Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-139-2016.pdf
PDF · 91.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobcu: Č. L. S., X..O.., O. O. U. XXX, M., Č. U., Y.: XX XXX XXX, M. H. N. &. M. O..U..L.., X. I. O. O. Ž. XXXX/X, S., Y.Č.: XX XXX XXX, M. Ž.: M. I., C.. XX.XX.XXXX, M. I. - W., o zaplatenie 11.570,14 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.570,14 CZK, úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 9.462,29 CZK od 1.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 9.462,29 CZK od 1.2.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu č. XXXXXXXXX/XXXX Y.: J. XXX XXX XXX XXXX XXXXX O.: J., A.: XXXXXXXXX.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou, doručenou súdu dňa 1.3.2016, proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 11.570,14 CZK spolu s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 9.462,29 CZK od 1.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 9.462,29 CZK od 1.2.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.8.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o ČSOB Aktívnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a pre žalovaného viedol bežný účet č. XXXXXXXXX/ XXXX. Žiadosťou o poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX M. Ž. L. M. Ú.A. - povoleného prečerpania/ kontokorentu k bežnému účtu. Akceptáciou žiadosti bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere č. 005476497R, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 15.000,- CZK. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu účinné odo dňa 1.10.2011. Úverový kontokorentný účet bol otvorený ku dňu 20.12.2012 a počnúc týmto dňom mohol byť úver čerpaný. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 18,90 % ročne s tým, že pre prípad omeškania bol ďalej dohodnutý úrok z omeškania v zákonnej výške, teda vo výške REPO sadzby stanovenej ČNB, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. Žalovaný povinnosti zo Zmluvy o úvere riadne a včas neplnil, čím sa dostal do omeškania so splácaním. Žalobca ku dňu 1.10.2014 vyhlásil všetky pohľadávky zo zmluvy za okamžité splatné. O konečnej splatnosti bol žalovaný informovaný okrem iného aj listom zo dňa 2.10.2014. K dátumu konečnej splatnosti žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil ani napriek tomu, že ho žalobca opakovane vyzýval k úhrade pohľadávky s príslušenstvom. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 9.462,29 CZK, úroku vo výške 1.033,29 CZK, ktorý pozostáva z úroku vo výške 18,90 % ročne z dlžnej istiny za obdobie od 1.7.2014 do 31.6.2016 a z úroku z omeškania vo výške 1.074,56 CZK, v zákonnej výške z dlžnej istiny a poplatkov za obdobie od 3.7.2014 do 31.1.2016.
2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). v znení účinnom do
30.6.2016. V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu, pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
3. Na základe žaloby súd vydal vo veci dňa 18.11.2016 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto bol súdom uznesením zo dňa 8.1.2018 v súlade s ust. § 266 ods. 3 C.s.p., zrušený.
4. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou a poučením o procesných právach a povinnostiach doručené v zmysle ust. § 106 ods. 3 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 14.8.2018, ten však bol v predmetnom konaní nečinný a k žalobe sa nevyjadril v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 19.10.2018. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, pričom súd považoval doručenie predvolania na pojednávanie u neho za vykázané náhradným spôsobom. Súd preto konal a rozhodol vo veci v zmysle ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, zmluvou o ČSOB Aktívnom konte zo dňa 24.8.2012, Žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa 19.12.2012, Zmluvou o úvere č. 005476497R formou povoleného prečerpania účtu zo dňa 20.12.2012, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.10.2014, poslednou výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 1.9.2014, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie k účtu zo dňa 1.10.2011, sadzobníkom poplatkov ČSOB a prehľadom o transakciách na úverovom účte č. XXXXXXXXX/XXXX, elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 8.9.2018, v ktorom žalobca špecifikoval vymáhanú sumu, vrátané príloh podania a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 24.8.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o ČSOB Aktívnom konte v zmysle ust. § 269 ods. 2, § 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb., Obchodního zákonníka a zákona č. 284/2009 Sb. o platobním styku, na základe ktorej žalobca zriadil a pre žalovaného viedol bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Dňa 20.12.2012 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho účte do výšky úverového limitu 15.000,- CZK, s tým, že úver môže byť čerpaný počnúc dňom 20.12.2012. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 18,90 % ročne. Zmluve predchádzala Žiadosť o poskytnutie úveru č. 005476497R. Súčasťou zmluvy o úvere boli okrem iného aj Podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu zo dňa 1.10.2011 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB zo dňa 1.12.2011. Úverový účet č. XXXXXXXXX/XXXX bol žalovanému otvorený ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere v zmysle článku I bod. 2 Zmluvy o úvere, a to ku dňu 20.12.2012, počnúc ktorým mohol byť úver čerpaný. Podľa citovaného článku zmluvy žalobca pre žalovaného otvoril aj úverový účet, z ktorého bolo povolené prečerpanie poskytované formou napojenia úverového účtu na bežný účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX až do výšky úverového limitu. Z transakčnej histórie predloženej súdu vyplýva, že žalobca si svoju povinnosť zo Zmluvy o úvere, spočívajúcu v poskytnutí úveru žalovanému splnil dňa 20.12.2012, kedy došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov žalovanému. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 9.462,29 CZK, úroku vo výške 1.033,29 CZK, ktorý pozostáva z úroku vo výške 18,90 % ročne z dlžnej istiny za obdobie od 1.7.2014 do 31.6.2016 a z úroku z omeškania vo výške 1.074,56 CZK v zákonnej výške z dlžnej istiny a poplatkov za obdobie od 3.7.2014 do 31.1.2016.
8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
9. Podľa článku 3 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
10. Podľa článku 5 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
11. Súd právne posudzoval vzťah medzi stranami ako právny vzťah založený na základe ustanovení zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníka (ďalej len OZ) a zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka (ďalej len ObZ) pričom v konaní nebolo sporné, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. V konaní rovnako nebolo sporné, že ide o úverový vzťah a teda absolútny obchod. Súd sa stožnil s názorom žalobcu, že na predmetný právny vzťah sa použijú ustanovenia českého právneho poriadku, s ktorým má Zmluva najužšiu väzbu a podľa ktorých bola Zmluva uzatvorená, pričom žalobca je českou právnickou osobou. Nariadenie Rím I. je právne záväzným aktom sekundárneho práva ES, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Použitie slovenského právneho poriadku, aj ust. § 5b zák č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov, či rozhodovaciu prax súdov ohľadom nepriznávania zmluvných úrokov po zosplatnení, nie je možné v danom prípade aplikovať.
12. Podľa § 262 ods. 4 ObZ za bodkočiarkou, ustanovení Občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem.
13. Podľa § 52 ods.1 až 3 OZ spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
14. Podľa ust. § 261 ods. 3, písm.d/ ObZ touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy ze smlouvy o úvěru (§ 497).
15. Podľa § 497 ObZ smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
16. Podľa § 498 ObZ strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.
17. Podľa § 502 ods. 1ObZ od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou- li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
18. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.
19. Podľa § 369 ods.1 v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Věřitel má vedle úroků z prodlení nárok na úhradu minimální výše nákladů spojených s uplatněním své pohledávky v rozsahu a za podmínek stanovených nařízením vlády.
20. Podľa ust. § 1 nařízení vlády č. 142/2004 Sb., v znení vyhl. 163/2005 Sb. výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.".
21. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalovaný dňa 24.8.2012 uzavrel so žalobcom Zmluvu o ČSOB Aktívnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a pre žalovaného viedol bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Dňa 20.12.2012 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. 005476497R, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho účte do výšky úverového limitu 15.000,- CZK, s tým, že úver môže byť čerpaný počnúc dňom 20.12.2012. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 18,90% ročne. Zmluve predchádzala Žiadosť o poskytnutie úveru č. 005476497R. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občanského zákonníka, keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 15.000, - CZK v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v pozícii nepodnikateľa - spotrebiteľa. Z listinných dôkazov mal súd ďalej za nesporne preukázané, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, čím porušil svoje zmluvné povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy a preto žalobca využil svoje oprávnenie a vyhlásil úver za splatný v celom rozsahu ku dňu 1.10.2014 Zosplatnenie úveru žalobca oznámil žalovanému listom - Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 2.10.2014 a súčasne ho vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a dlžnú pohľadávku doposiaľ žalobcovi neuhradil. Podľa predloženej Transakčnej histórie úverového účtu na str. 154 skutočne žalovaný vykonal poslednú platbu dňa 8.7.2015 vo výške 2000 CZK, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 1,204,77 CZK. Pohľadávka žalobcu (žalovaná istina) ku dňu podania žalobného návrhu na súd predstavovala celkovú sumu vo výške istiny vo výške 9.462,29 CZK, úroku vo výške 1.033,29 CZK, ktorý pozostáva z úroku vo výške 18,90 % ročne z dlžnej istiny za obdobie od 1.7.2014 do 31.6.2016 a z úroku z omeškania vo výške 1.074,56 CZK v zákonnej výške z dlžnej istiny a poplatkov za obdobie od 3.7.2014 do 31.1.2016. Súd priznal žalobcovi aj dohodnutý úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 9.462,29 CZK, na ktorom sa zmluvné strany dohodli v Zmluve o úvere za obdobie od 1.2.2016 do zaplatenia. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a jeho omeškanie naďalej trvá, súd z toho dôvodu priznal žalobcovi aj uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 9.462,29 CZK od 1.2.2016 do zaplatenia vo výške repo sadzby, stanovenej Českou národnou bankou, platnej v období trvania omeškania žalovaného, zvýšenej o 7% percentuálnych bodov tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).