Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-454-2013.pdf
PDF · 98.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/454/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom G.. G. I. v právnom spore žalobcu: R. D. G. L., E..A..O.., C. U. XX, L., B.: XX XXX XXX proti žalovanej: K. H., U.. X.X.XXXX, trvale bytom L. XX, L., Q. G.. F. T., K. E. E. R. XX, XXX XX L. o vypratanie bytu takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná so všetkými, ktorí s ňou bývajú vypratať R. Č.. XX nachádzajúci sa v L. U. L. Z. Č.. XX, pozostávajúci z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva do 3 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.
II. Nepriznáva stranám náhradu trov.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo N. XX.XX.XXXX domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť rodičom žalovanej ( v tom čase označených ako žalovaní v 1. a 2. rade ) vypratať R. Č.. XX nachádzajúci sa v L. U. L. Z. Č. . XX.
2. Na návrh žalobcu súd uznesením Č.. L.. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX pripustil, aby do konania ako žalovaná v 3. rade vstúpila K. H., U.. X.X.XXXX ( tu žalovaná ). Zároveň súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní vypratať predmetný byt a nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania. Medzičasom pôvodná žalovaná v 2. rade zomrela N. X.XX.XXXX.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom R. Č.. XX na L. XX H. L.. O. U. H. L., L. U. H. A. O. D. R. Q. N.Ň. XX.X.XXXX prenechal do nájmu predmetný byt rodičom žalovanej na dobu neurčitú.
4. Z dôvodu neplatenia za užívanie bytu bola pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade dňa XX.X.XXXX doručená výpoveď z nájmu bytu. Výpovedná lehota uplynula dňom XX.X.XXXX. Rodičia žalovanej však predmetný byt užívali naďalej. Spolu s nimi v byte zostala bývať aj žalovaná so svojim maloletým synom. Od augusta 2016 žalovaná za byt vôbec neplatí. Žalobca poukázal na to, že príjem rodičov žalovanej v čase doručenia výpovede z nájmu bytu prekračoval výšku sumy životného minima, ktorá bola v tom čase XXX,XX Y., pričom len invalidný dôchodok otca žalovanej bol XXX,XX Y., čiže rodičia žalovanej neboli v čase doručenia výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Okrem toho v čase doručenia výpovede žalovaná nebola užívateľkou predmetného bytu, v byte nebývala, čo vyplýva z čestného vyhlásenia otca žalovanej zo N. XX.X.XXXX, ako aj z obhliadky bytu zo dňa XX.X.XXXX. O tom, že v predmetnom byte býva aj žalovaná so svojim synom sa žalobca dozvedel až počas tohto súdneho sporu.
5. Žalovaná uviedla, že jej otec zomrel dňa X.X.XXXX a jej mama zomrela dňa X.XX.XXXX. Ďalej uviedla, že v predmetnom byte zostala bývať sama so svojím maloletým synom. Má záujem o uzavretie nájomnej zmluvy na predmetný byt. Je nezamestnaná, chce požiadať o invalidný dôchodok. V súčasnej dobe je jej príjem okolo XXX Y.. Pozostáva zo sirotského, z dávky v hmotnej núdzi, rodinných prídavkov a nemocenskej dávky. Okrem seba vyživuje aj svojho syna. Syn má XX A. a má psychické problémy. Musí s ním chodiť na vyšetrenia. Žalobcovi neplatí z dôvodu, že zo sumy XXX Y. vedia dve osoby ledva vyžiť.
6. Do spisu ako listinné dôkazy boli predložené Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa XX.X.XXXX, k tomu bol priložený evidenčný list. Z predložených dôkazov mal súd preukázané, že rodičom žalovanej bol pridelený R. Č.. XX na L. Z. XX. S rodičmi žalovanej v byte bývali, v tom čase dve maloleté deti, a to syn G., U.. XX.X.XXXX a dcéra K., U.. X.X.XXXX ( žalovaná ). Do spisu bola predložená aj výpoveď z nájmu bytu zo dňa XX.X.XXXX adresovaná rodičom žalovanej, z dôvodu neplatenia nájomného. Priložené boli aj fotokópie listových doručeniek preukazujúcich, že otec žalovanej výpoveď z nájmu bytu prevzal dňa XX.X.XXXX a matka žalovanej prevzala výpoveď z nájmu bytu dňa XX.X.XXXX. Predložená bola aj upomienka zo dňa XX.X.XXXX preukazujúca nedoplatok na byte vo výške X.XXX,XX Y. a penále ku dňu XX.X.XXXX vo výške XXX,XX Y.. Priložené boli aj upomienky zo dňa XX.X.XXXX, k tomuto dňu bol nedoplatok vo výške XXX,XX Y. a penále XXX,XX Y.. Ďalšia upomienka zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej bol celkový nedoplatok vo výške X.XXX,XX Y. a upomienka zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej bol celkový nedoplatok vo výške X.XXX,XX Y.. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenie otca žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, že jeho syn G. H., U.. XX.X.XXXX a dcéra K. H., U.. X.X.XXXX ( žalovaná ) nebývajú s ním v spoločnej domácnosti. Predložili aj zápis z opakovanej obhliadky R. Č.. XX na L. XX H. L. zo dňa XX.X.XXXX z ktorej vyplýva, že v predmetnom byte bývali v tom čase iba rodičia žalovanej.
7. Otec žalovanej predložil do spisu potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávky v hmotnej núdzi za A. XXXX, podľa ktorého poberal v mesiacoch máj - jún dávku vo výške XXX,XX Y., v mesiacoch júl - august dávku vo výške XXX,XX Y., v mesiaci september dostal dávku XXX,XX Y., v období od O. XXXX - C. XXXX poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX Y., v K. K. E. XXXX poberal dávku vo výške XXX,XX Y., v období od O. XXXX - C. XXXX poberal dávku vo výške XXX,XX Y., od W. - K. XXXX poberal dávku vo výške XXX,XX Y., v období od G. XXXX - N. XXXX poberal dávku vo výške XX,XX Y., v C. XXXX obdržal dávku vo výške XX,XX Y., od W. XXXX - G. XXXX poberal dávku vo výške XX,XX Y. mesačne. Do spisu bolo predložené oznámenie Sociálnej poisťovne Q. N. X.X.XXXX o vykonávaní zrážok z dôchodku. Z tohto oznámenia vyplýva, že otec žalovanej mal dôchodok po odpočítaní zrážok vo výške XXX,XX Y. mesačne. Do spisu bola predložená aj Dohoda o uznaní dlhu a spôsobe vysporiadania uzatvorená medzi žalobcom a rodičmi žalovanej. Dohoda bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX. Predložené bolo aj Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok XXXX, podľa ktorého vznikol rodičom žalovanej nedoplatok vo výške XX,XX Y.. Celkový nedoplatok ku dňu XX.X.XXXX predstavoval X.XXX,XX Y..
8. Z lustrácie Registra obyvateľov mal súd preukázané, že otec žalovanej G. H. R. H.. Z úmrtného listu mal súd preukázané, že zomrel N. X.X.XXXX.
9. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
12. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
13. Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
14. Podľa citovaného ustanovenia § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka je podmienkou, aby ten, kto zomrie, bol v čase smrti nájomcom bytu. V tomto prípade však obaja rodičia žalovanej zomreli až po tom, ako im bola daná výpoveď z nájmu bytu, teda v čase smrti už neboli nájomcami predmetného bytu, preto ani nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu na žalovanú. Z toho dôvodu súd rozhodol, že žalovaná je povinná predmetný byt vypratať spolu so všetkými, ktorí s ňou v tomto byte bývajú bez práva na bytovú náhradu. Vzhľadom k tomu, že otec žalovanej zomrel N. X.X.XXXX a matka žalovanej dňa X.XX.XXXX, t.j. po podaní žaloby na súd a konanie sa týka vypratania bytu, súd konanie voči rodičom žalovanej rozsudkom Č.. L.. XXC XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX zastavil.
15. Odvolací súd po podanom odvolaní žalovanej rozsudok v časti uloženej povinnosti vypratať byt bez práva na bytovú náhradu a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozsudku vyslovil právny názor, že smrťou rodičov žalovanej nedošlo k prechodu nájmu bytu na žalovanú v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základnou podmienkou prechodu nájmu bytu na osoby uvedené v spomínanom ustanovení je totiž smrť doterajšieho nájomcu, teda osoby, ktorá bola v čase smrti nájomcom bytu za splnenia ďalších podmienok stanovených v zákone.
16. V danom prípade k prechodu nájmu v zmysle tohto zákonného ustanovenia nemohlo dôjsť, keďže rodičom žalovanej zaniklo právo nájmu skôr, ako zomreli, teda ku dňu XX. XX. XXXX. Nakoľko v čase smrti rodičov žalovanej títo neboli nájomcami predmetného bytu, nemohlo dôjsť ani k naplneniu zákonných podmienok pre prechod nájmu bytu na žalovanú.
17. Je zrejmé, že žalovaná bývala v predmetnom byte za života rodičov s ich súhlasom. Právo žalovanej bývať v predmetnom byte bolo odvodené od práva nájmu jej rodičov. Žalovanej však právo nájmu na základe tohto užívania nikdy nevzniklo. Samotná skutočnosť, že žalovaná v predmetnom byte bývala od narodenia so súhlasom rodičov ako ich dcéra a že na uvedenej adrese mala vedený trvalý pobyt v príslušnej evidencii, je bez právneho významu. Nájom k bytu totiž môže vzniknúť len zo zákonom stanovených dôvodov uvedených v § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však obaja rodičia žalovanej zomreli až po tom, ako im bola daná výpoveď z nájmu bytu, teda v čase smrti už neboli nájomcami predmetného bytu, preto ani nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu na žalovanú. Žalovaná neuzavrela so žalobcom novú nájomnú zmluvu. Z toho dôvodu prvostupňový súd opätovne rozhodol, že žalovaná je povinná predmetný byt vypratať spolu so všetkými, ktorí s ňou v tomto byte bývajú.
18. Odvolací súd v zrušujúcom rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie sa v pôvodnom rozsudku dopustil pochybenia, pokiaľ ide o skúmanie otázky bytovej náhrady vo vzťahu k žalovanej. Pri vyvodení skutkových a právnych záverov v tejto otázke totiž neprihliadol na všetky dôkazy a súčasne vec aj nesprávne právne posúdil, keď ustanovenia o bytovej náhrade nesprávne na daný prípad vyložil.
19. Z výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie možno vyvodiť ten záver, že rodičia žalovanej boli v čase dania výpovede z nájmu predmetného bytu v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ktorá skutočnosť zakladá nárok na náhradné ubytovanie (§ 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Obaja boli invalidní dôchodcovia s ťažkým zdravotným postihnutím a poberali dávky v hmotnej núdzi. Nakoniec práve dôvod, že obaja rodičia boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov viedol žalobcu k uzavretiu Dohody o uznaní dlhu a spôsobe vyporiadania s rodičmi žalovanej N. XX.X.XXXX.
20. Z výsledkov vykonaného dokazovania tiež možno vyvodiť, že žalovaná v tom čase v predmetnom byte bývala spolu so svojím maloletým synom so súhlasom rodičov, pričom v tom čase otázku bývania nemala vyriešenú iným spôsobom a bola odkázaná spolu so svojím maloletým synom v predmetnom byte bývať. Práve z týchto dôvodov je predmetný byt treba považovať za jej „obydlie“, tak ako má na mysli článok 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná aj v súčasnosti, keď o veci rozhodujú všeobecné súdy, je na bývanie v predmetnom byte odkázaná. Nútené vypratanie žalovanej spolu s jej maloletým synom bez zabezpečenia bytovej náhrady predstavuje preto zásah do jej práv na ochranu súkromného a rodinného života a súčasne do práva na obydlie, zaručených v čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 ústavy.
21. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
22. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
23. Ustanovenia Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu zabezpečenia bytovej náhrady v prípade zániku odvodeného práva na bývanie. Podľa názoru odvolacieho súdu však zistené skutkové dôvody zakladajú v súlade s ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebu aplikovať v otázke bytovej náhrady žalovanej ust. § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka.
24. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
25. Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
26. Podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
27. Podľa § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
28. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
29. Podľa § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.
30. Prvostupňový súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku, sa musel zaoberať bytovou náhradou pre žalovanú. Keďže žalobca je vlastníkom, resp. správcom bytov, táto skutočnosť mu umožňuje poskytnúť žalovanej bytovú náhradu. Súd zároveň zvažoval, či má zaviazať žalobcu poskytnúť žalovanej náhradné ubytovanie podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, alebo náhradný byt podľa § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti musel brať do úvahy sociálnu a ekonomickú situáciu žalovanej. Žalovaná je dlhodobo nezamestnaná, chce požiadať o invalidný dôchodok. Jej príjem je okolo XXX Y. mesačne, pričom z tohto príjmu živí okrem seba aj svojho syna. Z tohto príjmu nedokázala doteraz platiť nájomné žalobcovi. Nájomné za byt nezaplatila O. K. XXXX. Z predložených upomienok je zrejmé, že jej dlh voči žalobcovi stále narastá.
31. Bytovými náhradami podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Podľa § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka by patril žalovanej náhradný byt, keďže sa stará o maloleté dieťa. Tento jej môže nájomca poskytnúť namiesto náhradného ubytovania, ktoré by jej patrilo podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Logicky však vyplýva, že za náhradný byt ( byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti ) by musela platiť vyššie nájomné ako za náhradné ubytovanie ( byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu ). Ak má žalovaná už v súčasnosti problém s platením nájomného za byt, je predpoklad, že aj naďalej by nebola schopná platiť nájomné za náhradný byt, ktoré je vyššie ako nájomné za náhradné ubytovanie.
Rozhodnutie súdu by malo byť spravodlivé, nemôže bezdôvodne zvýhodňovať jednu stranu na úkor druhej. Súd svojim rozhodnutím nemôže založiť stav, na základe ktorého bude naďalej narastať dlh žalovanej voči žalobcovi. Tým by súd zároveň aj škodil žalovanej, ktorá by tak či tak dlh musela vyrovnať. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanej povinnosť vypratať byt po zabezpečení náhradného ubytovania a nie náhradného bytu.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. V tomto prípade bol žalobca úspešný len čiastočne, pretože žaloval o vypratanie bytu bez poskytnutia bytovej náhrady. Už táto skutočnosť by odôvodňovala záver, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Naviac, podľa názoru súdu však existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo súd nepriznal stranám náhradu trov konania. Žalovaná nezapríčinila podanie žaloby. Pôvodne boli žalovaní jej rodičia. Ona sa dostala do sporu len na základe svojho odvodeného práva bývania v predmetnom byte. Čiže ona nedala prvotnú príčinu na podanie žaloby. Ďalším nezanedbateľným dôvodom je aj sociálno-ekonomická situácia žalovanej, ktorá je dlhodobo nezamestnaná a sama sa stará o maloleté dieťa. Pre ňu je výška súdneho poplatku polovicou z jej mesačného príjmu. Súd zohľadňoval aj ekonomické postavenie žalobcu, ako aj samotnú výšku vzniknutých trov. Jedinými trovami bol zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške XX,XX Y..
36. Súd musí skúmať, či existujú alebo neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V tomto prípade mal súd za to, že takéto dôvody existujú, keďže žalovaná nedala príčinu na podanie žaloby, žalobca bol v spore úspešný len čiastočne a výška trov konania žalobcu ekonomicky neohrozí na rozdiel od žalovanej. Preto súd nepriznal stranám náhradu trov konania.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).