivosťou podnetu a emočným významom, ktorý podnet v dieťati vyvolá. Reprodukcia spomienok je preto často doplnená fantazijnou produkciou. Časté sú tzv. konfabulácie. U maloletej v rámci výsluchu a psychologického vyšetrenia bola v reakciách pozorovaná tendencia v odpovediach
využívať aj určite dopomáhanie si fantáziou. Znalkyňa konštatuje, že dieťa má k matke vybudovaný silný citový vzťah, predstavuje pre ňu pocit istoty a bezpečia. Naopak, vyjadriť sa k citovým väzbám dieťaťa k otcovi a jeho rodičom je zložitejšie, nakoľko maloletá na témy o rodine, resp. jej otcovi a jeho rodičoch nekomunikuje, ignoruje ich a vyhýba sa im. Vo vzťahu k otcovi je skôr neistá a jej citový vzťah k nemu je skôr ambivalentný. V interakcii s otcom tiež vyhľadáva jeho fyzickú blízkosť a kontakt, v hre ho riadi, rozkazuje mu, čomu sa vie on prispôsobiť, ale ju aj usmerniť a zadávať jej hranice. Počas psychologického vyšetrenia sa objavilo jediné negatívne vyjadrenie k osobe otca a to maloletá objasnila v súvislosti so situáciou, kedy neposlúchala. Znalkyňa teda usudzuje, že dieťa citlivo reaguje na odlišnosť výchovného prístupu. Znalkyňa ďalej v závere znaleckého posudku v súvislosti s hodnotením vzťahov maloletej k starým rodičom uvádza, že citové postoje dieťaťa k starým rodičom - navrhovateľom sa podstatne nelíšia od citových postojov k starým rodičom z matkinej strany, čo môže vyplývať aj z frekvencie stretnutí, nakoľko starí rodičia - navrhovatelia sa s maloletou stretávajú len obmedzene. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že maloletá K. je dieťa predškolského veku a myslenie v tomto veku je ešte magické, s uplatňovaním fantázie, dochádza ku vzniku konfabulácií, nakoľko dieťa si vypomáha fantáziou, keď niečo nevie pochopiť alebo si na niečo nevie spomenúť. Sú to tzv. nevedomé lži a zároveň v tomto veku je problematické aj vnímanie času, časového priebehu a časovej následnosti. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že dieťa vo veku maloletej nie je schopné si vymyslieť a popísať priebeh svojho sexuálneho zneužívania. Znalkyňa konštatuje, že je len jedna spontánna výpoveď maloletej o „bozkávaní“ pred inou osobou než je matka a to v situácii psychologickej intervencie v CPPPaP X. B. pred psychologičkou. Matkou uvádzaný popis spôsobu, akým maloletá ukázala dotyky otca po genitáliách - vystrčenie palca a ukazováka a ukazovákom po genitáliách, imponuje skôr ako produkcia dospelého než dieťaťa. Úlohou znalkyne F.. Š. bolo tiež posúdiť aké následky, resp. zmeny v správaní sa u maloletej prejavujú, resp. by sa mohli prejaviť, ak bola sexuálne zneužívaná, pričom znalkyňa v tejto súvislosti konštatuje, že najčastejším prejavom môžu byť psychosomatické ťažkosti, sexualizované správanie dieťaťa, nočné mory a desy, zmeny v správaní, poruchy príjmu potravy, strata sebadôvery a pod. U maloletej K. znalkyňa konštatuje že okrem strkania jazyka do úst zo spisového materiálu vyplýva tiež informácia o bozkávaní sa s dievčaťom v škôlke. Ďalšie sexualizované prejavy maloletej zo spisového materiálu nevyplývajú. V súvislosti s odmietaním otca a problémami s realizáciou styku znalkyňa uvádza, že sa jedná o dlhodobé problémy, ktoré sa vyskytovali ešte pred predmetnou udalosťou. Iné prejavy týkajúce sa následkov a zmien v správaní u maloletej zistené neboli.
25. Z priebežných správ, resp. záverečnej správy vypracovanej Familiam, o.z. Prešov zo dňa 14.06.2021, 17.09.2021 a 01.12.2021 je zrejmé, že stretnutia otca a starých rodičov s maloletou v období od 05/2021 prebiehali za prítomnosti pracovníka tohto združenia. Zo záverov vyplýva, že rodičia medzi sebou komunikujú len nevyhnutné obsahy. Na začiatku stretnutia sa K. často správa odmietavo a negativisticky, otec ju však dokáže do cca 10 minút motivovať k hre a komunikácii. Otec vie K. zaujať, komunikuje s ňou empaticky, vo vyhradenom čase sa snaží napĺňať plnohodnotne rolu otca
- nezdá sa, že by K. cítila v jeho prítomnosti stres, tenziu či strach, dokáže sa voči nemu vymedziť v komunikácii (často veľmi razantne), nevyhýba sa haptickému kontaktu - otec ju drží za ruku, K. mu sedí na ramenách a pod. K. sa správa extrovertne (nemá problém ani s prítomnosťou starých rodičov či pracovníka združenia), sebavedomo, vo vzťahu k otcovi je dominantnejšia - rada určuje ako a kde sa budú hrať, prispôsobuje sa ťažšie.
26. Tunajší súd uznesením č. k. 3P/38/2020-327 zo dňa 12.04.2021 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia deti, Klinická psychológia dospelých a Psychológia sexuality F.. E. E.. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 43/2021 zo dňa 18.07.2021. Znalkyňa vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku z obsahu tohto spisu ako i vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-122/1-VYS-PB-2019. Zo znaleckého posudku má súd za preukázané, že psychologické vyšetrenie sa realizovalo v dňoch 24.06.2021 a 25.06.2021 v ambulancii znalkyne. Maloletá prišla s matkou a jej rodičmi, spočiatku je negativistická a napätá, pomerne rýchlo sa však upokojila, spôsobilá s mamou a otcom vojsť do vyšetrovne, stolerovať pokyny, rýchlo a sebavedomo sa začne prejavovať, hrať, prejavy začínajú byť rozvoľnené, miestami až svojhlavé, ale usmerniteľné. Otcovi aj matke situačne odvrkuje. K matke opakovane prichádza a bozkáva ju, objíma sa s ňou. K otcovi má veľmi premenlivé správanie - ide okolo neho buchne ho po nohe, až ju matka upozorňuje na nevhodnosť správania, potom otca volá do hry, oslovuje ho „pamätáš si?“...počas celého vyšetrenia je uvoľnená, spontánna, miestami následne rýchlo znudená, s horším tolerovaním hraníc a obmedzení. U dieťaťa znalkyňa ani raz nespozorovala úzkostné prejavy, neprimerané prejavy svedčiace pre traumatizáciu (flashbacky, vyhýbanie sa kontaktu, zvláštnosti v očnom kontakte, mimike, gestike...). Bolo možné
zachytávať veľmi vnímavé reflexie, ak sa s ňou jedná autoritatívnejšie -okamžite sa zmenilo jej uvoľnené naladenie, vyšla urazene z miestnosti a bola negativistická.
V rámci druhého vyšetrovacieho dňa bola pozorovaná aj interakcia so starými rodičmi. Dieťa na nich reagovalo úplne bezproblémovo, ale s prvkami dirigovania a presadzovania sa. Starí rodičia v zásade dieťaťu vo všetkom vyhoveli, hrali sa s ňou, dieťa emočne živo a pozitívne reagovalo na všetky hrové návrhy - tieto hry spoločne spomínali ako hry, ktoré sa hrajú na L., smiala sa pri tom, bola uvoľnená. Stará mama jej dala magnetku z Bojníc a povedala, že by bola rada ak by sa tam spoločne išli pozrieť, lebo je tam krásne, dieťa bez problémov súhlasilo. Dieťa počas oboch vyšetrovacích dní nejavilo žiadne úzkostné a vyslovene odmietavé prejavy k otcovi a starým rodičom. Ak sa vyskytli negatívnejšie vyjadrenia, alebo prejavy, boli skôr situačné a imponovali skôr ako nedostatok v osvojení si hraníc a disciplíny u dieťaťa.
Znalkyňa po dôkladnej analýze výsledkov psychologického znaleckého vyšetrenia zistila okrem iného, že osobnosť matky je duševne zdravá, ide o normálne fungujúcu dospelú ženu, v klinickom ani testovom obraze znalkyňa nenašla znaky svedčiace pre hrubú psychopatológiu, alebo poruchu osobnosti. Rodičovsky je vo všeobecnosti primerane zrelá. Je spôsobilá dbať na zdravie, bezpečnosť dcéry, saturovať a vnímať potreby svojej dcéry, je voči nej láskavá, starostlivá, miestami až benevolentná a málo prísna. Výchova má prvky hyperprotektivity. Ako rodič, ktorý má v záujme maloletej kooperovať je však menej vyzretá, nevie oddeliť svoje vnútorné pocity od potrieb dieťaťa, snaží sa presadzovať, dominovať, ale nie priamo, ale s prvkami pasívnej agresivity, obštrukcionizmu.
Čo sa týka osobnosti otca, tam znalkyňa zistila, že jeho osobnosť je duševne zdravá, v čase vyšetrenia vo výraznom strese, dyskomforte, a psychologickom zmätku, v snahe obranne sa vykresliť a vyviniť, čo strháva jeho správanie k vzťahovačnosti a tenduje v testovom obraze k paranoidnejšiemu nastaveniu voči okoliu. Psychosexuálny vývin nevykazuje znaky patológie. Osobnostné zdroje zaostávajú za kognitívnymi, intelektovo je dostatočne kompetentný. Emocionalita je stabilná, dokáže racionálne reagovať. Rodičovsky je neskúsený, s dieťaťom v podstate trávil len ojedinelé chvíle, kde sa v roli otca realizoval len čiastočne. O dieťa má ale úprimný záujem, nasvedčovali tomu všetky jeho spontánne pozorované prejavy. Dcére dokáže dostatočne rozumieť, má tendenciu zmeniť jej konfrontačný tón na konštruktívnejší, dokáže pozitívne pracovať s jej povahou. Na momenty dcérinho vzdoru a provokovania reaguje autoritatívnejšie, ale rodičovsky otcovsky vhodne. Znalkyňa v celkovom klinickom a testovom obraze nenašla nič, čo by mohlo byť označené ako odklon od normy v psychosexuálnej oblasti. Osobnosť starej matky je duševne zdravá, v klinickom a testovom obraze znalkyňa nenašla žiadne markery závažnej psychopatológie. Ako stará matka má dispozície k primeranej, láskavej aj emočne kompetentnej realizácii sa v roli starej matky. Jej vstupy boli najkompetentnejšie, s deťmi má skúsenosti a s mal. K. jednala primerane aj napriek provokačnejšie ladeným vstupom dieťaťa.
Osobnosť starého otca je duševne zdravá, v klinickom a testovom obraze znalkyňa nenašla žiadne markery závažnej psychopatológie. Ako starý otec má predpoklady k primeranej realizácii v starorodičovskej role.
Maloletá K. nie je úzkostná, ani utiahnutá, práve naopak, je sebavedomejšia, snaží sa spolupracovať, miestami je svojhlavá, menej prispôsobivá, rada si vymýšľa, teší ju používanie fantázie, verbálne je dostatočne zručná. Pamäťový výkon dieťaťa v testoch nebol nijako odchýlený od noriem, teda je predpoklad, že si vie primerane mechanicky pamätať to, čo sa učí, vníma. Vzhľadom k zisteným konfabulačným tendenciám vo výpovedi ( ktorá je ale v tomto veku primeraná) je nutné zdôrazniť, že dieťa môže v pamäťovom výkone miešať fantázie a realitu, napr. v oblasti, kde cíti, že sa dospelí na seba hnevajú, K. je za niečo konfrontovaná, môže odpovedať - odkiaľ to máš, kto ťa toto naučil, kde si to videl práve tak, že si pohotovo vymyslí osobu ktorej to pripíše, napr. otcovi, pretože vie, že otec je vnímaný negatívne, môže sa následne stretnúť so súhlasnou reakciou okolia a odklonom pozornosti od disciplinárneho prehrešku (napr. experimentácie s intimitou, olizovanie matky). Všeobecný rozhľad zodpovedá veku dieťaťa a to aj v sexuálnych témach, nemá nadlimitné autentické skúsenosti a informácie. Pri otázkach na otca a prešetrenie suspektných zážitkov je odmietavá a úsečná, pri súčasne behaviorálne komfortnom prejave. V reprodukcii sa objavili detské konfabulácie- teda dieťa pri snahe podať výkon ide aj za hranicu zapamätaného, vnímaného a odpovedá podľa momentálneho nápadu. Vyšetrenie dieťaťa v kontexte podozrenia na CSA - dieťa nevykazuje žiadne diagnostické zvláštností v psychickej regulácií, ktoré by sa mohli javiť jednoznačne suspektné s ohľadom na zadanú
úlohu. Jediným diagnostikovaným a súčasne suspektným znakom je, že dieťa situačne v technikách, hrových scénach, kresbách verbálne odmieta otca aj starú matku a starého otca, odmieta sa o ňom čo i len rozprávať, témy okolo otca provokujú únik dieťaťa zo situácie, a súčasne je k otcovi aktívna, vyhľadáva ho, smeje sa s ním, je s ním v komforte, až s tendenciou provokovať ho. Dieťa sa situačne nadmerne kontroluje, poskytuje vágne dôvody prečo odmieta L. a celú otcovu rodinu (nie je to tam mäkučké, nedovolili mi ísť na povalu). Neverbálne je v prítomnosti starých rodičov vyslovene detsky autentická a spokojná. Dieťa vykazuje známky vedomého odmietania tohto prostredia najskôr v korelácii s konfliktom rodičov a preberaním postojov matky. V projekcii má maloletá silno odcudzené prejavy k mužsko-otcovským postavám, do mužských postáv projektuje viac agresie a ohrozujúcich vlastností, čo vzhľadom k veku, v ktorom sa nachádza, spôsobuje konfliktné prežívanie aj svojho vlastného individuačného vývinu (dieťa v tomto období intenzívnejšie nadväzuje kontakt práve s opačným rodičom, cez skúsenosť s rodičom, potrebuje sa s ním identifikovať, prítomná by mala byť istý čas aj idealizácia rodiča, vedomie, ocko je na mňa hrdý, som šikovná a múdra a ocko to vidí na mne... ocko ma má rád rovnako silno ako mama). Toto demonštratívne odmietanie otca najpravdepodobnejšie súvisí so zásadnou kolíziou rodičov a konfliktom lojality voči matke. Matka je pre neho identifikačným rodičom a dieťa zrkadlí jej postoje. Znalkyňa v znaleckom posudku ďalej uvádza, že navyše deti, ktoré sú v procese rozchodu rodičov a ich konfliktov, môžu vykazovať rôzne nešpecifické prejavy odmietania toho- ktorého rodiča, hoci v skutočnosti po danom rodičovi môžu túžiť. Aj zdravé dieťa v rámci prirodzenej zvedavosti kladie otázky na intímne oblasti, snaží sa ich dotknúť, rôznymi spôsobmi prejavuje svoju zvedavosť, ale v rámci konfliktných vzťahov môže dôjsť k mylným interpretáciám a upevňovaniu reakcií venovaním pozornosti týmto prejavom. Vzťah maloletej k matke je eminentný, silný, až na úrovni výraznej citovej fixácie, čo je v dôsledku obojstranného vzťahu. Matka k K. má úzkostlivý, hypreprotektívny postoj, s menším zdôrazňovaním pravidiel. Je výrazne ovplyvňovaná matkou v zmysle zrkadlenia matky ako rodiča mechanizmom sociálneho učenia, stotožňovania sa s matkou. Nakoľko sú rodičia vo výraznej kolízii, nevylučuje aj vplyv týchto podnetov na maloletú, ktoré sa následne premietajú ako konfliktný, zablokovaný postoj dieťaťa k otcovi, strach k nemu cítiť pozitívne emócie, vyjadriť, že jej otec chýba, že po ňom v zásade ako každé normálne dieťa túži. Behaviorálna sexualizácia dieťaťa v predškolskom veku, ktorú anamnesticky uvádza matka, nebola pozorovaná v žiadnom hrovom, kresebnom a projektívnom prejave dieťaťa, ani nebolo pozorované nadmerné zaujatie nahotou (karty s touto tematikou, anatomické nahé bábiky na vyšetrovanie, ktoré boli v priestore voľne vystavené, dieťa ich vôbec neevidovalo, všímalo si spontánne úplne iné hrové predmety, pri druhom vyšetrení úplne bez zvláštností preskúmalo a odložilo). V tomto veku, resp. v tejto fáze psychosexuálneho vývinu dieťaťa sa môžu objaviť isté sexuálne hry bez toho, aby znamenali nutne zneužitie dieťaťa. V podstate nie sú erotického charakteru, sú prejavom normálnej detskej zvedavosti a učenia sa narábania s hranicami intimity a spočívajú v častom napodobňovaní dospelých, provokačných rečiach, ovoniavania sa (ako prejav je veľmi časté u bežnej zdravej populácie detí), skúmanie svojho, ale aj opačného pohlavia, pohlavných rozdielov. Na základe aktuálne zistených skutočností znalkyňa konštatuje, že mal. K. vykazuje znaky, ktoré sú susp. v okruhu CSA iba anamnesticky od matky a na základe prvotnej správy ošetrujúcej psychologičky, ktorá dieťa vyšetrila a nevylúčila v najvšeobecnejšej forme konštatácie CSA. Dieťa v podrobnom klinickom a testovom obraze nevykazuje iné známky svedčiace pre sexuálne zneužitie.
27. Znalkyňa ďalej v znaleckom posudku konštatovala, že žiadne zvláštnosti v psychosexuálnom vývoji otca nenachádza, je normálne integrovaný heterosexuálne orientovaný jedinec. Nenachádza znaky svedčiace pre odklon od normy, nenachádza znaky deviácie v klinickom a testovom obraze otca. Komplexnú odpoveď na túto otázku by mohol dať psychiater, suspektné znaky ktoré by však dávali dôvod na pribratie konzultanta v priebehu dokazovania nevyvstali.
28. Čo sa týka vzťahu medzi rodičmi, starými rodičmi znalkyňa v znaleckom posudku konštatuje, že tento je traumatizovaný a stigmatizovaný chúlostivým prešetrovaním udalostí; starí rodičia aj otec sa cítia devalvovaní, nemohúci domôcť sa pravdy, cítia sa krivo obviňovaní. Starý otec miestami temperamentnejšie reaguje, stará matka je urazená, zhrozená, nevie prestať na to myslieť, ruminuje (neustále na to myslí), je to pre nich sociálna hanba, stigma, cítia sa ako rodina kriminalizovaní. Otec matke absolútne už neverí, vyhýba sa jej, vyhýba sa aj očnému kontaktu, komunikácii, je obozretný, opatrný. Na strane matky som pozorovala pomerne komfortné vystupovanie, žiadne známky výraznejšieho stresu alebo fyziologicky prejavy svedčiace pre dysstres v jej správaní neboli. Tieto kvality bránia primeranej konštruktívnej komunikácii medzi matkou a ostatnými členmi rodiny. Vzťah je akoby v neustálej obojstrannej pohotovosti. Vzťah medzi otcom a starými rodičmi je aktuálne suportívny zo
strany starých rodičov, syna sa snažia podporiť, pomôcť mu, vydržať spolu s ním všetky úkony. Syn má pred rodičmi pocity hanby za to, čo všetko výberom partnerky do života rodičov vniesol.
29. Znalkyňa sa taktiež vyjadrila k citovým väzbám mal. K. na rodičov a starých rodičov. Podľa znalkyne, dieťa má vytvorený najsilnejší vzťah voči matke, je to pre neho bazálna väzba, voči otcovi nevytvorená rolovo hlboká väzba, evokuje ho ako otca a želá si ho mať v svojej rodine, hoci vedome prezentuje opak, čo je len výsledok masívneho konfliktu lojality. Voči starej mame má K. blízky vzťah, bezprostredný, umocnené je to aj tým, že stará mama s deťmi dokáže pekne jednať. Starý otec je motivovaný, vníma vnučku rovnocenne ako svoje ostatné dve vnúčatá, pragmaticky ako chlap vníma, že K. chce zabezpečiť do budúcnosti ako svoje ostatné vnúčatá.
30. Čo sa týka vyjadrení, že sa s otcom, resp. starými rodičmi mal. K. nechce stretnúť znalkyňa uviedla, že na vyšetrení dieťa niečo také povedalo, vzápätí správaním prejavovala opak - znalkyňa pozorovala záujem na kontakte s nimi, bezprostrednosť, uvoľnenosť, hrové aktivity iniciované dieťaťom.... uviedla, že v posudku popisuje diskrepanciu medzi tým, čo dieťa verbálne deklaruje (odmietanie) a čo spontánne behaviorálne robí (prejavuje záujem, kontaktuje otca, aj starých rodičov, má pozitívne emočne prejavy v ich prítomnosti).
31. V súvislosti s tým, či sa u rodičov, resp. starých rodičov prejavujú manipulačné prejavy znalkyňa uvádza, že na strany matky áno, motív môže byť motívom pomsty a snahy mať kontrolu nad situáciou (priamo z rozhovoru s dieťaťom niektoré takéto znaky znalkyňa zisťuje). U matky znalkyňa zistila znaky ovplyvňovania názoru maloletej. Na strane otca a starých rodičov sa styk prakticky nerealizuje, teda sú len minimálne šance a možnosti aby k manipulácii mohlo dôjsť.
32. Na otázku, či sú v psychike maloletej stopy po zneužívaní a traumatizovaní sexuálne neprimeranými podnetmi zo strany otca, prípadne iných osôb, znalkyňa odpovedá, že nie, nič také v klinickom a testovom obraze nenachádza. Sekudárne viktimizačné stopy sú po tom, ako je dieťa opakovane vystavované vyšetrovaniu a focusovaniu pozornosti na sexualitu, čo je mimo jej bežný repertoár, z toho sa javí byť už podráždená. Prežité psychické traumy sexuálne zneužívaných detí obvykle majú krátkodobé, ale aj dlhodobé následky. U maloletej K. ich znalkyňa nezistila. Uviedla, že po osobnostnej stránke ide o normálne sa vyvíjajúce dieťa na jej vekovej úrovni, s miernymi odchýlkami v sociálnom správaní, je viac závislé na matke, čo môže mať súvis s tým, že doteraz dominantnou osobou, s ktorou bola v dennom pravidelnom kontakte, bola mama. Odmietanie otca ako blízkej osoby naznačuje, že dieťa nemá s ním častý kontakt a znalkyňa nemôže vylúčiť, že je v koalícií s matkou a preberá jej odmietavé hodnotenie otca. Poznatky maloletej z oblasti sexuality sú primerané veku, nevybočujú z rámca. Maloletá nič podozrivé nekomunikovala a znalkyňa nezistila u nej neadekvátne poznatky zo sexuálnej oblasti.
33. Čo sa týka toho, ako maloletá vníma bydlisko starých rodičov znalkyňa uviedla, že K. ho vníma ako miesto s množstvom zábavy - hry na skrývačku, človeče, postreh s rukou starého otca, hry so psom, spomienky na záhradu...dieťa živo reagovalo na to, ako jej toto prostredie pripomínali starí rodičia, dopĺňala a spontánne asociovala.. následne mala behaviorálne štrukturálne zlomy v prejave akoby si uvedomila, že povolila ostražitosť a vystúpila z role = náhle začala odmietať toto prostredie s vágnymi dôvodmi, nie je tam nič mäkučké ako doma a nechceli ma pustiť na povalu a pod.... K. sa snaží vedomo prezentovať bydlisko starých rodičov ako negatívne miesto. Autentické asociačné stopy po zneužívaní a traumatizovaní spojené s týmto miestom znalkyňa nezistila.
34. Na otázku, či sa mal. K. cíti ohrozená niektorým členom rodiny (rodičia, starí rodičia) prípadne inou osobou, znalkyňa odpovedala, že autenticky nie. Ku všetkým sa prejavovala rozšafne, až drzo, so smiechom, emočne živým a temperamentným prejavom.
35. Znalkyňa uviedla, že styk mal. K. s jej otcom a otcovou rodinou sa javia byť v jej najlepšom záujme a nezistila žiadne riziká, na ktoré by súd mal pri svojom rozhodovaní prihliadať. V najlepšom záujme sa javí aj to, aby mal. K. mala častejší a hlavne prirodzene prebiehajúci styk s otcom a jeho rodinou. Ani prespávanie sa nejaví byť neprekonateľnou situáciou a dieťa je spôsobilé zo psychologického a zrelostného hľadiska u otca stráviť napr. víkend alebo dovolenkový čas. Dôvody k obmedzovaniu styku zo psychologického hľadiska znalkyňa nezistila. Prítomnosť matky, prípadne tretích osôb nie je potrebná, práve naopak, bez prítomnosti matky je väčšia šanca, že dieťa bude autentické.
36. Znalkyňa na pojednávaní vypovedala v súlade so závermi znaleckého posudku. Aj naďalej zotrvala na zistení, že dieťa čo sa týka znakov suspektných v okruhu CSA, vykazuje znaky len anamnesticky, t. j. tie, ktoré popisuje matka a na základe prvotnej správy ošetrujúcej psychologičky, ktorá nevylúčila vo forme najvšeobecnejšej konštatácie možnosť sexuálneho zneužitia. Svojím vyšetrením znalkyňa nezistila žiadne znaky sexuálneho zneužitia. Znalkyňa vyslovila hypotézu v súvislosti s vyjadrovaním sa maloletej, že matka zveličila niektoré prejavy dieťaťa a venovaním pozornosti týmto prejavom sa upevnili a začali sa fantazívne rozširovať. Znalkyňa uviedla, že nemyslí si, že by mal. K. patrila medzi 40% detí, ktoré sa prejavujú bezpríznakovo, hoci boli sexuálne zneužité, nakoľko ak by bola takým spôsobom zneužitá, je vysoko pravdepodobné, že by sa nesprávala tak, ako sa správala - jej prejav bol absolútne uvoľnený, až rozvoľnený, spontánny, bez akýchkoľvek zárazov. Bezpríznakové deti pri kontakte s agresorom majú celý rad plne zachytiteľných prejavov, no u mal. K. nespozorovala nič podozrivé, bola v absolútnom komforte. Znalkyňa uviedla, že mal. K. nevníma otca ako osobu, ktorá je na ňu zlá, že sa ho bojí. Znalkyňa nenašla nič, prečo by považovala styk otca s maloletou za kontraindikovaný, nebezpečný, nevhodný, práve naopak, je potrebné, aby čo najskôr sa dostal kontakt dieťaťa do úplne prirodzených, ničím patologizovaných kontúr, pretože ak má vyrásť v normálnu zdravú harmonickú ženu, musí mať kontakt s otcom. Znalkyňa nepozorovala, že by sa maloletá bála otca. K starým rodičom sa maloletá správa absolútne uvoľnene, až rozvoľnene, vyhľadávala ich, smiala sa s nimi, spomínali, hrali sa. V čase, keď matka bola vo vedľajšej miestnosti a boli zatvorené dvere, znalkyňa pozorovala interakciu - maloletá vyslovene vyhľadávala ich kontakt, spomínali na hry, ktoré sa spolu hrávali, smiala sa. Išla ku nim, nebol tam žiaden náznak v správaní, z ktorého by znalkyňa mohla usudzovať, že sa maloletá bojí. To isté bolo aj vo vzťahu k otcovi. Vzťah maloletej k starému otcovi znalkyňa hodnotí ako pozitívny, nezaťažený negatívnymi prejavmi, nenašla tam nič, čo by bolo psychologicky podozrivé. Pri vyšetrení otca a maloletej nenašla nič, čo by dávalo indikáciu na pribratie konzultanta. Nič nedosahovalo úroveň, čo by presahovalo jej kompetenciu.
37. Podľa čl. 5 písm. h) Zákona o rodine, Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
38. Podľa § 26 Zákona o rodine, Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
39. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
40. Otec zobral návrh v časti o uloženie povinnosti matke informovať ho o každej dôležitej skutočnosti týkajúcej sa dcéry a vyžiadať si jeho písomný súhlas s vycestovaním späť, preto súd zmysle § 29 ods. 1-3 CMP konanie o tomto nároku zastavil.
41. V konaní sa otec i starí rodičia domáhajú rozšírenia, resp. zmeny úpravy styku s mal. K.. Naposledy bol styk upravený rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/32/2019-150 zo dňa 29.01.2020 a to za prítomnosti matky v Detskom zábavnom centre F. C. T. G. V. X. B., u otca druhú sobotu v mesiaci od 15,00 hod do 17,00 hod a u starých rodičov štvrtú sobotu v mesiaci od 16,00 hod do 18,00 hod.
42. Matka v súvislosti s návrhom otca žiada tento upraviť v zmysle už nariadeného neodkladného opatrenia (otec - každú druhú sobotu od 15,00 hod do 17,00 hod, starí rodičia - každú štvrtú sobotu od 16,00 ho do 18,00 hod, za prítomnosti matky s obmedzením realizácie styku otca, resp. starých rodičov v mieste bydliska starých rodičov), poukazujúc na nevhodné správanie otca k maloletej v minulosti. Vo vzťahu k návrhu starých rodičov argumentuje najmä tým, že starí rodičia nepreukázali, že by im v styku bránila, prípadne styk s maloletou znepríjemňovala. Rovnako tak uvádzala, že vzhľadom na negatívne
nastavenie starých rodičov voči matke a ich vyhrážanie sa, vníma maloletá intenzívne, preto sú tu dôvody na zrušenie styku maloletej so starými rodičmi, ktorý je upravený súdnym rozhodnutím.
43. Súd v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane nariadenia znaleckého dokazovania znalkyňou
- psychologičkou, ktorá nielenže mala za úlohu posúdiť citové väzby maloletej k rodičom, resp. starým rodičom a naopak, ale aj to, či dieťa vykazuje znaky nasvedčujúce sexuálne zneužitie zo strany otca, nakoľko na posúdenie takýchto matkou tvrdených závažných skutočností sú potrebné odborné znalosti.
44. Znalkyňa F.. E. E., ako vyplýva zo znaleckého posudku, vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku č. 43/2021 z obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3P/38/2020 vrátane pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 8P/16/2020, 6P/91/2015, 11P/20/2020 ako i vyšetrovacieho spisu OR PZ Pov. Bystrica ČVS:ORP-122/1-VYS-PB-2019, a tiež aj z podkladov obstaraných znalkyňou, a to zosnímanie anamnestických údajov účastníkov konania, riadne psychodiagnostické interview s účastníkmi konania, odborná analýza klinického pozorovania správania a vlastné psychologické vyšetrenie účastníkov konania. Je teda zrejmé, že znalkyňa mala k dispozícii všetky listinné ako i iné dôkazy, ktoré predložila matka, otec a starí rodičia, teda aj správu X.. Q., prehlásenia E. V. a P. O., ako i všetky videonahrávky, ktoré matka predložila a ktorými argumentuje v tomto konaní.
45. Zo znaleckého posudku znalkyne F.. E. E. č. 43/2021 jednoznačne vyplýva, že vzťah mal. K. k otcovi a starým rodičom - navrhovateľom je pozitívny, K. chce mať otca vo svojom živote. Mal. K. sa v ich prítomnosti správala uvoľnene, až rozvoľnene, vyhľadávala ich kontakt, smiala sa s nimi, spomínali na hry, ktoré sa spolu hrávali, hrali sa. Znalkyňa u maloletej nepozorovala žiaden náznak v správaní, z ktorého by mohla usudzovať, že sa maloletá bojí. V konaní nebolo preukázané, že by mal. K. pociťovala voči navrhovateľom negatívny vzťah. Znalkyňa sa vyjadrila, že otec prejavuje o mal. K. úprimný záujem. Znalkyňa na otázku, či sa mal. K. cíti ohrozená niektorým členom rodiny (rodičia, starí rodičia) prípadne inou osobou, odpovedala, že autenticky nie, ku všetkým sa prejavovala rozšafne, až drzo, so smiechom, emočne živým a temperamentným prejavom. Dieťa sa situačne nadmerne kontroluje, poskytuje vágne dôvody prečo odmieta L. a celú otcovu rodinu (nie je to tam mäkučké, nedovolili mi ísť na povalu). Mal. K. vníma L. ako miesto s množstvom zábavy - hry na skrývačku, človeče, postreh s rukou starého otca, hry so psom, spomienky na záhradu... Dieťa živo reagovalo na to, ako jej toto prostredie pripomínali starí rodičia, dopĺňala a spontánne asociovala, následne mala behaviorálne štrukturálne zlomy v prejave akoby si uvedomila, že povolila ostražitosť a vystúpila z role = náhle začala odmietať toto prostredie s vágnymi dôvodmi, nie je tam nič mäkučké ako doma a nechceli ma pustiť na povalu a pod. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že mal. K. sa snaží vedomo prezentovať bydlisko starých rodičov ako negatívne miesto. Autentické asociačné stopy po zneužívaní a traumatizovaní spojené s týmto miestom znalkyňa nezistila. Neverbálne je v prítomnosti starých rodičov vyslovene detsky autentická a spokojná. Dieťa vykazuje známky vedomého odmietania tohto prostredia najskôr v korelácii s konfliktom rodičov a preberaním postojov matky.
46. Úlohou znalkyne okrem vzájomných citových väzieb účastníkovi konania bolo tiež aj posúdenie, či styk otca s maloletou predstavuje nejaké riziko vzhľadom na skutočnosti uvádzané matkou. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že mal. K. si rada vymýšľa, teší ju používanie fantázie, verbálne je dostatočne zručná. Pri otázkach na otca a prešetrenie suspektných zážitkov je odmietavá a úsečná, pri súčasne behaviorálne komfortnom prejave. V reprodukcii sa objavili detské konfabulácie - teda dieťa pri snahe podať výkon ide aj za hranicu zapamätaného, vnímaného a odpovedá podľa momentálneho nápadu. Čo sa týka vyšetrenia dieťaťa v kontexte podozrenia na CSA znalkyňa uviedla, že dieťa nevykazuje žiadne diagnostické zvláštností v psychickej regulácií, ktoré by sa mohli javiť jednoznačne suspektné s ohľadom na zadanú úlohu. Jediným diagnostikovaným a súčasne suspektným znakom je, že dieťa situačne v technikách, hrových scénach, kresbách verbálne odmieta otca, aj starú matku a starého otca, odmieta sa o ňom čo i len rozprávať, témy okolo otca provokujú únik dieťaťa zo situácie, a súčasne je k otcovi aktívna, vyhľadáva ho, smeje sa s ním, je s ním v komforte, až s tendenciou provokovať ho. Demonštratívne odmietanie otca najpravdepodobnejšie súvisí so zásadnou kolíziou rodičov a konfliktom lojality voči matke. Matka je pre neho identifikačným rodičom a dieťa zrkadlí jej postoje. Aj zdravé dieťa v rámci prirodzenej zvedavosti kladie otázky na intímne oblasti, snaží sa ich dotknúť, rôznymi spôsobmi prejavuje svoju zvedavosť, ale v rámci konfliktných vzťahov môže dôjsť k mylným interpretáciám a upevňovaniu reakcií venovaním pozornosti týmto prejavom. Behaviorálna sexualizácia dieťaťa v predškolskom veku, ktorú anamnesticky uvádza matka, nebola pozorovaná v žiadnom hrovom, kresebnom a projektívnom prejave dieťaťa, ani neboli pozorované nadmerné zaujatie
nahotou. V tomto veku, resp. fáze psychosexuálneho vývinu dieťaťa vývinu dieťaťa sa môžu objaviť isté sexuálne hry bez toho aby znamenali nutne zneužitie dieťaťa. V podstate nie sú erotického charakteru, sú prejavom normálnej detskej zvedavosti a učenia sa narábania s hranicami intimity a spočívajú v častom napodobňovaní dospelých, provokačných rečiach, ovoniavania sa (ako prejav je veľmi časté u bežnej zdravej populácie detí), skúmanie svojho, ale aj opačného pohlavia, pohlavných rozdielov. Na základe aktuálne zistených skutočností znalkyňa konštatuje, že mal. K. vykazuje znaky, ktoré sú susp. v okruhu CSA iba anamnesticky od matky a na základe prvotnej správy ošetrujúcej psychologičky, ktorá dieťa vyšetrila a nevylúčila v najvšeobecnejšej forme konštatácie CSA. Dieťa v podrobnom klinickom a testovom obraze nevykazuje iné známky svedčiace pre sexuálne zneužitie. Znalkyňa tiež konštatovala, že žiadne zvláštnosti v psychosexuálnom vývoji otca nenašla, je to normálne integrovaný heterosexuálne orientovaný jedinec, rovnako nenašla znaky svedčiace pre odklon od normy, resp. znaky deviácie v klinickom a testovom obraze otca. Suspektné znaky ktoré by však dávali dôvod na pribratie konzultanta v priebehu dokazovania nevyvstali. V klinickom a testovom obraze maloletej nenašla stopy po zneužívaní, resp. traumatizovaní sexuálne neprimeranými podnetmi zo strany otca, prípadne iných osôb. Odmietanie otca ako blízkej osoby naznačuje, že dieťa nemá s ním častý kontakt a znalkyňa nemôže vylúčiť, že je v koalícií s matkou a preberá jej odmietavé hodnotenie otca. Poznatky maloletej z oblasti sexuality sú primerané veku, nevybočujú z rámca. Maloletá nič podozrivé nekomunikovala a znalkyňa nezistila u nej neadekvátne poznatky zo sexuálnej oblasti.
47. Znalkyňa na pojednávaní vypovedala v súlade so závermi znaleckého posudku. Aj naďalej zotrvala na zistení, že dieťa čo sa týka znakov suspektných v okruhu CSA, vykazuje znaky len anamnesticky, t. j. tie, ktoré popisuje matka a na základe prvotnej správy ošetrujúcej psychologičky, ktorá nevylúčila vo forme najvšeobecnejšej konštatácie možnosť sexuálneho zneužitia. Svojím vyšetrením znalkyňa nezistila žiadne znaky sexuálneho zneužitia. Znalkyňa uviedla, že nemyslí si, že by mal. K. patrila medzi 40% detí, ktoré sa prejavujú bezpríznakovo, hoci boli sexuálne zneužité, nakoľko ak by bola takým spôsobom zneužitá uvádza, je vysoko pravdepodobné, že by sa nesprávala tak, ako sa správala - jej prejav bol absolútne uvoľnený, až rozvoľnený, spontánny, bez akýchkoľvek zárazov. Bezpríznakové deti pri kontakte s agresorom majú celý rad plne zachytiteľných prejavov, no u mal. K. nespozorovala nič podozrivé, bola v absolútnom komforte. Znalkyňa uviedla, že mal. K. nevníma otca ako osobu, ktorá je na ňu zlá, že sa ho bojí. Znalkyňa nenašla nič, prečo by považovala styk otca s maloletou za kontraindikovaný, nebezpečný, nevhodný, práve naopak, je potrebné, aby čo najskôr sa dostal kontakt dieťaťa do úplne prirodzených, ničím patologizovaných kontúr, pretože ak má vyrásť v normálnu zdravú harmonickú ženu, musí mať kontakt s otcom. Znalkyňa nepozorovala, že by sa maloletá bála otca. K starým rodičom sa maloletá správa absolútne uvoľnene, až rozvoľnene, vyhľadávala ich, smiala sa s nimi, spomínali, hrali sa. V čase, keď matka bola vo vedľajšej miestnosti a boli zatvorené dvere, znalkyňa pozorovala interakciu - maloletá vyslovene vyhľadávala ich kontakt, spomínali na hry, ktoré sa spolu hrávali, smiala sa. Išla ku nim, nebol tam žiaden náznak v správaní, z ktorého by znalkyňa mohla usudzovať, že sa maloletá bojí. To isté bolo aj vo vzťahu k otcovi. Vzťah maloletej k starému otcovi znalkyňa hodnotí ako pozitívny, nezaťažený negatívnymi prejavmi, nenašla tam nič, čo by bolo psychologicky podozrivé. Pri vyšetrení otca a maloletej nenašla nič, čo by dávalo indikáciu na pribratie konzultanta. Nič nedosahovalo úroveň, čo by presahovalo jej kompetenciu.
48. To, či sa otec dopustil voči mal. K. nevhodného správania bolo predmetnom skúmania i v rámci trestného konania. Tam ustanovená znalkyňa F.. F. Š. v znaleckom posudku konštatovala, že maloletá K. je dieťa predškolského veku a myslenie v tomto veku je ešte magické, s uplatňovaním fantázie, dochádza ku vzniku konfabulácií, nakoľko dieťa si vypomáha fantáziou, keď niečo nevie pochopiť alebo si na niečo nevie spomenúť. Dieťa vo veku maloletej nie je schopné si vymyslieť a popísať priebeh svojho sexuálneho zneužívania. Znalkyňa konštatuje, že je len jedna spontánna výpoveď maloletej o „bozkávaní“ pred inou osobou než je matka a to v situácii psychologickej intervencie v CPPPaP Pov. Bystrica pred psychologičkou. Matkou uvádzaný popis spôsobu, akým maloletá ukázala dotyky otca po genitáliách - vystrčenie palca a ukazováka a ukazovákom po genitáliách, imponuje skôr ako produkcia dospelého než dieťaťa. Mgr. Švrlová konštatovala, že najčastejším prejavom sexuálneho zneužívania môžu byť psychosomatické ťažkosti, sexualizované správanie dieťaťa, nočné mory a desy, zmeny v správaní, poruchy príjmu potravy, strata sebadôvery a pod. s tým, že u maloletej K. okrem strkania jazyka do úst zo spisového materiálu (trestného spisu- pozn. súdu) vyplýva tiež informácia o bozkávaní sa s dievčaťom v škôlke, pričom ďalšie sexualizované prejavy maloletej zo spisového materiálu nevyplývajú. Na základe takéhoto znaleckého posudku potom vyšetrovateľ trestné stíhanie
vo veci zločinu sexuálneho zneužívania zastavil, nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo.
49. Na základe rozsiahleho dokazovania súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali realizáciu styku otca, resp. starých rodičov za prítomnosti matky. Dôvody k obmedzovaniu styku zo psychologického hľadiska znalkyňa nezistila a prítomnosť matky, prípadne tretích osôb podľa znalkyne nie je potrebná, práve naopak, bez prítomnosti matky je väčšia šanca, že dieťa bude autentické. Súd sa stotožnil s vyjadrením znalkyne F.. E., že styk mal. K. s jej otcom a otcovou rodinou sa javí byť v jej najlepšom záujme, keďže znalkyňa nezistila žiadne riziká, na ktoré by súd mal pri svojom rozhodovaní prihliadať. Súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletej, aby mala častejší a hlavne prirodzene prebiehajúci styk s otcom a jeho rodinou. Nakoľko znalkyňa F.. E. zistila, že maloletá je spôsobilá zo psychologického a zrelostného hľadiska u otca stráviť napr. víkend, alebo dovolenkový čas, súd vyhovel návrhu otca, ktorým sa domáhal rozšírenia styku s maloletou oproti ostatnej úprave. Je treba si uvedomiť, že mal. K. je vo veku, kedy deti rodičov, ktorí spolu nežijú, spravidla bežne trávia víkendový čas u druhého rodiča, do starostlivosti ktorého nie sú zverené. Súd má za to, že je potrebné umožniť mal. K., aby sa s otcom mohla stretávať častejšie a za iných podmienok, než to bolo doposiaľ a ako si predstavuje matka. Je preukázané, že vzťah otca a dcéry je navzájom pozitívny, otec má úprimný záujem o kontakt s dcérou, rovnako aj dcéra sa teší z prítomnosti otca. Pokiaľ matka tvrdí, že sa mal. K. otca (ako aj starých rodičov) bojí, uvedené bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním. Je dôležité, aby matka tento vzťah otca a dcéry rešpektovala, nakoľko pre zdravý psychický a duševný vývin sa potrebuje mal. K. stretávať aj s otcom. Rešpektujúc právo mal. K. na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi má súd za to, že v najlepšom záujme maloletej bude rozšíriť styk otca s dieťaťom, a to v rozsahu navrhovanom otcom, nakoľko tomu nebránia žiadne prekážky. Je zjavné, že mal. K. je schopná u otca stráviť víkend a ani otcom navrhovaný rozsah úpravy styku nie je neúmerný a neprimeraný vo vzťahu k maloletej. Práve v tom, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťa je schopné stráviť čas u otca bez prítomnosti matky a aj s prespaním, súd videl zmenu pomerov podľa § 36 ods. 1 v spojení s § 26 Zákona o rodine.
50. Súd aj napriek nesúhlasu matky ponechal upravený styk starých rodičov s maloletou K. a tento nezrušil, ale ho oproti ostatnej úprave zmenil v súlade s návrhom starých rodičov. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vzájomné vzťahy medzi maloletou a starými rodičmi sú pozitívne - mal. K. je v prítomnosti starých rodičov - navrhovateľov veselá, smeje sa, hrá sa s nimi, vyhľadáva ich kontakt, čo sú jednoznačne prejavy svedčiace o kladnom vzťahu maloletej k starým rodičom. Rovnako tak aj starí rodičia prechovávajú pozitívne city k maloletej, nebolo preukázané tvrdenie matky, že o mal. K. neprejavujú skutočný záujem. Je zrejmé, že vzťahy medzi matkou a starými rodičmi nie sú dobré, dalo by sa povedať, že sú naštrbené. Starí rodičia sa cítia kriminalizovaní, u matky znalkyňa pozorovala pomerne komfortné vystupovanie. Znalkyňa F.. E. konštatovala, že tieto kvality bránia primeranej konštruktívnej komunikácii medzi matkou a ostatnými členmi rodiny, teda aj starými rodičmi. Nebolo preukázané, že by maloletá bola negatívne nastavená na starých rodičov, práve naopak, k týmto má kladný vzťah. V záujme rozvíjania vzťahov medzi maloletou a jej starými rodičmi je nevyhnutné, aby styk starých rodičov zostal upravený, preto súd vzájomný návrh matky na zrušenie úpravy styku starých rodičov s maloletou K. zamietol a tento styk upravil v zmysle návrhu starých rodičov. Súd rovnako ako u otca upravil styk starých rodičov s maloletou bez prítomnosti matky z rovnakých dôvodov, ako je tomu u otca (= dôvody na obmedzovanie styku zo psychologického hľadiska znalkyňa nezistila a prítomnosť matky, prípadne tretích osôb podľa znalkyne nie je potrebná, práve naopak, bez prítomnosti matky je väčšia šanca, že dieťa bude autentické). Nakoľko znaleckým dokazovaním nebolo zistené ani to, že by maloletá bola traumatizovaná prostredím, kde bývajú starí rodičia, súd nepovažoval za potrebné obmedziť styk starých rodičov čo sa týka miesta výkonu ich práva styku. Starí rodičia tak môžu realizovať svoje právo na styk s mal. K. na mieste podľa ich uváženia.
51. Súd uložil zároveň matke povinnosť dieťa na stretnutie s otcom, resp. starými rodičmi riadne pripraviť a v stanovený deň a čas im ju odovzdať na mieste určenom v rozsudku. Súd vyhovel návrhu tak otca ako i starých rodičov čo sa týka miesta odovzdávania, keďže sa jedná o vhodné miesta odovzdávania - u starých rodičov v mieste ich bydliska vzhľadom na ich vek a u otca sa jedná o verejné parkovisko za začiatku X. B., ktoré leží priamo na trase X.-L. (kde býva matka) - X. B..
52. Pokiaľ otec žiadal, aby súd uložil matke povinnosť v prípade, že sa stretnutie s dcérou z objektívnych a vážnych dôvodov neuskutoční, umožniť mu náhradný termín stretnutia v rovnakom časovom rozsahu,
súd uvádza, že nielenže takýto prípadný výrok by bol nevykonateľný, ale najmä takáto povinnosť rodičovi, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Je na dohode rodičov, či a kedy poskytne matka otcovi náhradný termín v prípade vzniku vážnych a objektívnych dôvodov.
53. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň Z. O., F. R. a A. X. (u všetkých týchto troch svedkýň nebol ich výsluch potrebný, nakoľko bol preukázaný pozitívny vzťah maloletej k starých rodičom - navrhovateľom a v prípade, že styk nebude prebiehať v prítomnosti matky, je minimálna pravdepodobnosť, že bude medzi matkou a starými rodičmi dochádzať ku konfliktom), svedkýň F.. E. V. a F.. P. O. (u oboch týchto svedkýň z dôvodu, že v spise sa nachádzajú ich písomné prehlásenia, čo mala K. pred nimi povedať, ktoré písomné prehlásenia boli predmetom znaleckého skúmania, aj napriek uvedenému znalkyňa konštatovala, že dieťa v podrobnom klinickom a testovom obraze nevykazuje iné známky svedčiace pre sexuálne zneužitie než anamnéza matky a prvotná správa ošetrujúcej psychologičky, ktorá dieťa vyšetrila a nevylúčila v najvšeobecnejšej forme konštatácie CSA). Vzhľadom na znalkyňou konštatované, že suspektné znaky ktoré by dávali dôvod na pribratie konzultanta v priebehu dokazovania nevyvstali a že v klinickom a testovom obraze maloletej nenašla stopy po zneužívaní, resp. traumatizovaní sexuálne neprimeranými podnetmi zo strany otca, prípadne iných osôb, súd nevykonal dôkaz prostredníctvom falopletyzmografického vyšetrenia. Inak povedané, súd nevyhovel vyššie uvedeným dôkazným návrhom matky pre nadbytočnosť týchto dôkazov, t. j. argument matky, ku ktorému overeniu sú dôkazy navrhované, bol doterajším konaním bez dôvodných pochybností vyvrátený.
54. Navrhovatelia ako i matka žiadali priznať nárok na náhradu trov konania. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v CMP. V zmysle § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Formuláciou „ak tento zákon neustanovuje inak“ je zdôraznená výnimočnosť uplatnenia nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. V ustanovení § 52 CMP je upravené všeobecné pravidlo, ktoré však môže byť prelomené len v dvoch prípadoch, a to upravených v § 53 a 55 CMP. Nakoľko sa v súdenom prípade nejedná o konanie vo veciach rodičovstva, resp. vo veciach notárskych úschov (§ 53 CMP), prichádza do úvahy vec posúdiť podľa § 55 CMP. Uvedené ustanovenie CMP však umožňuje súdu priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení tohto kritéria sú relevantné práve okolnosti prejednávanej veci, súd však môže hodnotiť aj to, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť (odborná literatúra ako príklad uvádza napr. podanie šikanózneho návrhu, kedy navrhovateľ podá návrh na rozvod manželstva, manželka s rozvodom nesúhlasí, na pojednávaní sa navrhovateľ nedostaví, manželka však áno, pričom z dôvodu, že manželka vyhlási, že netrvá na prejednaní veci, súd konanie zastaví).
55. Je potrebné si uvedomiť, že znalecké dokazovanie bolo vykonávané výlučne v najlepšom záujme maloletej K., a to v súvislosti s podaným návrhom na rozšírenie styku otca s dieťaťom, resp. jeho zmenou vo vzťahu k starým rodičom, keď okrem iného sa v rámci neho posudzovali vzájomné vzťahy maloletej a starých rodičov ako i skutočnosť, či je dieťa schopné u otca prespať a či je preň vhodná úprava styku bez prítomnosti matky ako to bolo doteraz. Vzhľadom k uvedenému súd nevzhliadol žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať navrhovateľom, resp. matke náhradu trov konania, preto o týchto trovách rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 1 vyhotovení.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.