Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/433/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: IDM - CAR, spol. s r.o., Pieskovcová 64, 841 07 Bratislava, IČO: 35 753 617, zastúpený JUDr. Stanislavom Melíškom, advokátom, Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: S., zastúpený JUDr. Ľuboslavom Linderom, advokátom, Zámocká 8, 901 01 Malacky, o uloženie povinnosti premiestniť včelstvá, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 01.06.2016 doručenou súdu dňa 03.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť premiestniť svoje včelstvá do vzdialenosti minimálne 300 m od pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a postaviť ich tak, aby letáče smerovali opačným smerom, ako sa nachádzajú tieto pozemky. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že prevádzkuje Autoservis H. súp.č. XXXX postavený pozemku parc.č. XXXX/XX. a predajňu aut súp.č. XXXX na pozemku parc.č. XXXX/ XX. v k.ú. P., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vlastníkom objektov aj pozemkov je spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978. Žalobca predáva motorové vozidlá a vykonáva servisnú a opravárenskú činnosť v uvedených prevádzkach, pričom motorové vozidlá určené na predaj a na výkon servisu sú umiestnené v prevádzkarňach a na priľahlých plochách. Žalovaný je vlastníkom včelstiev nachádzajúcich sa na pozemku parc.č. XXXX/X. lesné pozemky o výmere 23203 m2 v k.ú. P., zapísané na LV č. XXXX, vlastníkom pozemkov je Slovenská republika, ktorá vykonáva vlastnícke práva prostredníctvom podniku Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik a správu vykonáva organizačná zložka Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, odštepný závod P. Včelstvá sa nachádzajú cca 50 m od plotu oddeľujúceho pozemky, na ktorých sa nachádzajú prevádzkarne žalobcu. V čase aktivity včiel tieto prelietavajú aj nad prevádzkarňami, novými motorovými vozidlami určenými na predaj a vozidlami klientov žalobcu a pri prelete ich znečisťujú výkalmi. Odstraňovanie výkalov z motorových vozidiel je obtiažne, finančne a časovo náročné a hrozí pritom poškodenie laku. Včely ohrozujú aj zdravie zamestnancov žalobcu, návštevníkov a klientov tým, že je potenciálne nebezpečenstvo uštipnutia, ktoré v prípade alergie môže spôsobiť vážnu ujmu na zdraví. Žalobca uvedené považuje za zásah, ktorý ho nad mieru primeranú pomerom obťažuje a vážne ohrozuje výkon jeho práv, ale predovšetkým ohrozuje vznikom škody. Žalobca poukazuje na § 127 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých je žalovaný povinný vykonať také opatrenia, aby včely z jeho včelstiev neznečisťovali motorové vozidlá a tiež vykonať také opatrenie, aby neohrozovali zdravie osôb. Za daných okolností sa javí ako najúčinnejšie premiestnenie včelstiev do inej lokality. Žalobca sa pokúsil so žalovaným vyriešiť vec mimosúdne, žalovaný mu oznámil, že opatrenia boli vykonané už prv, včelstvá boli premiestnené do

vzdialenosti 50 m od hranice pozemkov, podľa žalobcu ich však nepremiestnil na takú vzdialenosť, keby aj, táto vzdialenosť je nedostatočná.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré doručil súdu dňa 20.02.2017, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V zhrnutí vyjadrenia uviedol, že včely sa na pozemku chovajú od roku 1954, dávno pre výstavbou predajne áut a autoservisu, žalobca bol na chov v susedstve upozornený; rozsudok na základe žaloby by bol nevykonateľný, nakoľko charakter, tvar, rozmery pozemku neumožňujú posunutie včelstiev o požadovaných 300 m od hranice pozemku; žalovaný má súhlas na umiestnenie včelstiev na pozemku parc. č. XXXX/X. a nie je oprávnený umiestniť včely na iný pozemok; včela má dolet cca 6-9 km, aj v prípade, že by posunutie bolo možné, nemalo by to vplyv na situáciu; žalobca nepreukázal ani obťažovanie nad miestu primeranú pomerom, ani vážne ohrozenie majetku alebo zdravia; žalovaný má za to, že je potrebné vziať do úvahy tiež záujem spoločnosti na chove včiel. Včelstvá žalovaného sú umiestnené na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 13207 m2, druh pozemku lesný porast zap. na LV č. XXXX, k.ú. P., pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Včelstvá sa nachádzajú na hranici lesa, nie je možné ich posunúť ďalej, nachádza sa tam hustý lesný porast, najvzdialenejší bod pozemku je od hranice pozemku žalobcu vzdialený 248 m, preto je nemožné presunúť včely do vzdialenosti požadovaných 300 m. Včela má dolet cca 6-9 km, pri výlete z úľa letí priamo hore a lieta vo výške cca 3 m a viac. Včely sa na pozemku parc.č. XXXX/X. chovajú od roku 1954 so súhlasom vlastníka pozemku s ich umiestnením Vojenských lesov a majetkov SR, štátny podnik, v r. 1954 bolo v lokalite 800 včelích rodín, dnes je ich 390. V roku 1979 bola medzi Y. a Lesnou správou VLM W. uzatvorená dohoda, ktorej predmetom je súhlas s umiestnením včelstva na pozemku, po jeho smrti má žalovaný umiestnené včelstvá na pozemku na základe povolenia VLM na chov včiel zo dňa 15.07.2011. Manželka žalovaného pritom upozornila žalobcu pred výstavbou areálu, že sa na susednom pozemku chovajú včelstvá, žalobca uviedol, že mu to vadiť nebude. Včely sú mimoriadne dôležité pre život, až 70 % hlavných plodín pre ľudskú výživu závisí od opeľovania, zachovávajú prirodzený chod ekosystému planéty. V roku 2011 podal žalobca sťažnosť na chov včiel Mestskému úradu Q., žalovaný v snahe zachovať dobré susedské vzťahy presunul včelstvá do vzdialenosti 50 m od hranice pozemkov žalobcu, otočil lietače úľov chrbtom k pozemku žalobcu (smerom na diaľnicu) a požiadal žalobcu, aby využil možnosť uchytenia zelenej protihmyzovej sieťky na oplotenie na ochranu vozidiel, čo žalobca nerealizoval. Dotknuté pozemky sú mimo zastaveného územia obce, v lokalite nie je obytná zóna. Žalovaný má za to, že obťažovanie iných nad mieru primeranú pomerom nebolo žalobcom preukázané, určité riziká spojené s bodnutím včiel sú obvyklé a hrozia kdekoľvek v prírode. Žalobca ničím nepreukázal vážne ohrozenie vzniku akejkoľvek škody na majetku alebo na zdraví. Aktivita včiel je sezónnou záležitosťou, prebúdzajú sa v marci a končia činnosť v septembri, vyprázdňovanie včiel je iba pri prvom jarnom prelete, a nie je možné ho považovať za vážne ohrozenie.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 19.06.2017, uviedol, že nenamieta, že žalovaný umiestnil včelstvá bez príslušných povolení a súhlasov, ani dôležitosť včiel pre životné prostredie a život ľudstva, namieta, že včely pri plnení týchto ušľachtilých cieľov poškodzujú vyprázdňovaním majetok a sťažujú výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca sporuje vyjadrenie žalovaného, že bol o umiestnení včiel informovaný pred výstavbou a tiež, že vyprázdňovanie včiel je len raz v roku, naopak prelietavajú a vyprázdňujú sa na areálom žalobcu od jari až do skončenia aktivity. Žalobca má za to, že protihmyzovú sieťku mal inštalovať žalovaný, pretože jeho činnosťou prichádza ku škodám na majetku žalobcu. Rozsudok je podľa žalobcu vykonateľný, nakoľko je pozemok dostatočne veľký na premiestnenie, prípadne navrhuje, aby včely žalovaný premiestnil na iné miesto, alebo urobil iné opatrenia, aby neprelietavali nad objektom žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný nemá vôľu takéto opatrenia urobiť, nakoľko úle sú v zlom stave a premiestnenie by mohlo spôsobiť ich rozpad.

4. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na vyjadreniach, že žalobca bol informovaný o chove včiel pred výstavbou a tiež na skutkových tvrdeniach ohľadom špinenia včiel. Vo väčšom množstve včely vyprázdňujú svoj kalový vačok v blízkosti úľa výlučne pri svojom prvom jarnom prelete po zime, t.j. keď po prvý krát po zime opustia úľ. To isté však robí aj všetok ostatný hmyz, ktorý sa na jar prebúdza. Aktivita včiel je sezónnou záležitosťou, včely nie sú aktívne celoročne. Včely sa prebúdzajú po zime približne v marci a končia svoju činnosť v septembri/októbri, v závislosti od počasia. Zvyšné mesiace, t. j. od októbra do marca sú neaktívne. Špinenie, ktoré uvádza žalobca, môže byť jedine prvé jarné špinenie, v nasledujúcich 6 mesiacoch k vyprázdňovaniu kalového vačku dochádza ojedinele priebežne počas letu. Včely môžu mať dolet 6-9 km, priemerná včela lieta v rádiuse cca. 3 km od úľa. Preto posunutie včelstiev na vzdialenosť 300 metrov od hranice pozemkov nemá žiadny význam, navyše situácia v

lokalite ani neumožňuje včelstvá premiestniť, neexistuje pre nich žiadne iné vhodné miesto. V okolí prevádzky žalobcu sa nachádzajú včelstvá aj iných chovateľov, a to IA., lokalita Q. (v blízkosti Y. vzdušná vzdialenosť od prevádzky cca 2,5 km, G. lokalita VG.a okraji lesíka, vzdušná vzdialenosť od prevádzky cca 3 km, včelstvá umiestnené v lokalite Q., vzdušná vzdialenosť od prevádzky cca 4 km: Q. a G. a jeho syn, včelstvá umiestnené na okraji lesíka na konci T. Ich vzdušná vzdialenosť je cca 0,5 km od prevádzky žalobcu.

5. Podľa § 177 ods. 1 súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, výsluchom žalobcu a žalovaného, ako aj navrhnutých svedkov, oboznámil sa s odborným vyjadrením T., oboznámil sa s fotodokumentáciou predloženou žalobcom a žalovaným, kópiou katastrálnej mapy s náčrtom umiestnenia včelnice, situačným náčrtom vyhotoveným žalovaným, vykonal vo veci dve ohliadky dňa 18.06.2018 a 27.08.2018, z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Z listu vlastníctva č. XXXX . pre k.ú. P. vyplýva, že obchodná spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s., IČO: 35 730 978 je vlastníkom nehnuteľností pozemkov parc. registra C č. XXXX/X,. ostatné plochy vo výmere 1790 m2, parc. registra C č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1231 m2, parc. registra C č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 979 m2 a stavby č. súp. XXXX . na parcele č. XXXX/XX. Y. a na parcele č. XXXX/XX Predajňa áut.

7. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. P. vyplýva, že Slovenská republika je výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemkov o.i. parc. registra C č. XXXX/X, lesné pozemky vo výmere 23.203 m2, ako aj parc. registra C č. XXXX/X, lesné pozemky vo výmere 13.2017 m2. Správcom majetku štátu sú Vojenské lesy a majetky SR, š.p.

8. Zo Záznamu Mesta P. zo šetrenia sťažnosti na pána S., chovateľa včiel na pozemku parc.č. XXXX/ X, č. záznamu XXXX/XXXX zo dňa 28.06.2011, ako aj Oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 14.07.2011 vyplýva, že žalobca podal na žalovaného sťažnosť Útvaru hlavného kontrolóra Mesta P. v sťažnosti uvádza, že postavil v roku 2009 na Priemyselnej ulici v P. prevádzku Y. áut na pozemkoch parc.č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, na susednom pozemku, ktorý patrí š.p. Vojenské lesy, vedľa oplotenia sa nachádza množstvo úľov so včelami vo vlastníctve žalovaného a výkalmi znečisťujú fasádu budovy, motorové vozidlá a totemy. Žalobca žiadal, aby žalovaný premiestnil včely do inej lokality lesa, pretože ohrozujú zamestnancov spoločnosti a spoločnosť vynakladá značné finančné prostriedky na odstraňovanie uvedeného znečistenia. Podľa VZN č. 9/2009 o chove a držaní zvierat na území Mesta P. je chovateľ je povinný dbať na to, aby chovom zvierat neohrozoval zdravé životné prostredie a životné podmienky a nedovoliť, aby chov a držanie zvierat nadmerným spôsobom rušil a obťažoval občanov hlukom, zápachom a pevnými tekutými odpadmi. Včelíny je možné umiestniť len vo väčších záhradách a so súhlasom majiteľa pozemku a so súhlasom vlastníkov priľahlých nehnuteľností. Žalovaný sa k sťažnosti vyjadril tak, že v mesiaci novembri po aktívnom zazimovaní, vrátane liečenia včiel vykoná opatrenia, aby sa predišlo ďalším možným nedorozumeniam, a to presun včelstiev do vzdialenosti cca 50 m a letáče budú otočené na opačnú stranu smerom na diaľnicu. Žalovaný predložil Dohodu o umiestnení včelstva na pozemku Vojenských lesov, ktorú uzatvoril otec žalovaného, po ktorého smrti žalovaný požiadal o pokračovanie užívania. Zároveň požiadal žalobcu o vykonanie opatrení uchytenia zelenej protihmyzovej sieťky na oplotenie pri vozidlách. Mesto oznámilo žalobcovi výsledok šetrenia a zaviazalo sa vykonať kontrolu v mesiaci november a december 2011.

9. Z písomnosti Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. adresovanej žalovanému Stanovisko k umiestneniu včelstiev na pozemkoch v správe VLM, š.p. o.z. MY.o dňa 13.02.2017 vyplýva, že žalovaný má umiestnené včelstvá na pozemku parc. č. XXXX/X . v k.ú. P., zap. na LV č. XXXX . v správe VLM, š.p. o.z. Malacky (Lesný celok BY. so súhlasom správcu nehnuteľností (Súhlasné stanovisko zo dňa 15.07.2011). Včelstvá sú umiestnené na lesných pozemkoch a vzhľadom na znižujúce sa počty majú veľký význam pre okolité ekosystémy.

10. Z Dohody zo dňa 03.04.1979 uzatvorenej medzi Q. vyplýva, že je majiteľom včelstiev v počte 28 rodín, Q. súhlasí s umiestnením včelstiev na dobu neurčitú v obvode lesnej správy odd. 18. O Zo žiadosti žalovaného zo dňa 22.111988 a 07.07.2011 vyplýva, že žalovaný požiadal o vydanie povolenia pre chov, ktorý zdedil po zomr. Y.i, svojom otcovi.

11. Zo Stanoviska Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. adresovanej žalovanému k umiestneniu včelstiev na pozemkoch v správe VLM, š.p. o.z. P. zo dňa 15.07.2011 vyplýva, že s ohľadom na prospešnú činnosť pre životné prostredie VLM SR, š.p. súhlasí s umiestnením včelstiev žalovaného na lesných pozemkoch na D., presné umiestnenie bude dohodnuté so zástupcom Lesnej správy JY.. Z vyjadrenia vedúceho LS U. zo dňa 01.08.2011 vyplýva, že súhlasí s umiestnením včelstiev v lokalite S. v lesnom oddelení 1XDXX na LC Bažantnica.

12. Zo Stanoviska Mesta P. k sporu uloženie povinnosti premiestniť včelstvá zo dňa 10.02.2017 vydaného na žiadosť žalovaného vyplýva, že Mesto P. predmet sporu riešilo v roku 2011 na základe sťažnosti žalobcu na znečistenie fasády, výkladov a motorových vozidiel trusom včiel v prevádzke na Priemyselnej ulici so snahou, aby prišlo k dohode medzi chovateľom a spoločnosťou. Na základe šetrenia sťažnosti bolo zistené, že rodina žalovaného má v lokalite W. umiestnené včelstvá od roku 1954, žalovanému boli uložené opatrenia na nápravu, a to presun včelstiev do vzdialenosti 50 m od hranice pozemku a otočenie výletových otvorov smerom na diaľnicu. Žalobcovi bolo doporučené na oplotenie pripevniť protihmyzovú sieť. Mesto uvádza, že ide o sezónnu záležitosť, chov včiel má veľký význam pre životné prostredie, funkcia včiel ako opeľovača je nezastupiteľná a podľa názoru mesta je dôležité, aby včelstvo v lokalite ostalo.

13. Zo stanoviska Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov P. adresovanej žalovanému zo dňa 09.01.2017 vyplýva, že žalovaný je riadne prihlásený ako chovateľ do Centrálneho registra včelstiev Liptovský Hrádok pod č. I., včelstvá sú každoročne kontrolované úradným asistentom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy X. kladným stanoviskom k chovu.

14. Z odborného stanoviska predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov F. zo dňa 07.09.2017 vyplýva, že včely zbierajú potravu bežne do 3 až 7 km od úľa, pre peľ nelietajú ďaleko, ale pre sladinu (nektár, medovica) aj niekoľko kilometrov, nejde o náhodné lety ale prejav znáškovitého správania včelstva. V sťažených podmienkach dosahuje rýchlosť letu včiel sotva 20 km/hod., za priaznivých okolností až 24 km/hod., t.j. 5,5 až 5,7 km/sek. Hromadné prelety, známe pod pojmom „prášenie“, najväčšie je v jarnom období, tzv. prvý jarný prelet včiel po zimovaní a vtedy je najintenzívnejší očisťovací let. Počas roka ich vykonávajú mladé včely na 6. až 9. deň po vyliahnutí, pritom sa zbavujú výkalov vo väčšej vzdialenosti od včelnice, po hromadných preletoch sa mladé včely už stávajú lietavkami. Očisťovací prelet vykonávajú už trojdňové mladušky, ak váha kalového vačku je cca 20-25 % váhy ich tela.

15. Z Protokolu o skúške Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu č. XXXX/XXXX zo dňa 16.06.2015 vyplýva, že 12.06.2015 bol prijatý materiál na identifikáciu od p. Q., ako žiadateľ je uvedený P. osoba, ktorá odoberala vzorku, je neuvedená, nález suspektne svedčí pre exkrementy včiel. Žalobca predložil k protokolu listinu vyhotovenú tlačou vetsoftware.eu, vyhotovenú ordinujúcim veterinárnym lekárom P. 04.08.2015 s uvedením anamnézy poškodenie karosérie áut exkrementmi, pričom v listine je uvedené, že dňa 11.06.2015 bola prijatá vzorka od žalobcu na stanovenie prítomnosti peľových zŕn, na potvrdenie prítomnosti trusu včiel.

16. Zo záväzného stanoviska Obvodného lesného úradu v P. k umiestneniu stavby predajne áut a autoservisu žalobcu zo dňa 04.02.2008 vyplýva, že stavba na parc. č. XXXX/X bola umiestnená a realizovaná v ochrannom pásme lesných pozemkov na parcele č. XXXX/X.

17. Zo stanoviska Obvodného úradu životného prostredia v P. k vydaniu stavebného povolenia na stavbu PH.o dňa 27.12.2007 vyplýva, že OÚ súhlasí s vydaním stavebného povolenia na stavbu, pričom stavebník je o.i. povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k znečisťovaniu okolia a zhoršovaniu životného prostredia.

18. Z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia v P. k projektovej dokumentácii na stavbu F., zo dňa 2.7.2008 vyplýva, že OÚ nemá námietky k PD s tým, že na území stavby platí prvý stupeň ochrany, podľa § 4 zák.č. 543/2002 Z.zt o ochrane prírody a krajiny v znení nesk. predpisov je každý, kto vykonáva činnosť, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy alebo ich biotopy je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému úhynu, poškodzovaniu a ničeniu.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo veci dňa 27.11.2017 uviedol, že imisie spočívajú v znečisťovaní motorových vozidiel a prevádzky žalobcu výkalmi včiel, je tiež možné riziko škody na zdraví z dôvodu uštipnutia preletujúcimi včelami. Žalovaný má umiestnené včelstvá veľmi blízko objektu, nie sú umiestnené 50 m od hranice pozemku, v čase výstavby servisu to nebolo na stavenisku badateľné, nakoľko nebola v tom čase aktivita včiel a ešte neboli na pozemku umiestnené nové motorové vozidlá. Čo sa týka následkov imisií, žalobca musí vynaložiť značné náklady na čistenie vozidiel. Pôvodcom znečistenia sú nesporne výkaly včiel žalovaného. Budova prevádzky autoservisu je v leasingu.

20. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci dňa 27.11.2017 uviedol, že chov včelstiev nerešpektuje hranice pozemku. Čo sa týka jarného preletu a znečistenia výkalmi, toto sa deje u všetkého hmyzu, nielen u včiel. Žalobca nepreukázal, ktoré včely priamo preletujú a znečisťujú majetok žalobcu, čo sa týka priloženej fotodokumentácie k žalobe (č.l. 12 spisu) ide zrejme len o ilustračnú fotografiu, táto fotografia nevznikla z pozemku žalobcu, nakoľko sa na ňom nenachádza žiaden strom. Čo sa týka tvrdených škôd, prípadne uštipnutí, toto žalobca ničím nepreukázal, za 10 rokov k žiadnej takej udalosti neprišlo. V danej lokalite sú včely umiestnené viac ako 60 rokov a žalobca mal zvážiť všetky sprievodné javy, pokiaľ chcel v tejto lokalite umiestniť prevádzku. Argument žalobcu, že musí čistiť vozidlá pred predajom nie je možné považovať za škodu, každý predajca pred predajom vozidla zákazníkovi vozidlo umýva od popolčeka, sadzí, v prípade umiestnenia prevádzky v prírode ide o výkaly hmyzu.

21. Z výsluchu Q., konateľa žalobcu ako strany sporu na pojednávaní dňa 19.02.2018 vyplynulo, že po 1,5 roku, keď žalobca začal v oblasti pôsobiť, si všimol znečisťovanie výkalmi, a to nielen na vozidlách, ale aj na sakách. Na základe odborného vyjadrenia zistil, že ide o znečisťovanie včelami v susedstve. Nakoľko nie je včelár, nevedel pri začatí podnikania v tejto lokalite predpokladať, čo môžu včely spôsobovať. Včely sú od objektu vzdialené asi 15 m a určite ide o včely žalovaného. Nakoľko vozidlo na ich premiestenie a tiež úle boli v dezolátnom stave a žalovaný by mal zrejme problém s ich premiestnením, osobne navrhol pani O. pomoc s premiestnením, k dohode však neprišlo. Terén pred kúpou nehnuteľnosti si bol ohliadnuť, bol to les, včely si nevšimol, nevedel predpokladať dôsledky chovu v susedstve. Dá sa povedať, že počas celého leta je pozorovateľné znečistenie tak, ako je zachytené na fotodokumentácii. Hmyzovú sieťku neinštaloval, nakoľko si myslel, že do takej výšky by to technicky nebolo možné a v rozsahu, aby to chránilo celý pozemok.

22. Z výsluchu svedkyne Y., manželky žalovaného vyplynulo, že v roku 2008 mal žalovaný zdravotné problémy, bol hospitalizovaný, v tom čase so synom išla pozrieť včely, okolo oplotenia boli ľudia, konateľ žalobcu a geodet, zameriavali pozemok. Svedkyňa ich upozornila, že sú tu včely, či im to nebude vadiť, konateľ povedal, že nie Svedkyňa sa bola informovať na vojenských lesoch, či by včely mohli premiestiť na iný pozemok, povedali, že nie, nakoľko je to chránená oblasť, iné lokality by boli otvorené a nevhodné. V čase rozhovoru s konateľom bol na pozemku lesný porast, ktorý následne vyrúbal.

23. Z výsluchu svedka Q., syna žalovaného vyplynulo, že v roku 2008 prišli s mamou k včelám, videli vymeriavanie pozemku, mama prišla a opýtala sa, že tam máme včely, či im to nebude vadiť, pán Q. povedal, že nie. S mamou premiesťoval úle, ktoré boli bližšie k susedovi, minulý rok na konci zimy, keď ešte nelietali, boli to asi 4 úle, pôvodne boli vo vzdialenosti asi 50 m od plotu premiestili ich o ďalších 20 m a otočili tak, aby lietali smerom na diaľnicu.

24. Z výsluchu svedka F. zamestnanca žalobcu vyplynulo, že pracuje pre žalobcu 11 rokov, nie je problém s vozidlami, ktoré sú zaparkované, ale s vozidlami zákazníkov. Nemal predstavu čo dokážu včely, problém vzniká na jar nad 10°C, keď začnú lietať a vyprázdňovať sa, v tom čase za svedkom chodia tak cca 3 - 4 zákazníci, ktorí majú znečistené auto alebo fľak na košeli. Pokiaľ sú včely v lese, je to v poriadku. Svedok nevedel uviesť konkrétne mená zákazníkov. Toto sa stalo asi 3, 4 krát Asi pred rokom zobral vzorku zo všetkých áut v areáli na veterinárnu stanicu v P. a požiadal o rozbor, výsledkom rozboru bolo, že ide o výkal včiel. Včely prilietavajú k objektu od žalovaného, z tej strany je les a nevie o žiadnych iných včelách v okolí. Znečistené sú autá na voľnom priestranstve a autá, ktoré prišli na predaj, rovnako je znečistená fasáda a okná. Nakoľko je včelí výkal mastný, ide o náročnejšie umývanie s použitím chémie a namiesto 3 áut sa vyčistí len jedno. Znečistenie sa musí odstraňovať priebežne, ak by sa budúci majiteľ prišiel pozrieť na auto. Svedok neeviduje žiadneho zákazníka s požiadavkou na čistenie šatstva. Znečistenie začína na jar, keď je 10°C , najhoršie je však v lete, keď je auto rozhorúčené v prípade, že to kvapne na lak, je to až zavarené.

25. Z výsluchu svedka H.o na pojednávaní vo veci dňa 23.04.2018 vyplynulo, že v susedstve žalobcu a žalovaného v lokalite Tri duby býva od narodenia, cca 80-te roky. Chov včiel v lokalite si pamätá od malička, má vedomosť, že to bolo cca od 50-tych rokov. Dom svedka je od úľov vzdialený cca 30m. Vyšší výskyt včiel je asi 1 týždeň v mesiaci máj, vtedy sa včela rojí, ale to ide do lesa. Svedok pozoruje na svojom vozidle znečistenie, ale nevie povedať, či je to od včiel, táto lokalita je les, je tu výskyt iného hmyzu, komáre, ovadá, sršne, osy. Nestalo sa, že by svedka napadli včely, pracuje aj doma, má stolárstvo, dielňu a chodí aj do lesa ťažiť.

26. Z výsluchu svedka G., predsedu Bratislavského regiónu Slovenského zväzu včelárov na pojednávaní vo veci dňa 22.10.2018 vyplynulo, že žalovaný je členom zväzu, jeho otec je legendou medzi včelármi. Má vedomosť, že podstatou sporu je, že včely umiestnené vedľa autoservisu znepríjemňujú podnikanie žalobcovi vo forme výkalov. Po odbornej stránke už v roku 1626 boli zadokumentované tzv. malpighiho telieska, ktorými dochádza k vylučovaniu kyseliny močovej u hmyzu. Včela je lesný tvor. V prípade včiel tieto vylučujú nestrávené zvyšky peľu, ktoré sa kyselinou močovou sfarbia do žlta a tieto výkaly zdravá včela vynáša von z úľa, iba choré včely vylučujú v úli. Výkaly nie sú agresívne voči laku ani kovu, zanechávajú žltú stopu, ktorá ale nespôsobuje škodu ani na laku, ani na kove. Zhruba od 19. storočia sa včely chovajú v úľoch a včela sa takto čistí mimo úľ. Autoservis nie je lesné podnikanie, preto každá stavba by mala byť chránená, pokiaľ servis nemá zastrešenie, auto vždy bude „poškodené“ zo strany prírody. Na rozdiel od hmyzu, napr. vtáky majú agresívne výkaly, ktoré do 24 hod. sú schopné poškodiť lak. Tak ako vtáky, aj hmyz kalí prirodzene nad vodnou plochou, v prípade umiestnenia áut, keďže vidia lesklú plochu, sa im toto môže javiť ako vodná plocha. Vozidlá umiestnené pri lesnom poraste môžu byť rovnako znečistené peľmi, z lesa prichádzajú tiež hlodavce, alebo dravce, ktoré môžu poškodzovať káble, les má iné funkcie a z lesa sa dostáva k autoservisu veľa živočíchov priamo. Podľa vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva č. 285/2017 Z.z. o registrácii včelstiev, ktorá vykonáva zákon č. 342/2011 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, je žalovaný každoročne kontrolovaný, zisťuje sa zdravotný stav včelstiev fyzickou kontrolou včelstiev. Žalovaný je zapísaný v štátnom registri pod číslom XXXXX, teda spĺňa všetky podmienky pre chov. Ak by napr. niekto chcel chovať včely vedľa futbalového ihriska alebo plavárne, takýto chov sa nezaregistruje. Zo strany štátu nie sú žiadne výhrady k chovu žalovaného. Európska únia vyhlásila včelu za jedno najvýznamnejších hospodárskych zvierat, pričom úžitok chovu pre včelára je len 10%, 90% úžitkovej hodnoty je opeľovanie, za čo sú prideľované dotácie. Automobilový priemysel vo svete všeobecne postupuje ekologicky, možno by bolo dobré uberať sa týmto smerom, aby sa došlo v tejto veci k zmieru. Hromadné kalenie je len v jarnom období, každá včela po zimnom období má zásobu 50 mg výkalov, ktoré vypustí, keď teplota stúpne na 6 až 8 stupňov st. C, jednorázovo. Ide o obdobie cca Troch kráľov až do 15.3. Počas roka sa už čistí len ojedinele, prvé čistenie je viditeľné na snehu okolo úľov. Ide o výlet z úľu cca 30-40 m okolo úľov, včely sú skrehnuté, vtedy nevyhľadávajú vodnú hladinu a po vyčistení sa hneď vrátia do úľov. Pri bežnej činnosti už počas roka včela vylietava malými okruhmi kolmo nad úľ, nad borovice do výške 25 až 30 metrov, zo vzdialenosti 3 km nosí zásoby, dolet má však až 7 km, vracia sa rovnakým spôsobom z výšky 25-30 m nad úľom dole do úľa. Počas bežného roka sa včela po vyletení z úľu čistí cca. vo vzdialenosti 0,5 km - 1 km, výnimočne staršia včela pokiaľ nemá kompresiu na lietanie, sa vyčistí bližšie. V tomto období sa čistí priebežne t.j. vykalená malinká kvapôčka, ktorá sa nazbiera napr. za 2 týždne. Výlučok má kyslé zloženie, nakoľko obsahuje kyselinu močovú, javí sa ako mastný, ale neobsahuje tuky, paradoxne tukom ide zotrieť, drží dobre, ale nie je agresívny voči laku. Včelstvá žalovaného, nie všetky, ale určite prelietavajú nad objektom žalobcu a v minimálnom množstve počas roka vylučujú aj nad objektom. Rozlíšiť výkal včely a výkal iného hmyzu sa laicky určite nedá, aj iný hmyz kalí od bielej, cez žltú, po hnedú farbu. Chemicky určiť podľa zloženia výkalu, či je výkal z daného včelstva sa nedá, včely sú umiestnené v jednej lokalite, majú rovnakú stravu, včelár by im musel dávať niečo špeciálne, aby sa to premietlo do zloženia výkalov. Záhorie je známe tým, že je tu 10 druhov čmeliakov a tiež včely samotárky, teda divé včely, je potrebný rozbor, aby bolo zistené, o aké výkaly ide. Z fotografii sa to nedá.

27. Z výsluchu svedka G. hospodára Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v P., na pojednávaní vo veci dňa 22.10.2018 vyplynulo, že územie pozná 50 rokov, je to obvyklé miesto na umiestnenie včelstiev. Od roku 1962 tam boli 3 včelstvá, postupom času sa znížil počet na 1. Minimálne raz za rok sa na tom mieste zúčastňuje prehliadky, čo sa týka zistenia počtu včelstiev, liečenia a podobne. Nejaví sa, že by tam umiestnenie včelstva bolo prekážkou nejakej aktivity v okolí. V okolí umiestnenia včelstva žalovaného cca do vzdialenosti 1 km sú včelstvá p. M. a ďalšie včelstvo je cca 2 km od včelstiev žalovaného. Svedok má včelstvá tiež vo vzdialenosti 2 km. Úle žalovaného sú v dobrom technickom stave, začal s obnovou, jeden voz má vo veľmi dobrom stave, 5-6 úľov treba

ešte zrekonštruovať, ale vyhovujú, pri nich pri prevoze vplyvom rezonancii a terénu mohlo dôjsť k poškodeniu úľov, a tým aj včelstiev. Včely žalovaného sú vyšetrené každoročne, sú v dobrom stave a jeho starostlivosť bolo ohodnotená tým, že v minulom roku dostal striebornú medailu SZ včelárov. Podľa počasia včely vyhadzujú výkaly najmä pri prvom prelete t.j. vo februári - marci, neskôr pri prelete, ale to už nie je pravidelné.

28. Podľa čl. 20 ods. 3 zák.č. 160/1992 Zb. vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužívať na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ > výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

31. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

32. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

33. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

34. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť premiestniť svoje včelstvá do vzdialenosti minimálne 300 m od pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a postaviť ich tak, aby letáče smerovali opačným smerom ako sa nachádzajú tieto pozemky, teda ochrany pred tzv. susedskými imisiami upravené § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež uloženia povinností podľa § 417 ods. 1. Ustanovenie § 127 ods. 1 Obč. zákonníka sa uplatňuje pri ochrane takému výkonu vlastníckeho práva, ktoré presahuje hranice vlastníkovej veci. Oprávneným subjektom je každý, do koho práv sa skutkami vymedzenými v § 127 od. 1 Občianskeho zákonníka zasahuje. Ochrany proti rušivým skutkom podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa môžu domáhať nielen vlastníci alebo držitelia susedných nehnuteľností, ale môžu to byť aj nájomcovia a iné osoby, ktoré užívajú nehnuteľnosti na základe záväzkového právneho vzťahu (R 50/1985). Žalobca je preto vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby ako leasingový nájomca nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a prevádzkovateľ podniku F., bez ohľadu na to, že zapísaným vlastníkom nehnuteľností je obchodná spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s., IČO: 35 730 978.

35. Zákon poskytuje ochranu len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Generálna klauzula v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje dva zásahy do vlastníckych práv: 1/ obťažovanie iného, pričom táto skutková podstata je právne relevantná ako tzv. susedské imisie iba v prípade kvalifikovaného zásahu, nad mieru primeranú pomerom, 2/ vážne ohrozenie výkonu práv iného. Žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné sa domáhať vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa predne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo pozitívne vykonať (napr. premiestniť predmet svojho vlastníctva, viď. R45/1986). Povinnosť niečo konať možno uložiť v rámci ochrany poskytovanej podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je to možné považovať za opatrenie vhodné a primerané

k odvráteniu hroziacej vážnej škody. Ochrana podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmeruje teda k tomu, aby žalovanému boli uložené konkrétne opatrenia ukladajúce povinnosť niečo pozitívne konať. Z cit. ustanovenia vyplýva, že je výlučne na vlastníkovi, aby si sám zvolil opatrenie, ktorým zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, prípadne ohrozenia jeho práv (Cpj 203/86).

36. Žalobca by sa mohol v súdenej veci v prípade obťažovania včelami domáhať iba uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konkrétneho špecifikovaného rušivého chovania pri chove včiel, a je na samotnom rušiteľovi, aby rušivé imisie odstránil spôsobom, ktorý on uzná za vhodný a účinný ( napr. aj premiestnenie včelstva). Súd môže povinnosti, ktoré žiada žalobca uložiť žalovanému iba v prípade, ktorý predpokladá § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za podmienky, že ide o vážne ohrozenie toho, komu hrozí škoda. Ohrozený má vtedy právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

37. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, že prichádza k obťažovaniu včelstvami žalovaného nad mieru primeranú pomerom a taktiež nepreukázal, že by žalovaný chovom včiel vážne ohrozoval výkon jeho práv, alebo ho nad mieru primeranú pomerom obťažoval. Žalobca v konaní tvrdil, včelstvá žalovaného umiestnené vedľa prevádzky autoservisu a predajne obťažujú žalobcu pri jeho podnikaní vo forme výkalov na budove, ako aj automobiloch na predaj a servis, tiež tvrdil, že výkalmi prelietavajúce včely znečistili oblečenie zákazníkov, tieto tvrdenia však nepreukázal. Žalobca ničím nepreukázal, že k vyprázdňovaniu včiel pri prelete nad prevádzkou prichádza celoročne a intenzívne tak, že je to nad mieru primeranú pomerom. Súd pritom prihliadol na výsluchy svedkov G. ako aj odborné stanovisko predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Malacky T. zo dňa 07.09.2017, z ktorých vyplýva jednoznačne, že vyprázdňovanie včiel vo väčšom rozsahu je vzhľadom k biorytmu života včiel len pri prvom prelete po zimovaní, teda ide o jav, ku ktorému prichádza iba 1 x v kalendárnom roku, počas zvyšku roka pri aktivite včiel je vyprázdňovanie počas letu iba minimálne, v kvapôčkach, ktorá sa nazbiera za 2 týždne. Je nesporné, že žalobca postavil svoju prevádzku v lokalite, ktoré je lesom, v ochrannom pásme lesných pozemkov, kde je výskyt hmyzu vyšší ako v zastavanom území a o chove včiel v susedstve vedel (ako vyplynulo z výsluchu svedkov AA. a Q.). Súd ani vykonanými ohliadkami nezistil na objektoch ani vozidlách taký stupeň znečistenia, ktorý by nebol primeraný lokalite, kde sa prevádzka nachádza, znečistenie výkladov, ako aj vozidiel bolo zanedbateľné a takmer nepostrehnuteľné voľným okom. Čo sa týka predloženej fotodokumentácie, ktorou žalobca preukazuje znečistenie exkrementmi, zo samotných fotografií nie je možné ustáliť záver, že k znečisteniu prichádza opakovane a nad mieru primeranú pomerom, a najmä, že zadokumentované znečistenie pochádza práve od včiel žalovaného a nie od iných včiel, alebo iného hmyzu, ktorý sa v lese bežne nachádza.V konaní nebolo ani bezpečne a bez pochybností preukázané, že analýza vzorky exkrementov pochádza práve od včiel žalovaného, z Protokolu o skúške zo dňa 16.06.2015 síce vyplýva, že 12.06.2015 bol prijatý materiál na identifikáciu od p. VrY. ale ako žiadateľ je uvedený P.. Na listine, ktorú spolu s protokolom predložil žalobca je ale uvedené, že dňa 11.06.2015 bola prijatá vzorka od žalobcu, pričom listina je vyhotovená P. až 04.08.2015. Z protokolu nevyplýva, že ide o vzorku odobratú v prevádzke žalobcu, nevyplýva bez pochybností, že išlo o exkrementy včiel (nález len suspektne svedčí pre exkrementy včiel, t.j. len sa javí), a i v prípade, že by jednoznačne išlo o exkrementy včiel, nebolo preukázané, že vzhľadom na doletovú vzdialenosť a ďalšie včelstvá v lokalite, ide o exkrementy včiel žalovaného, alebo iného chovateľa, či iného hmyzu.

38. Pre priznanie ochrany podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca nepreukázal žiadne vážne ohrozenie, ktoré by mu bolo spôsobené chovom včiel žalovaného, nepreukázal vznik škody v príčinnej súvislosti s chovom včiel žalovaného (žalobca ničím nepreukázal tvrdené znečistenie oblečenia, obťažovanie zákazníkov včelami žalovaného a nepreukázal ani škodu, ktorá mu mala údajne vzniknúť z dôvodu padaných exkrementov včiel, tvrdeným umývaním vozidiel, nepreukázal výšku takejto škody. Pokiaľ by aj takáto škoda vznikala pri prvom jarnom prelete včiel, žalobca ako údajný poškodený neuskutočnil žiadne opatrenia na jej zmenšenie alebo odvrátenie, neinštaloval doporučené hmyzové siete.

39. Súd dáva do pozornosti osobitnosť v súdenej veci a to, že žalobca sa rozhodol postaviť si prevádzku v ochrannom pásme lesa, na hranici lesa, preto musel byť uzrozumený s tým, že toto prostredie je prirodzene osídlené hmyzom a je lokalitou dlhoročne využívanou na chov včiel. Súd napokon z ohliadky zistil že v susedstve prevádzky žalobcu je napr. píla na spracovanie dreva, pričom na výkladoch žalobcu bol viditeľný bežný prach, nie exkrementy hmyzu. Znečistenie áut a budov hmyzom bolo v čase

oboch ohliadok minimálne a takmer nebadateľné, prelet včiel nebol zaznamenaný žiadny. Je potrebné súhlasiť so žalovaným, že premiestnenie včelstva do vzdialenosti ako požaduje žalobca nie je možné z objektívnych dôvodov, nakoľko pri ohliadke bolo zjavné, že hustota lesného porastu takýto posun neumožňuje. Miera imisií, t. j. zalietavanie včiel na susediace pozemky a prevádzky, oproti miere imisií na prevádzku žalobcu, je podľa názoru súdu rovnaká, ani z výsluchu svedka O. ( bezprostredného suseda) nevyplynulo obťažovanie včelami žalovaného ako také, ani obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, v susedstve žalobcu a žalovaného v lokalite Tri duby býva od narodenia, 80-tych rokov.

40. Žalobca tiež nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie ochrany podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody, nepreukázal žiadne vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti v príčinnej súvislosti s chovom včiel žalovaného, nepreukázal konkrétne vážne ohrozenie majetku alebo zdravia, ktoré by malo spočívať v poškodzovaní vozidiel alebo stavieb, či zvýšených nákladoch na čistenie, netvrdil ani nepreukazoval, aké náklady ani v akej výške vynakladá nad rámec bežných nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou z dôvodov spočívajúcich práve v preletoch a špinení včiel.

41. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že dochádza k jeho obťažovaniu pri podnikateľskej činnosti nad mieru primeranú pomerom, nepreukázal, že k zásahu kvalifikovanej intenzity dochádza práve včelami žalovaného a nepreukázal ani vážne ohrozenie majetku alebo zdravia, pre ktoré by mal súd uložiť požadované obmedzenia žalovanému, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).