Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Pc-8-2021.pdf
PDF · 72.48 KB
Case nature
Subarea
7Pc/8/2021
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v konaní navrhovateľky - manželky: E. M., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F.X. XXX/ XX, XXX XX O., toho času bytom R. W. XX, XXXXX C., Nemecká spolková republika, štátny občan Slovenskej republiky a manžela: B. M., X.. XX.XX.XXXX, V. L. O. Z. XXXX/XX, XXX XX O., V..Č.. L. C. F. XX, R. XXXXX, Nemecká spolková republika, štátny občan Maďarska, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc na konanie vo veci rozvodu manželov.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa svojím návrhom zo dňa 14.06.2021 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo. Uviedla, že manželstvo s manželom uzatvorila vo O. dňa 23.08.2008.
2. Z návrhu manželky, sobášneho listu, lustrácií v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že manželka je občianka Slovenskej republiky a manžel je občanom Maďarskej republiky. Manželstvo uzatvorili vo O. dňa 23.08.2008. Súd zistil, z podania manželky zo dňa 03.12.2021, že táto žije a pracuje od roku 2015 v Nemecku. Z podania manželky súd zistil, že manžel sa rovnako zdržiava na adrese v Nemecku. Posledné spoločné bydlisko tak manželov bolo v Nemecku. Manželka má v registri obyvateľov uvedenú adresu F. XXX/XX, XXX XX O., avšak sa zdržiava a pracuje v Nemecku. Manžel má v registri obyvateľov uvedenú adresu O. Z. XXXX/XX, XXX XX O.Ľ., avšak zdržiava sa v Nemecku.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že manželia majú bydliská na území iného štátu - v Nemecku ide v predmetnom konaní o vzťah s medzinárodným prvkom a súd musí skúmať či je v danej právnej veci rozvodu daná právomoc na rozhodnutie slovenskému súdu. Vo veci súd uplatnil Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktoré upravuje, ktorý súd členského štátu Európskej únie má právomoc rozhodovať vo veciach rozvodu (ďalej v texte len „Nariadenie Rady č. 2201/2003 “) v nadväznosti na čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
4. Podľa článku 7 ods. 2 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.: Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
5. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady č. 2201/2003 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil"; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".
6. V súlade s článkom 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pri posudzovaní právomoci vo veci rozvodu manželov, ktorí ako zo zistených skutočností, v prvom rade skúmal právomoc vo veci rozvodu manželstva podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rady č. 2201/2003 . V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia dospel súd k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov rozhodnúť o rozvode manželstva. Manželka ani manžel nemajú obvyklý pobyt na Slovensku, ale na území Nemecka. Súd dospel k záveru, že ani jedno stanovené kritérium v zmysle článku 3 Nariadenia Rady č. 2201/2003 nie je v danej veci splnené. Prvé kritérium právomoci, že právomoc má súd štátu na území ktorého majú manželia obvyklý pobyt nie je splnené. Manželia majú obvyklý pobyt v Nemecku, nie na Slovensku. Druhé kritérium právomoc má súd členského štátu na ktorého území - manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva tiež nie je splnené v prípade slovenského súdu. Ani jeden z manželov na území Slovenska nebýva a ani tu nemali obvyklý pobyt. Tretie kritérium podľa ktorého právomoc má súd štátu na území ktorého má odporca obvyklý pobyt tiež nie je splnené. Manželka nemá obvyklý pobyt na Slovensku ale má obvyklý pobyt v Nemecku. Štvrté kritérium, že právomoc má súd štátu na území ktorého v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt tiež nie je splnené. Manželia nepodali spoločnú žiadosť a okrem toho ani jeden z nich na Slovensku nemá obvyklý pobyt. Ani piate a šieste kritérium nie je splnené, pretože navrhovateľ nemá obvyklý pobyt na Slovensku. Posledné kritérium pod písm. b) tiež nie je splnené, pretože manželia nemajú spoločnú štátnu príslušnosť. Manželka je občianka SR a manžel občanom Maďarskej republiky. Na základe uvedených skutočností je podľa čl. 3 nariadenia daná právomoc nemeckého súdu. Slovenský Civilný mimosporový poriadok hovorí o príslušnosti v prípade rozvodu, teda ktorý konkrétny slovenský súd bude o rozvode konať.
7. Nariadenie rady hovorí o právomoci v prípade konania s cudzím prvkom, teda či vôbec súdy členského štátu majú právomoc vo veci konať. Pretože slovenské súdy nemajú v danej veci právomoc, nemožno ani aplikovať ustanovenie Civilného mimosporového poriadku o miestnej príslušnosti. Kritérium určovania právomoci je založené na obvyklom pobyte. Obvyklý pobyt nie je totožný pojem ako trvalý pobyt. Obvyklý pobyt je tam, kde je ťažisko a centrum života manželov, kde žijú, bývajú, pracujú, kde sa socializujú. A to je v danom prípade u oboch manželov v Nemecku. Vzhľadom na to, že slovenský súd nemá právomoc konať a právomoc vo veci rozvodu patrí do právomoci súdu iného členského štátu súd vyhlásil, že nemá právomoc podľa článku 17 Nariadenia Rady č. 2201/2003.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci slovenského súdu je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, súd postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie vo veci rozvodu zastavil podľa § 161 CSP v nadväznosti na jeho aplikáciu podľa § 2 ods. 1 CMP.
11. Podľa § 52 CMP: Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. O trovách konania súd rozhodol tak, že podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresný súd Lučenec Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.