Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-50-2017.pdf
PDF · 128.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-9C/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobkyne: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Q. XXX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom ČSA 18, 977 01 Brezno, proti žalovanej: B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so sídlom Kiepka 80, 977 01 Brezno, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., Obec F., Okres Q., vedenej Okresným úradom Q., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a vyporiadava ho tak, že:
- do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje novovytvorenú parcelu reg. C, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vzniknutú podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného spoločnosťou GeoPLUS s.r.o., overeného Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XX,
- do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje novovytvorenú parcelu reg. C, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a novovytvorenú parcelu reg. C parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 vzniknuté podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného spoločnosťou GeoPLUS s.r.o., overeného Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XX.
II. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený spoločnosťou GeoPLUS s.r.o., overený Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XX tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.12.2017, doručenou súdu dňa 13.12.2017, domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., vedenej Okresným úradom Q., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a vyporiadal ho spôsobom reálnym rozdelením, a to tak, že žalobkyni pripadne do výlučného vlastníctva novovytvorená parcela reg. C, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného spoločnosťou GeoPLUS s.r.o. a žalovanej pripadnú do výlučného vlastníctva novovytvorená parcela reg. C, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a novovytvorená parcela reg. C parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2 podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného spoločnosťou GeoPLUS s.r.o.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam v k.ú. F., vedené na LV č. XXXX ako parcela C-KN XXX/X zast. pl. a nádvoria o výmere XXXmX, pričom žalobkyňa je vedená pod B r.č. X v podiele X/X a žalovaná pod B r.č. X v podiele X/X. Zásada nášho práva je, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve. Žalobkyňa sa pokúšala o uzatvorenie dohody a to písomným návrhom na mimosúdnu dohodu, avšak neúspešne. Predmetné nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť podľa podielov spoluvlastníkov. Geometrickým plánom je rozdelená daná parcela tak, že novovytvorená parcela reálne vydelená ako CKN XXX/X o výmere XXX m2 t.j. výmera pripadajúca na podiel žalobkyne z celkovej výmery spoločnej parcely, sa pričlení k parcele CKN XXX/X, s ktorou susedí a kde je aj rodinný dom, v ktorom má žalobkyňa trvalý pobyt. Takéto rozdelenie je preto aj účelné. Zostatok výmery na podiel X/X žalovanej, ako reálne vydelené parcely CKN XXX/X o výmere XXX m2 a CKN XXX/X o výmere XX m2 sa prikážu do výlučného vlastníctva žalovanej.
3. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie F., návrh na mimosúdnu dohodu, geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený spoločnosťou GeoPLUS s.r.o.
4. Žalovanej bol do vlastných rúk doručený opis žaloby s prílohami, ktorá sa k žalobe vyjadrila vo vyjadrení zo dňa 15.01.2018, doručenom súdu dňa 23.01.2018, kde uviedla, že uplatnený nárok žalobkyne neuznáva a žalobu žiada v plnom rozsahu zamietnuť, tento spor je úplne zbytočný. Potvrdila, že z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. je podielovou spoluvlastníčkou parcely registra C-KN č. XXX/X o výmere XXX m2 v podiele X/X. Uviedla, že ide výlučne o dvor, nakoľko stavba je na inom parcelnom čísle. Žalobkyňa jej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla uzavrieť mimosúdnu dohodu o zrušení a vysporiadaní nehnuteľností za peňažnú náhradu s tým, že podľa tejto dohody bude žalovaná výlučnou vlastníčkou spornej parcely. Jednoznačne od prvopočiatku, ako bola písomne upovedomená, súhlasila s dohodou, rozpor bol len v cene za meter štvorcový, kde navrhovala žalobkyni riadnu trhovú cenu, ktorá je maximálne pre F. 6,- €/m2. Žalobkyňa cez svoju právnu zástupkyňu chcela 12,- €/m2, čo je cena neprimeraná a neoprávnene vysoká. Ďalej žalovaná uviedla, že je aj v tomto štádiu konania ochotná pristúpiť na dohodu za predpokladu, že aj žalobkyňa ako právna nástupkyňa po svojej matke sa vzdá svojho podielu tak, ako sa vzdali oni. Podľa žalovanej žalobkyni ide výlučne len o peňažnú náhradu aj napriek tomu, že jej náhrada nepatrí, nakoľko žalobkyňa má miesto pobytu v Bratislave a nehnuteľnosti neužíva. Tým, že žalobkyňa dala vyhotoviť geometrický plán, žalobou chce nehnuteľnosť rozdeliť podľa podielov, čím vznikne úplne nová situácia, ťažko pre žalovanú riešiteľná a prakticky žalovanej zamedzí dostať sa do zadnej časti dvora a dvor riadne užívať tak, ako sa užíva už vyše 60 rokov. Úmyslom žalobkyne je výlučne donútiť žalovanú, aby žalobkyni vyplatila peňažnú náhradu. Žalovaná dala do pozornosti aj to, že jej rodičia ešte v roku 1954 odkúpili podľa kúpnej zmluvy Čd XXXX/XX podiel v X/X z parc. č. XXX pôvodnej parcely podľa pozemkovej knihy. Týmto úkonom sa stali vlastníkmi a vstúpili aj do užívania, nakoľko túto parcelu kúpili ako dvor k už postavenému rodinnému domu. Táto parcela bola reálne vydelená, ohradená plotom a do dnešného dňa je tak v prírode aj užívaná. V roku 1986 matka žalobkyne si určovacou žalobou na základe identifikácie odčlenila z parc. č. XXX svoj podiel vo výmere XXX m2 ako parc. č. XXX/X, kde žalovaná spolu so svojou matkou boli účastníčkami konania a bez náhrady sa zriekli svojho podielu v prospech matky žalobkyne. Týmto rozsudkom považovali majetkovú vec vlastnícky za vyriešenú, keďže z pôvodnej parcely už v roku 1986 boli vytvorené 2 parcely, a to parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 pôvodne patriaca matke žalobkyne a parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 pôvodne patriaca rodičom žalovanej. Žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Ako dôkazy žalovaná označila a doložila: kúpnu zmluvu z roku 1954, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C/2068/86-8 zo dňa 27.11.1986.
5. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 05.02.2018, doručenej súdu dňa 07.02.2018, k vyjadreniu žalovanej uviedla, že popiera tvrdenie žalovanej, že podľa žalovanej názoru nie je čo oddeľovať a že a žaloba je účelová a nedôvodná, nakoľko žalobkyni svedčí vlastnícke právo k danej parcele v podiele X / X v katastri nehnuteľností, a to titulom Osvedčenia o dedičstve po jej právnych predchodcoch. Žalovaná má vedené vlastnícke právo k X/X v katastri nehnuteľností. Kúpna zmluva z roku 1954, na ktorú žalovaná poukazuje, je dôkazom, že rodičia žalovanej nadobudli X/X z danej parcely. Rozsudok 12C 2068/86, na ktorý žalovaná poukazuje, je dôkazom, že rodičia žalobkyne si cez súd vysporiadali parcelu, na ktorej
mali postavený rodinný dom. Je pravda, že sa žalobkyňa pokúsila o mimosúdnu dohodu, ale nedošlo k dohode. Následne sa žalobkyňa rozhodla v súlade so zákonom vykonať geometrickým plánom reálnu deľbu danej parcely, ktorá susedí s rodinným domom, kde má žalobkyňa trvalý pobyt. Ani s tým žalovaná nesúhlasila. Preto bola podaná táto žaloba.
6. Žalovaná vo svojej duplike zo dňa 29.03.2018, doručenej súdu dňa 04.04.2018, k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že Okresný súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok pod č.k. 12C/2068/86, kde navrhovateľkou bola matka žalobkyne V. D. rod. U. nar. XX.XX.XXXX a na strane odporcov bola aj ona vo veci určenia vlastníctva k parcele číslo XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2. Táto parcela bola v uvedenej výmere oddelená identifikáciou parciel od pôvodnej parcely XXX, ktorej bola aj ona spoluvlastníčka. V tomto súdnom konaní ona ako spoluvlastníčka dala matke žalobkyne súhlas, aby novovytvorená parcela č. XXX/X bola určená súdom do výlučného vlastníctva matky žalobkyne, nakoľko sa jednalo o jej dvor k jej rodinnému domu. Bolo dohodnuté, že druhá časť parcely t.j. v súčasnej dobe parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 bude v jej výlučnom vlastníctve, nakoľko táto parcela je priľahlá ako dvor k jej rodinnému domu. Takáto dohoda bola uzavretá medzi nimi s tým, že parcela, ktorá je predmetom súčasného sporu, bude v celosti jej, nakoľko sa jedná o jej dvor, a preto aj dala v predošlom súdnom konaní matke žalobkyne súhlas. Mala za to, že keď' sa vysporiadalo vlastníctvo ohľadne celej parcely č. XXX, tak parcela číslo XXX/X bude výlučným vlastníctvom matky žalobkyne V. D. a parcela č. XXX/X bude v jej výlučnom vlastníctve. Tak ako je zameraná parcela č. XXX/X a je rozdelená podľa podielov geometrickým plánom, týmto jej znemožní a obmedzí prístup k jej rodinnému domu a jeho užívania. Podľa uvedeného geometrického plánu došlo k posunutiu jej rodinného domu z pôvodných hraníc na iné hranice, čo ako dôkaz prikladá mapku, z ktorej jasne vyplýva tento posun. Ona i napriek týmto skutočnostiam, že jej tento pozemok patrí, bola ochotná sa so žalobkyňou vysporiadať, avšak žalobkyňa od nej požadovala vyplatenie sumy za uvedenú parcelu 12,- € za m2. Ona dala matke žalobkyne v súdnom konaní súhlas k vysporiadaniu časti parcely odčlenenej od parcely XXX, t.j. parcely č. XXX/X a nikdy nepožadovala žiadne finančné vyrovnanie. V prípade, že by súd rozhodol v zmysle predloženého geometrického plánu, takéto rozhodnutie súdu by len viedlo k ďalším súdnym sporom, nakoľko by jej bolo zamedzené prechodu k jej rodinnému domu. Predmetnú záležitosť podľa nej by bolo možné riešiť' aj mimosúdnou cestou, keď by žalobkyňa zobrala do úvahy všetky uvedené dôvody a previedla by svoj podiel parcely na ňu bez náhrady, tak ako to ona urobila v roku 1986 na matku žalobkyne. Ak by aj napriek tomuto sa dožadovala finančnej náhrady za svoj podiel tohto pozemku, je ochotná uhradiť žalobkyni maximálne 6,- € za m2, čo je maximálna trhová hodnota pre Obec Šumiac. Ako dôkazy žalovaná označila a doložila mapku predmetných nehnuteľností.
7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 20.09.2018, ktoré následne odročil na deň 22.10.2018 z dôvodu žiadosti žalovanej, nakoľko právny zástupca žalovanej, ktorého žalovaná splnomocnila na zastupovanie v tejto veci, sa v danom čase mal zdržiavať v zahraničí. Na pojednávanie dňa 22.10.2018 sa nedostavila žalobkyňa, dostavila sa právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavila sa žalovaná, dostavil sa tiež právny zástupca žalovanej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), keď vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne.
8. Súd na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, ako aj s prednesom právneho zástupcu žalovanej, a pri rozhodovaní vychádzal tiež z listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu doručené a ich obsah nebol spochybnený, najmä: z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie F., návrhu na mimosúdnu dohodu, geometrického plánu č. XXXXXXXX- XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného spoločnosťou GeoPLUS s.r.o., rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C/2068/86-8 zo dňa 27.11.1986, pričom zistil tento skutkový stav.
9. Z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní súd zistil, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že žiada, aby sa zrušilo podielové spoluvlastníctvo a toto sa vyporiadalo reálnym rozdelením tak, ako navrhli v podanej žalobe. V tomto prípade pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je prvoradá reálna deľba. V tomto prípade je možná reálna deľba týchto nehnuteľností, čo preukázali doloženým geometrickým plánom. Prístup z verejnej komunikácie žalovaná má a podľa ich zistení tam nie sú žiadne prekážky, pre ktoré by nemala mať žalovaná prístup ani po reálnom rozdelení. Geodeti vykonali merania v zmysle zákona a geometrický plán bol overený Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom. Pokiaľ sa týka toho rozsudku z roku 1986, na ktorý poukazovala žalovaná, tento
sa týkal parcely č. XXX/X. Čo sa týka prejednávanej veci, vlastnícky stav je taký, ako je vyznačený v katastri nehnuteľností, a preto nevie o žiadnej prekážke, ktorá by bránila zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, ako žiadali v žalobe.
10. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia žalovanej doručeného súdu dňa 04.04.2018. Potvrdil, že predmetom rozsudku z roku 1986 je parcela XXX/X a táto nepatrí do predmetu tohto konania, avšak aj v tomto písomnom vyjadrení žalovaná poukazovala na ten celkový priebeh, akým spôsobom boli nadobúdané tieto parcely s tým, že mala za to, že keď sa vyporiadalo vlastníctvo ohľadom celej parcely č. XXX, tak parcela č. XXX/ X bude výlučným vlastníctvom matky žalobkyne a že parcela č. XXX/X bude v jej výlučnom vlastníctve, a teda tak sa dakedy aj dohodli. Ďalej poukázal na to, že tým geometrickým plánom došlo k určitému posunu hraníc rodinného domu žalovanej s pôvodných hraníc na iné hranice a že je tam značne malý priestor na prechod, prípadne na vykonávanie nejakých opráv a tým sa znemožní, obmedzí prístup k rodinnému domu žalovanej. Poukázal na to, že sú tam dva domy, je to v podstate spoločný dvor a aby do budúcna nevznikali ďalšie spory, pokiaľ žalovaná nebude mať kade chodiť okolo domu, musela by sa domáhať prípadne zriadenia nejakého vecného bremena, prípade prístupu k tomuto rodinnému domu, nakoľko má tam aj určité hospodárske budovy. Poukázal na to, aby súd zvážil, či takéto vyporiadanie ako navrhuje žalobkyňa bude v poriadku a či sa z tohto dôvodu nevytvoria prípadne ďalšie spory. Poukázal aj na to, že aj v tomto vyjadrení žalovaná mala záujem a bola ochotná sa mimosúdne dohodnúť s tým, že navrhla aj v tomto vyjadrení, že by odkúpila predmetný podiel žalobkyne, pričom tú cenu navrhla tak, ako si zistila tú maximálnu trhovú hodnotu tých 6,- € za m2. Z tohto dôvodu chce, aby súd zvážil, či by prípadne rozhodnutím v danej veci v budúcnosti nedochádzalo k vzniku ďalších problémov. Ešte navrhol obhliadku na tvare miesta daných nehnuteľností a taktiež navrhol, či by nebolo možné, aby súd rozhodol o prikázaní spornej parcely, ktorá je v spoluvlastníctve strán sporu č. XXX/X, za náhradu žalovanej, nakoľko sú tam aj dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda či by žalovaná nemohla byť výlučnou vlastníčkou tejto spornej parcely. Ďalej poukázal na to, že v podstate žalobkyňa tieto nehnuteľnosti neužívala a celý čas v podstate má za to, že chcela ich vlastniť len preto, aby ich následne potom vyporiadala takýmto spôsobom, pričom ich postoj počas celej doby bol taký, že žalovaná chcela odkúpiť tento podiel žalobkyne, čo sa však nepodarilo. Poukázal tiež na to, že pred podaním žaloby žalobkyňa navrhla vyporiadanie tejto nehnuteľnosti tým, že ponúkla svoj podiel žalovanej na predaj, pričom jediný problém bol len v cene, nakoľko sa nevedeli žalobkyňa a žalovaná dohodnúť na cene, za ktorú by sa ten podiel žalobkyne odkúpil.
11. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe, uviedla, že reálne rozdelenie je dobre možné, je tam zabezpečený prístup pre žalovanú z verejnej cesty, takže nevidí tam žiadne skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby.
12. V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že by bolo spravodlivé, keby súd v danom prípade prikázal parcelu č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalovanej. Poukázal na to predchádzajúce užívanie, a to za predchádzajúcich 50 rokov dozadu, kedy už právni predchodcovia žalovanej užívali túto parcelu a taktiež s prihliadnutím na písomné vyjadrenia žalovanej a vzťah k tejto parcele ako aj s prihliadnutím na tie vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou, navrhol preto, aby súd zamietol taký petit ako je navrhovaný v žalobe a aby prikázal túto parcelu č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu.
13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Q., obci F., katastrálne územie F. - pozemok parcela registra „C“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, sú vedení žalobkyňa, ktorá je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom v rozsahu X/ X celku (pod bodom 7), keď ako tituly nadobudnutia má uvedené: osvedčenie o dedičstve 24D/73/2015, Dnot 33/2015 zo dňa 08.04.2015, Z-1080/2015, osvedčenie o dedičstve 8D/53/2015, Dnot 45/2015 zo dňa 13.04.2015-Z 1350/15, a ďalším podielovým spoluvlastníkom je žalovaná so spoluvlastníckym podielom X/X celku (pod bodom 1), keď ako tituly nadobudnutia má uvedené: rozhodnutie SK Brezno o schválení ROEP č. C - 93/2011-Šum. zo dňa 04.11.2011, PKV 2498, B4b, 1D 375/03, Dnot 242/03 zo dňa 11.05.2004, VZ 89/04, osvedčenie o vydržaní - N 102/16, Nz 19902/16 zo dňa 03.06.2016 - Z 1814/16.
14. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila do spisu geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený spoločnosťou GeoPLUS s.r.o. na rozdelenie nehnuteľnosti v k.ú. F. p.č. XXX/
X. V zmysle tohto geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, overeného Okresným úradom Q., katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX bola pôvodná parcela reg. „C“ parc. č. XXX/ X rozdelená na tri novovytvorené parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, s tým, že v zmysle tohto geometrického plánu má pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne novovytvorená parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a do výlučného vlastníctva žalovanej majú pripadnúť novovytvorené parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, čo spolu predstavuje výmeru pripadajúcu žalovanej XXX m2.
15. Z listín pripojených k podanej žalobe súd zistil, že žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa sa písomným podaním zo dňa 09.11.2016 pokúšala so žalovanou mimosúdne dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, pričom k dohode medzi stranami nedošlo.
16. Z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 12C/2068/86-8 zo dňa 27.11.1986 súd zistil, že sa viedlo konanie v právnej veci žalobkyne W. D., nar. XX.XX.XXXX (matka žalobkyne), proti žalovaným: 1/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ B. N., nar. XX.XX.XXXX (žalovaná) a 3/ J. U., nar. XX.XX.XXXX (matka žalovanej), o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom predmetným rozsudkom súd určil, že W. D., nar. XX.XX.XXXX (matka žalobkyne) je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v tej časti vedenej v pozemkovej knihe kat. úz. F. vo vložke č. XXXX, parc. č. XXX, ktorá je označená v identifikácii parciel, ako parc. č. EN XXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX m2.
17. Podľa § 137 písm. b) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
19. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
20. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
21. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. F., a to pozemku parc. č. XXX/X o výške spoluvlastníckeho podielu u žalobkyne X/X (t.j. X/X) a u žalovanej X/X (t.j. X/X).
23. Žalobkyňa žiada zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti a vyporiadať ho reálnym rozdelením tak, že podľa predloženého geometrického plánu sa stane výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parcely o celkovej výmere XXX m2 a žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou novovytvorených parciel o celkovej výmere XXX m2. Žalovaná v konaní s takýmto postupom nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť, v priebehu konania na pojednávaní žiadala prikázať pozemok do jej výlučného
vlastníctva za náhradu. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, aj keď žalobkyňa takýto postup iniciovala.
24. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Aktívne legitimovaným k podaniu takejto žaloby je teda ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov; pasívne vecne legitimovanými sú ostatní podieloví spoluvlastníci. Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán sporu. Na tieto návrhy však prihliada, nemožno proti vôli strany tejto prikázať celú vec za náhradu. Spôsobmi vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva sú reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, prípadne nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
25. Predpokladom na to, aby bolo možné postupovať v smere vyporiadania podielového spoluvlastníctva je jeho zrušenie. Zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve existuje zákonná výnimka ustanovená v § 142 ods. 2 OZ. Súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo v prípade, ak sú na taký postup dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva postupoval podľa vyššie uvedených princípov a zistil, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti nemieni v podielovom spoluvlastníctve zotrvať a žiada podielové spoluvlastníctvo zrušiť. K dohode podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva nedošlo. Žalobkyňa je teda v konaní ako podielová spoluvlastníčka aktívne legitimovaná k podaniu žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; pasívna vecná legitimácia svedčí žalovanej ako zvyšnej podielovej spoluvlastníčke.
27. Spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva ustanovuje Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 142 ods. 1. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 OZ pritom neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálny deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Súčasťou výroku rozsudku je aj geometrický plán. Druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva prichádzajúci do úvahy, avšak len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci.
28. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd zistil, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, teda predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán, a to prvým zo zákonom predpokladaných spôsobov, čiže reálnou deľbou nehnuteľnosti - pozemku.
29. Pokiaľ ide o reálne rozdelenie nehnuteľnosti, toto je technicky možné, žalobkyňa v konaní predložila geometrický plán overený Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, ktorý situáciu riešil tak, že na základe geometrického plánu dôjde k vzniku nových pozemkov parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a parc. č. XXX/X o výmere XX m2 zastavaná plocha. Takto vzniknutý pozemok parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 by prešiel do výlučného vlastníctva žalobkyne, pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X o celkovej výmere XXX m2 by prešli do výlučného vlastníctva žalovanej. Z tohto geometrického plánu mal súd zároveň preukázané, že pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X o celkovej výmere XXX m2, ktoré by prešli do výlučného vlastníctva
žalovanej, sú priľahlé k rodinnému domu vo vlastníctve žalovanej a pozemok parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorý by prešiel do výlučného vlastníctva žalobkyne, je priľahlý k rodinnému domu, v ktorom má žalobkyňa trvalý pobyt.
30. Predloženým geometrickým plánom, teda v doposiaľ vymedzenom priestore tvorenom parcelou parcelné číslo XXX/X o celkovej výmere XXX m2, dochádza k jeho rozdeleniu na časť tvorenú novovzniknutou parcelou číslo XXX/X o výmere XXX m2 a časť tvorenú novovzniknutými parcelami číslo XXX/X a XXX/X o celkovej výmere XXX m2. Časť o výmere XXX m2 má pripadnúť žalobkyni, ktorej spoluvlastnícky podiel predstavuje X/X a časť o výmere XXX m2 má pripadnúť žalovanej, ktorej spoluvlastnícky podiel predstavuje X/X. Takto navrhované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zodpovedá aj zákonnej zásade vo vzťahu k účelnému využitiu veci a veľkosti spoluvlastníckych podielov. Predloženým geometrickým plánom mal súd preukázané, že každá novovzniknutá časť tvorí ucelený priestor bez priestorového zasahovania do druhej novovzniknutej časti, má svoj prístup z obecných komunikácií a je možné jej účelné využitie. Veľkosť podielu pripadajúci na strany po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa v číselnom vyjadrení rovná veľkosti podielu tak, ako vyplýva zo súčasného podielového spoluvlastníctva. Na základe geometrického plánu tak strany nadobudnú do svojho výlučného vlastníctva pozemky v rovnakej hodnote, zohľadňujúc výšku ich spoluvlastníckeho podielu, bez potreby finančnej kompenzácie na ktorejkoľvek strane. Pokiaľ žalovaná namietala, že reálnym rozdelením nehnuteľnosti sa jej znemožní a obmedzí prístup k jej rodinnému domu a zamedzí sa jej dostať sa do zadnej časti dvora a dvor riadne užívať, k tomu súd uvádza, že na základe predloženého geometrického plánu mal súd preukázanú aj funkčnosť novovytvorených parciel, pretože pri reálnom rozdelení parcely XXX/X má tak žalobkyňa, ako aj žalovaná umožnený prístup k novovytvoreným parcelám z verejnej komunikácie a taktiež má žalovaná umožnený prístup aj do zadnej časti dvora. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí z 15.10.2007, sp. zn. 22Cdo/3533/2007 vyslovil názor, že ak súdy urobili skutkové zistenie, že pozemky bude možné užívať na určený účel aj po rozdelení, hoci oproti predchádzajúcemu stavu s určitým obmedzením, ide o reálne deliteľnú vec a je potrebné dať prednosť jej reálnemu rozdeleniu medzi spoluvlastníkmi. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ žalovaná navrhla doplniť dokazovanie obhliadkou na tvare miesta danej nehnuteľnosti, súd tento dôkaz nevykonal, pretože doposiaľ vykonané dôkazy považoval za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci, keď mal na základe predloženého geometrického plánu preukázanú funkčnosť novovytvorených parciel ako aj skutočnosť, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaná má umožnený prístup k novovytvoreným parcelám. Súd zároveň poukazuje na to, že tento dôkaz navrhla žalovaná až po písomných vyjadreniach strán priamo na pojednávaní, pričom pokiaľ žalovaná nesúhlasila s takým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako navrhla žalobkyňa, žalovanej nič nebránilo dať si vyhotoviť vlastný znalecký posudok, prípadne geometrický plán.
31. Pokiaľ žalovaná tým, že žiadala žalobu zamietnuť, žiadala podielové spoluvlastníctvo zachovať, eventuálne zrušiť a vyporiadať tak, že súd prikáže pozemok do jej výlučného vlastníctva za náhradu, takto navrhovaný postup oporu v zákone nemá; odporuje princípu, že nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrvával, resp. princípom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
32. Vo vzťahu k aplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal, súd zároveň dodáva, že dôvody hodné osobitného zreteľa možno aplikovať len v prípade, že nie je možné reálne rozdelenie veci, čo sa v prejednávanej veci nepreukázalo.
33. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že v minulosti bolo medzi stranami dohodnuté, že predmetná parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 bude vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nakoľko táto parcela je priľahlá ako dvor k jej rodinnému domu, pričom žalovaná mala za to, že keď' sa vysporiadalo vlastníctvo ohľadne celej parcely č. XXX, tak parcela číslo XXX/X bude výlučným vlastníctvom matky žalobkyne V. D. a parcela č. XXX/X bude v jej výlučnom vlastníctve, je potrebné uviesť, že súd mal vecnú legitimáciu strán sporu preukázanú výpisom z listu vlastníctva, keď mal za preukázané, že predmetný pozemok, ku ktorému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobkyňa domáha, je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, pričom v zmysle § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, a to okrem iného aj údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Žalovaná žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, a to ani predloženými listinnými
dokladmi, že by bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než vyplýva z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F..
34. Súd preto, na základe vyššie uvedeného odôvodnenia a zisteného skutkového stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel, zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán spôsobom, ktorý zákon upravuje ako prvoradý a ktorý navrhla aj žalobkyňa, a to reálnou deľbou, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
35. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený spoločnosťou GeoPLUS s.r.o., overený Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XX.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách podľa § 255 ods. 1 CSP (R 54/1973), teda podľa úspechu vo veci, pričom v prejednávanej veci dospel súd k záveru, že sú na to splnené podmienky. V súdenej veci súd vyhovel žalobe a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu spôsobom, ktorý bol navrhovaný, keďže k mimosúdnej dohode podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva nedošlo, pričom žalovaná so zrušením podielového spoluvlastníctva počas súdneho konania najprv nesúhlasila, neskôr ho žiadala zrušiť a vyporiadať tak, že súd prikáže nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva za náhradu. Vo veci bola tak plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v nadväznosti na ich vyčíslenie úspešnou stranou (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.