Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou I.. C. T. E. G. E. Ž.S.: C. E., L.. X.X.XXXX, J. G., V. XX, G. X.: C.. B. O., S., B. XXXX/XX, XXX XX G., W.: XX XXX XXX, G. Ž.: O., D..O..M.., B. XXX, XXX XX B., W.: XX XXX XXX, G. X.: S. T. E. &. G., D..O..M.., D. D.Í. T. X, XXX XX G., W.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie sumy 2 180,77 eur s prísl. , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 24.2.2017 žalobu o zaplatenie sumy 2 180,77 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že v období od 24.4.2014 do 31.10.2015 bol zamestnancom u právneho predchodcu žalovaného a následne u žalovaného. Pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.4.2014 a dňa 31.8.2015 bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného. Pracovný pomer zanikol po plynutí dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.10.2015. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že pre žalovaného pracoval často viac ako bol v pracovnej zmluve dohodnutý týždenný pracovný čas, t.j. 40 hodín. Napriek skutočnosti, že mu žalovaný vydal výplatné pásky za jednotlivé mesiace, počas ktorých žalobca pre neho pracoval, tieto neobsahujú kompletné údaje o odpracovaných nadčasových hodinách. Prehľad odpracovaných nadčasových hodín žalobca zaznamenal v tabuľke a to tak, že: 10/2014 počet nadčasových hodín 34,75, čerpal 17 hodín - náhrada 128,79 eur 11/2014 počet nadčasových hodín 25,75, čerpal 0 hodín - náhrada 209,11 eur 12/2014 počet nadčasových hodín 8, čerpal 0 hodín - náhrada 58,71 eur 1/2015 počet nadčasových hodín 1, čerpal 0 hodín - náhrada 7,59 eur 2/2015 počet nadčasových hodín 0,5, čerpal hodín 0 - náhrada 4,05 eur 03/2015 počet nadčasových hodín 20, čerpal 0 hodín - náhrada 151,27 eur 04/2015 počet nadčasových hodín 22,5, čerpal 0 hodín - náhrada 169,40 eur 05/2015 počet nadčasových hodín 27,75, čerpal 0 hodín - náhrada 216,88 eur 06/2015 počet nadčasových hodín 50,5, čerpal 0 hodín - náhrada 380,20 eur 07/2015 počet nadčasových hodín 29, čerpal 0 hodín - náhrada 215, 88 eur 08/2015 počet nadčasových hodín 81,5, čerpal 0 hodín - náhrada 638,88 eur

Spolu počet nadčasov 460,25 hodín, čerpal 176 hodín a náhradu za prácu nadčas v sume 2 180,77 eur.

2. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu nadčasových hodín a dňa 23.8.2016 zaslal výzvu e-mailom a listom a následne dňa 13.9.2016 vyčíslil sumu preplatených nadčasov a vyzval žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy.

3. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2017 uviedol, že žalovaný má zato, že všetky práce nadčas, ktoré mal žalobca vykonávať mu boli zaplatené, resp. za tieto čerpal žalovaný pracovné voľno. Žalovaný nevie, akým spôsobom žalobca dospel k sume 2 180,77 eur, akým spôsobom si vypočítal prácu nadčas. Tabuľka, ktorú predložil žalobca, je tvrdením žalobcu, ktorá sa nezakladá na objektívnych skutočnostiach. Počas pracovného pomeru žalobcu nikdy nežiadal žalovaného o preplatenie nejakej práce nadčas, ale až po ukončení pracovného pomeru si začal nárokovať na predmetnú sumu, ktorú žalovaný v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný je presvedčený, že žaloba bola podaná výlučne z dôvodu, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 konateľ spoločnosti žalovaného uviedol, že nikdy nikomu neprikázal, aby robili prácu nadčas.

4. Súd na základe listinných dôkazov a to: pracovnej zmluvy 24.4.2014, výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 31.8.2015, predžalobnej výzvy, výplatných listín zistil nasledovný skutkový stav:

5. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 24.4.2014, kde pracovný pomer sa uzatvoril na dobu neurčitú s týždenným pracovným časom 40 hodín týždenne. Dňa 31.8.2015 bola zo strany žalovaného doručená výpoveď žalobcovi z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť a to z dôvodu, že s účinnosťou od 1.9.2015 sa ruší funkčné miesto majstra, ktoré podľa pracovnej zmluvy zo dňa 24.4.2014 vykonával žalobca. Žalobca dňa 13.9.2016 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu a to z dôvodu neuhradenia dlžnej mzdy v celkovej výške 2 000,- eur netto. V predžalobnej výzve požaduje náhradu časti mzdy za obdobie roku 2014 a 2015. Vo svojej predžalobnej výzve zároveň uviedol, že podá trestné oznámenie vo veci podozrenia spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a podnet na príslušný inšpektorát práce za porušovanie mzdových predpisov. Súd mal preukázané uznesením OR PZ v Prešove zo dňa 3.7.2018 č. k. ČVS: ORP-291/ VS-PO-2018, podľa ktorého bolo konanie voči konateľovi spoločnosti S. Ň. - O., W.: XX XXX XXX zastavené a to pre skutok, ktorý nie je trestným činom. Z uvedeného uznesenia bolo preukázané, že dňa 16.3.2018 bolo doručené trestné oznámenie od C. E., L.. X.X.XXXX, trvale bytom Prešov, vo veci podozrenia z prečinu „nevyplatenia mzdy a odstupného“ podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona. V oznámení C. E. poukázal nato, že v dobe od októbra 2014 do augusta 2015 nevyplatil v tej dobe žalovaný svojmu zamestnancovi dohodnutú mzdu za vykonanú prácu v nadčasových hodinách v počte 284,25 hodín. Súd nemal preukázané, že žalobca vykonával prácu nadčas a z uznesenia OR PZ v Prešove z jednotlivých svedeckých výpovedí a to: W.. I. K., C. J., W.. X. T. a svedok I. P. nepotvrdili skutočnosť, že žalobca vykonával prácu nadčas. Súd listinný dôkaz a to: čestné prehlásenie W.. T. X. zo dňa 1.8.2017 nepovažoval za dôveryhodnú listinu, nakoľko uvedené prehlásenie nepotvrdzuje skutočnosť, že nárok žalobcu je daný, nakoľko W.. T. X. ukončil pracovný pomer, resp. bol zamestnancom u žalovaného do 31.10.2014 a žalobca ani nadčas za uvedené obdobie do septembra 2014 nepožaduje. A z tých istých dôvodov súd nepovažuje čestné prehlásenie I. P. za dôveryhodnú listinu.

6. V konaní súd nemal za preukázané, že žalobca vykonával prácu nadčas podľa § 78 ods. 1 písm. i), § 93 ods. 1 Zákonníka práce, keďže bolo preukázané, že nevyhnutným predpokladom pre vyplatenie mzdy za prácu nadčas bolo schválenie nadčasových hodín uvedených na dochádzkovej karte vedúcim zamestnancom čo by musel byť konateľ spoločnosti žalovaného. Konateľ žalovaného však vylúčil, žeby žalobcovi nadčasy nariadil alebo ich od žalobcu vyžadoval. Ani žalobca ho nikdy nežiadal, aby nadčasy mohol vykonávať. Žalobca nikdy nežiadal, aby mohol vykonávať prácu nadčas a nikdy nežiadal o preplatenie nadčasov počas trvania pracovného pomeru ani po ukončení pracovného pomeru až rok po ukončení pracovného pomeru zaslal žalovanému výzvu na úhradu mzdy za prácu nadčas. Sám žalobca uviedol, že uchádzal sa o iné zamestnania, avšak bezúspešne a myslí si, že to bolo z dôvodu, že žalovaný mu v tom zabránil a to tým, že neuviedol na jeho meno dobré referencie. Žalobca nepreukázal, že i keď na pracovisku zostával tak ako tvrdí, že skutočne sa venoval výkonu práce a ani akú konkrétnu prácu mal vykonávať. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi prikazoval vykonávať prácu nadčas alebo to od neho žiadal, resp. že s výkonom práce nadčas súhlasil. Keďže bolo preukázané, že v predmetnom konaní žalobca pre žalovaného prácu nadčas nevykonával, je logické, že mu nevznikol ani nárok na náhradu mzdy za prácu nadčas za uvedené obdobie. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca v žalobnom návrhu požaduje náhradu za 460,25 nadčasových hodín a v oznámení pre OR PZ v Prešove oznamuje, že mu nebola vyplatená mzda za prácu nadčasových hodinách v celkovom počte 284,25 hodín a v sume 2 180,77 eur.

7. Súd uvádza, že podľa § 78 ods. 1 písm. i) Zákona č. 262/2006 Z. z. pre účely úpravy pracovnej doby a doby odpočinku je prácou nadčas práca vykonaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad stanovenú týždennú pracovnú dobu vyplývajúcu z vopred stanoveného rozvrhnutia pracovnej doby a konaná mimo rámec rozvrhu pracovných zmien. T. j. práca nadčas je zamestnancom vykonávaná buď na príkaz zamestnávateľa, alebo na základe súhlasu zamestnávateľa, že zamestnanec prácu nadčas vykoná, teda že sa na tom dohodli. Z výpovede samotného žalovaného vyplýva, že k žiadnej exaktnej dohode ohľadne práce nadčas medzi ním a zamestnancom nikdy nedošlo. Žalovaný ako konateľ spoločnosti ako jediná osoba mohla vo vzťahu k žalobcovi vydať príkaz, resp. súhlas na vykonanie práce nadčas čo z výpovede konateľa spoločnosti nevyplýva, ktorý uviedol, že žiadnu prácu nadčas nenariadil a k práci nadčas nedal žiaden súhlas. Vychádzajúc z uvedeného nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na vyplatenie mzdy za takto vykonanú prácu.

8. Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalobca vykonával prácu nadčas v rozhodnom období, nepotvrdil to žiadnymi ani listinnými dôkazmi, ani výpoveďami, jediným dôkazom bola tabuľka, ktorú vypracoval sám žalobca v žalobnom návrhu. súd poukazuje aj na ďalšie nezrovnalosti a to vo vyjadreniach žalobcu čo sa týka počtu nadčasových hodín, kde v žalobe uviedol. Nadčasové hodiny 460,25 hodín a v uznesení OR PZ v Prešove je uvedené, že požaduje náhradu mzdy za 284,25 hodín.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

13. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný.

17. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania voči žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.