Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/275/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu: Z. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený JUDr. Mgr. Viktorom Balákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Povstania 15, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: COFIDIS, a. s., so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 36 816 337, v konaní o zaplatenie 1 806,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, právne zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12Csp/61/2018 - 62 z 09. augusta 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolanie spoločnosti COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d ´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628 odmieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil; vyslovil, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania a platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12Csp/61/2018 - 29 zo dňa 11. 06. 2018 zrušil.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal dňa 07. 05. 2018 žalobu voči žalovanému ako v tom čase už neexistujúcemu subjektu, nakoľko s účinnosťou od 01. 01. 2018 došlo k zlúčeniu žalovaného so spoločnosťou COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628 (ďalej aj „spoločnosť COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike“). Uvedená zahraničná spoločnosť je teda právnym nástupcom žalovaného. Na uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie upozornila uvedená zahraničná spoločnosť v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12Csp/61/2018 - 29 a túto si následne súd prvej inštancie overil prostredníctvom výpisu z Obchodného registra SR. Neexistujúci subjekt nemá procesnú subjektivitu, nakoľko nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, preto súd prvej inštancie konanie s poukazom na ust. § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s § 61 C. s. p. zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p., nakoľko žalobca podaním žaloby proti neexistujúcemu subjektu zavinil zastavenie konania. Nakoľko

žalovaný nemá procesnú subjektivitu a v konaní ani nevykonával žiadne úkony, náhradu trov konania mu voči žalobcovi nepriznal. Mal za to, že odpor nepodal žalovaný, ale zahraničná osoba prostredníctvom pobočky zahraničnej banky, ktorá koná v jej mene na území SR a ktorá udelila splnomocnenie na zastupovanie zahraničnej osoby spoločnosti URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181. Zahraničná osoba však nie je stranou sporu, preto o náhrade jej trov súd prvej inštancie nerozhodol.

4. Platobný rozkaz súd prvej inštancie zrušil z dôvodu, že nemohol byť doručený žalovanému, ktorý nemá procesnú subjektivitu, nie z dôvodu podania odporu, nakoľko ten bol podaný neoprávnenou osobou - právnym nástupcom žalovaného, ktorý nie je stranou sporu. Súd prvej inštancie bol názoru, že rozhodovanie o podanom odpore je bezpredmetné, nakoľko platobný rozkaz je zrušený.

5. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania podala spoločnosť COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p. Uvedený výrok považovala za nespravodlivý, pretože právny nástupca žalovaného bol nútený brániť sa v spore podaním odporu, pretože ak by v ňom nebol upozornil na skutočnosť, že žalovaný k 01. 01. 2018 zanikol a nemá procesnú subjektivitu, platobný rozkaz by nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Právny nástupca žalovaného bol teda nútený vynaložiť finančné prostriedky za účelom svojho právneho zastúpenia advokátom. V prípade ak strana sporu zaviní, že konanie muselo byť zastavené, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Takáto situácia nastáva aj z dôvodu neodstrániteľnej procesnej podmienky, akou nedostatok procesnej subjektivity nepochybne je.

6. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súdu uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania priznal, eventuálne aby uznesenie súdu uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania za správny. Mal za to, že nakoľko odvolateľ - spoločnosť COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike nie je stranou sporu, odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol v zmysle § 386 písm. b) C. s. p.

8. Vyjadrenie žalobcu bolo právnemu zástupcovi spoločnosti COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike doručené dňa 26. 09. 2018 na vedomie.

9. Podľa § 386 písm. b) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. odvolanie spoločnosti COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike odmietol podľa § 386 písm. b) C. s. p. z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Uvedená zahraničná spoločnosť nikdy nebola stranou sporu. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) určuje v žalobe, aký subjekt žaluje. Žalobca podal žalobu voči žalovanému (právnemu predchodcovi spoločnosti COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike), nie voči zahraničnej spoločnosti. Vstup tejto zahraničnej spoločnosti do konania nebol ani navrhnutý, a ak by aj bol, pre nesplnenie podmienok podľa § 80 C. s. p. by nebol pripustený. Nakoľko zahraničná spoločnosť nie je stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), nebola ani oprávnená voči nemu podať odvolanie, rovnako ako nebola oprávnená podať odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný ako v čase podania žaloby už neexistujúci subjekt nemajúci procesnú subjektivitu odpor ani odvolanie podať nemohol.

11. Pre úplnosť, aby bola daná vec na pravú mieru, však odvolací súd uvádza k argumentom odvolateľa nasledovné:

12. V prvom rade urobil chybu žalobca, keď podal žalobu voči neexitujúcemu žalovanému, v druhom rade súd prvej inštancie, keď pred vydaním platobného rozkazu si v rámci skúmania procesných podmienok, ktoré je povinný skúmať v každom štádiu konania, neoveril cestou Obchodného registra SR, či žalovaný subjekt ešte existoval v čase podania žaloby. Napokon však chybu urobili aj poštový doručovateľ, keď platobný rozkaz doručil osobe, ktorá nebola oprávnená prijímať zásielky za neexistujúci subjekt

- žalovaného a taktiež daná osoba, ktorá zásielku prevzala. Na doručenke (č. l. 30 spisu) bolo totiž uvedené nielen obchodné meno a sídlo, ale aj IČO žalovaného: 36 861 337. Ak by si to bola osoba poverená prijímať zásielky v mene COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628 všimla, mala prevzatie zásielky odmietnuť. K uvedenej chybe došlo zjavne v dôsledku toho, že pobočka zahraničnej banky má rovnaké obchodné meno a sídlo ako zaniknutý žalovaný. Namiesto toho však táto osoba o prevzatí zásielky upovedomila pobočku zahraničnej banky a reakciou bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie odporu právnym zástupcom. Správnou reakciou pobočky zahraničnej banky však nemal byť takýto postup, ale vrátenie zásielky ako omylom prevzatej s príslušným vysvetlením súdu prvej inštancie. Preto trovy spojené s podaním odporu nemožno považovať nielen za vynaložené stranou sporu, ale ani za účelne vynaložené a preto argumentácia, že ich nepriznanie by bolo nespravodlivé, nie je dôvodná.

13. V zmysle vyššie uvedených úvah platobný rozkaz nebol účinne doručený žalovanému, ako správne podotkol súd prvej inštancie. Ani nemohol byť, keďže v čase podania žaloby a doručovania platobného rozkazu už žalovaný neexistoval. Preto argument odvolateľa, že ak by nebol podal odpor, platobný rozkaz by nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť taktiež nie je dôvodný. Aj keby v dôsledku nepodania odporu bola omylom formálne na platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť na základe podpísanej doručenky a od právoplatnosti sa odvíjajúca vykonateľnosť, reálne by platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť nenadobudol, keďže platobný rozkaz nebol v skutočnosti doručený žalovanému.

14. Keďže žalovaný je neexistujúcim subjektom, nemá procesnú subjektivitu odvodenú od hmotnoprávnej, nemá teda spôsobilosť na práva a povinnosti, nemohlo mu ani vzniknúť právo na náhradu trov konania. Je vecou právneho názoru a skôr akademickou otázkou, či v takom prípade je potrebné rozhodnúť výrokom, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, alebo len v odôvodnení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí skonštatovať, že o nároku (práve) žalovaného na náhradu trov konania súd nerozhodoval, pretože s neexistujúcim subjektom nemožno konať, a teda ani rozhodovať o jeho právach a povinnostiach.

15. Odmietnutie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa svojím obsahom rovná zastaveniu odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie o náhrade trov konania strán sporu v prípade odmietnutia odvolania strany. Aplikáciou článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Rovnako ako pri náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ani pri náhrade trov odvolacieho konania možno uložiť povinnosť na náhradu trov konania strane sporu, ktorou spoločnosť COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike nie je. Stranou sporu sú totiž v zmysle § 60 C. s. p. žalobca a žalovaný. Keďže žalovaný je neexistujúcim subjektom, nemá procesnú subjektivitu odvodenú od hmotnoprávnej, nemá teda spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda mu ani žiadnu povinnosť uložiť nemožno, nemožno jeho zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu, tobôž keď on odvolanie nepodal a nezavinil odmietnutie odvolania. Preto vzhľadom na vyššie uvedené napriek tomu, že odmietnutie odvolania zavinila osoba neoprávnená na jeho podanie, súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania tak, že mu ju nepriznal. Navyše za situácie, že je zjavné, že odvolanie bude odmietnuté z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou, nebude teda meritórne prejednané, sa javí v rozpore s princípom procesnej ekonómie podľa článku 17 základných princípov C. s. p. doručovať odvolanie žalobcovi, a preto aj trovy spojené s vyjadrením sú neúčelné. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v konečnom dôsledku sa na vzniknutom stave podieľal aj žalobca, ktorý podal žalobu voči neexistujúcemu subjektu, čím zbytočne vyvolal konanie pred súdom prvej inštancie, bez ktorého by nebolo prebiehalo (síce už nie jeho vinou) ani naň nadväzujúce odvolacie konanie.

12. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).