Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-24-2017.pdf
PDF · 127.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: W.. W. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX Z., štátny občan Slovenskej republiky a Českej republiky, zastúpený JUDr. Anettou Klestincovou, advokátkou, so sídlom Mesačná 5, 821 02 Bratislava, proti manželke: W.. W. W., rodená W.Í., narodená XX.XX.XXXX, bytom trvale bytom M. XX, XXX XX Z., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: W. X. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov W.. W. W., narodeného XX.XX.XXXX, a W.. W. W., rodenej W., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom mestskej časti N. - M. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mestskej časti N. - M. W., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á dz a.
II. Maloleté dieťa W. X. W., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v bežnom kalendárnom týždni s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne, vždy od pondelka v párnom kalendárnom týždni od 07:30 hod. nepretržite do stredy v nepárnom kalendárnom týždni do 07:30 hod.
Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v bežnom kalendárnom týždni s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne, vždy od stredy v nepárnom kalendárnom týždni od 07:30 hod. nepretržite do pondelka v párnom kalendárnom týždni do 07:30 hod.
Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas sviatkov a školských prázdnin nasledovne:
- počas jarných školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa školského vyučovania pred začatím jarných prázdnin od 16:00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin (piatok) do 16:00 hod.,
- počas veľkonočných školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa školského vyučovania pred začatím veľkonočných prázdnin od 16:00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 16:00 hod.,
- počas letných školských prázdnin každoročne od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 16:00 hod. a od 31.07. od 16:00 hod. do 16.08. do 16:00 hod.,
- počas vianočných školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 16:00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin.
Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas sviatkov a školských prázdnin nasledovne:
- počas jarných školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa školského vyučovania pred začatím jarných prázdnin od 16:00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin (piatok) do 16:00 hod.,
- počas veľkonočných školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa školského vyučovania pred začatím veľkonočných prázdnin od 16:00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 16:00 hod.,
- počas letných školských prázdnin každoročne od 16.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 16:00 hod. a od 16.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 16:00 hod.,
- počas vianočných školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 16:00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin.
Miestom odovzdania a prevzatia maloletého je bydlisko matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú o b a j a r o d i č i a.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého výživným v sume 700,- Eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať výživným na tvorbu úspor maloletého v sume 300,- Eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého, ktorý v jeho prospech zriadia spoločne obaja rodičia v lehote 5 dní od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletého, vinkulovanom do 18. rokov veku maloletého, je potrebný súhlas súdu.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2017, domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. X. W., narodenému XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) na čas po rozvode manželstva.
2. V návrhu navrhovateľ, okrem iného, uviedol, že manželstvo s manželkou uzatvoril dňa XX.XX.XXXX v N.. Manželia sa zoznámili v roku 2000, manželstvo uzavreli po siedmich rokoch známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti. V spoločnej domácnosti žili manželia do 01.10.2015, kedy sa manželka z pracovných dôvodov dočasne vysťahovala do Z.. Manžel s vycestovaním manželky súhlasil s úmyslom podporiť manželku v jej pracovných ambíciách. Spolu s manželkou vycestoval aj maloletý W. X., ktorého manželia v Z. prihlásili na medzinárodnú školu. Podľa vzájomnej dohody manžel pravidelne až do apríla 2016 každý týždeň od štvrtka do nedele cestoval za rodinou do Z.. Odo dňa 01.02.2017 manželka zmenila pracovnú pozíciu a vrátila sa spolu s maloletým synom do Z.. Príčinu rozvratu manželstva videl navrhovateľ v rozdielnosti pováh, ktoré sa začali prejavovať podľa neho ešte pred uzavretím manželstva a následne aj v manželstve. Rozdiely videl manžel aj vo vzoroch správania sa prevzatých z pôvodných rodín manželov, keď manželka presadzovala podľa neho matriarchálny vzor správania a rozhodovania, pričom on sa prikláňal k riešeniu problémov kompromisom, tak ako to videl u svojich rodičov, kde bol hlavou rodiny otec, ktorý prenechával matke veľkú mieru spolurozhodovania, slobody a poskytoval jej vysokú mieru pokoja a úcty. Manžel v návrhu manželke vyčítal, že táto sama rozhodovala o všetkých veciach týkajúcich sa spoločného života, vrátane výchovy dieťaťa, vedenia a udržiavania domácnosti, trávenia času počas víkendov, sviatkov a dovoleniek, a tiež o finančných otázkach. Manželka spravovala všetok príjem manžela, ktorý bol zasielaný na jej osobný účet, niekedy kontrolovala aj jeho osobné výdavky. Manžel sa snažil spočiatku prispôsobiť spôsobu vedenia rodiny manželkou, cítil sa však vo vzťahu menejcenný a nepochopený. Po určitom čase manžel už nevládal žiť podľa predstáv manželky a cítil, že vzor rodiny, poskytovaný ich synovi, nie je správny, názory na spoločný život sa tak začali výrazne líšiť, zmenil sa vzájomný vzťah manželov a následne došlo k citovému odcudzeniu. Manželské
spolužitie sa zásadne zmenilo k horšiemu po tom, ako začali žiť na diaľku, a postupne dospelo do stavu, kedy si obaja uvedomili, že k sebe už nič necítia, preto začali žiť oddelene, ako manželia netrávia spolu žiaden spoločný čas a obaja žijú svoje vlastné životy. Ich vzťah dospel do štádia, kedy si obaja uvedomili, že obnovenie manželského spolužitia je nemožné, preto navrhovateľ žiadal manželstvo rozviesť.
3. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. X. na čas po rozvode žiadal navrhovateľ zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľ navrhol určiť výživné na maloletého v sume 700,- Eur mesačne k rukám matky. Zverenie do striedavej osobnej starostlivosti odôvodnil navrhovateľ vzájomnými citovými väzbami rodičov k dieťaťu, schopnosťou oboch rodičov sa o maloletého postarať po všetkých stránkach. Navrhovateľ vníma manželku ako dobrú starostlivú matku, no momentálne urazenú, čo sa prenáša aj do režimu starostlivosti o syna. O všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa W., vrátane miesta jeho pobytu počas sviatkov a prázdnin, rozhoduje podľa navrhovateľa manželka a navrhovateľovi nezostáva iné, ako sa jej rozhodnutiam prispôsobiť, pokiaľ chce tráviť čas so svojím dieťaťom. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že počas vianočných a novoročných sviatkov na prelome rokov 2016 a 2017 sa rozhodla manželka stráviť tri týždne u svojej sestry v B. a manžel za účelom trávenia času s maloletým musel vycestovať do B., kde mu manželka umožnila stráviť tri dni so synom, čo bolo spojené s nemalými finančnými nákladmi na dopravu a ubytovanie. Navrhovateľ poukazoval na to, že maloletý W. faktom, že netrávi s rodičmi čas rovnocenne, trpí. Navrhovateľ prístup manželky k rozhodovaniu o synovi považuje za neakceptovateľný a neúnosný. Ako rodič chce spolurozhodovať o tom, kde a ako dlho sa bude ich maloletý syn nachádzať, a kedy a na ako dlho bude v starostlivosti otca, ako aj to, kedy môže syn s ním komunikovať (nakoľko manželka určuje aj čas telefonátov a facetimov). Po právnej stránke poukázal navrhovateľ na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Striedavú starostlivosť o maloletého navrhol navrhovateľ zabezpečovať rodičmi v rozsahu 5 dní v starostlivosti otca a 9 dní v starostlivosti matky. Vzhľadom na navrhovanú dĺžku osobnej starostlivosti otca o dieťa navrhol, aby ho súd zaviazal na platenie výživného do rúk matky vo výške 700,- Eur mesačne.
4. Manželka sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 15.05.2017. S návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva manželka súhlasila. Uviedla, že po vzájomných rozhovoroch a po zvážení vzájomného citového odcudzenia manželia dospeli k presvedčeniu, že ďalšie trvanie manželstva nemá už žiadne opodstatnenie a význam, na obnove a udržaní manželstva nemá ani jeden z manželov žiaden záujem. Manželstvo je aj podľa vyjadrení manželky trvalo rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželka však nesúhlasila s príčinami rozvratu manželstva uvádzanými navrhovateľom a za príčinu rozvratu označila dlhodobý mimomanželský vzťah navrhovateľa s jeho sekretárkou, trvajúci k máju 2016 1,5 roka. Túto skutočnosť manžel osobne oznámil manželke v máji 2016, teda po jej osemmesačnom pôsobení v Z.. Uvedený fakt manželka netušila, nakoľko nič z pohľadu správania sa navrhovateľa a z pohľadu ich manželstva nenasvedčovalo manželke ku kríze spôsobenej mimomanželským vzťahom. Manželka napriek traume tým spôsobenej v júni 2016 odcestovala sama na Slovensko s cieľom v pokoji prebrať s navrhovateľom ich manželstvo, vyjadriť snahu o jeho záchranu z dôvodu pretrvávajúcej citovej náklonnosti na strane manželky, ako aj kvôli maloletému synovi. Po príchode do spoločného bytu bola manželka svedkom osobnej prítomnosti sekretárky v ich manželskej posteli. Následne plne pochopila navrhovateľove rozhodnutie ukončiť manželstvo a plne sa prispôsobila novej situácii a režimu.
5. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. na čas po rozvode, zastala manželka názor, že maloletý by mal byť zverený do jej osobnej starostlivosti z dôvodu, že maloletému dokáže zabezpečiť výchovu a jeho ostatné potreby najlepšie a vytvorí tak maloletému stabilný a zdravý domov. Osobná starostlivosť matky podľa jej presvedčenia je v najlepšom záujme maloletého aj pokiaľ ide o jeho citové väzby. Cieľom matky je udržanie pravidelného osobného kontaktu maloletého s otcom ako doposiaľ, pričom navrhla styk otca s maloletým neupraviť. Manželka poukázala pritom na skutočnosť, že otec vodí syna do školy alebo po neho chodí vždy tak, ako mu to umožňuje jeho nepravidelná pracovná doba. Otec trávi so synom víkendy, takže je s ním veľmi často a syn nemá pocit, že by niektorého z rodičov strácal. Podľa matky je v tejto fáze potrebné, aby si maloletý zvykol na to, že čas netrávi rodina spoločne. Obaja rodičia sú podľa nej dostatočne zrelí na to, aby svoje problémy neprenášali do vzťahu s dieťaťom a hlavne majú maloletého nadovšetko radi tak, aby pre neho urobili všetko, čo sa dá bez ohľadu na ich osobné záujmy. Preto nie je potrebná a možná striedavá starostlivosť, ktorú je potrebné vykonávať osobne, čo by mohlo spôsobovať problémy otcovi vzhľadom na jeho prácu,
v ktorej je navrhovateľ veľmi vyťažený a ktorá si vyžaduje časté cestovanie navrhovateľa do Č. republiky a iných miest na 2 až 4 dni v týždni. Manželka tiež namietala vyjadrenia manžela o jej osobnom štýle spočívajúcom v jej samostatnom rozhodovaní bez zapojenia manžela, či už išlo o otázky týkajúce sa ich spoločného života alebo rozhodovanie o dieťati. Manželka vo vzťahu k výživnému uviedla, že sa s navrhovateľom dohodli, že bude platiť na maloletého výživné k rukám matky v sume 1 000,- Eur mesačne vrátane školného.
6. Kolízny opatrovník maloletého ako jeho procesný zástupca v konaní navrhol súdu v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletého, na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, poukazujúc pritom na záujem maloletého. Striedavá osobná starostlivosť podľa kolízneho opatrovníka zachováva dieťaťu právo na oboch rodičov, a preto navrhol súdu, aby potvrdil daný stav (navrhnutý v priebehu konania matkou) v režime 5:10 v bežnom kalendárnom roku, pokiaľ ide o sviatky a prázdniny, kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na zváženie súdu s tým, že navrhol, aby sa v starostlivosti počas sviatkov striedali obaja rodičia v priebehu rokov. Zastupovať a spravovať majetok by mali obaja rodičia. Výživné zástupca maloletého odporučil rozdeliť v sume 200,- Eur mesačne na tvorbu úspor a 800,- Eur mesačne na výživné k rukám matky.
7. Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne, manželky navrhovateľa, jej právnej zástupkyne a kolízneho opatrovníka ustanoveného maloletému W. X., v rámci ktorého vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, vyjadrením manželky, sobášnym listom, rodným listom maloletého W. X., výsluchom navrhovateľa, výsluchom manželky, prostredníctvom výsluchu maloletého zistil názor maloletého W. X., prednesom kolízneho opatrovníka maloletého, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi na žiadosť súdu do súdneho spisu za účelom zistenia ich zárobkových a majetkových pomerov, súd zisťoval tiež pravidelné odôvodnené mesačné výdavky maloletého W. X., pričom prihliadol na celý obsah súdneho spisu, ako aj na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, na základe čoho zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
8. Ako bolo zistené zo sobášneho listu, účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v N.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý W. X. W., narodený XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v okrese Z. R., na adrese M. XX, pričom manželka na tejto adrese stále býva, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I na konanie o rozvod manželstva a s ním spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
9. Z písomných podaní oboch manželov, ich výpovedí, prednesov a prednesov ich právnych zástupcov súd zistil, že manželstvo uzavreli v roku 2007, pričom od jeho uzavretia žili v spoločnej domácnosti, pričom manželská kríza sa naplno u nich prejavila v máji roku 2016 a od toho času ju nedokázali prekonať. Obaja manželia zhodne súdu prezentovali svoj názor ohľadom nefunkčnosti ich manželstva, pričom nevideli nádej na jeho obnovu. Manželka, ako vyplynulo z jej písomného vyjadrenia a výpovede na pojednávaní, s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasila. Z výpovedí oboch manželov, pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva, vyplynulo, že manžel mal za trvania manželstva mimomanželský vzťah, čo priznal, pohľady každého z manželov na túto skutočnosť sa však líšili. Navrhovateľ považoval neveru za následok jeho nespokojnosti a nepochopenia v manželstve, zatiaľ čo manželka vnímala neveru manžela ako priamu príčinu rozvratu, nakoľko predtým nespokojnosť manžela s fungovaním manželstva nepozorovala a ani jej ju manžel neprezentoval svojím správaním.
10. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.
11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd v danom prípade k jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o hlboký rozvrat, ktorý sa
nepodarilo manželom niekoľko rokov prekonať a nie je preto reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci zhodne potvrdili, že ako manželia spolu dlhodobo nežijú, napriek tomu, že z dôvodu potreby riešenia bytovej otázky bývali do októbra 2018 v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu už žiaden čas, sviatky ani dovolenky. Za zisteného stavu je preto manželstvo účastníkov formálnym zväzkom bez reálnej možnosti na jeho obnovu.
12. Sumarizujúc uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko manželstvo účastníkov trvá už len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pri rozhodovaní o rozvode súd prihliadol aj na záujem maloletého dieťaťa účastníkov konania, syna W. X., a zvážil, že rozvod manželstva v danom prípade je v súlade aj s jeho záujmami, nakoľko udržiavanie de facto formálneho zväzku nemá pre maloleté dieťa žiaden reálny význam a nie je vhodné ani pre jeho zdravý psychický vývoj.
13. Príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, spočívali podľa zistení súdu najmä z rôznych pohľadov manželov na manželské spolužitie, rozhodovanie manželov v otázkach organizácie spoločného života, na výchovu dieťaťa a na rolu toho-ktorého z manželov v ňom. Je však pravdou, že na rozvrate manželstva sa podpísala aj nevera zo strany manžela, bez ohľadu na to, či išlo o následok (ako tvrdí manžel) alebo priamy dôvod rozvratu (ako tvrdí manželka). Neveru v manželstve totiž nie je možné s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého majú manželia v manželstve, okrem iného, aj povinnosť byť si verní, akceptovať a posúdiť inak ako porušenie povinností, na ktoré súd prihliada v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine (odsek 10) pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi.
14. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa, súd sa preto v konaní ďalej zaoberal otázkou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. na čas po rozvode manželstva za účelom vyriešenia ktorej vykonal, ako už bolo vyššie uvedené, dokazovanie rodným listom maloletého, výsluchom navrhovateľa - otca maloletého, výsluchom manželky - matky maloletého, prednesmi právnych zástupkýň rodičov, stanoviskom kolízneho opatrovníka, ako aj výsluchom maloletého, v rámci ktorého zisťoval názor maloletého W., listinnými dôkazmi založenými účastníkmi na žiadosť súdu do súdneho spisu za účelom zistenia ich zárobkových a majetkových pomerov, zisťoval odôvodnené pravidelné mesačné výdavky maloletého, prihliadol aj na ostatný obsah súdneho spisu, ako aj na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.
15. Maloletý W. X. má X rokov, pochádza z manželstva jeho rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2016, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, maloletý v tom čase býval s matkou v Z.. Maloletý navštevuje prvý stupeň základnej školy, konkrétne J.E. W. Š. O. Z.. Odvolávajúc sa na vyjadrenia oboch rodičov na pojednávaní súd ustálil, že od doby ukončenia spolužitia zabezpečujú rodičia osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného roka v režime 10 dní matka a 5 dní otec. Maloletý W. je zdravý, zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom, okrem bežných výdavkov na zdravotnú starostlivosť, zistené neboli.
16. Pravidelné odôvodnené mesačné výdavky na výživu a výchovu maloletého, prihliadnuc na vek maloletého a veku primerané potreby, ako aj na životnú úroveň rodičov, súd zistil v sume 1 114,33 Eur mesačne (z toho školné a strava v škole 405,83 Eur (4 870,- ročne) + 45 Eur, strava 200,- Eur, doprava (benzín) 80,- Eur, záujmová činnosť 100,- Eur, ošatenie a obuv 100,- Eur, školské pomôcky 10,- Eur, výdavky na zdravotnú starostlivosť, pupočníková krv, výživové doplnky 30,- Eur, osobná hygiena, ošatenie 30,- Eur). Náklady na bývanie u matky (zahrnuté do mesačných výdavkov), vo vzťahu ku ktorej súd vzhľadom na dĺžku trvania osobnej starostlivosti, ako aj potrebu dorovnania životnej úrovne maloletého u matky, s poukazom na nižší príjem matky ako otca, boli ustálené v sume 142,50 Eur (1/2 celkových mesačných výdavkov na poplatky spojené s užívaním bytu a správou, elektrinu, TV, internet, káblovú televíziu, daň z nehnuteľnosti, telefón). Súd ostatné výdavky vyčíslené na maloletého matkou (č.l. 107) za pravidelné odôvodnené mesačné výdavky maloletého neuznal s odôvodnením, že ide o výdavky matky (napr. výdavok na hypotéku, daň z nehnuteľnosti, bytové doplnky, opravy, výdavky súvisiace s prevádzkou auta, výdavok na benzín v sume vyčíslenej matkou, ktorú posúdil ako nadhodnotenú) a ako nedôvodný posúdil aj výdavok na dovolenky, nakoľko tento výdavok vzniká obom rodičom a v zmysle ustálenej súdnej praxe nejde o odôvodnenú potrebu dieťaťa, na ktorej by sa mal výživným podieľať druhý rodič.
17. Manželka, matka maloletého, býva spolu s maloletým v byte na M. XX v Z., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o byt, v ktorom rodina žila pred rozpadom spoločnej domácnosti. Manželka pracuje na W. E. O. F. S. E. M. L. v Z., ako riaditeľka odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ. Čistý mesačný príjem zo zamestnania bol u matky ustálený na základe potvrdenia zamestnávateľa v sume v priemere X XXX,XX Eur (č.l. 106). Matka poberá tiež prídavok na dieťa vo výške 23,- Eur mesačne.
18. Navrhovateľ, otec maloletého, sa, ako sám uviedol vo výpovedi, odsťahoval zo spoločnej domácnosti v septembri 2016. Býva v byte na Č. X v Z., ktorý si prenajíma od svojho otca. V byte má maloletý rovnako ako u matky detskú izbu, tieto skutočnosti manželka nespochybňovala. Navrhovateľ pracuje ako generálny riaditeľ obchodnej spoločnosti G., a.s. so sídlom v M. T., Č. L.. Čistý mesačný príjem zo zamestnania bol u otca ustálený na základe potvrdenia zamestnávateľa po prepočte z meny česká koruna v sume v priemere X XXX,- Eur za rok 2017 (potvrdenie č.l. 129), pričom od marca v roku 2018 došlo k jeho zníženiu na sumu X XXX,XX Eur mesačne, čo otec odôvodňoval výsledkami hospodárenia spoločnosti. Otec od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti prispieval matke pravidelne mesačným príspevkom v sume 1 150,- Eur na výdavky maloletého a hypotéku.
19. Súd postupom podľa ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) zisťoval v konaní názor maloletého W. X., ktorého vypočul dňa 21.05.2018 za prítomnosti kolízneho opatrovníka, v neprítomnosti jeho rodičov. Súd nadviazal rozhovor s maloletým neformálne, pričom sudkyňa W. veku primeraným spôsobom vysvetlila, že dôvod, prečo ho súd predvolal, je skutočnosť, že súd zaujíma jeho názor, keďže vec sa ho bezprostredne týka. Z vyjadrení maloletého W. vyplynulo, že k obom rodičom má vytvorený blízky citový vzťah, nechce stratiť ani jedného z rodičov, rád trávi čas s oboma, správanie rodičov k nemu vníma ako láskavé a bol by najradšej, keby rodičia zostali spolu. Maloletý si vzhľadom na svoj vek, vo svojom vnútornom prežívaní a „fantazírovaní“ akoby stále nechcel pripustiť, že jeho rodičia už netvoria pár.
20. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.09.2018 je zrejmé, že rodičia ohľadom výkonu osobnej starostlivosti o maloletého na čas po rozvode manželstva dospeli k vzájomnému konsenzu, keď v záujme maloletého obaja sčasti ustúpili zo svojich predstáv. Matka v záujme dohody súhlasila so zverením W. do striedavej osobnej starostlivosti a otec súhlasil, aby sa striedavá osobná starostlivosť realizovala v súlade s doterajším režimom v pomere 10 dní matka a 5 dní otec. Otec tiež navrhol platiť na dorovnanie životnej úrovne, ako aj vzhľadom na dĺžku osobnej starostlivosti matky a výšku školného, výživné k rukám matky 700,- Eur mesačne a 300,- Eur mesačne na tvorbu úspor maloletého.
21. Následne manželka, podaním doručeným súdu dňa 15.10.2018, podstatným spôsobom zmenila svoj postoj k otázke zverenia maloletého. Poukazovala pritom na nové skutočnosti, ktoré mali na jej strane nastať v súvislosti s výkonom povolania. Matka uviedla, že od 01.02.2019 má byť vyslaná na miesto zástupcu vedúceho zastupiteľského úradu SR v Z., čo má súvisieť s výkonom práce matky, ktorá predpokladá striedanie výkonu práce v ústredí a v zahraničí. Pozíciu v Z. matka podľa nej prijala ako najlepšiu možnú alternatívu vzhľadom na geografickú vzdialenosť medzi Z.Ť. a Z., čo by podľa matky umožňovalo flexibilné stretávanie sa otca so synom. S poukazom na uvedené bola matka názoru, že striedavú osobnú starostlivosť o maloletého nebude možné z tohto dôvodu zabezpečovať, a navrhla preto zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, styk ponechať na dohodu rodičov a otcovi určiť výživné na maloletého v sume 100,- Eur mesačne.
22. Navrhovateľ s návrhom a postojom matky nesúhlasil a poukázal na ustanovenie § 217 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. Do rozhodnutia súdu však skutočnosť, na ktorú sa matka v rámci zmeneného postoja odvoláva, nenastala, nie je preto možné vychádzať pri rozhodovaní súdu z toho, čo má nastať v budúcnosti. Návrh matky podľa otca nie je v záujme dieťaťa, nakoľko v prípade pretrhnutia pravidelného a rozsiahleho kontaktu s otcom môže dôjsť k vzniku traumy na strane dieťaťa a táto zmena môže negatívne zasiahnuť do práv dieťaťa. Otec poukazoval tiež na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, č. 2482/13, podľa ktorého v prípade, ak obaja rodičia sú schopní zabezpečovať starostlivosť o dieťa, je najlepším riešením pre dieťa zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, a toto musí byť pravidlom a nie výnimkou. Podľa otca kariérny záujem rodiča nemôže byť daný nad záujem dieťaťa.
23. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhov matky, a to správou psychologičky B.. N. K. o priebehu poradenstva poskytnutého rodičom, nájomnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a prenajímateľom na byt navrhovateľa v Z. a manažérskou zmluvou navrhovateľa so zamestnávateľom G., a.s. so sídlom v T. (o čom rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.10.2018), nakoľko ho vzhľadom na zistený skutočný stav, ktorý považoval súd za dostatočný pre možnosť rozhodnutia vo veci, posúdil za nadbytočné.
24. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
25. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
26. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
27. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
28. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že zverenie maloletého W. do striedavej osobnej starostlivosti je v danom prípade plne v súlade s najlepším záujmom maloletého. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že obidvaja rodičia sú spôsobilí svojho maloletého syna vychovávať, o osobnú starostlivosť o maloletého majú obidvaja rodičia záujem a niet tiež pochybností o tom, že zverením W. do striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené jeho potreby. V konaní nebolo sporné, a potvrdili to aj závery zistení názoru maloletého, že maloletý W. má vytvorený veľmi dobrý citový vzťah k obom svojim rodičom a prejavuje intenzívnu potrebu ponechať jeho rodinné pomery čo najviac zachované, tak, aby sa naďalej na jeho výchove podieľali obaja rodičia v čo najširšej miere, na čo práve striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov vytvára najlepšie predpoklady. Rovnako
možno konštatovať, že rodičia na výkone osobnej starostlivosti o maloletého boli schopní sa dohodnúť a osobnú starostlivosť o maloletého v režime rozhodnutom súdom aj dlhodobo realizujú, pričom tvrdenia matky o údajných problémoch v prežívaní maloletého, spojených so súčasnou realizáciou starostlivosti, matka nepreukázala, správa od psychologičky, ktorú navrhla vykonať ako dôkaz, sa týkala poradenstva poskytnutého rodičom bez účasti maloletého. Vzhľadom na postoj matky prezentovaný na pojednávaní dňa 05.09.2018, kedy sa matka vyjadrila, že so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti za zachovania režimu v pomere 10:5 súhlasí, súd vyhodnotil neskoršie tvrdenie matky o negatívnom prežívaní maloletého za účelové, v snahe podporiť zmenu svojho postoja k zvereniu spôsobenú jej údajným plánovaným vyslaním na zastupiteľský úrad v Z..
29. Vo vzťahu k nepreukázaným tvrdeniam matky, týkajúcim sa jej budúceho vyslania do Z., súd, stotožňujúc sa s názorom otca, poukazuje na ustanovenie § 217 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto skutočnosti v rovine predpokladov, ktoré môžu nastať v budúcnosti, nie je možné brať pri rozhodovaní na zreteľ. Bez ohľadu na uvedené, poukazuje súd na skutočnosť, že záujmy matky v každom prípade nemôžu prevýšiť záujem maloletého, ktorý je v konaní prvoradý. Vzhľadom však na už dotknuté ustanovenie § 217 CSP sa súd tvrdeniami matky v tomto smere viac už nezaoberal.
30. Sumarizujúc všetky uvedené dôvody, súd vyhovel návrhu otca a zveril maloletého W. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú osobnú starostlivosť zabezpečovať v intervaloch desať dní matka a päť dní otec počas bežného roka, s osobitnou úpravou počas sviatkov a školských prázdnin, tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
31. Otcovi maloletého detí uložil súd vzhľadom na dĺžku trvania osobnej starostlivosti každého z rodičov, ako aj rozdielnu výšku príjmu rodičov, povinnosť platiť výživné v sume 700,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Súd rozhodol tiež o určení výživného na tvorbu úspor a otca zaviazal prispievať výživným na tvorbu úspor maloletého v sume 300,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého, ktorý v jeho prospech zriadia spoločne obaja rodičia v lehote 5 dní od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, pričom zároveň súd určil, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletého, vinkulovanom do 18. rokov veku maloletého, je potrebný súhlas súdu.
32. Súd, ako už uviedol pri rozhodovaní o výživnom, prihliadol jednak na dĺžku osobnej starostlivosti matky o maloletého, ako aj na zárobkové pomery otca, podrobne rozobrané v odseku 18, umožňujúce otcovi okrem bežného výživného platiť výživné na maloletého určené na tvorbu jeho úspor.
33. Vzhľadom na všetky v odôvodnení uvedené závery súd manželstvo účastníkov na návrh navrhovateľa rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, že maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že otcovi maloletého určil výživné v sume 700,- Eur mesačne k rukám matky a 300,- Eur mesačne na tvorbu úspor. 34. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ustanovenie § 376 ods. 1 CMP).
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).