Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/78/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: I.. L.. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, C., proti: žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.855,92 € spolu s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta. II. Súd žalobu zamieta. III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2013 proti žalovanej domáhal úhrady nemajetkovej ujmy v sume 6.855,92 € spolu s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že je občanom Slovenskej republiky, D. G. P. K. L. vzhľadom na svoju dlhodobú humanitárnu činnosť v zahraničí v oblasti mierového hnutia a mierového usporiadania cezhraničných konfliktov, ekumenizácie cirkví. Žalovaná je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a zodpovedá tak za morálnu ujmu, utrpenie a pocity bezmocnosti a beznádeje spôsobenú žalobcovi nekonaním Okresného súdu Pezinok o ním podanom vzájomnom návrhu ako celku doručený súdu dňa 31.07.2008 v konaní č.k. XC XXXX/XXXX. Uplatnený vzájomný návrh Okresný súd Pezinok ignoroval. Nekonal o ňom v pôvodnom konaní proti žalobcovi T.. L.. B. hoc bol tak povinný, porušil zásadu rýchlosti súdneho konania a aj zásadu hospodárnosti, konal v rozpore s ustanovením § 1 a nasled. O.s.p., ignorujúc zásadu vybavenia vecí podľa poradia došlého procesného návrhu, čím diskriminoval žalobcu, porušil právo rovnosti a v konaní vznikli prieťahy. Uznesením zo dňa 15.05.2012 súd rozhodol o vylúčení veci - protinávrhu žalovaného zo dňa 31.07.2008 na zaplatenie sumy 86.854,51 € voči pôvodnému žalobcovi v tomto konaní, ktorý si od 02.11.2006 uplatňoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 3.527,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne až do zaplatenia. Konajúci súd sa v dostatočnom časovom horizonte a teda v dôsledku nečinnosti ustálenej aj Krajským súdom v Bratislave listom Spr XXXX/ XXXX zo dňa 23.07.2012, doručený 14.08.2012 nekonal a nevysporiadal sa s podaním protinávrhu zo strany žalovaného a v rozpore so zákonom v nasledujúcich úkonoch diskriminačne a porušením vybavovania veci podľa poradia konal len o podanom návrhu žalobcu na zámenu účastníka konania na strane žalobcu doručeného súdu až po podaní protinávrhu žalovaným a to bez vydania rozhodnutia o pripustení alebo vylúčení podaného protinávrhu na samostatné konanie a rozhodnutie. Súd týmto svojím postupom zabránil žalovanému v jeho práve na prístup k súdu a neprípustne odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a dosiahnuť tak vo veci spravodlivé rozhodnutie, ktoré by sa opieralo o riadne vykonané dokazovanie.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom podaní doručené súdu dňa 23.05.2016 s tým, že nárok žalobcu považovala za bezdôvodný a to hlavne z dôvodu výsledku konania pred ESĽP vo veci

sťažnosti žalobcu, ktoré bolo ukončené súdnym zmierom medzi žalobcom a Slovenskou republikou. Žalobca pred podaním tejto žaloby na súd podal sťažnosť na prieťahy, ktorú predseda Okresného súd Pezinok v odpovedi na sťažnosť Spr. XXXX/XXXX zo dňa 07.06.2012 vyhodnotil ako nedôvodnú. Dňa 02.07.2012 požiadal žalobca na Krajský súd v Bratislave žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti, pričom predsedom Krajského súdu v Bratislave bolo v odpovedi, sp. zn. Spr. XXXX/XXXX zo dňa 23.07.2012 konštatované, že sťažnosť na prieťahy je opodstatnená, vec bola zaradená do režimu sledovania predsedom súdu z hľadiska plynulosti konania a za vzniknuté prieťahy sa predseda Krajského súdu žalobcovi ospravedlnil. Okrem týchto sťažností, žalobca podal podnet na konanie o prieťahoch v uvedenom konaní aj na Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný súd vo svojom náleze č.k. II ÚS 223/2013-44 zo dňa 10.07.2013 konštatoval porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, Okresnému súdu Pezinok bolo v konaní prikázané konať bez zbytočných prieťahov a žalobcovi finančné zadosťučinenie priznané nebolo. V tejto súvislosti ďalej podal žalobca sťažnosť pred ESĽP zaevidovanú pod. č. XXXXX/XXXX, konanie o ktorej bolo ukončené rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, číslo XXXXX/XXXX zo dňa 21.05.2015 vo forme „friendly settlement“ teda obdoby súdneho zmieru, v ktorom sa žalobca so žalovanou dohodol, že mu bude zo strany žalovanej vyplatené odškodné vo výške 4.400,- € v súvislosti s prieťahmi v konaní Okresného súdu Pezinok XC XXXX/XXXX a žalobca si voči Slovenskej republike nebude uplatňovať žiadne ďalšie nároky vyplývajúce z uvedeného konania.

3. Žalobca podal súdu návrh na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) a to až do právoplatného skončenia konania vo veci XC XXXX/XXXX v ktorom do dnešného dňa nie je rozhodnuté o uplatnenom vzájomnom návrhu žalobcu. Až právoplatným ukončením konania v tejto veci bude možné spravodlivo rozhodnúť o výške náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

4. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

5. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší ak, pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania,

6. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

7. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

8. Návrhom na prerušenie konania žalovaný navrhol konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, z dôvodu potreby vyriešenia otázky, rozsahu prieťahov v súdnom konaní, keďže konanie v ktorom došlo k prieťahom nie je do dnešného dňa ukončené. Súd má za to, že pri riešení otázky týkajúcej sa náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nie je podstatné, či je takýmto spôsobom napadnuté konanie ukončené meritórnym rozhodnutím alebo nie. Podstatné pre posúdenie tejto otázky je či rozhodnutie, od ktorého si uplatňuje žalobca nárok na náhradu škody voči štátu, je rozhodnutím, ktoré je možné posúdiť ako „nezákonné rozhodnutie“ v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Preto žalobcom uvedený dôvod na prerušenie konania nemal žiaden vplyv na konanie a rozhodovanie súdu vo veci samej a súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. Daný výrok je uznesením.

9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

11. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

14. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

15. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

18. Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom.

19. Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 (ďalej len „Dohovor“) Čl, 19 dohovoru na zabezpečenie plnenia záväzkov prijatých Vysokými zmluvnými stranami v tomto dohovore a v jeho protokoloch sa zriaďuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "súd"). Súd vykonáva svoju funkciu permanentne.

20. Čl. 39 dohovoru, v ktorejkoľvek fáze konania môže súd poskytnúť zúčastneným stranám súčinnosť s cieľom dosiahnuť urovnanie sporu zmierom založeným na rešpektovaní ľudských práv zaručených dohovorom a jeho protokolmi. (2) V prípade dosiahnutia zmieru súd vyčiarkne sťažnosť zo zoznamu prípadov rozhodnutím, ktoré obsahuje stručné zhrnutie skutkového stavu a dosiahnutého riešenia.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ktoré mali vzťah k prejednávanej veci a k stranám sporu konania: písomnými podaniami strán sporu, predbežné prerokovanie nároku žalobcu žalovanou, doručené žalovanej dňa 17.08.2012, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, sťažnosť na prieťahy, diskrimináciu, marenie spravodlivosti zo dňa 15.05.2012, odpoveď na sťažnosť na prieťahy vo veci sp. zn. XC XXXX/ XXXX Okresného súdu Pezinok, odpoveďou na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 23.07.2012 Krajského súdu v Bratislave, rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva 65736/13 zo dňa 21.05.2015, Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 223/2013 - 44,

22. Súd nevykonal tie z dôkazov zjavne nemali súvislosť s prejednávanou vecou, tie z dôkazov ktorá sa netýkali označených strán sporu.

23. Z predbežného prerokovania nároku žalobcu žalovanou, doručené žalovanej dňa 17.08.2012, „oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody“ vypláva, že bola splnená podmienka v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov teda vec bola pred podaním na súd predbežne prerokovaná. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosti žalobcu nevyhovela.

24. Zo sťažnosti na prieťahy, diskrimináciu, marenie spravodlivosti zo dňa 15.05.2012, odpovedi na sťažnosť na prieťahy vo veci sp. zn. XC XXXX/XXXX Okresného súdu Pezinok, odpovedi na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 23.07.2012 Krajského súdu v Bratislave, Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 223/2013 - 44, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva 65736/13 zo dňa 21.05.2015, vyplýva, že žalobca pred podaním tejto žaloby na súd podal sťažnosť na prieťahy, ktorú predseda Okresného súd Pezinok v odpovedi na sťažnosť Spr. XXXX/XXXX zo dňa 07.06.2012 vyhodnotil ako nedôvodnú. Dňa 02.07.2012 požiadal žalobca na Krajský súd v Bratislave žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti, pričom predsedom Krajského súdu v Bratislave bolo v odpovedi, sp. zn. Spr. 2178/2012 zo dňa 23.07.2012 konštatované, že sťažnosť na prieťahy je opodstatnená, vec bola zaradená do režimu sledovania predsedom súdu z hľadiska plynulosti konania a za vzniknuté prieťahy sa predseda Krajského súdu žalobcovi ospravedlnil. Okrem týchto sťažností, žalobca podal podnet na konanie o prieťahoch v uvedenom konaní aj na Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný súd vo svojom náleze č.k. II ÚS 223/2013-44 zo dňa 10.07.2013 konštatoval porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, Okresnému súdu Pezinok bolo v konaní prikázané konať bez zbytočných prieťahov a žalobcovi finančné zadosťučinenie priznané nebolo. Žalobca sťažnosť pred ESĽP zaevidovanú pod. č. 65736/2013, konanie o ktorej bolo ukončené rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, číslo 65736/2013 zo dňa 21.05.2015 vo forme „friendly settlement“ teda obdoby

súdneho zmieru, v ktorom sa žalobca so žalovanou dohodol, že mu bude zo strany žalovanej vyplatené odškodné vo výške 4.400,- € v súvislosti s prieťahmi v konaní Okresného súdu Pezinok XC XXXX/XXXX a žalobca si voči Slovenskej republike nebude uplatňovať žiadne ďalšie nároky vyplývajúce z uvedeného konania. Sám žalobca na pojednávaní konanom dňa 22.10.2018 potvrdil úhradu sumy 4.400,- € v zmysle rozhodnutie ESĽP v stanovenej lehote, ktoré mu boli zo strany žalovanej riadne uhradené a teda povinnosť žalovanej v konaní bola splnená.

25. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení mal súd za nesporne preukázané, že nekonaním Okresného súdu Pezinok o žalobcom podanom vzájomnom návrhu ako celku doručený súdu dňa 31.07.2008 v konaní č.k. XC XXXX/XXXX vznikli žalobcovi prieťahy (konštatované: Krajským súdom v Bratislave, Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 223/2013 - 44 a rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva 65736/13 zo dňa 21.05.2015, ) a teda nekonaním súdu v tejto veci vznikla žalobcovi ujma.

26. Zodpovednosť žalovanej za prieťahy v súdnom konaní vo veci č.k. XC XXXX/2008 je však vylúčená procesným postupom žalobcu v konaní pred ESĽP a uzatvorením „zmieru“ v konaní o sťažnosti pred ESĽP zaevidovanú pod. č. 65736/2013. Konanie o tejto sťažnosti bolo ukončené rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, číslo 65736/2013 zo dňa 21.05.2015 vo forme „friendly settlement“ teda obdoby zmieru, v ktorom sa žalobca so žalovanou dohodol, že mu bude zo strany žalovanej vyplatené odškodné vo výške 4.400,- €. Sám žalobca úhradu tejto sumy zo strany žalovanej na pojednávaní konanom dňa 22.10.2018 na Okresnom súde Pezinok potvrdil. Zároveň žalobca sa zaviazal, že v súvislosti s prieťahmi v konaní Okresného súdu Pezinok XC XXXX/XXXX si voči Slovenskej republike nebude uplatňovať žiadne ďalšie nároky vyplývajúce z uvedeného konania. Uzatvorením tohto súdneho zmieru sa žalobca vzdal všetkých nárokov, ktoré mu v uvedenom konaní mali vzniknúť. V zmysle tohto rozhodnutia má súd za to, že žalobca už nemá žiadnu ďalšiu možnosť si súdnou cestou úspešne uplatňovať, či už nároky skutočnej škody, alebo nemajetkovej ujmy, tak ako si ju žalobca v tomto konaní nárokoval.

27. S argumentom, ktorý v konaní uplatnil žalobca, že v čase začatia konania o náhradu škody dňa 20.03.2013 ešte neexistovalo konanie pred ESĽP pod. č. 65736/2013 a teda jeho nárok pred súdom bol uplatnený v dostatočnom predstihu, teda včas sa súd nestotožnil, vzhľadom na tú skutočnosť, že v zmysle § 217 ods. 1 „pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia“ a teda súd v čase vyhlásenia rozsudku dňa 22.10.2018 musel prihliadať na stav konania ESĽP pod. č. 65736/2013 o ktorom bolo rozhodnuté dňa 21.05.2015.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.