Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/176/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: C.. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, L., proti žalovanému: Okresná prokuratúra Rožňava, Nám. 1. mája 115/11, Rožňava, v konaní o žalobe namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22. júna 2021 č.k. -437

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie? alebo „súd?) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že Okresná prokuratúra Rožňava svojim konaním popísaným v žalobe porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

2. Potom, čo súd poukázal na obsah žaloby a vyjadrenie žalovaného a tiež následné podania vo veci, odcitoval , a a s poukazom na to, že na pojednávaní konanom dňa 22.6.2021 zmenu žaloby zamietol.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.06.2021. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.06.2021 požiadal o odročenie prejednávanej veci z nasledovných dôvodov: z právneho dôvodu mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej situácie zapríčinenej rozšírením vírusového ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu, z právneho dôvodu, ktorým je skutočnosť, že patrí medzi fyzické osoby obzvlášť a mimoriadne ohrozené mimoriadne a obzvlášť nepriaznivou epidemiologickou situáciou a rozšírením vírusového ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu z dôvodu vysoko pravdepodobného poškodenia zdravotného stavu vírusovým ochorením Covid - 19 a koronavírom SARS - CoV - 2, ktorého ochrana a zachovanie v súčasnom stave je potrebné a z právneho dôvodu, ktorým je skutočnosť, že vládou Slovenskej republiky bola prijatím uznesenia vlády Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia z právneho dôvodu mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej situácie a rozšírenia vírusového ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu. Súd dňa 21.06.2021 oznámil žalobcovi, že v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, ust. a ust. z 22.01.2021, s účinnosťou od 28.04.2021, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: a) väzobné veci vrátane rozhodovania o väzbe, b) rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie podľa a , c) podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, d) rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, e) rozhodovanie o uložení ochranného liečenia, zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia, pokračovania v ochrannom liečení, prepustenia a ukončenia

ochranného liečenia, f) konanie vo veciach určenia rodičovstva, g) konanie vo veci starostlivosti o maloletých vrátane výkonu rozhodnutia, h) konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, i) konanie vo veciach osvojenia, j) konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, k) konanie o dedičstve, l) konanie o spôsobilosti na právne úkony, m) konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, n) konanie o ustanovení opatrovníka, o) veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných veciach s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Keďže žaloba bola podaná na tunajší súdu dňa 14.05.2019 a vo veci doposiaľ nebolo ani jedno pojednávanie, súd nevyhodnotil tento spor ako vec, ktorá by zniesla odklad v zmysle ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. V zmysle vyššie uvedeného súd nepovažuje dôvod uvedený žalobcom v žiadosti o odročenie pojednávania doručený tunajšiemu súdu dňa 17.06.2021 za dôležitý a preto nebude akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania a ani jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 22.06.2021. Zároveň súd oznámil žalobcovi, že v pojednávacej miestnosti je zabezpečený dostatočný časový odstup medzi pojednávaniami, keďže predmetné pojednávanie je na daný deň a v danej pojednávacej miestnosti nariadené ako prvé pojednávanie, v pojednávacej miestnosti sa budú nachádzať len tri osoby a to sudca, žalobca a žalovaný, vetranie pojednávacej miestnosti je zabezpečené a je zabezpečený aj germicídny žiarič. Žalobca sa napriek vyššie uvedenému predmetného pojednávania nezúčastnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle .

4. Súd vo svojich bodoch 18. až 24. popísal zistený skutkový stav, ktorý podradil pod , až 8, a , o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) s podaním všeobecnej charakteristiky diskriminácie, ktorú oprel tiež o rozhodnutie NS SR sp. zn. a rozhodnutie ÚS SR sp. zn. .

5. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so žalobcom, nebol daný predpoklad na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, keď ním predložené listinné dôkazy nepreukazujú také okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca ani v jednom zo svojich podaní nešpecifikoval, v akom konaní spočíva rozdielne zaobchádzanie, len poukazoval na rozhodnutia, ktoré boli nepriaznivé voči jeho osobe, resp. nebolo rozhodnuté tak, ako si to žalobca predstavoval. Žalobca tvrdil len to, že žalovaný sa dopustil porušenia všeobecne platnej, uznávanej a v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho štátu, a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na jeho právnu ujmu. V konaní neboli žalobcom preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, a preto súd žalobu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a s tým, že napriek tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, trovy konania mu nevznikli, a preto súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

7. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie s odôvodnením, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných najmä na spravodlivé rozhodnutie o právnej veci, že súd dospel na základe ním vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neobstojí a že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci, na základe čoho navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ predovšetkým poukázal na to, že neboli splnené podmienky na to, aby súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a súčasne odôvodnene. V tejto súvislosti mal za to, že neboli splnené ustanovenia § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Neboli splnené podmienky na to, aby sa

vykonávalo pojednávanie v konaní v civilnom sporovom konaní z dôvodu, že ako žalujúca strana sporu neurobil právne relevantným spôsobom prejav vôle a neprejavil súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Týmto postupom zo strany súdu mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval procesné práva mu patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ako žalobca si splnil v zmysle § 11 ods. 1 druhej vety antidiskriminačného zákona právnu povinnosť návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, naopak žalovaný si nesplnil v zmysle § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona právnu povinnosť preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Súd nevyžadoval od žalovaného subjektu práva, aby si splnil podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona stanovenú právnu povinnosť preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Osoba sudkyňa F. nekonala ako nestranná, nezávislá, najmä od žalovaného, ale konala ako osoba sudkyne v plnej miere a v plnom rozsahu závislá od žalovaného a v plnej súčinnosti so žalovaným. Okrem toho vyjadril názor, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné a nepreskúmateľné. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to listiny označené v žalobe a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov navrhnutých žalovanou k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam dôvodil, že vzhľadom k tomu, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so žalobcom, nebol daný predpoklad na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona. Zistený skutkový stav súdom neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a nemohli byť uplatnené z dôvodu, že rozsudok bol vyhlásený v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa včas a na základe dôležitých a vážnych dôvodov ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť a súčasne, keď súd mu necelých 24 hodín pred pojednávaním oznámil, že pojednávanie sa uskutoční, pričom sa v tejto súvislosti nerešpektovala zákonom stanovená 15 dňová lehota na prevzatie písomnosti súdu. Súd tak svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil jemu ako žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva vyplývajúce z porušenia, poškodzovania a ohrozovania jeho práva na rovnaké zaobchádzanie zo strany žalovanej v takej miere, že došlo k porušeniu Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle znenia ustanovení neskorších, všeobecne záväzných právnych predpisov, Chartou základných práv Európskej únie, Listinou a , najmä práva na spravodlivý proces. Z doterajšieho konania osoby F. bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne vyplýva, že osoba F. nepozná právo, a teda vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd, keďže súd v právnom štáte musí byť obsadený osobou sudcu, ktorý právo pozná a osoba Svičinová takouto osobou sudcu, ktorý právo pozná, nie je.

8. Žalovaný podal k odvolaniu vyjadrenie, ktorým považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a v súlade so zákonom. Súd pri vydaní rozhodnutia správne posúdil, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so žalobcom a že nebol daný predpoklad na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona. Na strane žalobcu došlo k nesprávnemu výkladu príslušných ustanovení antidiskriminačného zákona, keď žalobca nijakým spôsobom nepreukázal konkrétne okolnosti, za ktorých malo dôjsť k diskriminačnému zaobchádzaniu zo strany žalovaného a neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zo samotného označenia právneho úkonu (uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava sp. zn. -6 z 27.12.2018), vydaním ktorého malo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, bez uvedenia ďalších súvislostí, nemožno vyvodiť, na akej domnienke žalobca zakladá porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalovanému. Subjektívne presvedčenie žalobcu o ujme na jeho právach je nepostačujúce. Žalobca sa ani v podanom odvolaní nezmienil o tom, v čom bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného a z akého dôvodu by žalovaný mal byť pasívne legitimovaným účastníkom sporu. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na svojich doterajších podaniach v celom rozsahu.

10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Žalobca v odvolaní uplatnil (aj) odvolací dôvod podľa , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , a ).

15. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

16. Žalobca nesprávny procesný postup súdu vyvodzuje z tej skutočnosti, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.6.2021 v jeho neprítomnosti, hoci sa z neúčasti na pojednávaní včas a pre vážne dôvody ospravedlnil a súčasne navrhol pojednávanie odročiť. Podľa žalobcu neboli na pojednávanie splnené podmienky v zmysle Vyhlášky MS SR z 22.1.2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.

17. Odvolacia námietka je dôvodná, pretože súd prvej inštancie vo veci rozhodol v neprospech žalobcu na pojednávaní uskutočnenom v neprítomnosti žalobcu, hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky.

18. Ako vyplýva z obsahu spisu, pojednávaniu uskutočnenom dňa 22.6.2021 predchádzalo ospravedlnenie žalobcu obsahujúce tiež žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu: a) nepriaznivej epidemiologickej situácie zapríčinenej rozšírením vírusového ochorenia COVID-19 a koronavírus SARS- CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu, b) žalobca patrí medzi osoby obzvlášť a mimoriadne ohrozené situáciou podľa predchádzajúceho bodu z dôvodu vysoko pravdepodobného poškodenia jeho zdravotného stavu a c) na území SR bola vyhlásená mimoriadna situácia.

19. V prejednávanom prípade tak išlo o špecifickú situáciu, keď súd uskutočnil pojednávanie v čase mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti so šíriacim sa ochorením COVID-19 (ďalej len koronavírus) a súčasne, keď žalobca požiadal o odročenie pojednávania v súvislosti s koronavírusom.

20. Vykonávanie súdnych pojednávaní v čase mimoriadnej situácie riešila Vyhláška MS SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len vyhláška), podľa ktorej v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: a) väzobné veci vrátane rozhodovania o väzbe, b) rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie podľa a , c) podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, d) rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, e) rozhodovanie o uložení ochranného liečenia, zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia, pokračovania v ochrannom liečení, prepustenia a ukončenia ochranného liečenia, f) konanie vo veciach určenia rodičovstva, g) konanie vo veci starostlivosti o maloletých vrátane výkonu rozhodnutia, h) konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, i) konanie vo veciach osvojenia, j) konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, k) konanie o dedičstve, l) konanie o spôsobilosti na právne úkony, m) konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, n) konanie o ustanovení opatrovníka, o) veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti ( vyhl. v znení účinnom od 28.4.21 do 26.11.21) a podľa ktorej okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných veciach s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad ( vyhl. v znení účinnom od 28.4.21 do 26.11.21).

21. Dôvody odročenia pojednávania v civilnom sporovom konaní upravuje vo svojom a tak, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (ods. 1) a, že od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom a od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (ods. 2).

22. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd vo svojom bode 15. rozsudku poukázal na znenie a Vyhlášky č. a uzavrel, že keďže žaloba bola podaná na súd dňa 14.5.2019 a vo veci doposiaľ nebolo ani jedno pojednávanie, súd nevyhodnotil tento spor ako vec, ktorá by zniesla odklad v zmysle ustanovenia tejto vyhlášky, na základe čoho súd nepovažuje dôvod uvedený žalobcom v žiadosti o odročenie pojednávania za dôležitý a preto nebude akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania, ani jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní.

23. Z uvedeného vyplýva, že súd na strane jednej síce správne pristúpil k posúdeniu žiadosti žalobcu o odročenie už nariadeného pojednávania, na strane druhej posúdenie tejto žiadosti nepodriadil pod relevantnú právnu úpravu, ktorou je (jeho a ), pretože posúdenie tejto žiadosti nesprávne bez ďalšieho stotožnil výlučne s dôvodmi (ne)uskutočnenia pojednávania vo veci podľa vyhlášky. Súd síce skúmal, či existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pre ktorý možno pojednávanie odročiť na návrh strany sporu, tento však neskúmal a neposudzoval z pohľadu všetkých zákonom stanovených podmienok, pretože popri existencii dôležitého dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie musí byť splnená súčasne podmienka, že od strany a jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Naplnením tejto podmienky sa súd nezaoberal vôbec a skúmal dôvod odročenia pojednávania iba v kontexte toho, či vec znesie odklad, čím predčasne a teda súčasne nesprávne posúdil, či pre nariadené pojednávanie boli dané dôvody pre jeho odročenie podľa , následne pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a súčasne meritórne rozhodol tak,

že žalobcu zamietol, teda rozhodol v neprospech žalobcu. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, teda bol naplnený odvolací dôvod podľa , ktorý žalobca v odvolaní uplatnil. Odvolací súd preto zrušil rozsudok v zmysle a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu vo veci nariadiť pojednávanie a postupovať podľa . Ďalší postup súd zvolí najmä v závislosti od toho, či strany sporu navrhli dôkazy (pozri napr. podanie žalobcu z č.l. 120 a nasl. spisu) a ak áno, ako o týchto návrhoch rozhodne. Až následne súd opätovne posúdi odôvodnenosť žalobou uplatneného nároku a rozhodne vo veci.

25. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).