Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoCsp-10-2022.pdf
PDF · 73.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/10/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému G. O., XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, o zaplatenie sumy 1.241,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. novembra 2021, č.k. 4Csp/17/2021-50, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa splatnosti uloženej povinnosti žalovanému p o t v r d z u j e.
Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.008,79 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.008,79 eur od 24.08.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 62,50% v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny na žalovanom vo výške 1.241,63 eur, úrokov vo výške vo 24% ročne zo sumy 1.060,43 eur od 17.08.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 1.221,63 eur od 17.08.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, ďalej § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, § 563, § 565, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2 písm. e/, h/, § 11 ods. 1 písm. b/, d/, zák.č. 129/2010 Z.z., ďalej ust. § 121 ods. 3, § 54a Občianskeho zákonníka a tiež § 1 písm. a/ zák.č. 62/2010 Z.z. a čl. XIII. bod 4. zák.č. 9/2021 Z.z. a tiež ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
3. Súd prvej inštancie zmluvu, z ktorej sa odvíjal právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu o úvere, ktorý má zároveň spotrebiteľský charakter a následne dospel k záveru, že výšku úverového rámca v prejednávanej veci nie je možné ustáliť, nakoľko v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. h/ zák.č. 129/2010 Z.z. musí byť uvedený jeden údaj o celkovej výške úveru. Zmluva tiež neobsahuje správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. h/ a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, pretože do nej nebol zahrnutý poplatok za poistenie a preto bola celková výška RPMN uvedená
nesprávne. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, pretože úver nesplácal riadne a preto s poukazom na zistené nedostatky v prejednávanej zmluve vyššie uvedené je potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový a preto v konečnom dôsledku bol povinný žalovaný vrátiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru, preukázateľne vo výške 1.072,24 eur. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru, čo mu bolo oznámené listom zo dňa 20.08.2018 a listina mu bola doručená dňa 22.08.2018. Žalovaný uhradil sumu 63,45 eur a preto patrí v konečnom dôsledku žalobcovi právo na zaplatenie sumy 1.008,79 eur spolu s úrokom z omeškania. Preto bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania, patrí žalobcovi právo na 5%-tný úrok z omeškania, avšak nie tak ako bol žalovaný od 17.08.2018, ale od 24.08.2018, teda odo dňa nasledujúceho potom, ako mal žalovaný plniť vzhľadom na doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Vo zvyšku bola žaloba, kde sa žalobca domáhal úroku z omeškania skôr zamietnutá. Rovnako žalobcovi nebol priznaný nárok vo výške 20,- eur za náklady spojené s uplatnením pohľadávky z dôvodu, že o výške týchto nákladov žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP, 3 dni a táto plynie od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a po odrátaní neúspechu žalobcu od úspechu žalovaného dospel k záveru, že je v konečnom dôsledku žalovaný zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu trov vo výške 62,50%, pričom v súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že mal zlomenú ruku a preto sa nedostavil na súd. Potvrdil, že má živnosť a to málo, ako kedy potrebujú, chcel by však peniaze zaplatiť, avšak pokiaľ by sa dalo, tak žiadal splátkový kalendár po 50,- eur, pretože naposledy zarobil 114,- eur a nevie ako to bude ďalej s robotou.
5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Mal pritom zato, že žalovaný v odvolaní neuviedol v akom rozsahu predmetné rozhodnutie napáda a žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté odvolanie odmietol a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
6. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.
7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v § 380 a § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti daného plnenia je potrebné ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov:
8. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd pri určení splatnosti uloženej povinnosti aplikoval ust. § 232 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že lehotu na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je v zásade lehota troch dní. Citované ustanovenie súdu umožňuje vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu určiť aj lehotu dlhšiu, čo vychádza z ust. § 232 ods. 4 CSP, ktorý zároveň nevylučuje možnosť určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom sa určí výška splátok a podmienky ich splatnosti. Hľadiská pre úvahu súdu ako má priznať žalovanému, ktorú platobnú povinnosť určil na plnenie, či výhodu splátok sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade nedodržania skutočnosť, že by lehota na plnenie, či prípadné nedodržanie plnenia splátok nebolo vzhľadom k osobným pomerom príliš ťaživé a podobne.
9. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť uhradiť dlh v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku je správne, preto lebo žalovaný bol na pojednávanie pre súdom prvej inštancie riadne predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, pojednávania sa nezúčastnil a prvýkrát reagoval na listinu zo strany súdu vo forme podaného odvolania, v rámci ktorého žiadal, aby mu bolo umožnené platiť dlh v splátkach. Zároveň však k svojej žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala jeho osobná finančná situácia, prípadne doklady, ktoré by preukazovali finančné pomery na jeho strane, zárobkové schopnosti, možnosti, prípadne vyživovacie povinnosti a iné okolnosti, ktoré by umožnili súdu skúmať tieto jeho pomery, na základe ktorých by v konečnom dôsledku mohlo byť pripustené plnenie dlhu v splátkach. Pokiaľ však obrana žalovaného, v ktorej žiadal o pripustenie plnenia dlhu v splátkach
spočívala len v tom, že poukázal na svoj príjem za posledný mesiac bez toho, aby tieto svoje tvrdenia ďalej zdokladoval, dospel odvolací súd k tomu záveru, že nie je možné umožniť žalovanému, aby plnil dlh v splátkach tak, ako žiadal v podanom odvolaní.
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel potom odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa splatnosti daného plnenia ako vecne správny potvrdiť.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca v celom rozsahu a preto mu vznikol nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).