Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/96/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného

P. C.,

nar. X.X.XXXX vo V. L., trvale bytom X., F. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/22/2018 zo dňa 21. mája 2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. C. podľa § 285 písm. d) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. Pv 79/18/3305 zo dňa 11.4.2018, v ktorej mu kládol za vinu, že sa mal dopustiť zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na §§ 139 ods. 1 písm. c), e), 127 ods. 3, 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 27.01.2018 v čase od 15:00 hod. do 20:58 hod. uzamkol vchodové dvere rodinného domu v X. na F. ul. č. XXX/XX tak, že ponechal kľúč v zámku dverí a následne nútil svoju manželku F. C. zotrvať proti svojej vôli s obžalovaným v obývacej izbe domu tak, že ju chytil rukou za plece a odsotil ju od dverí so slovami "nikde nepôjdeš", čo sa zopakovalo približne 4-5 krát, pričom obžalovaný na poškodenú kričal a vulgárne jej nadával a tiež vytrhol z ruky poškodenej mobilný telefón počas jej telefonickej komunikácie s ich synom a bránil jej v ďalšej komunikácii so synom a tiež v tom, aby mohla ísť otvoriť synovi vstupné dvere do rodinného domu v čase, keď sa do domu snažil dostať, čo sa mu podarilo až za asistencie polície a hasičov, ktorí po privolaní sekerou rozbili vchodové dvere do domu, pričom uvedeným konaním bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu svojej manželke F. C., nar. XX.XX.XXXX, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. por., § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil tak, že smeruje proti výroku o vine aj proti výroku o ochrannom opatrení. Prokurátor predovšetkým uviedol, že z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplýva, že by obžalovaný bol v čase spáchania skutku nepríčetný. Znalec z odvetvia psychiatrie vo svojom znaleckom posudku najmä uviedol, že obžalovaný v čase spáchania predmetného činu v dôsledku

psychózy mal forenzne významne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie. K výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní prokurátor uviedol, že tento najprv na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a až na ďalšie otázky uviedol, že rozpoznávacie schopnosti obžalovaného sa prakticky blížia k vymiznutiu. Toto jeho konštatovanie možno interpretovať iba tak, že schopnosti obžalovaného rozpoznať protiprávnosť konania a svoje konanie ovládať boli iba významne znížené, nie však vymiznuté, a preto nemožno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Prokurátor poukázal tiež na to, že choroba obžalovaného je stabilizovaná a tento je schopný chápať zmysel trestného konania. Poukázal tiež na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 Tr. por., ktoré súd prijal. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. navrhol, aby odvolací súd uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby s tým, aby mu uložil trest odňatia slobody s použitím aj § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. pod dolnú hranicu trestnej sadzby s podmienečným odkladom. Taktiež navrhol obžalovanému uložiť podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca uviedol, že osobný výsluch znalca z odvetvia psychiatrie navrhoval už v prípravnom konaní, čo bolo vyšetrovateľom po konzultácií s prokurátorom odmietnuté. Pritom už záver písomného znaleckého posudku jasne signalizoval neprípustnosť podania obžaloby v tomto konaní, nakoľko v ňom nevystupoval trestne zodpovedný páchateľ. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušiť výrok o oslobodení spod obžaloby a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Senát odvolacieho súdu sa najprv zaoberal procesnou otázkou v postupe a rozhodnutí súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, keď tento najprv postupom podľa § 257 Tr. por. so súhlasom aj prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe. Následne však po vypočutí znalca z odvetia psychiatrie rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. d) Tr. por., pretože tento pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný. Senát odvolacieho súdu síce považuje takýto procesný postup za nie obvyklý, pretože ak boli pochybnosti o správnosti záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku a naň nadväzujúce pochybnosti o príčetnosti obžalovaného v čase činu, správne mal rozhodnúť podľa § 257 ods. 7 Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovaného neprijíma.

Na druhej strane ani vyššie uvedený procesný postup súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní (prijatie vyhlásenia obžalovaného) nemôže vytvoriť prekážku pre rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ak z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynie, že je daná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť podľa § 22 Tr. zák. (nedovŕšenie veku páchateľa), alebo podľa § 23 Tr. zák. (nepríčetnosť páchateľa). Tieto okolnosti pritom môžu vyplynúť aj z dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré súd vykonáva po prijatí vyhlásenia - k výrokom o treste, náhrade škody, alebo ochranného opatrenia. V prejednávanej veci bol znalec z odvetvia psychiatrie na hlavnom pojednávaní vypočúvaný primárne k rozhodnutiu súdu o ochrannom liečení obžalovaného.

Ďalej k vecnej otázke týkajúcej sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o nepríčetnosti obžalovaného a jeho oslobodení spod obžaloby, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Po oboznámení sa s písomne podaným znaleckým posudkom z odvetia psychiatrie k duševnému stavu obvineného z prípravného konania a s obsahom výsluchu príslušného znalca na hlavnom pojednávaní, možno výsledky tohto dokazovania z odborného hľadiska premietnuť do rozhodnutia o právnej otázke v tom, že obžalovaný bol v čase činu nepríčetný. Už z odborných psychiatrických formulácií znalca v písomnom znaleckom posudku o forenzne významnom (nie teda bežnom) znížení obidvoch zložiek: rozpoznávacia schopnosť (rozumová, intelektuálna), ovládania schopnosť (vôľová), ktoré závery vyplynuli z duševnej poruchy obžalovaného v podobe psychózy a nadväzujúcich organických zmien osobnosti, vyplývali pochybnosti

o príčetnosti obžalovaného, keď pre nepríčetnosť postačuje, že nie je daná hoci aj len jedna z rozpoznávacej a ovládacej schopnosti.

Z ustálenej súdnej praxe, ale aj obsahu výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní pritom vyplýva, že z odborného hľadiska je kvantifikovanie úplného vymiznutia obidvoch alebo jednej z vyššie uvedených schopností páchateľa veľmi obtiažne, ak nie nemožné. Preto aj znalec na hlavnom pojednávaní sa správne „vyhol“ takejto absolútnej odbornej formulácii, ale svoje závery z písomného znaleckého posudku opakovane prirovnal k stavu „blížiacemu sa vymiznutiu“ vyššie uvedených schopností obžalovaného. Dokonca tu uviedol, že nejaké prvky týchto schopností mohol mať obžalovaný zachované, prakticky však nemohol rozpoznať a ovládať svoje konanie. Znalec tiež uviedol, že je možné, že uvedené schopnosti boli u obžalovaného vymiznuté, k čomu si znalec na hlavnom pojednávaní pomohol formuláciou iného znalca z danej oblasti o „pravdepobnosti hraničiacej s istotou“.

Na základe takýchto výsledkov dokazovania takej zložitej objasňovanej skutočnosti akou je duševný stav obvineného v čase spáchania činu, z pohľadu jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností, sa senát odvolacieho súdu stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý v súlade s ustanovením § 23 Tr. zák. dospel k záveru, že obžalovaný pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť ani ovládať svoje konanie.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.