Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: C. N., nar.: XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. T., D. Č.. XXXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. 29900-2/2019-BA zo dňa 17. 01. 2019, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. 29900-2/2019-BA zo dňa 17. 01. 2019 Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací správny orgán v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), podľa zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 8808-9/2018-BA zo dňa 03. 12. 2018, vo veci zániku nároku na úrazovú rentu, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. 222-3048/2006 zo dňa 13. 09. 2006 pre chorobu z povolania zistenú dňa 24. 09. 1991, dňom 09. 03. 2013 a to z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bola na základe "Hlásenia choroby z povolania, profesionálnej otravy, iného poškodenia zdravia pri práci" zo dňa 01. 10. 1991, priznaná choroba z povolania - porucha sluchu spôsobená hlukom, s dátumom jej zistenia dňa 24. 09. 1991. V súvislosti s priznanou chorobou z povolania si tento písomnou žiadosťou so dňa 16. 06. 2006 uplatnil u žalovanej nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, pričom ako dôkaz do konania bol predložený list č. 6/2006/PO od jeho zamestnávateľa, spol. URANPRESS, s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa č. 2, 052 80 Spišská Nová Ves, zo dňa 29. 03. 2006. Na základe uvedených dokladov a v súvislosti s posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves v lekárskej správe zo dňa 26. 06. 2006 stanovenou mierou poklesu pracovnej schopnosti vo výške 45% odo dňa 13. 01. 2006, vydala Sociálna poisťovňa, ústredie ako vecne príslušná organizačná zložka rozhodnutie č. 222-3048/2006 zo dňa 13. 09. 2006, ktorým žalobcovi priznala nárok na úrazovú rentu odo dňa 13. 01. 2006 do 31. 01. 2006 v sume 1 841 Sk a odo dňa 01. 02. 2006 do 30. 06. 2006 v sume 3 003 Sk, valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov. Rozhodnutie zo dňa 13. 09. 2006 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 10. 2006. V súlade s nepretržitým skúmaním podmienok nároku na dávku zo strany Sociálnej poisťovne bolo dňa 19. 11. 2018 oddelením úrazových rent ústredia z oddelenia dôchodkových dávok zistené, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 09. 03. 2013. Na základe tejto zistenej skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím č. 8808-9/2018-BA zo dňa 03. 12. 2018 podľa § 89a v súlade s § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení rozhodla o zániku nároku žalobcu na úrazovú rentu priznanú mu rozhodnutím zo dňa 13. 09.

2006, z dôvodu choroby z povolania zistenej dňa 24. 09. 1991. Proti uvedenému rozhodnutiu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10. 12. 2018, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa informácií od jeho spolupracovníkov, renta mu má platiť doživotne. Vzhľadom na uvedené žiadal o prešetrenie danej veci. Ako prílohu odvolania žalobca predložil aj potvrdenie "Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania" zo dňa 06. 07. 2010, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 06. 07. 2010 a hlásenie č. 1.

3. Odvolací správny orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zo dňa 03. 12. 2018 a spisovej dokumentácie zistil, že postup ústredia pri rozhodnutí o zániku nároku žalobcu na úrazovú rentu bol správny. Citujúc ustanovenia § 89a, § 112 ods. 2, § 195, § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení konštatoval, že zamestnávateľ žalobcu, spoločnosť URANPRESS, s. r. o., svojim listom č. 6/2006/ PO zo dňa 29. 03. 2006, oboznámil žalobcu s tým, že v súvislosti so zistenou chorobou z povolania mu nevznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože prácu u zamestnávateľa žalobca prestal vykonávať pre útlm a nie pre chorobu z povolania, v dôsledku čoho neexistovala pre uvedenú chorobu z povolania strata, ktorá by musela byť takouto náhradou kompenzovaná. Poukázal na to, že konanie o úrazovej rente je dávkové konanie ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že sám žiadateľ o dávku ovláda začatie konania a jeho priebeh, a to od podania žiadosti cez predkladanie dôkazov, a to až po predkladanie riadnych opravných prostriedkov proti konečnému rozhodnutiu. Vychádzajúc z tejto definície ústredie bolo povinné rozhodnúť o nároku poškodeného na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení a nie podľa ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o transformovanej úrazovej rente, pretože sám žalobca požiadal o priznanie úrazovej renty podľa § 88 cit. zákona. Navyše žalobca predložil doklad (list zo dňa 29. 03. 2006), v zmysle ktorého mu v dôsledku zistenej choroby z povolania nevznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá by sa transformovala na doživotne vyplácanú úrazovú rentu podľa ustanovenia § 272 cit. zákona. Preto neakceptoval námietku žalobcu, ktorý sa odvolával na to, že iní jeho spolupracovníci, poberajú úrazovú rentu spolu so starobným dôchodkom.

4. S poukazom na § 89 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Konštatoval, že nemožno akceptovať ani jeho námietku, ktorou sa domáhal v tomto odvolacom konaní prešetrenia aj jeho druhej choroby z povolania, priznanej dňa 03. 05. 2010, konkrétne choroby z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s dátumom zistenia dňa 22. 05. 2008. V nadväznosti na uvedené odvolací správny orgán uviedol, že sám žalobca si svojou žiadosťou zo dňa 16. 06. 2006 (t. j. žiadosťou relevantnou v tomto konaní), uplatnil nárok na úrazovú rentu z poistnej udalosti priznanej choroby z povolania č. 1, a to s dátumom jej zistenia dňa 24. 09. 1991. Podľa informácií poskytnutých z oddelenia úrazových rent ústredia, žalobca žiadosť o priznanie úrazovej renty pre chorobu z povolania zistenú dňa 22. 05. 2008 nepodal, preto, v nadväznosti na argumentáciu o dispozičnej zásade dávkového konania, nebolo možné vykonať výpočet podľa ustanovenia § 89 ods. 6 cit. zákona, z dôvodu jej nepriznania žalobcovi, ani v uvedenom čase posúdiť jeho nároky, vyplývajúce z choroby z povolania hlásenej hlásením č. 2. V tejto súvislosti konštatoval, že účelom úrazovej renty je kompenzácia dôsledkov poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na doterajšiu pracovnú pozíciu žalobcu, pričom jej náhradná funkcia končí okamihom dovŕšenia dôchodkového veku, resp. priznania predčasného starobného dôchodku. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že od tohto okamihu poškodenému už nepatrí následkom pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, ponížený príjem, ktorý by sa mal kompenzovať úrazovou rentou. Poškodený po dovŕšení dôchodkového veku môže požiadať o starobný dôchodok. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek, čo znamená, že okamihom priznania starobného dôchodku Sociálna poisťovňa zabezpečuje poškodenému príjem prostredníctvom starobného dôchodku. Podmienky nároku na úrazovú rentu sú striktne dané zákonom, ktorý neumožňuje osobám, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, resp. poberajúcim predčasný starobný dôchodok, súčasne poberanie úrazovej renty. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že keďže žalobca nepoberal náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti ku dňu 31. 12. 2003, bol správny orgán prvého stupňa povinný rozhodnúť o nároku žalobcu na úrazovú rentu v režime zákona o sociálnom poistení a teda aplikovať na prípad žalobcu aj § 89a. Pre posúdenie nároku je totiž rozhodujúci právny predpis v znení, účinnom ku dňu zmeny podmienok trvania nároku na dávku, t. j. v danom prípade právny predpis v znení účinnom ku dňu 09. 03. 2013, kedy menovaný dovŕšil dôchodkový vek. Týmto predpisom je zákon o sociálnom poistení, ktorý v znení novely účinnej v čase od 01. 01. 2013 do dňa 30. 04. 2013 obsahoval ustanovenie § 89a. Navyše, žalobca bol vo výroku

rozhodnutia zo dňa 13. 09. 2006 poučený, že na sumu úrazovej renty v ňom priznanú bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie sumy podľa zákona. V nadväznosti na uvedené odvolací správny orgán uviedol, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú nedôvodné a že ústredie postupovalo pri rozhodovaní o nároku žalobcu plne v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, upravujúcou predmetnú problematiku, pričom rozhodnutie zo dňa 03. 12. 2018 vychádzalo z úplne zisteného skutkového stavu veci.

5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 27. 02. 2019, podanou osobne na správnom súde dňa 27. 02. 2019, sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu i správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že pracoval ako baník v prostredí s ionizačným žiarením, vo veľmi ťažkých pracovných podmienkach, čo negatívne ovplyvnilo jeho zdravotný stav. Dňa 24. 09. 19991 mu bola zistená choroba z povolania a priznaný invalidný dôchodok, ako aj úrazová renta. Opakovane sa obracal na žalovanú v súvislosti s uplatnením nároku na starobný dôchodok, vždy s negatívnym výsledkom. Až po poslednej návšteve žalovanej a upozornení jej pracovníčky na to, že jeho kolegovia v rovnakej vekovej kategórii sú už starobnými dôchodcami, bolo zistené, že jeho nárok na starobný dôchodok bol akceptovateľný pred piatimi rokmi. Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnuté o jeho nároku na starobný dôchodok spätne za obdobie piatich rokov, avšak tento mu bol v súlade s platnou legislatívou vyplatený iba spätne za obdobie troch rokov, čím mu vznikla majetková ujma, keďže túto situáciu zavinila pracovníčka žalovanej. Poukázal na to, že v nadväznosti na priznaný starobný dôchodok bolo vydané rozhodnutie o zániku jeho nároku na úrazovú rentu odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku a bol upozornený na to, že jeho preplatok na úrazovej rente za uvedené obdobie predstavuje 10 107,80 eur. Práve uvedeným sa cíti byť ukrátený na svojich právach. Zároveň poukázal na to, že podľa jeho názoru od roku 2006 by mu mala patriť ako baníkovi úrazová renta doživotne, resp. že od augusta 2006 bude priznaná aj tým, ktorý, bola zmenou zákona 2004 - 2005 odňatá.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 03. 2019, doručenom súdu dňa 28. 03. 2019, navrhla, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré zopakovala považujúc žalobné námietky žalobcu za neopodstatnené. Nepoprela konštatáciu žalobcu o priznaní úrazovej renty doživotne od roku 2006 aj tým, ktorým bola zmenou zákona 2004 - 2005 odňatá, avšak išlo o kategóriu fyzických osôb, ktorým už v minulosti vyplácaná úrazová renta, resp. náhrada za stratu na zárobku transformovaná na úrazovú rentu bola a účinnosťou zákona im bola odňatá. Zdôraznila, že žalobca do tejto kategórie nepatrí, pretože mu ani pred podaním žiadosti a ani pred dátumom účinnosti zákona (01. 01. 2004) nebola vyplácaná náhrada na stratu na zárobku, ktorá by sa mohla pretransformovať na úrazovú rentu a teda vyplácať doživotne. Zároveň poukázala na to, že žalobca odvolanie proti rozhodnutiu o výplate starobného dôchodku a o odňatí invalidného dôchodku nepodal, pričom konanie o dávkach dôchodkového poistenia je iným konaním, ako konanie o úrazových dávkach, preto správny orgán prvého stupňa výsledok konania o starobnom dôchodku nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené považovala námietky žalobcu v tomto smere za irelevantné. Reagujúc na argumentáciu žalobcu tiež uviedla, že vrátenie preplatku na úrazovej rente bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 13. 02. 2019, ktorý však nie je rozhodnutím, na základe ktorého by mu vznikla povinnosť uvedený preplatok vrátiť.

7. Na písomné vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca replikou zo dňa 09. 04. 2019, ktorej obsah korešponduje s obsahom správnej žaloby a v ktorej žalobca zotrval na svojej argumentácii v nej uvedenej.

8. K replike žalobcu sa žalovaná v stanovenej lehote duplikou nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „ správny súd“) v konaní podľa a nasl. (ďalej len „“) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia vo veci konajúcich správnych orgánov oboch stupňov, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, pripojenými administratívnymi spismi žalovanej a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu dôvodná nie je.

10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 16. 06. 2006, požiadal o priznanie úrazovej renty v zmysle § 88 zákona o sociálnom poistení v dôsledku choroby z povolania - poruchy sluchu spôsobenej hlukom v zmysle zákona č. 149/88 Zb., položka č. 38, zistenej dňa 24. 09. 1991 u zamestnávateľa URANPRES, s. r. o., so sídlom Fr. Kráľa č. 2, 052 01 Spišská

Nová Ves, IČO: 31 676 855, ako to vyplýva z "Hlásenia choroby z povolania" (hlásenie č. 1) zo dňa 01. 10. 1991, kde pracoval v období od 02. 01. 1984 do 09. 08. 1987 ako pomocný lámač a od 10. 08. 1987 do 17. 08. 1990 ako baník - robotník, čo vyplýva z potvrdenia jeho zamestnávateľa o dennom vymeriavacom základe zo dňa 14. 06. 2006.

11. Dňa 13. 09. 2006 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava rozhodnutie č. 222-3048/2006, ktorým na základe posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves lekárskou správou zo dňa 26. 06. 2006 stanovenou mierou poklesu pracovnej schopnosti vo výške 45% odo dňa 13. 01. 2006, ktorým žalobcovi priznala nárok na úrazovú rentu odo dňa 13. 01. 2006 do 31. 01. 2006 v sume 1 841 Sk a odo dňa 01. 02. 2006 do 30. 06. 2006 v sume 3 003 Sk, valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov. Rozhodnutie zo dňa 13. 09. 2006 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 10. 2006.

12. Dňa 22. 11. 2018 bolo Oddeleniu úrazových rent Sociálnej poisťovne doručené oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 19. 11. 2018, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok odo dňa 30. 07. 2015 v sume 732, 60 eur mesačne s tým, že tento dôchodkový vek dovŕšil dňa 09. 03. 2013. O výplate starobného dôchodku a odňatí invalidného dôchodku bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2018 č. XXX XXX XXXX X - II.

13. Dňa 03. 12. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 8808-9/2018-BA o zániku nároku žalobcu na úrazovú rentu z dôvodu choroby z povolania zistenej dňa 24. 09. 1991 dňom 09. 03. 2013, a to pre dovŕšenie dôchodkového veku dňa 09. 03. 2013.

14. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca dňa 20. 12. 2018 odvolanie datované dňom 19. 12. 2018, ku ktorému ako prílohy pripojil „Hlásenie choroby z povolania“ v mesiaci júl 2010 (hlásenie č. 2), z obsahu ktorého vyplýva, že žalobcovi bola dňa 22. 05. 2008 zistená a dňa 03. 05. 2010 priznaná choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín (ďalej iba „DNJZ“), ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, u jeho zamestnávateľa URANPRES, s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa č. 2, 052 80 Spišská Nová Ves a v uvedenej súvislosti aj hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 06. 07. 2010, kde sťaženie spoločenského uplatnenia pre chorobu z DNJZ bolo ohodnotené počtom bodov 2000. O úrazovú rentu v dôsledku tejto choroby z povolania, zistenej v roku 2008, žalobca nepožiadal. Vyplatené mu bolo iba sťaženie spoločenského uplatnenia, ako to vyplýva z obsahu elektronickej komunikácie, obsiahnutej v administratívnom spise zo dňa 17. 01. 2019.

15. Z vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu URANPRES, s. r. o., Spišská Nová Ves, zo dňa 29. 03., k jeho žiadosti zo dňa 27. 03. 2006 o vyplatenie úrazovej renty vyplýva, že stratu na zárobku môže organizácia pracovníkovi podľa nahradzovať len v prípade, ak mu takú stratu choroba z povolania spôsobuje. Keďže prácu v bani prestal vykonávať pre útlm a nie pre chorobu z povolania, stratu na zárobku mu choroba z povolania nespôsobila a keďže k takej škode nedošlo, nemôže mu ju zamestnávateľ nahrádzať.

16. Na pojednávaní dňa 15. 03. 2022 žalobca zotrval na podanej žalobe zo dňa 27. 02. 2019, ako aj dôvodoch v nej uvedených v celom rozsahu s tým, že tieto dôvody sa opierajú o listiny, ktoré boli ako príloha žaloby predložené. Zdôraznil, že dlho pracoval v bani, v prostredí s ionizačným žiarením, za ťažkých podmienok a postupom Sociálnej poisťovne sa cíti byť veľmi ukrivdený, pretože táto mu na jednej strane priznala starobný dôchodok len tri roky spätne, aj keď podmienky naň splnil päť rokov spätne, pričom preplatok na úrazovej rente mu vyčíslila za päť rokov, to znamená za obdobie kedy v dôsledku nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne starobný dôchodok ešte nepoberal.

17. Zástupkyňa žalovanej zotrvala v celom rozsahu na argumentácii obsiahnutej v písomnom vyjadrení a v jej zmysle navrhla správnu žalobu zamietnuť.

18. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa ustanovenia a fyzická osoba uvedená v ustanovení , ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

19. Podľa § 88 ods. 1 citovaného zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 89a citovaného zákona nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

21. Podľa § 112 ods. 2 citovaného zákona dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

22. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia dávka sa odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

23. Podľa § 272 citovaného zákona Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

24. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

25. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

26. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

27. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci ( a nasl. ), ktorú posudzuje správny súd neformálne ( ) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je ( ) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v priebehu administratívneho konania a jej závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania.

28. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, vychádzajúc aj zo žalobcom uplatnených námietok dospel súd k záveru, že postup žalovanej pri odňatí nároku na úrazovú rentu žalobcovi z dôvodu dovŕšenia jeho dôchodkového veku, bol súladný s citovanými zákonnými ustanoveniami a v napadnutom rozhodnutí odôvodnený a vysvetlený správne. Podstatným pre posúdenie zániku predmetného nároku žalobcu bolo vyjadrenie zamestnávateľa žalobcu zo dňa 29. 03. 2006 (bod 15 odôvodnenia rozsudku), z obsahu ktorého vyplynulo, že žalobca i napriek zisteniu choroby z povolania dňa 24. 09. 1991 (hlásenie 1), ku dňu 31. 12. 2003 nespĺňal podmienky nároku na náhradu na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku uvedenej choroby z povolania podľa , pretože prácu v bani prestal vykonávať pre útlm a nie pre chorobu z povolania, v dôsledku čoho stratu na zárobku mu choroba z povolania nespôsobila. Keďže na náhradu na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku uvedenej choroby z povolania ku dňu 31. 12. 2003 nemal nárok a táto mu ani nebola vyplácaná, nemohlo dôjsť k transformácii tohto nároku na úrazovú rentu v zmysle zákona o sociálnom poistení. Žalobca si nárok na priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 24. 09. 1991, uplatnil v zmysle zákona o sociálnom poistení žiadosťou dňa 16. 06. 2006, preto podmienky trvania, resp. zániku tohto nároku bolo potrebné posudzovať podľa zákona o sociálnom poistení. Správny súd zároveň konštatuje, že opodstatnenou je aj argumentácia žalovanej, v zmysle ktorej by žalobca podmienky na doživotnú výplatu úrazovej renty spĺňal za predpokladu, že by patril do kategórie fyzických osôb, ktorým už v minulosti náhrada za stratu na zárobku pretransformovaná na úrazovú rentu, resp. úrazová renta vyplácaná bola a účinnosťou zákona o sociálnom poistení (01. 01. 2004) im bola odňatá. Žalobcovi však pred podaním žiadosti a ani pred dátumom účinnosti citovaného zákona náhrada za stratu na zárobku, ktorá by sa mohla pretransformovať na úrazovú rentu vyplácaná nebola, preto nemá nárok na výplatu úrazovej renty, priznanej mu na základe jeho žiadosti zo dňa 16. 06. 2006 doživotne. Z predmetného spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 09. 03. 2013, preto podmienky nároku na úrazovú rentu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia prestal spĺňať od uvedeného dátumu. Zákon o sociálnom poistení totiž neumožňuje súčasné poberanie úrazovej renty osobám, ktoré dovŕšili dôchodkový vek.

29. Žalobca si nárok na úrazovú rentu z choroby z povolania na základe hlásenia 2 (bod 14 odôvodnenia rozsudku) neuplatnil, uplatnil si iba nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý bol žalovanou uspokojený. Keďže uplatnenie nároku na úrazovú rentu je návrhovým konaním, žalovaná vzhľadom na uvedené nebola oprávnená v tomto konaní zaoberať sa okolnosťami, týkajúcimi sa jeho nároku na úrazovú rentu na základe tejto druhej choroby z povolania.

30. Tvrdenie žalobcu o vzniknutej ujme na jeho majetkových právach v dôsledku pochybenia žalovanej, ktorá mu priznala výplatu starobného dôchodku od 30. 07. 2015, t. j. nie od dovŕšenia dôchodkového veku, avšak preplatok na úrazovej rente mu vyčíslila a tento požadovala vrátiť listom zo dňa 13. 02. 2019 za obdobie od 09. 03. 2013 do 30. 11. 2018, považoval správny súd pre posúdenie predmetnej veci za irelevantné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmet súdneho prieskumu v tomto konaní je vymedzený predmetom, resp. obsahom napadnutého rozhodnutia, t. j. v danom prípade je to posúdenie splnenia podmienok pre rozhodnutie o zániku nároku na úrazovú rentu. Vychádzajúc z uvedeného správny súd v tomto konaní nie je oprávnený skúmať a posudzovať zákonnosť žalobcom vyššie namietaného postupu žalovanej. Listom zo dňa 13. 02. 2019 žalovaná vyzvala žalobcu na dobrovoľné vrátenie v ňom vyčísleného preplatku na úrazovej rente, čo vyplýva aj z predposledného odseku textu tohto listu „...oznamujeme údaje, na základe ktorých môžete sumu preplatku na úrazovej rente uhradiť...“. Tento list nie je možné považovať za rozhodnutie, ktorým by bola žalobcovi uložená povinnosť tento preplatok vrátiť. Pre vydanie rozhodnutia o uložení takejto povinnosti musia byť tiež splnené zákonné podmienky s tým, že takéto rozhodnutie je rovnako napadnuteľné opravným prostriedkom v zmysle poučenia v ňom uvedenom, ktoré musí obsahovať. Zároveň správny súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, že žalobcovi vznikla v dôsledku nesprávneho postupu žalovanej ako orgánu verejnej správy škoda, nárok na jej náhradu si za splnenia podmienok, stanovených o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, môže uplatniť samostatnou žalobou v občianskoprávnom konaní.

31. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, správnu žalobu žalobcu podľa ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.

32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých, účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by od neho bolo možné spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak :

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, )