Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Pc-3-2018.pdf
PDF · 84.3 KB
Case nature
Area
Subarea
46Pc/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci manželov: Y. F., C.. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ď. XXX, okres Ž., Š. I. L., a R. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ď. XXX, okres Ž., Š. I. L., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manželov Y. F., C.. T., W.. XX.X.XXXX E. R. F., W.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 6.10.1988 v Rajeckej Lesnej, zapísané v knihe manželstiev Y. Ú. U. C. N., U. A. X, C.Í. XXXX, W. L. XX, T. T. Č. X, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.2.2018 domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzatvorila s manželom dňa 6.10.1988 v v Rajeckej Lesnej, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Rajeckej Lesnej. Manželia spoločne žili na adrese trvalého pobytu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila problémami medzi manželmi, ktoré vznikli už v prvých rokoch, keď manžel pracoval na týždňovky v zahraničí a ona sa starala o tri deti a domácnosť. Problémy spočívali v rozdielnom pohľade na starostlivosť o domácnosť a rodinu. Časom konflikty prerástli k hádkam a fyzickým atakom v dôsledku neopodstatnej žiarlivosti a alkoholizmu manžela. Po snahách o záchranu manželstva došlo k odcudzeniu, pričom od februára 2014 nežijú ako manželia.
2. Dňa 3.7.2018 doručil vyjadrenie k návrhu manžel navrhovateľky (č.l. 11), v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí a urobí všetko preto, aby si rodinu udržal, pretože po 30 rokoch manželstva to nechce zahodiť.
3. Dňa 28.8.2018 doručila navrhovateľka vyjadrenie k vyjadreniu manžela (č.l. 17), v ktorom zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že sa jedná o dlhoročné odcudzenie, kde nie je možnosť nápravy, V správaní manžela nedošlo k zásadnej zmene a rozdielnosť pováh im neumožňuje harmonické spolužitie.
4. Súd následne nariadil termín pojednávania na 22.10.2018, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti účastníkov konania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky a manžela, oboznámením listinných dôkazov a písomnými vyjadreniami účastníkov. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že nezhody medzi ňou a jej manželom vyplývajú nielen z komunikačných problémov medzi manželmi, ale sú aj dôsledkom násilia. Manžel ju nemá problém fyzicky napadnúť aj v situácii, keď drží na rukách dieťa - ich vnúča. V domácnosti často dochádza k hádkam a násilnému správaniu manžela, či už pod vplyvom alkoholu alebo v triezvom stave. Manžel je žiarlivý, vulgárne jej nadáva a v prípade, že má ísť na nejaké stretnutie, tak ju sleduje. Často ju obmedzuje a keď mu neoznámi kam ide (napríklad na oslavu 50-tky svojej kolegyne), nadáva jej. Napriek tomu, že mu počas
manželstva dala viackrát šancu, správanie manžela sa nezlepšilo. O vulgárnom správaní manžela predložila manželka na pojednávaní listinný dôkaz - do návrhu na rozvod písané vyjadrenie manžela, ktorým ju verbálne napádal, vulgárne osočoval a podobne. Samotný manžel navrhovateľky uviedol, že písmo na uvedenom liste jej jeho a že to písal v amoku po tom, čo zistil, že manželka podala návrh na rozvod manželstva. Samotný manžel opakovane uviedol, že manželku miluje a s rozvodom nesúhlasí. Konštatoval, že urobí všetko pre záchranu ich manželstva. Na druhej strane nepoprel fyzické či verbálne napádanie manželky (vulgárne nadávanie či bitky). Práve naopak, konštatoval, že aj manželka napadla jeho, a to aj spolu s deťmi. Manžel sám uviedol, že medzi manželmi dochádza k častým hádkam aj pre maličkosti. Okrem toho uviedol, že by jeho správanie bolo iné, keby vedel, že manželka podá návrh na rozvod. Na otázku sudkyne, či či počas 30-ročného manželstva po nejakej negatívnej situácií, či konflikte medzi manželmi mu bol poskytnutý priestor na nápravu ich vzťahov uviedol, že k uvedenému viackrát došlo. Na chvíľu sa ich vzťahy zlepšili, a potom po nejakej maličkosti došlo opätovne k hádkam. Napriek tomu však trvá na tom, že manželstvo chce zachrániť. Samotná navrhovateľka uviedla, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo napäté, pričom spolužitie s manželom je náročné aj pre jeho náladovosť - chvíľu je všetko v poriadku a potom príde násilné správanie, a to aj za prítomností deti či iných osôb. Obaja manželia zhodne uviedli, že dlhodobo intímne nežijú, podľa vyjadrenia navrhovateľky od roku 2014. Navrhovateľka uviedla, že možnosť na nápravu manželstva už nevidí, nakoľko manžel v minulosti už niekoľkokrát manžel sľuboval nápravu, avšak nikdy k nej nedošlo, nikdy slovo nedodržal. Ďalej súd oboznámením s listinnými dôkazmi zistil nasledovné:
5. Súd mal sobášnym listom preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 6.10.1988 v Rajeckej Lesnej, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Rajeckej Lesnej, vo zväzku 3, ročník 1988, na strane 37, pod poradovým číslom 7.
6. Lustráciou a z rodných listov súd zistil, že z manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú toho času plnoleté a nežijú s rodičmi trvalo v spoločnej domácnosti. 7. Obaja manželia zhodne uviedli, že manželstvo je poznačené hádkami a častými konfliktami. Manžel s návrhom na rozvod manželstva ani argumentami navrhovateľky nesúhlasil a trval na tom, že chce manželstvo zachárniť. Manželka vo svojich vyjadreniach poukázala na opakované násilné aj verbálne útoky manžela, ktoré on nespochybnil a rovnako aj na skutočnosť, že počas 30 rokov trvajúceho manželstva mal viackrát možnosť vzťahy napraviť, avšak bezúspešne. Manželia dlhodobo intímne nežijú, komunikácia je tiež náročná. Samotný manžel priznal, že by sa snažil o nápravu viac, keby vedel, že sa manželka odhodlá podať návrh na rozvod, s ktorým on nesúhlasí.
8. Priestor pre úpravu vzťahov mediáciou manželka, t.j. navrhovateľka odmietla, a to s ohľadom na dlhotrvajúce problémy, ktoré napriek snahám z jej strany neboli vyriešené. Ani samotný manžel neprejavil záujem o riešenie manželských problémov prostredníctvom manželskej poradne, iba konštatoval, že manželstvo chce udržať.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.
11. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o rodine.
14. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy obaja manželia priznali, že sú medzi nimi dlhodobo konflitky sprevádzané násilím zo strany manžela (manžel vôbec nepoprel tvrdenia manželky o bitkách či fyzických a verbálnych útokoch, naopak, poukázal na to, že aj ona napadla jeho ). Z výpovedí manželov na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že rozvrat vzťahov medzi manželmi je natoľko záasadný, že nemožno očakávať nápravu. Napriek tvrdeniam manžela, že chce manželstvo zachrániť, nijakým spôsobom nepreukázal nápravu vzťahu, a to ani počas krátkeho časového úseku od podania návrhu na rozvod. Práve naopak, z jeho reakcie na podanie návrhu na rozvod manželkou jednoznačne vyplýva potvrdenie vyjadrenia manželky o násilnom a vulgárnom správaní manžela. Manželstvo je zväzkom muža a ženy, ktorí si vážia jeden druhého a v spoločnom živote sú si oporou. V prípade, že by manžel myslel vážne svoje vyjadrenia o záchrane manželstva, neútočil by opakovane na manželku slovne ani fyzicky. V danom prípade manžel po podaní návrhu na rozvod manželstva manželku opakovane napádal, čo sám nepoprel a rovnako to vyplýva z písomného vyjadrenia spísaného jeho rukou na návrh na rozvod manželstva (podanie je obsahom prílohovej obálky).
15. Z vykonaného dokazovania, a to najmä prednesom manželov na pojednávaní, má súd za to, že v 30- ročnom manželstve bol poskytnutý dostatočný časový priestor na nápravu manželského života. Nakoľko k žiadnej náprave nedošlo a konflikty medzi manželmi pokračujú, pričom súčasťou ich spolužitia je aj násilné správanie, nemožno považovať tvrdenia manžela o snahe napraviť manželské spolužitie za dôveryhodné. Rovnako nie je možné dôvodne očakávať od druhého manžela, aby v takomto zväzku zotrval. Súd je toho názoru, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť, aby v takomto zväzku zotrval. V prípade nezáujmu o jeho obnovu zo strany čo i len jedného z manželov dôvodiac najmä násilným správaním druhého manžela, sú podľa názoru súdu splnené podmienky ustanovené zákonom o rodine v § 22 a 23 zákona o rodine na rozvod manželstva. S ohľadom na túto skutočnosť, súd manželstvo manželov Marty Balážovej a Jozefa Baláža rozviedol.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľka nepodala trovy konania nežiadala, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.