Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-101-2015.pdf
PDF · 129.61 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/101/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa F. D., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom S. XXX, t. č. bytom M. nad N., S. D. XXX/XX-XX a manželky navrhovateľa A. D., rod. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H., XXXXX D., Y. 6, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému F. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov F. D. a A. D., rod. E., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane 4, pod por. č. 2, s a r o z v á d z a .
Maloletý F. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Právo zastupovať maloletého F. Z. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého F. Z. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Matka j e o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým F. Z. v každom roku počas letných prázdnin od 10.07. do 20.08. a počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom párnom roku od 26.12. do 06.01. a v každom nepárnom roku od 23.12. do 06.01.
Otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. Matka si dieťa vyzdvihne a odovzdá otcovi v stanovené dni v spoločne dohodnutom čase v mieste odovzdania v S., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
Štátu s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 4.3.2015 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva so svojou manželkou a úpravy pomerov rodičov k maloletému F. Z. na čas po rozvode. Najprv navrhoval zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a jeho ako otca dieťaťa zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 50,-Eur mesačne k rukám matky a schváliť dohodu rodičov o úprave jeho styku s maloletým. Podaním zo dňa 29.6.2015 už navrhovateľ žiadal zveriť maloletého F. Z. do jeho osobnej starostlivosti ako otca dieťaťa a matku zaviazať prispievať na výživu maloletého k jeho rukám sumou 200,-Eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že manželstvo s manželkou uzavreli po ročnej známosti a dva mesiace po sobáši sa im narodil syn F. Z.. Uviedol, že manželstvo bolo usporiadané a harmonické po dobu X rokov. To sa zmenilo v roku 2012, kedy manželka začala odchádzať za prácou do H., kde trávila aj niekoľko mesiacov a priebežne sa vracala domov. V roku 2014 sa rozhodla odísť do H. aj s ich maloletým synom, s čím on vtedy súhlasil. Z. v H. bývala u svojho vtedajšieho priateľa, s ktorým sa neskôr rozišla a s navrhovateľom neudržiavali takmer žiaden kontakt. Navrhovateľ uviedol, že manželka si potom v H. našla ďalšieho priateľa a neuvažuje o návrate na Slovensko. Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa s manželskou vzájomne citovo úplne odcudzili, ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia nie je možné. Navrhovateľ uviedol, že po ich rozchode najprv ich maloletý syn býval s manželkou v H., avšak manželka nedodržiavala sľub ohľadom jeho stretávania so synom, neumožňovala mu kontakt s maloletým, neposkytovala mu o ňom základné informácie, ani to, že sa o maloletého starala cudzia osoba. Potom sa navrhovateľ dozvedel, že dňa 3.6.2015 bol ich syn v H. odobratý Úradom pre mládež v H. na základe anonymného udania zo sexuálneho zneužívania. Po tomto zistení on hneď kontaktoval príslušný úrad v H., slovenskú ambasádu v H. a L. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí. Potom sa v H. konal súd ohľadom maloletého, tam sa on dozvedel, že manželka bývala pri Mníchove so svojim novým partnerom, údajne pracovala ako prostitútka a syn väčšinu času trávil v meste D. u p. L. D., kde sa s ním matka stretávala 1 až 2 krát mesačne. Maloletý bol v H. umiestnený do domova pre deti, tam bol úplne vydesený a zmätený, plakal a on mu sľúbil, že ho dostane domov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že potom sa v H. konali súdy ohľadom úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému a nakoniec bolo nemeckým súdom rozhodnuté, že syn bude bývať s ním. Teda od júna 2017 maloletý F. Z. býva s ním v spoločnej domácnosti a matka sa s maloletým stretáva počas prázdnin a komunikujú spolu na sociálnych sieťach. Navrhovateľ trval na rozvode manželstva. Zdôraznil, že od roku 2014 alebo 2015 definitívne nežijú s manželkou spolu. Za príčinu rozvratu manželstva považuje zlé rodinné vzťahy, ktoré nastali po odchode manželky do H. a citovo sa úplne odcudzili. Uviedol, že aktuálne on býva v spoločnej domácnosti so synom v prenajatom 4-izbovom byte, v ktorom býva aj jeho sestra. Náklady bývania hradia na polovicu, on platí 200,-Eur mesačne. Uviedol, že aktuálne on pracuje ako tesár so zárobkom 600,-Eur mesačne netto a niekedy si brigádnicky privyrobí cca 150,-Eur mesačne. Spláca úver po 168,-Eur mesačne a má ďalšie bežné výdavky. Doplnil, že maloletý F. Z. má teraz XX rokov a je žiakom X.. ročníka ZŠ. Stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školský klub, on mu platí poistenie a sporenie. Poukázal na to, že matka sa s maloletým stretáva len cez vianočné a letné prázdniny, sú dohodnutí, že syna si odovzdávajú v S.. Poukázal tiež na to, že matka na výživu maloletého ničím neprispieva. Navrhovateľ trval na rozvode manželstva. Trval na zverení maloletého F. Z. do jeho osobnej starostlivosti a žiadal matke dieťaťa určiť výživné na maloletého vo výške 150,-Eur mesačne, prípadne podľa rozhodnutia súdu. Nesúhlasil s matkou navrhovanou sumou jej vyživovacej povinnosti 50,-Eur mesačne. Keďže matka dieťaťa býva v H., navrhol upraviť styk matky s maloletým počas prázdnin, nakoľko sa styk s poukazom na vzdialenosť bydlísk nedá častejšie realizovať. Navrhol upraviť styk matky s maloletým každý rok od 10.7. do 20.8. tak, aby aj on mohol tráviť nejaký čas so synom počas prázdnin a ísť s ním na dovolenku, a aby pred nástupom do školy bol syn nejaký čas už doma. Počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin navrhol upraviť styk matky s maloletým v každom párnom roku od 26.12. do 6.1. a v každom nepárnom roku od 23.12. do 6.1. Súhlasil stým, že miesto preberania a odovzdávania dieťaťa bude v S..
2. Manželke navrhovateľa bol návrh riadne doručený do vlastných rúk. Predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne a včas doručené. Pojednávania sa nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Manželka navrhovateľa bola dňa 14.11.2017 vypočutá dožiadaným súdom v H.. Uviedla, že ich posledný spoločný pobyt bol u rodičov navrhovateľa na K. a v marci alebo apríli 2014 sa ona so synom vysťahovala. Odvtedy žijú oddelene. Za dôvod ich rozchodu považuje, že si už nerozumeli a mali veľa hádok. Uviedla, že posledné roky ich spolužitia neboli už veľmi dobré aj preto, že všetci z rodiny sa miešali do manželstva. Manželka navrhovateľa považuje manželstvo za rozvrátené a chce sa nechať rozviesť. S návrhom na rozvod vyslovila súhlas. Manželka navrhovateľa sa pojednávania nezúčastnila. K navrhovanej úprave rodičovských práv a povinností k maloletému F. Z. písomne uviedla, že nesúhlasí s navrhovaným výživným a uviedla, že maximálne môže platiť 50,- Eur, o čom informovala aj navrhovateľa. Poukázala na to, že v domácnosti žije s jej niekoľkomesačným dieťaťom G. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorého otcom nie je navrhovateľ a doručila súdu nejaké listiny v nemeckom jazyku na preukázanie jej príjmových a výdavkových pomerov. Uviedla, že keď bude znova pracovať a bude mať dostatočný príjem, môže uvažovať o zvýšení výživného. K tvrdeniam navrhovateľa uviedla, že nie je pravdou, že by bol maloletý F. v H. sexuálne zneužívaný, také niečo sa nepotvrdilo. Chcela upraviť jej styk s maloletým F. Z. celé letné prázdniny (júl a august) a vianočné prázdniny ( od 23.12. do 6.-7.1.) s prevzatím a odovzdaním dieťaťa v S., čo je polovica cesty pre oboch rodičov. Napriek tomu, že manželka navrhovateľa opakovane žiadala o urýchlenie rozvodového konania, nakoľko uvažuje o svadbe s jej terajším priateľom, na opakované výzvy súdu na riadne opísanie a riadne zdokladovanie jej osobných, príjmových, majetkových a výdavkových pomerov ako podkladu pre rozhodnutie o výživnom, manželka navrhovateľa nereagovala. Chcela len rozvod a uviedla, že ohľadom výživného nech sa to ťahá ako dlho chce. Uviedla, že nič nevlastní a žije v podnájme. Maloletý sa za pár rokov bude môcť sám rozhodnúť, ku ktorému z rodičov chce prísť. Ňou predložené listiny v nemeckom jazyku nedala preložiť do slovenského úradného jazyka s poukazom na vysoké náklady za preklad. Je spokojná s tým ako rozhodol súd v H. ohľadom starostlivosti o maloletého F., nepotrebuje ďalšie spory a uviedla, že syn bude ku nej chodiť cez N. a veľké prázdniny, výživné bude 50,-Eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca a maloletého a predložil súdu správu zo šetrenia pomerov, z ktorej vyplynulo, že maloletý odmietal komunikovať, preto bol s ním pohovor ukončený. Kolízny opatrovník uviedol, že prešetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého, otec má vytvorené vhodné predpoklady pre zdravý rast a vývoj maloletého. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca. K výške vyživovacej povinnosti matky k maloletému sa vzhľadom na jej nedostatočné vyjadrenie a dokladovanie nevedel presne vyjadriť, ale matkou navrhovanú sumu 50,-Eur mesačne považoval za nízku a odporučil určiť vyššie výživné. Kolízny opatrovník súhlasil s úpravou styku tak ako navrhol navrhovateľ.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, potvrdenie o pobyte, SL, RL, dohodu o pracovnej činnosti, výplatný lístok, potvrdenie o evidencií, rozhodnutie SP, rozhodnutie správy katastra, zmluvu o úvere, výpis z Quatro, potvrdenie o nemocenských dávkach, potvrdenie o bydlisku, zmenu návrhu z čl. 33, intervenciu otca z čl. 40, rozhodnutia nemeckých súdov, lustrácie v Registri obyvateľov, korešpondenciu s manželkou navrhovateľa, vyjadrenie manželky z čl. 187, listiny o výdavkových a príjmových pomeroch manželky, zápisnicu z výsluchu manželky z čl. 241, nemecké rozhodnutia, lustrácie v SP, lustrácie v RO, RL z čl. 319, záznam KO zo šetrenia pomerov, výplatné pásky navrhovateľa, splátkový kalendár, potvrdenie SP o dávkach v nezamestnanosti, potvrdenie o evidencií navrhovateľa na ÚPSVaR, zmluvu o nájme, pokladničné bločky, poštové poukazy a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 2.2.2008 v C., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. X. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Navrhovateľ stále býva v obvode tunajšieho súdu, manželka navrhovateľa býva v H.. Z manželstva manželov pochádza maloletý F. Z., ktorý sa narodil dňa 15.4.2008 v P.. Dňa 25.2.2018 sa manželke navrhovateľa v H. narodil syn G. Q., ktorého biologickým otcom nie je podľa zhodného tvrdenia účastníkov navrhovateľ, ale ten je ako manžel matky zapísaný v rodnom liste uvedeného dieťaťa.
6. Účastníci uzavreli manželstvo v roku 2008 po ročnej známosti a v čase tehotenstva manželky navrhovateľa. Dva mesiace po uzavretí manželstva sa účastníkom narodil syn F. Z.. Najprv žili manželia u rodičov manželky v C., potom išli bývať k rodičom navrhovateľa do S.. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. K narušeniu manželstva začalo dochádzať v roku 2012, kedy manželka navrhovateľa začala odchádzať pracovať do H. a manželia sa začali citovo odcudzovať. Na jar 2014 manželia definitívne prerušili spolužitie, kedy sa manželka navrhovateľa aj s maloletým F. Z. odsťahovala do H., s čím navrhovateľ vtedy ešte súhlasil. Z. navrhovateľa mala v H. priateľa, s ktorým sa neskôr rozišla a potom tam nadviazala ďalšiu mimomanželskú známosť. Manželka navrhovateľa začala navrhovateľovi robiť problémy v styku a v komunikácii s maloletým synom F. Z., neposkytovala mu o maloletom žiadne informácie. V roku 2015 sa navrhovateľ dozvedel, že manželka navrhovateľa ako matka dieťaťa sa o maloletého riadne a osobne nestarala, prenechávala starostlivosť o maloletého cudzej osobe a dňa 3.6.2015 bol maloletý F. Z. v H. odobratý Úradom pre mládež a umiestnený do detského domova v H. a v H. sa viedlo aj vyšetrovanie pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého, ktoré sa podľa vyjadrenia manželky nepotvrdilo. Až po umiestnení maloletého do detského domova sa navrhovateľ dozvedel, že manželka žila so svojim partnerom pri Z., kde údajne pracovala ako prostitútka a maloletý bol v meste D. u p. L. D., kde ho matka navštevovala len 1 až 2-krát mesačne a tej bol maloletý odobratý nemeckými úradmi. Potom začali v H. súdne konania vo veci starostlivosti o maloletého a nakoniec bolo nemeckými súdmi rozhodnuté, že maloletý F. Z. bol odovzdaný do starostlivosti navrhovateľa ako jeho otca a od júna XXXX maloletý býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Manželka navrhovateľa sa stále zdržiava v H. a dňa 25.2.2018 sa jej narodilo dieťa G. Q., ktorého biologickým otcom podľa zhodných vyjadrení manželov nie je navrhovateľ, ale manželkin nový partner, s ktorým ona plánuje uzavrieť manželstvo.
7. Podľa Článku 3 ods.1 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území: - majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade N. C. a E., ak tam majú obaja manželia "domicil".
8. Podľa § 22 ods.1 z.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
9. Keďže manželia mali posledné spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky na adrese S. č.XXX a navrhovateľ naďalej býva na Slovensku a obaja manželia sú občanmi Slovenskej republiky, má tunajší súd právomoc vo veci rozvodu manželstva. Obaja manželia sú občanmi Slovenskej republiky, preto rozhodným právom vo veci rozvodu je právo slovenské.
10. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
11. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Od roku 2014 už manželia definitívne nežijú spolu, kedy sa manželka odsťahovala do H., pričom k narúšaniu ich vzťahu začalo dochádzať od roku 2012, kedy manželka začala odchádzať za prácou do H. a manželia sa začali citovo odcudzovať. Už viac ako 4 roky manželia definitívne nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ býva s maloletým synom účastníkov na Slovensku v M. nad N. a manželka navrhovateľa býva v H. a z jej mimomanželského vzťahu sa jej dňa 25.2.2018 narodil syn G.. Obaja manželia žiadajú o rozvod manželia a manželka plánuje uzavretie nového manželstva s jej terajším partnerom. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, čo potvrdili obaja manželia a obaja manželia trvali na rozvode manželstva a nemali záujem na obnovení ich manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je dlhodobo hlboko a vážne rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti.
16. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Podľa čl.8 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (C. P.), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
18. Podľa II. Kapitoly článku 5 ods.1 a 2 (D.) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996), právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
19. Podľa III. Kapitoly článku 15 ods.1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996), pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
20. Podľa kapitoly II, čl.3 písm. b) a d) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
21. Podľa Článku 3 ods.1 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
22. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V danej veci mal tunajší súd v zmysle vyššie uvedených nariadení právomoc konať ohľadom úpravy práv a povinností manželov k maloletému F. Z., ktorý má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Hoci maloletý G. sa narodil počas trvania manželstva a navrhovateľ je v jeho rodnom liste uvedený ako otec, tunajší súd nemal právomoc konať aj ohľadom úpravy práv a povinností manželov k maloletému G., keďže uvedené dieťa má obvyklý pobyt v H.. Preto v tomto konaní o rozvod manželstva súd konal len o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému F. Z. na čas po rozvode, ktoré konanie je v zmysle § 100 CMP spojené s konaním o rozvod manželstva, a na ktoré konanie mal tunajší súd právomoc, keďže dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Rozhodným právom je v zmysle vyššie uvedených nariadení právo slovenské.
23. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
24. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
28. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému F. Z. na čas po rozvode.
29. Maloletý sa po rozchode rodičov v roku 2014 odsťahoval aj s jeho matkou do H., avšak tá nevykonávala riadne starostlivosť o maloletého a maloletý bol od 3.6.2015 v H. umiestnený do detského domova. Potom sa otec dieťaťa domáhal navrátenia dieťaťa na Slovensko a jeho zverenia do jeho osobnej starostlivosti. V H. sa viedli súdne konania vo veci starostlivosti o maloletého a Uznesením nemeckého Okresného súdu D., oddelenie veci rodiny zo dňa 8.6.2017 sp. zn. 002 F 1664/15 bolo rozhodnuté, že výkon rodičovských práv a povinností voči spoločnému maloletému dieťaťu , D. F. Z., nar. XX.X.XXXX, sa zveruje odporcovi (otcovi dieťaťa). Po odvolaní matky dieťaťa bolo potom Uznesením nemeckého Vrchného krajinského súdu v C. zo dňa 8.12.2017 sp.zn. 7UF 149/17, 2F 1664/15 AG D., rozhodnuté, že uznesenie Okresného súdu D. zo dňa 7.6.2017 sa na sťažnosť matky dieťaťa zrušuje č.1 výrokovej časti uznesenia a vytvára sa nové znenie : Právo na určenie pobytu dieťaťa F. Z. D., nar. XX.X.XXXX, sa prevádza výhradne na otca, v ostatných veciach zostáva pri spoločných rodičovských právach a povinnostiach. V odôvodnení prvostupňového nemeckého rozhodnutia je uvedené, že matka dieťaťa má nedostatky v starostlivosti o dieťa a aj zo znaleckého psychologického posudku vyplýva, že matka dieťaťa má obmedzenia v spôsobilosti na výchovu, nedarí sa jej dieťaťu dostatočne stanovovať a upravovať hranice. Z toho vzniká preťaženie matky, na ktoré dieťa reaguje a prepadá do detinského správania. Okrem toho sa matka vzdala zodpovednosti za dieťa a prenechávala ho tretím osobám. V odôvodnení druhostupňového nemeckého rozhodnutia je uvedené, že senát je na základe zistení znalkyne presvedčený o tom, že výchovná spôsobilosť matky podlieha obmedzeniam. Tá nechávala maloletého s preňho cudzou ženou, ... maloletý po jeho vzatí do starostlivosti v D. vykazoval príznaky zanedbania v zdravotnej oblasti. Otcovský koncept starostlivosti vyniká nad konceptom matky, takže možno vychádzať z toho, že otec dieťaťa môže lepšie učiniť kontinuálnu podporu a pomoc potrebnú pre F., najmä na pozadí toho, že na F. čaká nielen školská dochádzka, ale aj vykonanie logopédie a psychoterapie. Otec sa vedel dobre postarať dieťa a zaopatriť ho. Senát je toho presvedčenia, že prevod práva na určenie miesta pobytu na otca dieťaťa je prospešný pre dobro dieťaťa.
30. Na základe uvedených nemeckých rozhodnutí bol maloletý F. Z. odovzdaný do starostlivosti otca a od leta 2017 býva maloletý v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý sa o neho osobne stará a voči jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého aj na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a aj matka dieťaťa konštatuje, že o zverení maloletého do starostlivosti otca bolo rozhodnuté nemeckým súdom a s uvedeným rozhodnutím sú spokojní. S poukazom na všetky uvedené dôvody súd podľa slovenského práva rozhodol o zverení maloletého na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti otca, teda zhodne aj s rozhodnutím nemeckého súdu, pretože z doterajšieho vývoja rodinnej situácie bolo preukázané, že otec má lepšie predpoklady pre starostlivosť o maloletého ako matka a túto otec aj riadne zabezpečuje.
31. V súlade s § 28 Zákona o rodine súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
32. Keďže súd rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, bolo potrebné v zmysle § 24 Zákona o rodine rozhodnúť aj o vyživovacej povinnosti matky k maloletému. V danej veci matka dieťaťa súhlasila s výživným vo výške maximálne 50,-Eur mesačne s odôvodnením, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať vyššou sumou, ale napriek opakovanej výzve súdu svoje pomery bližšie nešpecifikovala, neodpovedala na všetky súdom položené otázky a doručila súdu len niektoré listiny v nemeckom jazyku. Otec dieťaťa nesúhlasil s matkou požadovaným výživným a žiadal jej určiť výživné v sume 150,-Eur mesačne, prípadne podľa rozhodnutia súdu. Kolízny opatrovník považoval matkou navrhovanú sumu 50,-Eur mesačne za nízku a odporučil jej určiť vyššie výživné.
33. Ohľadom pomerov maloletého dieťaťa a rodičov bol zistený nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
34. Maloletý F. Z. má v súčasnosti XX rokov a je žiakom X. ročníka základnej školy. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje20,-Eur mesačne a poplatok za školský klub 10,-Eur mesačne. Platené záujmové krúžky nenavštevuje. Otec mu platí poistenie 20,-Eur mesačne a sporenie 25,-Eur mesačne. Maloletý je vedený v ortopedickej ambulancii a bude absolvovať rehabilitačné cvičenia.
35. Otec spolu s maloletým býva v prenajatom 4-izbovom byte, v ktorom byte s nimi býva otcova sestra. Celkové náklady bývania predstavujú 400,-Eur mesačne, ktoré si delia a otec z toho platí 200,-Eur mesačne. Otec dieťaťa je zamestnaný ako stolár, tesár s priemerným čistým mesačným príjmom podľa jeho udania vo výške 600,-Eur. Niekedy si nepravidelne brigádnicky privyrobí cca 150,-Eur mesačne. Spláca úver po 168,-Eur mesačne a má ďalšie bežné výdavky. Okrem maloletého F. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Titulom darovania je vlastníkom pozemku o výmere 40 m2, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
36. Matka maloletého spolu s jej mal. synom G. Q. býva v H. v prenajatom byte. Neuviedla s kým žije v spoločnej domácnosti, ale vzhľadom na jej úmysel uzavretia nového manželstva možno predpokladať, že žije v spoločnej domácnosti aj s jej terajším priateľom. Napriek výzvam súdu matka neuviedla, aké sú jej celkové náklady bývania, ale z ňou predložených listín vyplynulo, že poplatky za elektriku a plyn predstavujú spolu 167,-Eur mesačne a nájomné 340,- Eur mesačne. Z matkou predložených listín vyplynulo, že matke bola priznaná za obdobie od 10/2017 do 01/2018 od A. D. K. dávka na zabezpečenie živobytia v sume 820,44 Eur mesačne a od 02/2018 vo výške 811,70 Eur mesačne. Okrem maloletého F. Z. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej maloletému synovi G. Q. nar. XX.X.XXXX, ktorý pochádza z jej terajšieho mimomanželského vzťahu, hoci ako otec dieťaťa je uvedený jej manžel. Matka neuviedla príjmové pomery jej priateľa ako spolužijúcej osoby, ani aké prídavky poberá na svoje dieťa. Uviedla, že nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
37. Hoci matka dieťaťa nesúhlasila s výživným vyšším ako 50,-Eur mesačne, súd jej určil výživné na syna v sume 100,-Eur mesačne, ktorú sumu považuje súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám dieťaťa v jeho veku, ktoré má 10 rokov a je školopovinným dieťaťom a súčasne za zodpovedajúcu aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a vyššie uvedeným zákonným kritériám. Hoci matka dieťaťa poukazovala na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jej niekoľkomesačnému synovi G. a tvrdila, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu mal. F. vyššou sumou ako 50,-Eur mesačne, ale ani na opakované výzvy súdu neuviedla svoje príjmové pomery a ani príjmové pomery jej partnera. Z ňou predložených listín vyplynulo, že matka poberá dávky na zabezpečenia živobytia v sume 811,17 Eur mesačne. Otec dieťaťa, ktorý sa o maloletého osobne stará, zarába 600,- Eur mesačne a brigádnicky si privyrába cca 150,-Eur mesačne. V danej veci mal súd za to, že súdom určená vyživovacia povinnosť matky k maloletému v sume 100,-Eur mesačne je v jej schopnostiach a možnostiach a zodpovedá veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. S matkou navrhovanou sumou 50,-Eur mesačne nesúhlasil ani otec dieťaťa, ani kolízny opatrovník, ktorú sumu považoval za nízku. Matkou navrhovaná suma by prepočte predstavovala len 1,66 Eur na deň, čo je suma nepostačujúca na výživu maloletého dieťaťa. Okrem toho sa súdu javí doterajší postoj matky k výžive jej dieťaťa za pomerne nezodpovedný. Matka ničím neprispieva na výživu maloletého F., urgentne žiadala len o rozvod a dokonca sa vyjadrila, že ohľadom výživného nech sa to ťahá ako dlho chce (č.l.276). Aj s poukazom na takýto jej nezodpovedný prístup nemohol súd súhlasiť s ňou navrhovaným nízkym výživným. O výživnom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a matku zaviazal výživným v sume 100,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu možnostiam matky, ktorá má dostatočný príjem z nemeckých sociálnych dávok a za primeranú na výživu dieťaťa a úhradu jeho nevyhnutných odôvodnených potrieb.
38. Súčasne súd v zmysle § 25 Zákona o rodine upravil aj styk matky s maloletým. Matka dieťaťa žiadala upraviť jej styk s maloletým celé letné prázdniny a vianočné sviatky s miestom odovzdávania dieťaťa v S.. Otec dieťaťa súhlasil s úpravou styku počas letných prázdnin a vianočných sviatkov a zimných prázdnin, ale žiadal, aby aj on mohol časť prázdnin tráviť so synom a aby on mohol tráviť Štedrý deň so synom každý druhý rok. Súhlasil s miestom preberania a odovzdávania dieťaťa v S.. Súd tak upravil styk matky s maloletým po zohľadnení návrhu matky i požiadavky otca. Otec sa o dieťa osobne stará a súd má za to, že aj otec dieťaťa a aj dieťa majú právo tráviť spolu čas nielen počas obdobia povinností školského roka, ale aj počas letných prázdnin, ísť spolu na letnú dovolenku a pod. Súd sa stotožnil aj s požiadavkou otca, aby nejaký čas pred začiatkom školského roka už bol maloletý doma v starostlivosti otca a začal sa pripravovať na začiatok školského roka. Súd sa stotožnil aj s požiadavkou otca, že otec a maloletý majú tiež právo spolu stráviť aj Štedrý deň, preto súd upravil styk matky s maloletým v každom roku počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin do 6.1. s tým, že v každom nepárnom roku by sa styk matky s maloletým realizoval už od 23.12. a v každom párnom roku od 26.12. V zmysle zhodných vyjadrení rodičov súd upravil ako miesto preberania a odovzdávania dieťaťa na styk v S..
39. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
42. Podľa § 155 ods.1 a 2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
43. V danej veci vznikli štátu trovy titulom odmeny za prekladateľské úkony, o ktorých súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak, že ich náhradu štátu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP). Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).