Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-49-2014.pdf
PDF · 165.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/49/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: W. zastúpený JUDr. Ingrid Haulíkovou, advokátkou, Záhorácka 100, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1/ Tatra credit, a.s., so sídlom Námestie Slobody č. 10, 921 01 Piešťany, IČO: 44 975 775, zastúpený L.I.B. legal s.r.o., IČO: 47 237 546, Pribinova 25, 810 11 Bratislava, 2/ S. 3/ F. obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného 2/ a 3/: IR., v konaní o určenie neplatnosti časti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Intervenientovi na strane žalovaných 2/ a 3/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2014 sa žalobca domáhal určenia čiastočnej neplatnosti Úverovej zmluvy č. XXX/XX . uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 10.09.2012 v časti: článok I. ods. 1 písm. f), článok I. ods. 1 písm. i), článok I. ods. 1 písm. m), článok V, článok XVIII ods. 1, na základe ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal poskytnúť žalobcovi nebankový úver vo výške 5.000 €. Podľa splátkového kalendára sa žalobca zaviazal úver splatiť v siedmych mesačných splátkach a to šesť splátok vo výške 150 € a siedmu splátku vo výške 5.000 €, splatnosť poslednej splátky bola dojednaná 10.03.2013, celková výška záväzku žalobcu bola 5.900 €. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 36 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 50,20 %, celkové náklady 1.000 € a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 €. Dojednaná výška ročnej úrokovej sadzby 36 % je podľa názoru žalobcu v rozpore s právnymi predpismi, keďže v treťom štvrťroku 2012 bola priemerná úroková miera za spotrebiteľské a ostatné úvery poskytnuté domácnostiam do 1 roka splatnosti vo výške 8,07 %. Dojednaná úroková miera je o 27,93 % vyššia ako priemerná úroková miera podľa štatistík NBS. S ohľadom na výšku úrokovej sadzby je neprimerane vysoko stanovená aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj "RPMN") vo výške 50,20%, keďže výrazne presahuje priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Za neplatné ustanovenie zmluvy, ktoré je v rozpore so zákonom, je možné tiež považovať dojednanú výšku nákladov vo výške 1000 €, ako aj ustanovenie čl.
XVIII ods. 1 kde zmluvné strany dojednali, že ich právne vzťahy sa riadia Obchodníkom zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, čo je pre žalobcu ako spotrebiteľa nevýhodné. V rozpore so zákonom je taktiež ustanovenie čl. V. úverovej zmluvy, ktoré upravuje predmet zabezpečenia úveru, ktorý je v zjavnom nepomere k výške poskytnutého úveru. Právne je neprijateľné, aby za spotrebiteľský úver vo výške 5.000 € bolo poskytnuté zabezpečenie rodinným domom so zastavanou plochou 558 m2, ktorý bol znaleckým posudkom ocenený vo výške 73.800 €. Uvedené ustanovenia sa považujú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých dôsledkom je ich neplatnosť. Žalobca má na určení neplatnosti zmluvných ustanovení naliehavý právny záujem, pretože bez požadovaného určenia bude zásadným spôsobom dotknutý na svojich spotrebiteľských právach, ktoré boli porušené.
2. Podaním doručeným súdu dňa 29.06.2017 žalobca navrhol, aby do konania pristúpili na strane žalovaného žalovaný 2/ a žalovaný 3/ a požiadal o zmenu žaloby tak, že súd určí, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom K.dbor katastrálny pre katastrálne územie U.a LV č. XX. ako parcela registra „C" č. XX/X o výmere 425 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. XX/X o výmere 133 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XX, nachádzajúca sa na pare. č. XX/X, druh stavby rodinný dom; ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 650 € z titulu vrátenia neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby (č.l. 87 spisu). Svoj procesný návrh odôvodnil ako v pôvodnej žalobe čiastočnou neplatnosťou Úverovej zmluvy č. XXX/XX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 10.9.2012 v častiach: článok I. ods. 1 písm. f), článok I. ods. 1 písm. i), článok I. ods. 1 písm. m), článok V., článok XVIII ods. 1, ktoré sú neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej uviedol, že zmluva o záložnom práve č. XXX/ XX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.09.2012 je neplatným právnym úkonom, pretože bola uzatvorená na základe neplatného článku V. úverovej zmluvy, ktorý je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neplatnosť článku V. úverovej zmluvy a záložnej zmluvy v ďalšom konaní žiadal riešiť ako prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Neplatnosť záložnej zmluvy si žalobca nemohol uplatniť v inom konaní, napr. v konaní o určenie neplatnosti dražby, pretože § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách umožnil uplatnenie neplatnosti záložného práva ako dôvodu neplatnosti dražby až zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014, teda v prekluzívnej 3 mesačnej lehote od vykonania dražby nebola daná zákonná možnosť uplatniť neplatnosť záložného práva v konaní o neplatnosť dražby. Neplatnosť článku I. ods. 1 písm. f), článku I. ods. 1 písm. i), článku I. ods. 1 písm. m) je potrebné v ďalšom konaní riešiť ako prejudiciálnu otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o vrátení zaplatenej časti úrokov z omeškania. Z dôvodu, že doterajší petit určovacej žaloby nie je v dôsledku opätovného prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam objektívne spôsobilý odstrániť spornosť v otázke vlastníckeho práva žalobcu a z dôvodu, aby súdne rozhodnutie tvorilo pevný právny rámec, ktorý bude zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov konania, je podľa názoru žalobcu potrebné v zmysle § 139 CSP zmeniť určovací petit žaloby na určenie vlastníckeho práva žalobcu a petit žaloby doplniť o vrátenie časti zaplatených úrokov z omeškania, teda o zaplatenie sumy 650 €, o ktorú dohodnuté úroky z omeškania presahujú obvyklú úrokov mieru poskytnutú za spotrebiteľské úvery so 6 mesačnou splatnosťou.
3. Súd Uznesením č.k. 4C/49/2014-95 zo dňa 16.08.2017 pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného, ako aj navrhnutú zmenu žaloby pripustil.
4. Žalovaný 1/ sa k zmenenej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 19.11.2017, uviedol, že žalobca ako jediný dôvod, od ktorého odvíja vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili záloha a boli v medziobdobí vydražené v dobrovoľnej dražbe, uvádza, že záložná zmluva bola neprijateľnou zmluvou podmienkou, a je teda ako celok neplatná, nakoľko mal spotrebiteľ poskytnúť nepomerne vyššie zabezpečenie ako bola hodnota záväzku a poukazuje na ocenenie znalcom X. na sumu 76.700 €. Žalovaný 1/ uvádza, že citované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až novelou zák.č. 102/2014 Z.z. dňa 13.06.2014, vznik týchto vzťahov a nároky z nich sa posudzujú podľa predpisov platných pred jeho účinnosťou (§ 879p Občianskeho zákonníka). Žalovaný 1/ popiera, že by hodnota zálohu bola 76.700 €, záloh bol pre účely dobrovoľnej dražby ocenený súdnym znalcom na sumu 16.900 € a vydražený sumou 15.000 €, čo zodpovedá aj reálnej cene tejto nehnuteľnosti v čase dražby na trhu. I v opačnom prípade by nepomer medzi zabezpečenou pohľadávkou a zálohom nespôsoboval absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy. Žalovaný 1/ má za to, že žalobca mal možnosť uplatniť neplatnosť záložnej zmluvy v konaní o určenie neplatnosti dražby aj pred
novelizácie zákona o dobrovoľných dražbách s účinnosťou 01.06.2014, pričom toto právo aj využil a žalobu podal, avšak sám zavinil zastavenie konania a teraz sa domáha určovacou žalobou vlastníckeho práva k zálohu, ktorý bol kompletne zhodnotený, zrekonštruovaný a prevedený na tretie osoby, čo svedčí o špekulatívnosti žaloby. Žalovaný 1/ sporuje aj uplatnený nárok na zaplatenie 650 € z titulu vrátenia zaplatenej neprimerane vysokej úrokovej sadzby, žalobca uhradil žalovanému 1/ poplatok za úver 100 € a 2 splátky vo výške 150 €, t.j. spolu 400 €, zvyšok pohľadávky bol uspokojený v dobrovoľnej dražbe. Žalovanému 1/ nie je jasné, čoho vrátenia sa žalobca domáha, keď neuhradil žalovanému 1/ ani len istinu poskytnutého úveru.
5. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu 26.09.2017, žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že nehnuteľnosti nadobudli od X. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.03.2017, vklad ich vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XXXX., vlastníctvo predávajúceho bolo na liste vlastníctva zapísané na základe Osvedčenia o dobrovoľnej dražbe a kolaudačného rozhodnutia vydaného obcou U. č.j. I.VI. zo dňa 14.11.2016, v čase predaja predávajúci nemal vedomosť o žiadnom súdnom konaní, ktorého predmetom by boli prevádzané nehnuteľnosti.
6. Podaním doručeným súdu 25.09.2017 oznámil vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného 2/ a žalovaného 3/ IR., nakoľko ako priameho právneho predchodcu žalovaných 2/ a 3/ a predchádzajúceho vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú U., a síce RD súp. č. XX a pozemkov reg. C, parc. XX/X a XX/X, v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení sa výsledok konania (prípadný úspech žalobcu) týkajúci sa určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti ho bezprostredne týka.
7. Žalovaný 2/, žalovaný 3/ a intervenient na strane žalovaného 2/ a 3/ vo svojich vyjadreniach zhodne uviedli, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemali vedomosť o súdnom konaní, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy, na liste vlastníctva nebola zapísaná žiadna poznámka o vedení súdneho konania. Neplatnosť úverovej zmluvy neznamená bez ďalšieho automaticky zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takáto príčinná súvislosť je medzi úverovou zmluvou a platnosťou dobrovoľnej dražby. Zmenu vlastníckeho práva je možné v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou dosiahnuť iba a výlučne špeciálnou formou určovacej žaloby v zmysle § 21 zákona o dobrovoľných dražbách, nemožno v tomto prípade použiť všeobecnú určovaciu žalobu podľa CSP. Žalobca túto možnosť v lehote využil avšak konanie bolo zastavené uznesením č.k. 6C/457/2013-55, právoplatným ku dňu 19.03.2016. Nakoľko uplynula prekluzívna lehota 3 mesiace pre určenie dobrovoľnej dražby za neplatnú, žalobca stratil možnosť sa domáhať jej neplatnosti. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy dňa 10.07.2014, t.j. cca 10 mesiacov po dražbe, čím rovnako nesplnil podmienku 3 mesiace, aj keby táto žaloba obsahovala náležitosti v zmysle § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. Čo sa týka námietky žalobcu, že neplatnosť záložnej zmluvy v súvislosti s určením vlastníckeho práva si nemohol uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby z dôvodu novelizácie zákona o dobrovoľných dražbách s účinnosťou až ku dňu 01.06.2014, intervenient má za to, že to bolo možné aj pred účinnosťou novely pre právne vady týkajúce sa neplatnosti úverovej a následne záložnej zmluvy, ktoré by ako prejudiciálne otázky v konaní o určenie neplatnosti dražby spôsobili neexistenciu oprávneného subjektu, navrhovateľa dražby, záložného veriteľa, eventuálne neexistenciu spôsobilej pohľadávky. Okrem toho mali dotknuté osoby právo v zmysle OSP ešte pred dražbou samotnou požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia smerujúce k upusteniu od vykonania dražby dražobníkom. Intervenient sa tiež dovoláva princípov právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, v zmysle ktorých sa poskytuje ochrana dobromyseľnému tretiemu nadobúdateľovi veci, t.j. v súdenej veci žalovanému 2/ a 3/ (Uznesenie ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 50/2010), preto na požadovanom určení žalobca nemá naliehavý právny záujem. Intervenient ďalej namieta, že predmet dobrovoľnej dražby už neexistuje, nakoľko spracovaním rozsiahlymi stavebnými prácami vznikol nový predmet, vzhľadom k "hodnote" účelných investícii žalobcom blížiacej sa nule, je v rozpore s elementárnou logikou spochybňovať nepomer k hodnoty nehnuteľnosti k zabezpečenej pohľadávke v prípade, ak žalobca sám nadobudol nehnuteľnosť za sumu 15.000 €, pričom už vtedy bola nehnuteľnosť ohodnotená pre účely dobrovoľnej dražby podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec X., na odhadovanú hodnotu 26.600 €. V prípade žalobcu a aj v prípade intervenienta bola cena dosiahnutá vydražením takmer zhodná cca 15.000 €, v tom prípade je zabezpečenie vzhľadom na výšku úveru poskytnutého žalovaným 1/ absolútne v súlade s obvyklou, bežnou mierou opatrnosti.
8. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany, vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav:
10. Z obsahu Zmluvy o úvere č. XXX/XX zo dňa 10.09.2012 súd zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný 1/ ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 5.000 €, žalobca sa zaviazal úver splatiť v siedmych mesačných splátkach, šesť splátok vo výške 150 € a siedma splátka vo výške 5.000 €, splatnosť poslednej splátky bola dojednaná 10.03.2013. Celková suma úveru predstavovala 5.900 €. Dojednaná ročná úroková sadzba predstavovala 36 %, ročná percentuálnu mieru nákladov 50,20 %, celkové náklady spotrebiteľa 1.000 € a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 €.
11. Podľa článku I. ods. 1 písm. f), i), m) Zmluvy o úvere, na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaväzuje dlžníkovi poskytnúť nebankový úver (ďalej len „úver") do výšky a v mene podľa článku Čl. I. bod l/ a), a to za podmienok dohodnutých v tejto zmluve (ďalej len „Úverová zmluva" alebo „ÚZ"). Dlžník sa zaväzuje použiť peňažné prostriedky z úveru na dohodnutý účel uvedený v Čl. 1. bod l, a poskytnutý úver vrátane príslušenstva splatiť, platiť úroky, úroky z omeškania, náklady, poplatky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v ÚZ, o.i.: f) Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 50,20% p.a., i) ročná úroková sadzba; 36% p.a., m) celkové náklady 1.000 €.
12. Podľa článku V. Zmluvy o úvere, dlžník resp. záložca, ak nie je totožný s dlžníkom, na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov a platieb, ktoré je podľa tejto ÚZ povinný znášať, sa zaväzuje v deň podpisu ÚZ uzavrieť Zmluvu o záložnom práve podľa § 151a a nasl. Obč. zák. k nehnuteľnostiam zapísaným zapísaných na LV č. XX, vedených Správou katastra K. pre okres K., obec U., katastrálne územie U. a to parc.č. XX/X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, rozost. stavbe rekonštrukcia a prístavba rod. domu č. súp. XX na parc.č. XX/X. Na nehnuteľnostiach viazlo záložné právo v prospech INFINANCE CREDIT, s.r.o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 44 732 911 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXX . zo dňa 27.06.2012 na nehnuteľnosti pozemok C- KN parc.č. XX/X, XX/X a rodinný dom s.č. XX . s rozostavanou rekonštrukciou, prístavbou, nadstavbou v zmysle Záložnej zmluvy, C. právopl. 13.07.2012. Podľa článku XVIII ods. 1. Zmluvy o úvere k zániku záväzku z tejto zmluvy dôjde v prípade, ak si dlžník splnil všetky záväzky a prípadné pohľadávky vyplývajúce mu z tejto zmluvy.
13. Z notárskej zápisnice vyhotovenej notárom S. č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, zaevidovanej v centrálnom registri pod č. R. zo dňa 18.09.2013 vyplýva, že na základe Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. DD XX/XXXX, ktoré bolo zaregistrované pod č. R. zo dňa 05.08.2013, príklepom nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby, zapísaným na liste vlastníctva č. XX zo dňa 14.03.2017 pre okres K. obec U., katastrálne územie U. parcela registra „C" č. XX/X o výmere 425 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. XX/X o výmere 133 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XX, nachádzajúca sa na pare. č. XX/ X, druh stavby rodinný dom, vo vlastníctve žalobcu, X.. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo vydané žalovaným 1/. Ďalšími ťarchami vedenými na príslušnom liste vlastníctva v čase konania dražby bolo záložné právo v prospech SKOFIN s.r.o. a Exekučné záložné právo z exekučného príkazu EX 18535/2012-14 v prospech veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom X. zo dňa 11.07.2013 na sumu 16.900 €. Predmet dražby bol vydražený za sumu 14.500 €.
14. Z Kolaudačného rozhodnutia č. I. zo dňa 14.11.2016 vydaného Obcou U.. vyplýva, že Obec U.G. ako príslušný stavebný úrad povoľuje v prospech X. užívanie stavby Rekonštrukcia, prístavba a nadstavba rodinného domu č súp. XX a žumpa na parc.č. XX/X, k.ú. U. 15. Z listu vlastníctva č. XX zo dňa 14.03.2017 pre okres K. obec U., katastrálne územie ZG. vyplýva, že X. bol výlučným vlastníkom nehnuteľností parcela registra „C" č. XX/X o výmere 425 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. XX/X . o výmere 133 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XX., nachádzajúca sa na parc. č. XX/X, druh stavby rodinný dom, a to na základe Osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby R. 16. Z listu vlastníctva č. XX zo dňa 16.06.2017 pre okres K., obec U. katastrálne územie U. vyplýva, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcela registra „C" č. XX/X o výmere 425 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. XX/X o výmere 133 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XX, nachádzajúca sa na parc. č. XX/X, druh stavby rodinný dom, každý v podiele 1 k celku. Vlastnícke právo nadobudli Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. C. právoplatným dňa 09.05.2017 (zmluva založená na č.l. 119 a nasl. spisu). Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. v zmysle Záložnej zmluvy č. C. Na liste vlastníctva nie je vedená žiadna informatívna poznámka. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľností aj v čase rozhodovania súdu v merite, ako to vyplýva z verejne dostupných údajov katastra.
17. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/457/2013 vyplýva, že žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2013 voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ spoločnosti Public auction, s.r.o. (dražobník) a žalovanému 3/ X. neplatnosť dražby nehnuteľností zo dňa 18.09.2013, žalobu zobral späť pred prvým pojednávaním dňa 09.02.2016. Uznesením č.k. 6C/457/2013-55 zo dňa 09.02.2016 bolo konanie zastavené. Voči rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok a nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2016.
18. Z verejne dostupných údajov o priemernej výške úrokových sadzieb z úverov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska (<https://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/URSADZ/ PUM/0710-01-2012.XLS> ), že v treťom štvrťroku 2012 bola priemerná miera za spotrebiteľské úvery a ostatné úvery poskytnuté domácnostiam so splatnosťou do 1 roka v sadzbe 8,07 % ročne.
19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
20. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
26. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy“), sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
32. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36. Podľa § 2 písm. a) zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania dražby 18.09.2013, dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
37. Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/527/20090101.html>).
38. Podľa § 21 ods. 3 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnej správe katastra nehnuteľností začatie súdneho konania.
39. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Vychádzajúc zo žaloby v znení jej poslednej zmeny sa žalobca v konaní domáha určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Malacky, odbor katastrálny pre katastrálne územie Záhorská Ves, na LV č. 20 ako parcela registra „C" č. 73/1 o výmere 425 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. 73/2 o výmere 133 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo 50, nachádzajúca sa na parc. č. 73/2, druh stavby rodinný dom (prvý petit žaloby); a ďalej sa domáha uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 650 € z titulu vrátenia neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby (druhý petit žaloby).
40. Je zrejmé, že prvý petit (určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností) je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ide o tzv. určovaciu žalobu, predpokladom úspešnosti ktorej je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Takáto neistota musí existovať v čase rozhodovania súdu v merite. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
41. Žalobca určovaciu žalobu odôvodňuje neplatnosťou zmluvy o záložnom práve č. XXX/XX zo dňa 10.09.2012, nakoľko bola uzatvorená na základe neplatného článku V. úverovej zmluvy, ktorý je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, túto neplatnosť navrhuje riešiť ako prejudiciálnu otázku. Žalobca dôvodí, že neplatnosť záložnej zmluvy si nemohol uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby, pretože § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách sa novelizoval o možnosť uplatnenia neplatnosti záložného práva až zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014, a teda v prekluzívnej 3 mesačnej lehote od konania dražby nebola zákonná možnosť uplatniť neplatnosť záložného práva v konaní o neplatnosť dražby.
42. Z vykonaného dokazovania o hmotnoprávnom vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ vyplýva, že žalovaný 1/ bol veriteľom zo zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy a záložným veriteľom zo záložnej zmluvy, nebol vlastníkom draženej nehnuteľnosti a nie je ním ani v čase rozhodovania súdu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6.
2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Žalobca v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva nepreukázal žiadny hmotnoprávny vzťah žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáha, právne postavenie žalobcu by sa vo vzťahu k žalovanému 1/ nijako nezmenilo.
43. Čo sa týka vzťahu žalobca - žalovaný 2/ a žalovaný 3/ v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva, títo sú v čase rozhodovania súdu spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. U., vedených na LV č. XX., vlastnícke právo nehnuteľnostiam nadobudli Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. C., právoplatným 09.05.2017. Nehnuteľnosti nadobudli od X. (intervenienta na strane žalovaného 2/ a 3/). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 18.09.2013 sa konala dražba nehnuteľností, jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou notárom S., evidovanou v centrálnom registri pod č. NCRls 32449/2013. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 18.09.2013 vyplýva, že vydražiteľom sa stal X.. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že žalobca uplatnil žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2013 neplatnosť tejto dražby nehnuteľností. Konanie bolo vedené tunajším súdom pod spis. zn. 6C/457/2013. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca zobrať žalobu pred prvým pojednávaním dňa 09.02.2016 späť, súd uznesením č.k. 6C/457/2013-55 zo dňa 09.02.2016 konanie zastavil. Voči rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok a nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2016. V súdenej veci žalobca uplatnil žalobu neplatnosť dražby až návrhom na zmenu žaloby podaním doručeným súdu 09.02.2016 (teda ešte pred právoplatnosťou zastavenia konania o rovnakom predmete sporu vo veci 6C/457/2013 dňa 19.03.2016), a rozšírením ďalších subjektov do konania (v časti určenia neplatnosti časti úverovej zmluvy zotrval na pôvodnej žalobe). Súd uznesením č.k. 4C/94/2014-64 zo dňa 06.12.2016 zmenu žaloby nepripustil, nakoľko zmena podanie podľa obsahu bolo novou žalobou o neplatnosť dražby podanou podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách z iných dôvodov, ako znela pôvodná žaloba a výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom o zmenenej žalobe. ďalšou zmenou žaloby doručenou 29.06.2017 žalobca navrhol, aby do konania pristúpili na strane žalovaného žalovaný 2/ a žalovaný 3/ a požiadal o zmenu žaloby tak, že sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložného práva a uloženia povinnosti žalovanému 1/ uhradiť žalobcovi sumu 650 € z titulu vrátenia neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby, pričom ako predbežnú otázku navrhol súdu riešiť čiastočnú neplatnosť Úverovej zmluvy č. XXX/XX (v častiach ako je uvedené v pôvodnej žalobe) a neplatnosť záložnej zmluvy podľa článku V. úverovej zmluvy ako neprijateľných zmluvných podmienok, pričom dôvodil, že neplatnosť záložnej zmluvy si nemohol uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby, pretože § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách umožnil uplatnenie neplatnosti záložného práva ako dôvodu neplatnosti dražby až zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014. Súd pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného, ako aj navrhnutú zmenu žaloby pripustil, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre zmenenú žaloby (po zmene ako dokazovanie vo vzťahu k prejudiciálnym otázkam, ktoré žalobca navrhol vyriešiť).
44. Dražba je verejné konanie, ktorého dôsledkom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Na základe dobrovoľnej dražby vydražiteľ s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. nadobúda vlastnícke právo k vydraženej veci prechodom na základe právnej skutočnosti, ktorou je príklep licitátora (v spojení so zaplatením ceny dosiahnutej vydražením). Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej právnej skutočnosti (§ 132 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách oprávňuje osobu, ktorá sa cíti byť dotknutá na svojich právach, domáhať sa určenia neplatnosti dražby v lehote 3 mesiace odo dňa príklepu, pričom ide o lehotu prekluzívnu, po jej uplynutí právo zaniká. Právna úprava preklúzie práva dbá na zabezpečenie istoty právnych, najmä vlastníckych vzťahov a chráni osobu vydražiteľa, ktorý márnym uplynutím lehoty upravenej v § 21 ods. 2 zákona nadobúda istotu, že jeho vlastníctvo nebude spochybnené. Zákonnú výnimku z preklúzie práva uplatniť neplatnosť dražby predstavoval aj v čase konania dražby prípad, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, čo sa však netýka súdenej veci. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010, tiež NS SR sp. zn. 3 Cdo 272/2007, Zo súdnej praxe č. 47/2008, NS SR sp. zn. 2 Cdo 66/2008 (viď. R 23/2010) alebo tiež sp. zn. 5 Cdo 51/2009).
45. Za takto ustáleného skutkového a právneho stavu potom súd dospel k záveru, že nie je možné žalobcu s ohľadom na všetky okolnosti považovať za bdelého vlastníka a teda nemôže mať právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Súd poukazuje v súdenej veci na právne závery vyslovené Nálezom ÚS SR sp. zn. I. US 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016 uvedené v bodoch 15. a 16. odôvodnenia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje: „15. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecne sudy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. 16. Ústavný sud z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavne hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutne zvažovať všeobecne súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko ma niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“. K rovnakému záveru dospela tiež rozhodovacia činnosť najvyšších autorít v príbuznom právnom prostredí Českej republiky, z ktorej vyplýva, že nevyhnutným predpokladom pre tento ordinárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobra viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. (Ústavný sud Českej republiky napr. III. US 415/15 a v ostatnom náleze spis. zn. III. US 247/14 z 28. januára 2016).
46. Nakoľko súd v časti uplatneného nároku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dospel k záveru, že žalovaný 1/ nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, nebol a ani nie je vlastníkom nehnuteľností, súd žalobu v tejto časti voči žalovanému 1/ zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. V prípade nedostatku vecnej legitimácie ide o taký dôvod pre zamietnutie žaloby, so zreteľom na ktorý nebolo potrebné vykonávanie ďalšieho dokazovania. Žalobca sa dovoláva, aby v otázke určenia vlastníckeho práva súd ako predbežnú otázku riešil neplatnosti záložnej zmluvy ako dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v konaní spis. zn. 4C/49/2014 ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú), nakoľko si túto žalobca neuplatnil v prekluzívnej lehote v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 526/200 Z.z., preto s ohľadom zánik práva žalobcu ani v prípade, že by bola vecná pasívna legitimácia žalovaného 1/ daná, by nemohol mať žalobca s poukazom na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem aj s poukazom na dôvody uvádzané nižšie:
47. V časti uplatneného nároku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ súd zohľadnil princíp ochrany dobrej viery žalovaných 2/ a 3/ ako ďalších nadobúdateľov nehnuteľností, ako aj intervenienta na strane žalovaných, ktorý je vydražiteľom nehnuteľnosti. Žalobca sa zákonom stanoveným spôsobom neplatnosti dražby nedovolal, naopak, žalobu v konaní o neplatnosť dražby vzal späť bez relevantného dôvodu, konanie bolo zastavené uznesením č.k. 6C/457/2013-55, právoplatným dňa 19.03.2016. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nadobudli vlastnícke právo s dôverou nielen v právny stav prezentovaný predávajúcim, ale aj dôverou v právny stav nehnuteľností vyplývajúci z evidencie príslušných orgánov štátu. Žalobcovi nemožno priznať ochranu ako bdelému vlastníkovi, a preto na požadovanom určení, že je vlastníkom nehnuteľností, nemôže mať naliehavý právny záujem. Ak súd zamieta určovaciu žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR spis. zn. 1Cdo 26/07, spis. zn. 2Cdo 231/07, spis. zn. 1Cdo 91/2006).
48. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že neplatnosť záložnej zmluvy si žalobca nemohol uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby z dôvodu, že § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. sa novelizoval o možnosť uplatnenia neplatnosti záložného práva až zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014 a v prekluzívnej 3 mesačnej lehote od príklepu nebola daná zákonná možnosť uplatniť neplatnosť záložného práva v konaní o neplatnosť dražby. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona
aj v čase konania dražby umožňovalo každej osobe, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach domáhať sa určenia neplatnosti dražby súdom v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, t.j. zákona č. 527/2002 Z.z. Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona vyplýva, že navrhovateľom dražby je o.i. osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), podľa § 7 od. 2 je navrhovateľ dražby povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona. Tvrdená neplatnosť záložnej zmluvy by mala za následok neexistenciu záložného veriteľa, t.j. navrhovateľa dražby, navrhovateľ dražby nebol osobou oprávnenou vykonávať záložné právo, a teda neplatnosti z tohto dôvodu bolo možné sa domáhať aj pred účinnosťou zák.č. 106/2014 Z.z. Reštriktívny výklad právnej normy žalobcom nemá oporu v znení dotknutého ustanovenia.
49. Ďalej si žalobca voči žalovanému 1/ uplatnil nárok na zaplatenie sumy 650 € z titulu vrátenia neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby, pričom žiada, aby súd posúdil neplatnosť článku I. ods. 1 písm. f), článku I. ods. 1 písm. i), článku I. ods. 1 písm. m) zmluvy o úvere ako prejudiciálnu otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o vrátení zaplatenej časti úrokov z omeškania (z kontextu žaloby má zrejme žalobca na mysli zmluvný úrok, nie úrok z omeškania). Z článkov I. ods. 1 písm. f), i), m) Zmluvy o úvere, ktorých tvrdená neplatnosť podľa žalobcu spôsobuje vznik práva žalovaného na vrátenie zaplatenej sumy 650 € titulom vrátenia neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby, ide o nasledovné zmluvné podmienky: f) ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 50,20% p.a., i) ročná úroková sadzba; 36% p.a., m) celkové náklady 1.000 €.
50. Nárok na vrátenie sumy 650 € odôvodňuje tým, že dojednaná výška ročnej úrokovej sadzby vo výške 36 % je v rozpore s právnymi predpismi, keďže v treťom štvrťroku 2012 bola priemerná úroková miera za spotrebiteľské a ostatné úvery poskytnuté domácnostiam do 1 roka splatnosti vo výške 8,07 %. Dojednaná úroková miera je o 27,93 % vyššia ako priemerná úroková miera podľa štatistík NBS, s ohľadom na výšku úrokovej sadzby je neprimerane vysoko stanovená aj ročná percentuálna miera nákladov 50,20%, keďže výrazne presahuje priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov a za neplatné ustanovenie zmluvy, ktoré je v rozpore so zákonom je možné tiež považovať dojednanú výšku nákladov vo výške 1000 €.
51. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 5.000 €, žalobca sa zaviazal úver splatiť v 7 mesačných splátkach, 6 splátok vo výške 150 € a 7. splátku vo výške 5.000 €, celková suma úveru predstavovala 5.900 €. Splatnosť poslednej splátky bola stanovená na 10.03.2013. Dojednaná ročná úroková sadzba predstavovala 36 %, ročná percentuálnu mieru nákladov 50,20 %, celkové náklady spotrebiteľa 1.000 € a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 €.
52. Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zmluvu súd preto zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.).
53. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Zmluva obsahuje ročnú úrokovú sadzbu dojednanú vo výške 36 %, pričom je potrebné súhlasiť so žalobcom, že v treťom štvrťroku 2012 bola priemerná úroková miera za spotrebiteľské a ostatné úvery poskytnuté domácnostiam do 1 roka splatnosti vo výške 8,07 %, preto nie je možné dospieť k záveru, že pri dojednaní výšky úrokovej sadzby 36 % ročne veriteľ postupoval v súlade s dobrými mravmi a takúto výšku odplaty za užívanie požičanej istiny posúdiť ako primeranú, takéto zmluvné dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
54. Žalobca sa domáha vrátenia sumy 650 € titulom neprimerane vysokej úrokovej sadzby, ktoré z dôvodu neplatnosti právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, avšak súd napriek záveru o neplatnosti zmluvného dojednania dospel k záveru, že ani v tejto časti žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že vôbec zaplatil žalovanému 1/ sumu 650 € z titulu zmluvných úrokov, keď listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému 1/ len spolu sumu 400 €, a to 100 € poplatok za poskytnutie úveru dojednaný v zmluve a dve splátky vo výške 150 €. Žalovaný 1/ poskytol žalobcovi sumu 5.000 €, pričom žalobca nepreukázal, že žalovaný 1/ bol uspokojený z výťažku dražby nad rámec záväzku zo zmluvy o úvere, ničím nepreukázal, že žalovanému 1/ vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu práve vo výške 650 €. Z uvedeného dôvodu ani neuniesol dôkazné bremeno, že sa žalovaný 1/ na úkor žalobcu obohatil sumou 650 €, preto súd žalobcu aj v tejto časti zamietol.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
58. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu vo veci, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Žalobcovi bol síce Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc dňa 17.03.2014, avšak bez ďalšieho nie je možné z tejto skutočnosti vyvodiť existenciu výnimočných okolností prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi. Žalobca netvrdil a teda ani nepreukazoval, že jeho osobné a majetkové pomery v čase rozhodovania súdu o trovách konania odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa (analog. uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 118/2017).
59. O trovách konania žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol plne úspešný žalovaný 1/ a tiež žalovaní 2/ a 3/ ako procesní spoločníci (spoluvlastníci nehnuteľnosti), preto im vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100 %. Intervenientovi na strane žalovaných 2/ a 3/ z dôvodu procesnej ekonómie nárok na náhradu trov konania súd nepriznal, nakoľko výslovne uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania voči žalobcovi. (analog. Uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 14/2018, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva).
60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).