Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-697-2017.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Subarea
6Er/697/2017
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zast., JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti povinnému: F. E., Z.. XX.XX.XXXX, F. R. XXX/XX, H. pre peňažné plnenie vo výške 486,32 Eur istiny s príslušenstvom, o námietkach proti exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom exekútorského úradu Ul. Andreja Hlinku 3858/1, Trnava (EX 766/2017), takto
rozhodol:
I. Súd námietkam proti exekúcii v časti istiny 300 Eur v y h o v u j e .
II. Súd námietky proti exekúcii vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovuje.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 15.2.2017 začalo exekučné konanie, na vykonanie právoplatného a vykonateľného výkazu rozsudku Dunajská Streda č.k. 7C 36/2013-53 zo dňa 28.11.2013 (exekučný titul, priložený v spise).
2. Povinný podal v zákonnej 14 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie písomné podanie na tunajší súd, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako námietky proti exekúcii. Povinný svoje námietky odôvodnil tým, že okrem iného odôvodnil tým, že má vymáhanú pohľadávku čiastočne uhradenú voči oprávnenému v a neuhradená suma istiny je vo výške 186,32 €. Povinný svojím podaním zároveň namieta aj výšku trov exekúcie.
3. Dňa 14.9.2018 bolo exekučnému súdu doručené písomné oznámenie oprávneného k predmetnému podaniu povinného, v ktorom okrem iného uviedol, že eviduje úhradu istiny od povinného v celkovej výške 2000 €, pričom uviedol, že neuhradená časť istiny predstavuje sumu 186,32 €.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 50 ods. 1 Ex. por., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
6. Podľa § 38 ods. 2 Ex. por. oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
7. Podľa § 36 ods. 2 prvá veta Ex. por. exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
8. Exekučný súd sa domnieva, že zánik vymáhaného nároku môže povinný namietať kedykoľvek v priebehu exekučného konania, teda pre posúdenie opodstatnenosti námietok proti exekúcii nie je relevantné či k zániku vymáhanej pohľadávky došlo pred alebo po začatí exekučného konania. Súd vychádzal zo znenia § 50 ods. 1 Ex. por. (ale aj § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por.) kde zákon pri dôvodoch na podanie námietok proti exekúcii jednoznačne definuje iba okamih (t.j. „po vzniku exekučného titulu“) od ktorého môže povinný namietať okolnosti, ktoré môžu podľa príslušných ustanovení hmotného práva spôsobiť zánik vymáhaného nároku (k zániku dlhu najčastejšie dochádza jeho splnením podľa § 559 ods. 1 OZ). Posúdenie či k zániku vymáhaného nároku došlo pred alebo po začatí exekučného konania má však vplyv na konštatovanie, či exekučné konanie začalo dôvodne. Ak totiž vymáhaná pohľadávka v čase začatia exekučného konania neexistovala, oprávnený nemal právo začať exekučné konanie pre nesplnenie podmienky podľa 38 ods. 2 Ex. por. Ak vymáhaná pohľadávka zanikla až v priebehu (t.j. po začatí) exekučného konania, tak v deň kedy začalo exekučné konanie táto pohľadávka (alebo jej časť) existovala, preto oprávnený mal právo takúto pohľadávku vymôcť formou exekúcie. Záver súdu o tom, či exekučné konanie začalo/nezačalo dôvodne vzhľadom na existenciu/neexistenciu vymáhanej pohľadávky v čase začatia exekučného konania má zásadný vplyv na neskoršie rozhodnutie o tom, kto bude znášať trovy exekúcie a trovy účastníkov exekučného konania.
9. Súd v konkrétnom prípade dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú opodstatnené v časti, nakoľko súd mal na základe vyššie uvedeného písomného vyjadrenia oprávneného preukázané, že zanikla pohľadávka v časti vymáhanej istiny. Súd dospel k záveru, že celkový vymáhaný nárok priznaný exekučným titulom, jej príslušenstva a trov exekúcie zo strany povinného uhradený nebol, nakoľko povinný nepreukázal zánik celej vymáhanej pohľadávky v tomto exekučnom konaní. Z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v časti tým, že uložená povinnosť zanikla v časti vymáhanej istiny 300 Eur, súd námietkam povinného proti exekúcii ako opodstatneným v časti v časti istiny 300 Eur vyhovel.
10. Dôkazná povinnosť o zániku dlhu zaťažuje povinného, teda povinný musel predložiť také dôkazné prostriedky, ktoré objektívne preukazujú zánik konkrétneho dlhu v celkovej výške, inak musí súd vychádzať z predpokladu, že tento dlh celkovej výške nezanikol a stále existuje.
11. Nakoľko povinný nepreukázal, že došlo k zániku celej vymáhanej pohľadávky, ani neuviedol okolnosti, ktoré by znamenali neprípustnosť exekúcie v namietanej časti, je ďalšie pokračovanie v začatej exekúcii v tejto časti dôvodné, preto súd námietky povinného proti exekúcii vo zvyšnej časti zamietol.
12. Povinný vzniesol v zákonnej 14 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie aj námietky proti trovám exekúcie, ktorými žiadal upraviť výšku predbežných trovy exekúcie, nakoľko boli vypočítané z vyššej vymáhanej istiny.
13. Podľa § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.
14. Vzhľadom na uvedené, celkový vymáhaný nárok v exekučnom konaní pozostáva okrem priznanej istiny aj z jej príslušenstva (zahŕňa trovy predchádzajúceho konania, úroky z omeškania, súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia v konaní - všetko priznané exekučným titulom), ďalej z trov exekučného konania (zahŕňa súdny poplatok za návrh na vykonanie exekúcie, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní) a v neposlednom rade aj z trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučným konaním. V súlade s cit. § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. má exekútor nárok na uplatňovanie si trov exekúcie a môže ich vymôcť v súlade s cit. § 202 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. v rámci začatého exekučného konania.
15. Súd preskúmal spisový materiál a dospel k záveru, že námietky povinného proti trovám exekúcie sú dôvodné, nakoľko súdny exekútor pri ich vyčíslení vychádzal z nesprávnej výšky istiny a preto takýmto spôsobom uvedená výška trov exekúcie je nesprávne vyčíslená. Vzhľadom na uvedené, súd námietky povinného proti trovám exekúcie považoval za dôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie podľa § 50 ods. 4 a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.